Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/126/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa Q. U., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom I. W., B. W. XXX, t. č. bytom E. republika, Q. XXX a manželky navrhovateľa O. U., rod. B., štátnej občianky W. republiky, trvale bytom I. W., W. XXX, zastúpenej v konaní X.. W. Suchánovou, advokátkou so sídlom v I., V. XXXX/XX, pracovisko I., J. 2, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému P. U., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym a procesným opatrovníkom L. práce, sociálnych vecí a rodiny I. takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov Q. U. a O. U., rod. B., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Q. úradu I. W., vo zväzku B.., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. 1, s a r o z v á d z a .

W. s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v časti zverenia a zastupovania maloletého dieťaťa nasledovného znenia :

„ Maloletý P. U., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletého P. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. “

Súd u r č u j e , že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. sumou vo výške 140,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Styk rodičov s maloletým P. s a n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva so svojou manželkou a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému P. na čas po rozvode, ktorého navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok a upraviť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému, ktorú on navrhol vo výške 80,-Eur mesačne. Navrhovateľ najprv žiadal aj upraviť jeho styk s maloletým, potom na pojednávaní žiadal, aby sa jeho styk s maloletým neupravoval a bolo to ponechané na ich mimosúdnej dohode, nakoľko aj doposiaľ sa vedeli dohodnúť na úprave styku. Uviedol, že on sa so synom stretáva a na jeho výživu prispieva 35,- až 40,-Eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že s manželkou sa zoznámili v Z. v roku XXXX, potom sa vrátili

na W., manželka otehotnela a dňa XX.X.XXXX uzavreli manželstvo. Začali spolu bývať a viesť spoločnú domácnosť a dňa 25.4.2014 sa im narodil syn P.. Navrhovateľ uviedol, že v manželstve mali doma často hádky, jednak kvôli financiám alebo pre rodinné nezhody. Keďže chcel finančne zabezpečiť rodinu, odišiel koncom roka 2016 pracovať do V.. Manželka tam nechcela odísť. On teda prichádzal domov na víkendy 2x do mesiaca, ale postupne sa odcudzili. Potom mu manželka zbalila veci a odvtedy do bytu nechodí. Navrhovateľ upresnil, že v podstate už 3 a 1 rokov nežijú s manželkou spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Uviedol, že on už býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, o ktorej uviedol, že sú spolubývajúci. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľ považuje ich nezhody a hádky. K svojim pomerom navrhovateľ uviedol, že on býva a pracuje v E. republike, kde býva s priateľkou v prenajatom 2-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 15.000,-Kč mesačne, z čoho každý hradia polovicu. Uviedol, že on pracuje ako obchodný zástupca s priemerným čistým mesačným príjmom 26.000,-Kč, čo predstavuje 950,- až 980,-Eur a okrem maloletého P. on má ešte vyživovaciu povinnosť k jeho XX-ročnej dcére U. U., pochádzajúcej z jeho predchádzajúceho vzťahu, na ktorej výživu prispieva po 80,-Eur mesačne. K majetkovým pomerom uviedol, že s manželkou majú v BSM 3-izbový byt, v ktorom býva manželka so synom, on iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Doplnil, že spláca úver po 100,-Eur mesačne, ktorý si v minulosti zobral na kúpu auta. To auto už nemá, predal ho za 10.000,-Kč, nakoľko bolo pokazené a úver bude splácať ešte 2 alebo 3 roky.

2. Manželka navrhovateľa súhlasila s rozvodom manželstva, tiež žiadala zveriť maloletého P. do jej osobnej starostlivosti a navrhovala otca zaviazať výživným vo výške 150,-Eur mesačne. Žiadala styk otca s maloletým súdne neupravovať, keďže na tom sa vedia dohodnúť a styk sa realizuje na základe ich dohody. Manželka súhlasila s rozvodom manželstva, nakoľko ich manželstvo je už dlhodobo len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj účel, keďže manželia spoločne nebývajú, nehospodária spolu, netrávia spoločne čas ako partneri ani sa spoločne intímne nestýkajú. Ich komunikácia je obmedzená len na záujmy a potreby dieťaťa. Manželka zhodne uviedla, že manželstvo uzavreli po polročnej známosti, narodilo sa im jedno dieťaťa. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, neskôr v roku 2016 sa objavili vážnejšie názorové rozdiely a následne aj citové odcudzenie spôsobené rozdielnosťou pováh. Ich názorové rozdiely, problémy a hádky sa začali vážnejšie vyskytovať, keď mal maloletý P. cca X roky, čo vyústilo do toho, že navrhovateľ v XX/XXXX opustil ich spoločnú domácnosť a presťahoval sa za prácou do E. republiky, kde doposiaľ býva na adrese pre ňu neznámej. On si tam viedol svoj život, jej nepomáhal. Manželka doplnila, že ona sa nechcela presťahovať do E. republiky, lebo tam nikoho nepoznala a nemala tam zázemie. Naviac navrhovateľ si tam našiel mimomanželskú známosť, s ktorou aktuálne dlhodobejšie žije v spoločnej domácnosti. Manželka navrhovateľa k svojim pomerom uviedla, že ona býva len so synom v 3-izbovom byte, ktorý majú s navrhovateľom v BSM, a na náklady bývania platí 170,-Eur mesačne a ona sama spláca hypotekárny úver po 245,-Eur mesačne, aktuálne so zníženými splátkami po 215,-eur mesačne. Pracuje ako obchodná asistentka s priemerným čistým mesačným príjmom 820,- Eur a poberá prídavky na jedno dieťa. Okrem toho bytu, ktorý majú v BSM, ona iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Ďalej manželka navrhovateľa uviedla, že maloletý P. má aktuálne 6 rokov, zatiaľ ešte navštevuje MŠ, ale od 09/2020 nastupuje do 1. ročníka ZŠ, s čím budú podstatne zvýšené výdavky. Uviedla, že otec sa so synom stretáva, na jeho výživu prispieva po 35,-Eur mesačne, tak prispieva posledný rok a predtým na syna neprispieval ničím. Poukázala na to, že ona sama platí náklady bývania aj hypotéky, čím uhrádza aj za otca dieťaťa dlh z BSM. Kumulatívne ona vynakladá o 100,-Eur mesačne vyššiu sumu ako otec dieťaťa, pričom otec dieťaťa má vyšší príjem ako ona. Ňou navrhovanú sumu výživného považovala za primeranú.

3. Kolízny opatrovník súhlasil s uzavretou rodičovskou dohodou v časti zverenia maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, pričom poukázal na to, že bolo vykonané aj šetrenie pomerov a bolo zistené, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého a otec býva v E. republike. Pokiaľ ide o výživné, keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode, kolízny opatrovník odporučil otcovi dieťaťa určiť výživné v sume 120,-Eur mesačne a to aj s prihliadnutím na to, že od 09/2020 maloletý nastupuje do ZŠ, že v budúcnosti bude ešte dochádzať k zvyšovaniu výživného, ako aj s prihliadnutím na to, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o styk otca s dieťaťom, kolízny opatrovník poukázal na to, že pre dieťa je vždy najlepšie, ak sa vedia rodičia dohodnúť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, potvrdenie o trvalom pobyte, RL, lustrácie v RO, lustrácie v SP, vyjadrenie manželky, potvrdenie o príjme

navrhovateľa, výpis z účtu o platení výživného, SL, RL, potvrdenie o príjme manželky, obsah pripojených spisov sp. zn. , XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I. W., vo zväzku B.., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. 1. U oboch manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. R. účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželského vzťahu účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa, P. nar. XX.X.XXXX

6. Účastníci sa zoznámili v roku XXXX a manželstvo uzavreli v XX/XXXX. Z ich manželského vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické, najprv bývali manželia v podnájme, potom si kúpili byt. V roku 2016, t.j. vo veku 2 rokov dieťaťa sa manželstvo začalo rozvracať, manželia sa často hádali. V roku 2016 navrhovateľ dal výpoveď v práci a odišiel za prácou do E. republiky, o čom sa s manželkou ani neporadil. Ona nechcela odísť do E. republiky, nakoľko tam nemala žiadne rodinné zázemie. Spočiatku chodil navrhovateľ domov na víkendy 2-krát do mesiaca, ale manželia sa začali odcudzovať a postupne prestali spolu žiť a navrhovateľ prestal chodiť do ich bytu. Navrhovateľ začal žiť v E. republike v spoločnej domácnosti s jeho priateľkou. Teda už viac ako 3 roky nežijú manželia spolu. Maloletý býva s matkou, ktorá sa o neho stará, otec sa so synom stretáva.

7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

8. Podľa -3 , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

12. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo bolo harmonické len prvých 2 a 1 rokov, potom začali nezhody, navrhovateľ odišiel pracovať do E. republiky a manželia sa odcudzili, navrhovateľ začal žiť v spoločnej domácnosti s priateľkou. Rozvrat manželstva pretrváva viac ako 3 roky. Teda možno konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko, dlhodobo a vážne rozvrátené. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Obaja manželia žiadali o rozvod manželstva, nemali záujem na obnovení manželského spolužitia. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol, keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva a možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti.

13. Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa , a v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

18. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému P..

19. Rodičia dieťaťa uzavreli na pojednávaní rodičovskú dohodu, ktorou sa dohodli na zverení maloletého P. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. Kolízny opatrovník súhlasil s uvedenou rodičovskou dohodou a odporučil ju schváliť. Poukázal na to, že uzavretá rodičovská dohoda je v súlade so zákonom a v záujme maloletého dieťaťa. Šetrením pomerov bolo zistené, že matka dieťaťa riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého a otec dieťaťa býva v E. republike. Preto súd túto čiastočnú rodičovskú dohodu o zverení a zastupovaní maloletého dieťaťa schválil.

20. Medzi rodičmi nedošlo k dohode o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému, preto túto úpravu urobil súd. Matka žiadala otcovi dieťaťa určiť výživné v sume 150,-Eur mesačne. Otec dieťa navrhoval určiť mu výživné na maloletého vo výške 80,-Eur mesačne, s vyššou sumou nesúhlasil. Kolízny opatrovník odporučil určiť otcovi dieťaťa výživné na maloletého vo výške 120,-Eur mesačne, a to aj s prihliadnutím na to, že od 09/2020 maloletý nastupuje do základnej školy, aj na predpokladané

zvyšovanie výživného v budúcnosti, ako aj s poukazom na to, že otec má okrem maloletého P. ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

21. Ohľadom pomerov rodičov a detí bol zistený nasledovný skutkový stav :

22. Maloletý P. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktorí nežijú spolu od roku XXXX, kedy otec dieťaťa opustil spoločnú domácnosť a presťahoval sa za prácou do E. republiky a neskôr si tam našiel priateľku. Maloletý P. býva s matkou, ktorá sa o neho stará a s otcom sa stretáva. Od júla 2019, kedy matka dieťaťa podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a ktoré konanie je vedené tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XX/XXXX, prispieva otec na výživu maloletého po 35,-Eur mesačne. Predtým na jeho výživu k rukám matky neprispieval, v roku 2018 ho zobral na dovolenku do Egypta a prispel mu na zariadenie detskej izby v sume 180,-Eur.

23. V súčasnosti má maloletý P. X rokov, navštevuje materskú školu a v XX/XXXX nastúpi do 1.ročníka ZŠ. V tomto školskom roku bol maloletý v predškolskom ročníku materskej školy a donedávna navštevoval futbalový krúžok s poplatkom 10,-Eur mesačne a v prvom polroku školského roka 2019/2020 navštevoval aj gymnastický krúžok s poplatkom 30,-Eur mesačne. Aktuálne záujmový krúžok nenavštevuje. Počas minulých prázdnin bol maloletý v dennom tábore, ktorý stál 105,-Eur. Maloletý je zdravý. Má ďalšie bežné výdavky primerané jeho veku.

24. Matka spolu so synom býva v X-izbovom byte, ktorý majú účastníci v BSM a na náklady bývania platí 170,-Eur mesačne. Matka spláca hypotekárny úver na byt po 245,-Eur mesačne, aktuálne so zníženými splátkami po 215,-Eur mesačne. Matka maloletého je zamestnaná ako obchodná asistentka s priemerným čistým mesačným zárobkom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 01/2019 do 02/2020 vo výške 830,37 Eur. Poberá prídavky na dieťa vo výške 24,95 Eur mesačne. Okrem maloletého P. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Okrem bytu, ktorý majú s otcom dieťaťa v BSM, nevlastní matka iný majetok väčšej hodnoty.

25. Otec dieťaťa býva a pracuje v E. republike. Býva v spoločnej domácnosti s jeho priateľkou v prenajatom 2-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 15.000,-Kč mesačne, z čoho otec platí polovicu v sume 7.500,-Kč ( t.j. cca 280,-Eur) mesačne. Do 05/2019 otec maloletého pracoval ako manažér skladu u zamestnávateľa A. s.r.o., kde podľa jeho evidenčných listov dôchodkového poistenia za rok 2018 dosiahol hrubý príjem 594.952,-Kč, t.j. v priemere 49.579,-Kč mesačne brutto a za obdobie od 01/2019 do 04/2019 dosiahol hrubý príjem 195.721,-Kč, t.j. v priemere 48.930,25 Kč mesačne brutto. Teda jeho priemerný mesačný príjem u jeho uvedeného predchádzajúceho zamestnávateľa za obdobie od 01/2018 do 04/2019 predstavoval 49.417,-Kč ( t.j. v prepočte podľa priemerného kurz za rok 2019 suma 1.925,-Eur) mesačne brutto. Uvedený pracovný pomer ukončil otec maloletého dohodou z dôvodu presťahovania sa firmy z jedného konca V. na druhý koniec V.. Od X.X.XXXX je otec maloletého zamestnaný ako obchodný zástupca u zamestnávateľa H. D. E. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaného z obdobia od 01/2020 do 05/2020 vo výške 26.627,-Kč ( t.j. v prepočte podľa priemerného kurzu za 1. polrok tohto roku suma 1.011,16 Eur). Takto jeho súčasná priemerná hrubá mesačná mzda predstavuje 36.499,20 Kč ( t.j. 1.386,- Eur), čo je 1,36-násobne nižší príjem ako zarábal u predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorý pracovný pomer otec dieťaťa ukončil dohodou. Okrem maloletého P. má otec ešte vyživovaciu povinnosť k jeho maloletej dcére U. U., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcej z jeho predchádzajúceho vzťahu, na ktorú prispieva podľa jeho udania výživným po 80,-Eur mesačne. Otec dieťaťa má s matkou maloletého v BSM 3-izbový byt, v ktorom býva matka so synom; otec iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. K svojim výdavkovým pomerom otec uviedol, že spláca úver na auto po 100,-Eur mesačne, hoci auto už predal za 10.000,-Kč ( t.j. 380,-Eur), nakoľko sa pokazilo a úver bude takto ešte podľa jeho udania splácať 2 alebo 3 roky.

26. Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode o výživnom na čas po rozvode manželstva, výšku výživného určil súd a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého P. sumou vo výške 140,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré má 6 rokov a v 09/2020 nastupuje do 1. ročníka ZŠ, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Hoci otec dieťaťa nesúhlasil so sumou vyššou ako 80,-Eur mesačne, súd má za to, že určená suma výživného zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám a je v schopnostiach a možnostiach otca. Súd zdôrazňuje, že na výživu dieťaťa prispievajú obaja rodičia a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča.

Otcom navrhovaná suma 80,-Eur mesačne predstavuje len 2,66 Eur na deň, čo je veľmi nízka suma pre zabezpečenie aspoň minimálne slušnej životnej úrovne dieťaťa vzhľadom na to, že otec dieťaťa má pravidelný príjem a primeranú životnú úroveň. Otec dieťaťa aktuálne zarába v priemere 1.011,16 Eur mesačne netto a je preto v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého P. súdom určenou sumou 140,-Eur mesačne ( t.j. 4,66 Eur na deň), a to aj s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. U.. R., že otcove druhé dieťa je staršie a on prispieva na ňu len 80,-Eur mesačne, nie je pre toto konanie o určenie výživného na mal. P. právne významná, pretože súd posudzuje celkové schopnosti a možnosti povinného rodiča a tie sú dané pre plnenie súdom určeného výživného. Treba tiež poukázať na to, že výživné treba chápať v širšom zmysle slova. Neslúži len na úhradu stravy dieťaťa, ale na všetky potreby dieťaťa, na stravu, ošatenie, bývanie, spoločenské, kultúrne, športové vyžitie a pod. Okrem toho súd poukazuje na to, že otec dieťaťa v predchádzajúcom zamestnaní u zamestnávateľa A. s.r.o. dosahoval 1,36-násobne vyšší príjem, teda zarábal v priemere 1.375,-Eur mesačne netto, pričom pracovný pomer ukončil dohodou, čím možno konštatovať, že sa sám vzdal výhodnejšie zamestnania, čo nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa. Otcom uvádzaný dôvod pre ukončenie pracovného pomeru presťahovania sa firmy v rámci mesta, v ktorom meste funguje mestská hromadná doprava vrátane metra, prípadne, kde by bolo možné prenajať si byt bližšie k novému pracovisku, nie je dôvodný a stále možno konštatovať, že sa otec vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Okrem toho súd nemohol nepostrehnúť otcom uvádzané výdavky na splácanie úveru za auto po 100,-Eur mesačne, ktoré bude ešte splácať ďalšie 2 alebo 3 roky, hoci auto nemá a predal ho za 10.000,-Kč ( t.j. 380,-Eur). V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že výživné pre maloleté dieťa má vždy prednosť pred inými ako nevyhnutnými výdavkami rodiča, pričom vyššie uvedený výdavok súd nepovažoval za dôveryhodný a nevyhnutný. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a otca zaviazal výživným po 140,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zákonným kritériám.

27. Styk rodičov s maloletým súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods.2 Zákona o rodine na žiadosť rodičov neupravoval, nakoľko rodičia žiadali styk súdne neupravovať a ponechať na ich mimosúdnu dohodu, nakoľko aj doposiaľ sa vedeli dohodnúť na úprave styku.

28. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. V danej veci súd v zmysle v spojení s rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Proti výroku o schválení rodičovskej dohody nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie, pretože v zmysle po schválení dohody rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ). Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( ). Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( Zákona o rodine). Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom ( ). Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia ( z.č.).