Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Pc/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci navrhovateľa: E.. D. P., F. XX.XX.XXXX, T. P. X, Bratislava, proti odporkyni: D. P., F. XX.XX.XXXX, T. E. X, Bratislava, zastúpená JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom so sídlom Guothova 20, 831 01 Bratislava, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej osobe, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e ta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 01.08.2019, postúpeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.08.2019 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.09.2015 č.k. -105 a ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu, E. P., F.. XX.XX.XXXX na sumu 350,- Eur mesačne od 26.02.2015.

2. Dňa 14.10.2019 sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila odporkyňa, pričom uviedla, že navrhovateľ v súvislosti s odporkyňou nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Z obsahu žaloby vyplýva, že vyživovaciu povinnosť žiadal navrhovateľ zrušiť vo vzťahu k synovi, E. P., F.. XX.XX.XXXX, ktorý je t. č. študentom vysokej školy, Ekonomickej univerzity v Bratislave, v prvom ročníku. Žiadala, aby súd pripustil zámenu účastníka konania na strane odporcu s tým, aby pripustil vstup do konania syna navrhovateľa a aby súd návrh zamietol.

3. Súd pojednával dňa 01.07.2020 za prítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu odporkyne.

4. Navrhovateľ uviedol, že chce zrušiť vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi z dôvodu, že sa zmenili okolnosti na strane navrhovateľa i na strane exmanželky a plnoletého syna. Jeho manželka, L. E., je zdravotne ťažko postihnutá, je chránená osoba, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine, plus podľa je tam bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére, ktorá je ZŤP, A. P., F.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ uvádza, že má vyživovaciu povinnosť voči jeho otcovi D. P., F.. XX.XX.XXXX, avšak povinnosť voči otcovi nie je určená súdom. Následne uviedol stručne majetkové pomery syna a exmanželky.

2

5. Právny zástupca odporkyne namietal pasívnu vecnú legitimáciu odporkyne. Odporkyňa nie je nositeľkou vyživovacieho práva za plnoletého syna. Nárok na výživné má plnoletý syn P. E., F.. XX.XX.XXXX. Navštevuje ekonomickú univerzitu v Bratislave, obchodnú fakultu, je v 2. ročníku, rozhodnutie o prijatí na vysokú školu predložil súdu. Ďalej uviedol, že navrhovateľ svojvoľne kráti výživné, ktoré mu bolo určené súdom a namiesto 350,- Eur posiela synovi 150,- Eur. Plnoletý syn, E., nie je schopný samostatne sa živiť, pretože navštevuje vysokú školu, vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nemu tak stále trvá. Keďže navrhovateľ neplatí plnoletému synovi výživné v sume určenej súdom bude plnoletý syn zvažovať ďalší postup voči otcovi.

6. Navrhovateľ sa vyjadril, že plnú sumu výživného neplatí preto, lebo podal návrh na zníženie výživného. Výživné 150,- Eur mesačne platí od 01.09.2019. Keby platil celé súdom určené výživné a súd by zrušil vyživovaciu povinnosť, peniaze by od syna už nedostal. Čaká na rozhodnutie súdu a to bude plne rešpektovať.

7. Podľa ustanovenia , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ""), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

8. Podľa ustanovenia , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa ustanovenia , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa ustanovenia , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporkyne i celým obsahom spisu, výsluchom navrhovateľa a právneho zástupcu odporkyne, pričom zistil tento skutkový stav:

12. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa, ktorú návrhom v tomto konaní žiadal zrušiť, mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.09.2015 č.k. -105. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k vtedy ešte maloletému synovi E. P., F.. XX.XX.XXXX na sumu 350,- Eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Navrhovateľ však v návrhu, ktorým žiadal tunajší súd o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, označil ako odporkyňu D. P. - matku.

3

13. Súd uvádza, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Navrhovateľ v návrhu na

zrušenie vyživovacej povinnosti označil ako odporkyňu - matku plnoletého syna Mareka, pričom návrh smeroval proti zrušeniu vyživovacej povinnosti práve voči synovi (plnoletému).

14. Vzhľadom na skutočnosť, že hmotnoprávnym nositeľom práv z vyživovacej povinnosti je v dotknutom prípade práve plnoletý syn a nie odporkyňa, súd návrh navrhovateľa zamietol, a to z dôvodu nedostatočnej pasívnej vecnej legitimácie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom poznamenáva, že vzhľadom na uvedené v konaní ďalej dôvodnosť návrhu neskúmal.

15. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.