Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18P-4-2020.pdf
PDF · 91.06 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. K., narodená XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matky: Z. T., narodená XX.X.XXXX, bytom G., 1. mája XXX/XX, občan SR a otca: A. K., narodený XX.X.XXXX, bytom G., 1. mája XXX/X, občan SR, o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určenie vyživovacej povinnosti otca takto
rozhodol:
I. Maloletá F. K., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Z. T., nar. XX.X.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec maloletého dieťaťa A. K., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej F. K., nar. XX.X.XXXX sumu 150,- eur mesačne, k rukám matky maloletej vždy do 15.-teho dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku konanie o určenie vyživovacej povinnosti z a s t a v u j e.
IV. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka maloletého dieťaťa sa návrhom, podaným na Okresný súd Prievidza dňa 27.01.2020 domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa v sume 250,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že síce cca 7 rokov žije s otcom maloletej v jednej domácnosti, ale nehospodária spolu. Je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom bývajú a celý chod domácnosti, vrátane potrieb maloletej zabezpečuje matka dieťaťa, otec maloletej na chod domácnosti žiadnym spôsobom neprispieva, pracuje brigádnicky. Je pravdou, že niekedy urobí nákup do domácnosti. Pred Vianocami 2019 sa vzájomne dohodli, že otec bude prispievať na chod domácnosti mesačne sumou 250,- eur, ktorú sumu dal otec matke v decembri 2019, od januára 2020 už však znovu ničím na chod domácnosti ani na výživu maloletej ničím neprispieva. Matka zabezpečuje celý chod domácnosti, platí hypotekárny úver, poplatky spojené s bývaním, s dochádzkou maloletej do predškolského zariadenia, maloletej zabezpečuje stravu, ošatenie, hygienu a všetko ostatné. Navrhla, aby bola maloletá F. zverená do starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť sumou 250,- eur mesačne.
2.Otec maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu písomne nevyjadril, na prvé súdne pojednávanie dňa 20.5.2020 sa dostavil, termín ďalšieho súdneho pojednávania zobral na vedomie, neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie súdneho pojednávania dňa 1.7.2020.
3.Súd vec rozhodol v neprítomnosti otca maloletej podľa § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. V konaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, výsluchom otca dieťaťa, prednesom kolízneho opatrovníka a oboznámil sa s listinnými dôkazmi najmä návrhom, rodným listom maloletého dieťaťa, uznesením zo dňa 17.2.2020, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov z 20.3.2020 a 13.5.2020, potvrdením o výške zárobku matky, špecifikáciou pravidelných mesačných výdavkov na chod domácnosti a na maloleté dieťa, zoznamom voľných pracovných miest vyhovujúcich dosiahnutej kvalifikácii otca a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18P/4/2020.
4. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
4.1.Z rodného listu maloletej F. K., nar. XX.X.XXXX mal súd preukázané rodičovstvo k dieťaťu a to, že matkou dieťaťa je navrhovateľka a otcom A. K., nar. XX.X.XXXX.
4.2. Uznesením z 17.2.2020 súd maloletej ustanovil za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine.
4.3. Zo správy o prešetrení aktuálnych pomerov v domácnosti matky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z 13.05.2020 bolo zistené, že rodičia spolu s maloletým dieťaťom bývajú v byte v osobnom vlastníctve matky, ktorá pracuje v Gewis v Handlovej, matka trvá na úprave práv a povinností k dieťaťu, pretože s otcom maloletej spolu nehospodária. Otec na potreby maloletej naposledy prispel sumou 100,- eur, inak na dcéru finančne neprispieva. Maloletá navštevuje Materskú školu v Handlovej. Otec maloletej počas pohovoru uviedol, že súhlasí so zverením dieťaťa do starostlivosti matky, ale nesúhlasí s výškou výživného. Je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, predtým pracoval ako servisný technik v Rakúsku, v súčasnosti nemá žiadny príjem, nepoberá žiadne dávky a hľadá si prácu. Uviedol, že prispieva na domácnosť, robí nákupy, dcére naposledy kúpil topánky. Má s maloletou dobrý vzťah.
4.4. Z potvrdenia zamestnávateľa matky GeWiS Slovakia s.r.o. so sídlom Vápenická 30, Prievidza bol zistený priemerný mesačný zárobok matky za obdobie od 03/2019 do 02/2020 v sume 865,36 eur netto.
4.5.Na pojednávaní dňa 20.5.2020 súd vypočul matku maloletej, ktorá uviedla, že ak by sa vedeli s otcom maloletej dohodnúť, súhlasila by s výživným v sume 200,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Boli pred pojednávaním s otcom maloletej na tejto sume dohodnutí, ale aktuálne už otec s výživným nesúhlasí. Matka od februára 2019 pracuje ako operátor vo výrobe, má aj nadčasy, aby zarobila, poberá prídavok na jedno dieťa. Otec sa v domácnosti nestravuje, matka varí pre seba a pre dcéru, maloletá má zdravotné problémy, kupuje jej čipky, sirupy a uspôsobuje jej stravu. Matka predložila špecifikáciou výdavkov ( č.l. 30 spisu), ku ktorej uviedla, že všetky tieto výdavky uhrádza ona. Otec jej neprispieva na bývanie nijakou sumou. Otec pracuje, nevie aký má zárobok, ale asi od 800 do 1000,- eur mesačne. Opravuje po Slovensku kávovary, náklady hradí zo svojho a potom si to vyúčtuje, matke zo svojho príjmu nedáva nič. K tvrdeniu, že otec si nemôže hľadať prácu na zmeny pretože matka pracuje na zmeny matka uviedla, že chodí do práce len na rannú zmenu. K tvrdeniu otca, že ak bude súhlasiť s výškou výživného 200,- eur mesačne, matka ho následne vyhodí z domácnosti, matka uviedla, že keby ho chcela vyhodiť, urobí to už dávno, ale ide jej o to, aby otec s dcérou trávil čas. Zrušila mu trvalý pobyt z dôvodu, že jej prišlo oznámenie od exekútora, že príde do jej bytu a bude spisovať do exekúcie jej veci. Na pojednávaní dňa 1.7.2020 matka uviedla, že otec maloletej sa nemohol dostaviť na pojednávanie, pretože je pracovne vycestovaný v zahraničí, čo tam išiel bližšie robiť, matka uviesť nevedela. Súhlasila s výživným v sume 150,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.
4.6. Na pojednávaní dňa 20.5.2020 súd vypočul otca maloletej, ktorý potvrdil, že pred pár dňami sa s matkou dohodol na výživnom v sume 200,- eur mesačne, ale čo ak on s tým bude súhlasiť a potom ho matka vyhodí z domácnosti. On nepracuje, od štátu nedostáva žiadnu dávku, nejaké peniaze si zarobí len ak ide občas niekomu pomôcť. Do roku 2018 pracoval v Rakúsku ako servisný technik kávovarov. Nedostáva žiadnu sociálnu dávku, chodí na kontakty, pracovné miesta mu ponúknuté neboli, má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity ( banícke učilište). Je mu v podstate jedno, čo bude robiť. Potvrdil, že si brigádnicky privyrába tak, že keď mu zavolá kamarát, aby išiel niečo opraviť ( kávovar alebo podobné zariadenie), tak ide. Kamarát má firmu, bol s ním pred koronavírusom dohodnutý, že ho zamestná na dohodu, a potom na riadny pracovný pomer, ale prišiel koronavírus. Ide o firmu Kafe servis, Dunajská Streda, majiteľom je A. M.. Nehovorí, že nezarába, peniaze mu p. M. pošle na účet
otca, pretože on účet nemá z dôvodu exekúcií. Mesačne zarobil cez p. M. sumu cca do 500,- eur. Je pravdou, že matke na bývanie neprispieva žiadnou sumou, mali to rozdelené, on chodil do obchodu, matka platila účty. Stravuje sa u svojej matky. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, má výdavok na telefón 20,- eur mesačne, má dobrý zdravotný stav, raz za 3 roky si kúpi jedny rifle a raz za rok jedny tenisky. Nehľadal prácu v okolitých spoločnostiach, pretože tam je práca na zmeny, a potom by nemal kto zostať s dcérou, lebo matka pracuje. Súhlasil by so sumou 200,- eur mesačne za predpokladu, že by to bola spolu suma výživného a príspevok na chod spoločnej domácnosti.
4.7.Kolízny opatrovník navrhol doplniť dokazovanie o dotaz na úrad práce k ponuke vhodných pracovných miest pre otec. Na druhom pojednávaní navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné v sume 150,- eur, mal za to, že uvedená suma je primeraná veku maloletej a schopnostiam a možnostiam otca a povinného na výživnéô.
4.8.Úrad práce poslal súdu zoznam evidovaných voľných pracovných miest v okrese Prievidza k 28.05.2020 ( č.l. 42 až 50) s oznámením, že otcovi maloletého dieťaťa nebolo ponúknuté pracovné miesto, pretože sám vydokladoval, že si hľadá zamestnanie.
4.9. Spoločnosť Cafeservis v zast. A. M. elektronicky súdu oznámilo, že otec maloletej si v ich spoločnosti brigádnicky neprivyrábal ani s nim nikdy nebol uzavretý pracovný pomer, vykonával pre spoločnosť nejakú servisnú službu, čo bolo vždy riadne vyfakturované a spoločnosťou Cafeservis vždy riadne zaplatené.
5.Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
6.Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode; v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného, ods. 2 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
7.Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 odsek 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10.Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že maloletá žije v domácnosti s matkou aj otcom, avšak rodičia spolu nehospodária a otec sa na výžive dcéry nepodieľa žiadnou sumou. Uspokojovanie základných potrieb detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný vývoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli
byť uhradené potreby detí súvisiace s ich zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti oboch rodičov. Pri určení jeho rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z dokazovania bolo preukázané, že v súvislosti s maloletou má matka aktuálne výdavok na bývanie 60,66 eur/ mesačne osoba, v súvislosti s predškolským zariadením 50,- eur mesačne, na stravu 100,- eur mesačne, oblečenie 50,- eur ročne, drogéria 4,62 eur mesačne, lekáreň 40,14 eur mesačne, životná poistka 10,- eur mesačne. S poukazom na všetko uvedené, súd vychádzal zo stavu, ktorý existoval v čase rozhodnutia a rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky, u ktorej boli zistené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú a určil vyživovaciu povinnosť otcovi v sume 150,- eur mesačne s poukazom na schopnosti a možnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý je aktuálne pracovne vycestovaný v zahraničí a ktorý sa sám pred súdom vyjadril, jeho citácia: ,,ale ja nehovorím, že nezarábam“ ( str. 6 zápisnice z pojednávania 20.5.2020). Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že napriek skutočnosti, že otec je t.č. nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, v konaní bolo dostatočne preukázané, že v možnostiach otca je riadne sa zamestnať a to aj v okolí svojho aktuálneho bydliska. Otec sám uviedol príjem z brigád cca 400 - 500 eur mesačne, pričom s poukazom na jeho aktuálne výdavky a aktuálne voľné pracovné miesta v okrese Prievidza má súd za to, že je schopný dosahovať taký zárobok, z ktorého vie plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť v sume 150,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd konanie zastavil podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku.
11.O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.