Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-11-2019.pdf
PDF · 89.21 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného W. K., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. júla 2020 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
W. K., narodený XX. V. XXXX v Z., trvale bydliskom ul. E. č. XX, XXX XX W., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody,
sa uznáva vinným, že
odo dňa 21.09.2018 až do 14.40 h dňa 07.10.2018 sa zdržiaval v mieste svojho prechodného bydliska v W. na adrese N. 1, na presne nezistených miestach v Z., o. i. na G. mýte a L. mýte a na ďalších bližšie nezistených miestach a nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, a to aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T 99/2018 zo dňa 14.08.2018, právoplatný dňa 14.08.2018, uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a bola mu dňa 22.08.2018 doručená do vlastných rúk výzva Okresného súdu Malacky na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody v termíne najneskôr do dňa 20.09.2018, pričom obvinený napriek tomu dobrovoľne na výkon trestu nenastúpil a musel byť dňa 07.10.2018 do výkonu trestu dodaný príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Bratislava Nové Mesto - východ,
teda
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
čím spáchal
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa mu
ukladá
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 06. februára 2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu zo 06. februára 2019, č. 1Pv/352/18/1106-9, na W. K., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. júla 2020 obžalovaný W. K. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného W. K. o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, a to výsluchom obžalovaného W. K., svedkyne Q. N. a oboznámením, resp. prečítaním spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/99/2018, z neho najmä trestného rozkazu č. l. 40 - 41, aktualizovaného odpisu registra trestov, centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 01. júla 2020 a prísľubu na prijate do zamestnania od spoločnosti Sitra s.r.o. z 29. júna 2020.
Obžalovaný W. K. vypovedal, že čo sa týka jeho nástupu na výkon trestu, za ktorý je stíhaný, mal vtedy 3-mesačné nešťastné obdobie, stratil prácu, on si uvedomoval dátum nástupu, ale boli tam aj nezhody s družkou, deti boli na neho naviazané. Po 16 dňoch si uvedomil, že už naozaj musí nastúpiť a napokon si nechal na seba zavolať policajtov. Podľa neho ďalší trest by bol už zbytočný, po výkone trestu je schopný nastúpiť do práce, chýbajú mu deti. Spáchanie skutku úprimne ľutuje, trpí tým celá jeho rodina, požiadal súd, aby zohľadnil všetky tieto okolnosti. On spĺňa časovú podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu, on si aj žiadosť v tomto zmysle podal, avšak súd o nej rozhodol negatívne. Staršia dcéra má v septembri prvý krát nastúpiť do školy, mladšia nastúpi do škôlky. Jeho družka V. Z. s oboma deťmi býva u jej rodičov, jej príjem činí cca. 90,- eur mesačne, v čom je zahrnutý aj jeho príspevok z výkonu trestu, pomery sú teda dosť biedne, on má dátum prepustenia predbežne na 30 októbra, od novembra by chcel nastúpiť do práce a tým pomôcť jeho družke s deťmi.
Svedkyňa Q. N., matka obžalovaného, vypovedala, že vzťah obžalovaného k deťom je dobrý, najmä k staršej dcére, mladšia si ho veľmi nepamätá, nakoľko odišiel už v jej veku 1 roka. Čo sa týka ekonomickej stránky, ich matka nepracuje, nezvláda to, pomáhajú im všetci, ako sa dá. Ona sa syna nezastáva,
skutok spáchal, ale tento aj oľutoval a poučil sa z toho. 6 mesiacov v base navyše je veľmi veľa. Staršia dcéra bude mať 6 rokov.
Pri ukladaní trestu obžalovanému W. K. súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 348 ods.13 Trestného zákona) v rozpätí až na 2 roky.
Súd u obžalovaného W. K. zistil 1 poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]; priťažujúcu okolnosť súd zistil jednu - recidívu [§ 37 písm. m) Trestného zákona], nakoľko obžalovaný už bol v minulosti pred spáchaním prejednávaného skutku súdne trestaný a to naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 30. augusta 2018, sp. zn. 0T/109/2018, právoplatným dňa 30. augusta 2018, za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 3 roky; predtým bol súdne trestaný napr. trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 29. marca 2018, sp. zn. 0T/36/2018, právoplatným dňa 29. marca 2018, za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený okrem trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 roky, aj trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky, pričom dňa 13. februára 2019 došlo k nariadeniu výkonu tohto pôvodne podmienečne uloženého trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ohľadom uvedenej priťažujúcej okolnosti súd neprihliadol na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo 14. augusta 2018, sp. zn. 0T/99/2018, právoplatným dňa 14. augusta 2018, nakoľko v danom prípade ide o znak skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný a preto k úprave trestnej sadzby nedošlo.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného W. K., tak súd zistil, že obžalovaný bol už mnohokrát súdne trestaný - v odpise registra trestov je evidovaných až 9 záznamov, všetky z obdobia spred spáchania prejednávaného skutku (21. septembra 2018). Ohľadom žiadneho z odsúdení sa na obžalovaného nehľadí, akoby nebol odsúdený. V 7 prípadoch bol obžalovanému uložený priamo nepodmienečný trest odňatia slobody, v 2 prípadoch podmienečný trest odňatia slobody, avšak v oboch prípadoch došlo neskôr k premene trestov na nepodmienečné trest odňatia slobody. V prípade všetkých odsúdení obžalovaného ide o rôznorodú trestnú činnosť, konkrétne o trestne činy marenia výkonu úradného rozhodnutia, nebezpečného vyhrážania, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, ale i lúpeže. Protiprávnej činnosti sa obžalovaný dopúšťa aj vo forme priestupkov, čo vyplýva z lustrácie v registri priestupkov; evidovaných má 6 dopravných priestupkov a 1 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom za všetky priestupky bol sankcionovaný peňažnými pokutami.
Pri určovaní druhu a výšky trestu súd dospel k názoru, že pre nápravu obžalovaného nepostačí len uloženie tzv. prevýchovného trestu (napríklad prísnejšieho podmienečného trestu), bez výkonu odňatia slobody, a už vôbec nie alternatívneho trestu, nakoľko tomu bráni práve osoba obžalovaného. Spáchaný prečin nie je síce príliš závažný, avšak dôležitou okolnosťou je v tejto súvislosti to, že, ako je vyššie uvedené, v rámci skorších odsúdení bol obžalovanému 7-krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a v prípade ďalších 2 odsúdení mu bol pôvodne podmienečný trest odňatia slobody neskôr premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Teda ani výkon nepodmienečných trestov odňatia slobody neprevychoval obžalovaného a nepôsobil na neho tak, aby začal viesť riadny život. Obžalovaný je nepochybne recidivista, ktorý sa v roku 2018, v priebehu 1 roka od marca do septembra, dopustil 4 po sebe (resp. po jednotlivých odsúdeniach) nasledujúcich úmyselných trestných činov. Celkovo sa dopúšťa rôznorodej trestnej činnosti s tým, že za jej páchanie boli obžalovanému ukladané spravidla nepodmienečné tresty odňatia slobody. Je preto evidentné, že páchanie trestnej činnosti je súčasťou spôsobu života obžalovaného, ktorého doposiaľ nedokázali napraviť ani nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Súd je preto toho názoru, že predchádzajúce nepodmienečné tresty, ktoré boli obžalovanému v minulosti uložené, neviedli k jeho náprave, preto len uloženie prevýchovného trestu by celkom zjavne nesplnilo účel trestu, nakoľko obžalovaný je v tomto smere narušenou osobou, recidivistom, ktorý evidentne nie je schopný viesť riadny spôsob života, začleniť sa do spoločnosti a ktorý opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom, pričom možno celkom reálne predpokladať jeho zlyhanie v budúcnosti a neschopnosť nápravy obžalovaného.
Obžalovanému W. K. preto súd uložil represívny trest a to trest nepodmienečný - v jednej štvrtine trestnej sadzby - na 6 mesiacov, pričom prísnejší trest súd neukladal tiež s prihliadnutím na to, že obžalovaný sám, hoci až po 17 dňoch od termínu určeného na nástup na výkon trestu, na seba prostredníctvom svojej družky zavolal políciu, ktorá ho dodala do výkonu trestu. Nedôvodné bolo aj uloženie - v zmysle istej gradácie prísnosti ukladaných trestov - zostreného trestu, po predchádzajúcich 2 odsúdeniach z toho istého roku, za spáchanie prečinov marenia výkonu úradného rozhodnutia, jednak z dôvodu časového odstupu 2 rokov, a jednak z dôvodu, že v uvedených dvoch prípadoch išlo zo strany obžalovaného o výkon činnosti, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie príslušnej inštitúcie o zákaze takej činnosti v zmysle § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona; v prejednávanom prípade ide o nenastúpenie bez vážneho dôvodu na výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom v zmysle § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Na druhej strane súd nemohol výraznejšie prihliadať na tvrdenia obhajoby o jeho ochote zamestnať sa, o tom, ako tým trpí celá jeho rodina, ako sa chce venovať deťom a ako chce pomôcť družke s deťmi, a to predovšetkým z dôvodu, že na ne neprihliadal ani samotný obžalovaný, pretože na tieto okolnosti bolo zo strany obžalovaného potrebné myslieť práve vtedy, keď sa rozhodol spáchať úmyselný trestný čin, nakoľko obžalovaný vedel, resp. musel vedieť, aký následok bude mať takéto jeho protiprávne konanie. Tvrdenie obhajoby o potrebe starania sa o rodinu obžalovaným a jeho pomoc družke, teda o jeho rodinnom cítení, vyznieva účelovo a nedôveryhodne v kontexte konania obžalovaného, za ktoré bol odsúdený v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 0T/99/2018, zo skutku v právoplatnom trestnom rozkaze ktorého vyplýva, že len mesiac pred spáchaním prejednávaného trestného činu obžalovaný zaslal danej družke SMS správy o tom, že má doma ostrú zbraň a má pochopiť, že je koniec, že nechce byť vrah, ale už mu je všetko jedno, že už nie je zajtra, ale len hodiny do konca a či chce tragédiu, následne sa jej cez telefón vyhrážal, že zastrelí jej rodičov a ich postrieľa.
Ako absolútne nedôvodný súd pokladá návrh obhajoby na upustenie od uloženia ďalšieho trestu, pretože vraj skôr uložené tresty obhajoba považuje za postačujúce na ochranu spoločnosti a na prevýchovu páchateľa. Súd k tomuto dodáva, že dôvodom pre takýto postup by bolo najmä to, ak boli skôr uložené tresty na samotnej hornej hranici trestnej sadzby, k čomu v daných prípadoch nedošlo, nakoľko v rámci odsúdenia tunajším súdom v trestnej veci sp. zn. 0T/36/2018 bol obžalovanému uložený trest pod jednou tretinou trestnej sadzby, v trestnej veci sp. zn. 0T/99/2018 dokonca tesne pri samej dolnej hranici trestnej sadzby, a v trestnej veci sp. zn. 0T/109/2018 v dolnej polovici trestnej sadzby. Navyše súd sa, v zmysle už vyššie uvedeného, nestotožňuje ani s názorom, že tresty uložené v predchádzajúcich rozhodnutiach sú samy osebe - bez uloženia ďalšieho trestu v prejednávanom prípade - postačujúce pre ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu páchateľa.
Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu - nepodmienečný trest odňatia slobody uložený v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 2T/51/2010 za spáchanie prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 2 Trestného zákona obžalovaný vykonal dňa 18. januára 2012.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.