Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_2T-78-2019.pdf
PDF · 122.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/78/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 1. 7. 2020 v Liptovskom Mikuláši takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. W. G. Á. I. N. W. , nar. X. XX. XXXX v I., trvale bytom J. XXX, okres I.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o ,
že
dňa 21. 9. 2018 približne o 18.00 hodine na verejnom priestranstve na ulici Hlavná pred rodinným domom č. XX/XXX P. L. najskôr chytil pod krk a následne rukou udrel do tváre maloletého U. Ž., nar. X. X. XXXX, bytom O. XXX/X, L., do ktorého rukou strčil, v dôsledku čoho maloletý U. Ž. padol na zem, neskôr toho dňa v Ploštíne v blízkosti predajne COOP Jednota na ulici Hlavná najmenej trikrát udrel päsťou do hlavy maloletého H. W., nar. XX. X. XXXX, X. V. XX/XXX, L., v dôsledku čoho maloletý H. W. spadol na zem; údermi päsťou nastali u maloletého H. W. bolesti (cefalea) hlavy po údere vľavo preaurikulárne (pred ušnicou) bez obmedzenia obvyklého spôsobu života,
t e d a
na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil fyzicky výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal čin na chránenej osobe - dieťati,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zákona. Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 364 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na C. W. obžalobu za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň prišla domov jeho staršia dcéra s tým, že chlapci hádzali jeho mladšej dcére do hlavy loptu. Jeho dcéra B. povedala, že to bol W. a Ž.. Obžalovaný vtedy týchto chlapcov po mene ani nepoznal, iba z videnia. Postavil sa pred W., robil na neho krik, pričom Ž. stál vedľa a robil si z toho srandičky, grimasy tak strčil rukou do jeho pravého pleca vystretými prstami. Na to obžalovaný odišiel. Na mieste, ako vchádzal do brány domov počul, ako jeden z chlapcov nadáva jeho priateľke do píč a starých kuriev. Priateľky sa spýtal, kto jej to povedal, na čo odpovedala W.. Keďže chlapci boli pomerne ďaleko, sadol do auta a išiel za nimi. Vystúpil z auta a ako išiel ku W., tak sa ho opýtal, že kto je pre neho piča, kurva. Chcel mu dať facku ľavou rukou, načo sa on uhol a dal mu facku pravou rukou, nič to s ním neurobilo. Otočil sa, sadol do auta a odišiel preč. Podľa jeho názoru sú výpovede celé vykonštruované, je tam niekoľko verzií výpovedí, ktoré deti mali povedať. Partiu detí po mene nepoznal, registroval len ich tváre, boli tam W., Ž., P., bolo ich 5 - 6 detí vo veku od 10 do cca 15 rokov. W. vtedy odhadoval 15 rokov, Ž. asi 13 rokov. Ž. a W. poznal podľa tváre. Nemal problémy s rodinou W., akurát mu vadilo, že sú problémy s týmito deťmi, že ich rodičia to ani nechceli riešiť. Túto konkrétnu situáciu neriešil s rodičmi detí. Mal osobné problémy, vybuchol a stalo sa to.
V zmysle ust. § 135 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 263 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výpovedi svedkov - poškodených maloletého H. W. a maloletého U. Ž. a svedkov maloletého L. Č. a maloletého T. W. z prípravného konania. Je zrejmé, že všetky menované osoby v čase vykonania hlavného pojednávania boli mladšie ako 18 rokov. Súd nemal pochybnosti o tom, že aj uvedení svedkovia boli v prípravnom konaní vypočúvaní o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by, vzhľadom na ich vek, povahu a okolnosti spáchania trestného činu, mohlo nepriaznivo ovplyvňovať ich duševný a mravný vývoj. V ust. § 135 ods. 2 Trestného poriadku je vyjadrená zásada, podľa ktorej v ďalšom konaní v prípravnom konaní môže byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch a v konaní pred súdom je možné vykonať dôkaz prečítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedka aj bez splnenia podmienok uvedených v § 263 Trestného poriadku, t. j. aj bez súhlasu obžalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd upustil od osobného výsluchu uvedených osôb. Pre úplnosť súd uvádza, že obžalovaný súhlasil s prečítaním zápisníc o výpovedi vyššie uvedených svedkov.
Neuniklo pozornosti súdu, že maloletí svedkovia - poškodení boli vypočutí po začatí trestného stíhania vo veci dňa 12. 3. 2019, pred vznesením obvinenia obžalovanému dňa 2. 4. 2019 (v poradí prvé uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 31. 10. 2018 bolo uznesením prokurátora zo dňa 14. 12. 2018 zrušené). Vo všeobecnosti platí, že ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred uvedeným procesným úkonom opätovne vypočuť) a zachovať tak právo obžalovaného na obhajobu a právo na kontradiktórny postup. Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b/ Tr. poriadku povahu neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako 15 rokov ako je tomu aj v prípade súdeného skutku. Uvedené právne posúdenie korešponduje rozhodovacej činnosti súdov (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté dňa 7. 12. 2009, Tpj 63/2009).
Maloletý H. W. vo svojej výpovedi dňa 12. 3. 2019 uviedol, že niekedy v roku 2018, asi koncom letných prázdnin, podvečer, bol na gaštanoch v parku v Ploštíne. Bol tam s kamarátmi U. Ž., O. P. H. L. Č.. Svedok vyhodil malú mäkkú loptičku na strom, aby zhodil gaštany, ktorá sa odrazila od stromu a spadla do kočíka, v ktorom bolo asi ročné dieťa. Tomuto dieťaťu sa nestalo nič. Potom išli všetci zaniesť gaštany k L. Č.. Svedok išiel so všetkými kamošmi, čo s nimi bol, ku nemu domov. Ako išli domov, tak pred domom toho dieťaťa z kočíka, tri domy od ich domu, si ich odchytil otec toho dieťaťa. Ten na nich kričal. Čo hovoril, nevedel uviesť, už si nepamätal. Potom išiel svedok domov, ale nemal doma rodičov, tak išiel do obchodu. V Ploštíne je len jeden obchod, do ktorého išli všetci. Tam na ulici, pred domom, ich
čakal otec toho dieťaťa. Je starý asi 35 rokov, vysoký asi 180 cm, chudý. Išiel za U. Ž., chytil ho za krk. Niečo U. hovoril, ale nevedel uviesť čo. Potom k nim prišla manželka toho pána, jej meno uviesť nevedel. Ona začala svedkovi nadávať, že je nevychovaný kokot. Svedok jej na to povedal, že je piča. Kamaráti sa otočili a išli k tomu obchodu. Ten pán išiel domov. Nastúpil do auta. Svedok povedal kamošom, že nastupuje do auta, aby utekali. Oni utekali a otec dieťaťa išiel na aute za nimi. Pri obchode ich dobehol a išiel ku svedkovi. Najprv ho bil päsťou ľavej ruky na ľavé líce. Päsťou ho udrel trikrát, potom mu dal ešte dve facky. Ako ho bil, tak mu hovoril, že čo si to dovoľuje. Asi po desiatich krokoch spadol, zatočila sa mu hlava. Keď vstáva z postele, tak sa mu zvykne hlava zakrútiť. Aj pred tou bitkou sa mu točila hlava. Keď sa mu točí hlava, neodpadáva. Nelieči sa na to. Potom prišla k nemu teta s tým, že čo mu je. Kamaráti jej povedali, že ho zbil taký ujo. Neskôr prišla suseda, teta T., ktorá mu dala vodu s tým, aby išiel k nej domov. Potom prišla jeho mama. Pýtala sa, čo sa stalo. Teta T. jej povedala, čo sa stalo a mama išla za tým pánom. Keď sa mama vrátila, tak išli na ošetrenie do nemocnice. Žiadne zranenia nemal, mal len červené ucho.
Maloletý svedok U. Ž. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v roku 2018 bol v parku v Ploštíne pri strome. Spolu s ním bol L. Č., H. W., O. P. H. T. W.. Bolo to niekedy poobede, asi o 13.00 hod. Zbierali gaštany. Tam prišla B., dcéra uja, čo napadol H.. Volá sa W.. B. došla s kočíkom, v ktorom bolo malé, asi ročné dievča. Oni zbierali gaštany a upozornili B., aby kočík dala preč od stromu. Všetci hádzali mäkkou penovou loptičkou na strom, aby zhodili gaštany. Podľa názoru svedka, loptička padala na zem, nie do kočíka. Kamoši išli zaniesť gaštany domov ku svedkovi a potom išli k H. domov. V polovici cesty na ulici svedka zastavil ujo W.. Povedal mu, že má ísť k nemu. Svedok to odmietol, zľakol sa ho. Potom mu povedal, že jeho dcéra B. mu chce niečo povedať, tak k nemu prišiel. B. tam nebola. On mu povedal, prečo do jeho dcéry v kočíku hádzali gaštany, s tým, že si majú dať pozor, že ich domláti. Svedok myslel, že ich domláti papekom. Nepovedal, prečo ich domláti. Ešte povedal, že sa majú držať stranou. Svedok potom od neho odišiel a išiel ku kamarátom, od ktorých bol vtedy asi 150 metrov. Došiel ku kamošom a rozprávali sa. Potom od H. išli naspäť a šli za kamarátom L. Č.. Keď boli pri W. dome, W. spolu s manželkou U. a B. vybehli von na ulicu za nimi. Jeho manželka začala na nich kričať, prečo to spravili, ako si to dovoľujú. Nepovedala, čo mali spraviť. Aj hovorila niečo neslušné, ale nevedel už uviesť čo. Tu prišiel ku nemu W., postavil sa pred neho a dal mu facku na ľavé líce. Tiež do neho strčil. Udrel a strčil ho bez slova. Ako ho strčil, spadol na zem. Svedok sa postavil a kamoši išli preč. Šli smerom ako je obchod Coop Jednota. U., ako odchádzali, nadávala H., že je čurák, že je kokot. H. zakričal W., nech si tú piču skľudní doma. Potom W. naštartoval auto a išiel za nimi, išiel veľmi rýchlo. W. skoro zrazil L. Č.. L. musel preskočiť plot. H. utekal preč, W. ho dobehol pri košoch, pri tom dome, kde L. preskakoval plot. Keď W. dobehol H. a vystúpil z auta, svedok bol od neho asi 15 metrov, priamo videl, čo sa dialo. W. kričal na H., že je čurák, hajzel a kretén. W. stál zboku H. a udrel H. päsťou asi desaťkrát do ucha a líca, H. mal červené ľavé ucho. Potom kopol H. raz do nohy pod koleno, ako bol skrčený. Potom W. odstrčil H. a ten spadol. Vtedy W. povedal „ešte raz“. Potom odišiel autom preč. H. sa postavil a asi po desiatich krokoch spadol na zem. Potom prišla teta, ktorá býva blízko, nevedel uviesť, ako sa volá. Pýtala sa svedka, čo sa stalo.
Maloletý svedok L. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že v lete 2018, asi o 13.00 hod. išli na gaštany v Ploštíne. Išiel tam spolu s T. W., H. W., U. Ž. a potom nakoniec prišiel O. P.. Gaštany nešli spadnúť, tak zobrali mäkkú loptu, ktorá sa dala chytiť do jeho ruky. Potom prišla B. aj s kočíkom a jej kamarátkou, ktoré tiež chceli zbierať gaštany. Keď ich dozbierali, svedok išiel domov, lebo bol hladný. Kde boli ostatní, uviesť nevedel. S chalanmi sa dohodol, že sa s nimi stretne okolo 16.00 hod. pred obchodom. Tak o 16.00 hod. išiel k obchodu a chalani mu povedali, že majú ísť k tomu pánovi, čo sedel pri jeho výsluchu. (Poznámka samosudcu: Pri výpovedi maloletého svedka bol prítomný aj obžalovaný). Na ulici pri jeho dome im ten pán začal hovoriť, že hádzali do bábätka v kočíku žltú loptu. Oni hovorili, že nehádzali. Tam boli všetci, čo boli aj v parku. Nebola tam B., ani jej kamarátka. Vtedy prišla teta, B. mama, ktorá tiež niečo hovorila. To trvalo asi 5 minút. Potom odišli. Ten pán išiel za nimi autom a zastal pri H. W.. Svedok bol od nich asi 4 metre. Stál za autom. Medzi ním a nimi boli kriaky, ale videl cez ne. Boli vyššie ako on. Videl, ako ten ujo dal päsťovku H. do hlavy a potom odišiel. Ten ujo stál našikmo k H. zboku. Udrel ho raz alebo dvakrát, obidva razy päsťou. Potom ujo odišiel. H. sa dotrmácal na hlavnú cestu, tam ho začala bolieť hlava, tak si sadol a potom ľahol na cestu. Potom nejaká teta doniesla vodu a asi o 5 minút prišiel ujo, ktorý zaviezol H. domov. Natáliina mama zdrapila U. Ž. za golier. Obžalovaný svedka nenapadol, ani sa ho nedotkol. Skoro ho zrazil, preskočil plot. Nepamätal si, že vo svojej skoršej výpovedi uviedol, že ho obžalovaný napadol. Nevedel sa vyjadriť, ktorou rukou a na ktorú časť hlavy mal obžalovaný udrieť H. W..
Maloletý svedok T. W. vo svojej výpovedi uviedol, že v jeseni 2018, asi na obed, bol s kamošmi H. W., U. Ž., L. Č. H. O. P. na gaštanoch v parku v Ploštíne. Tety, ktoré tam boli, povedali B., aby zastrela kočík s bábätkom. Kočík bol pod stromom, B. ich odignorovala. Oni si chceli zhodiť gaštany a hádzali penovú loptičku na gaštany. Loptička spadla na bábätko, ale nič sa mu nestalo. Potom išli odtiaľ preč. Tento ujo (obžalovaný bol prítomný pri výsluchu svedka) začal pred jeho domom na nich jačať. Nepamätal si, čo presne. Pamätal si, že čo urobili jeho decku. Oni mu povedali, že nič a išli ďalej. Pri nich vtedy bola aj teta, jeho manželka. Ona nepovedala nič a nič nerobila. Potom išli k ich domu a prišiel k nim jeden kamarát, L. Č.. Potom išli naspäť ku obchodu. Potom ujo začal zase na nich jačať pri jeho dome. Hovoril, že pustí na nich psa, aj keď ho vtedy už nemal. Potom U. Ž. chytil pod krk a jeho manželka svedkovi povedala, že je malý smrad a že si to s ním vyrieši. Povedala to, že vraj v minulosti hodil jej staršiu dcéru B. do vody. Potom išli preč, najprv teta, jeho žena povedala bratovi svedka, že je kokot. Keď boli tak ďalej, tak jeho brat zakričal, že: „ty piča stará“. Potom išli asi tak 3 sekundy dopredu. Jeho brat sa obzrel za seba a ten pán štartoval auto, ktoré nebolo jeho. Svedkov brat zakričal: „štartuje“. Potom ich ujo skoro zrámoval (zrazil). Svedok sa uhol, aj U. Ž. a L. preskočil plot. Potom jeho brat bežal do uličky. Svedok bol od nich 2 metre. Pán prišiel a stál pred svedkovým bratom s rozkročenými nohami, spredu. Ujo mu chcel vpáliť päsťou asi pravej ruky. Brat sa uhol. Potom išla ďalšia rana päsťou, ale tej sa už nevyhol. Dostal do hlavy, nevidel kde presne. Potom svedok bežal do baru, lebo si myslel, že je tam jeho ujo G. W.. Nebol tam, tak bežal späť a brat sedel na zemi a ruky mal pred hlavou. Ujo tam už nebol. Išiel divoko, rýchlo preč. Chalanom bolo ľúto, tak sa všetci rozrevali. Brat tam ležal a potom prišla teta, ktorú pozná, ale nevedel uviesť jej meno. Jej povedali, že pán W. vpálil H..
Na hlavnom pojednávaní bola so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne U. U. z prípravného konania. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že je družkou obžalovaného a majú spoločné dieťa. Asi 20. alebo 21. 9. 2018 prišla asi o 17.00 hod. domov dcéra B., ktorá bola kočíkovať mladšiu sestru, ktorá mala vtedy rok. Povedala, že išla do parku, kde boli chlapci H. W., T. W., L. Č. H. U. Ž., s tým, že jej sestre hodili loptičku do hlavy. Nič viac nepovedala. Následne si s priateľom - obžalovaným dieťa prezreli a keďže nemala žiadne zranenia, tak nešli na pohotovosť. Priateľ opravoval auto na dvore u nich doma, pričom svedkyňa bola s deťmi v dome. Partia tých chlapcov išla popred ich dom. Svedkyňa mala otvorenú vetračku a počula cez okno, že sa priateľ snaží dohovoriť chlapcom. Nevedela uviesť, kde bol vtedy jej priateľ. Chlapci chceli všetko zvaliť na L. Č., s tým, že ten kamarát s nimi vtedy nebol. Tak priateľ povedal: „pozdravte kamaráta“. O pár minút neskôr išla partia tých chlapcov opäť popred dom a svedkyňa počula: „už je tu, to je on“. Svedkyňa spolu s dcérou na rukách a s B. išli na ulicu pred dom. Priateľ sa spýtal B., ktorý chlapec hodil dcére loptičku do hlavy. Oni sa opäť chceli vyhovoriť na L., ktorý sedel bokom od nich na chodníku. B. povedala, že bol to H. W. a U. Ž.. Chlapci si robili posmešky, grimasy. Priateľ ich chcel postrašiť a zdvihol hlas. Nevedela uviesť, čo presne povedal, s tým, že U. Ž. pichol prstom do pleca. Podľa jej názoru to nebolo silno. Stála v podstate vedľa priateľa. Priateľ sa potom vrátil ku nim na dvor opravovať auto. Ona ešte na chvíľu zostala na ulici a chcela sa s nimi slušne pozhovárať. Dohovárala im, že Y. je malá a že malému dieťaťu sa lopta do hlavy nehádže. Vtom jej začal H. W. nadávať. Ona mu nenadávala. Nadával jej, že je piča a kurva stará. Tak ona mu povedala, že tak sa môže doma rozprávať a išla domov. Ako jej nadávali, tak to počul jej priateľ, ktorý bol od nej asi 3 - 3,5 metra. Priateľ chcel chlapov dohnať, ale rozutekali sa. Následne nastúpil do auta a odišiel autom spred domu. Čo sa dialo potom, ako priateľ odišiel, uviesť nevedela, nebola pri tom. V ten deň na ulici pred jej domom fyzicky, ani verbálne nenapadla žiadneho z chlapcov, ktorí tam boli. Keď sa priateľ vrátil domov autom, povedal jej, že chlapcov dohnal. Prišiel ku H. W. so slovami: „kto je pre teba piča?“. Chcel mu dať facku, chlapec sa uhol a tak mu dal druhou rukou facku. Povedal, že chlapec sa chytil za líce a povedal, prečo zase on. Priateľ sadol do auta a išiel domov.
Svedkyňa T. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že udalosť zo dňa 21. 9. 2018 si pamätá presne, odohrala sa pred ich domom. K predchádzajúcim udalostiam sa nevedela vyjadriť. Z okna videla, že sa na ceste váľajú chlapci. Myslela si najskôr, že sa bijú. Pozrela sa ešte raz, pričom chlapci boli znova na ceste. Jeden ležal, traja nad ním. Vyšla von. Všetci chlapci plakali, boli to L. Č., U. Ž. a brat H. - T. W.. Pýtala sa ich, čo sa im stalo, na čo jej povedali, že obžalovaný zbil H. W. päsťou. Chlapec na zemi bol otrasený. Svedkyňa ho zdvihla zo zeme, bol mimo, pri vedomí, ale nekomunikoval. Svedkyňa W. W., matka poškodeného H. W. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň, keď prišla domov, našla H. ležať na gauči, mal obklad na uchu, jeho brat T. sedel a plakal. Vtedy jej synovia neodpovedali, čo sa stalo. Od susedy sa dozvedela, že U. priateľ napadol H.. Obžalovaný s ňou nekomunikoval, až po príchode polície sa dozvedela, že jej syn povedal mrzko jeho
partnerke. Keď odišla polícia, H. zobrala do nemocnice, kde s ňou začal komunikovať. Povedal jej, že pán W. ho udrel, nepovedal jej, akým spôsobom ani sa ho na to nepýtala. Keď synovi dala dole obklad, strana okolo ucha bola červená až fialová. Neskôr sa dozvedela, že obžalovaný udrel aj U. Ž.. Svedkyňa H. Ž., matka poškodeného U. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že incident sa odohral 21. 9., neter jej volala, že sa niečo stalo, nechcela jej to povedať, od kamaráta sa dozvedela, že p. W. napadol chalanov, zbil ich. So synom U. najskôr telefonovala, on jej s plačom nechcel nič povedať. Na mieste, kde býval p. W. jej povedal, že ich napadol, U. chytil pod krk a dal mu facku, nemal zranenia. Syn jej tiež povedal, že H. spadol na zem, syn sa zľakol, lebo p. W. mal päsťou dva alebo trikrát buchnúť H. do hlavy, kde je ucho.
Podľa lekárskej správy bol poškodený H. W. dňa 21. 9. 2018 o 20.53 hod. vyšetrený na oddelení úrazovej chirurgie a v ten istý deň v čase o 21.18 hod. na neurologickom oddelení Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši, z anamnestických údajov poskytnutých poškodeným pri vyšetrení vyplýva, že v deň vyšetrenia večer asi o 18.00 hod. bol napadnutý inou osobou opakovanými údermi päsťou do ľavej strany tváre pred uchom, po údere sa mu zatočila hlava, spadol, v bezvedomí nebol, všetko si pamätá. Vyšetrením bola u poškodeného zistená cefalea (bolesti hlavy) po údere vľavo preaurikulárne (pred ušnicou), bez poruchy vedomia, bez vegetatívnej symptomatiky, neurologický nález bol bez akútnej ložiskovej symptomatiky.
Podľa správy o povesti obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese J. XXX, C. I., v mieste trvalého bydliska sa zdržuje zriedkavo, jeho správanie nebolo prejednávaného komisiou verejného poriadku.
Podľa odpisu z registra trestov má obžalovaný celkovo 2 záznamy o odsúdení z rokov 2007 a 2012 za majetkovú trestnú činnosť (trestný čin krádeže podľa § 212 Tr. zákona a trestný čin sprenevery podľa § 213 Tr. zákona), obidva odsúdenia sú takej povahy, že sa na obžalovaného hľadí ako na neodsúdeného.
V evidencii správnych deliktov a priestupkov obžalovaný nemá evidovaný záznam o spáchaní priestupkov za sledované obdobie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, napĺňa všetky znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní je preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný pripustil fyzický kontakt s poškodenými U. Z. H. H. W. v tom smere, že vo vzťahu ku poškodenému Ž. strčil vystretými prstami do jeho pleca a vo vzťahu k poškodenému W.Č. ho udrel otvorenou dlaňou pravej ruky na ľavé líce, pričom predtým ho chcel udrieť ľavou rukou, čomu sa poškodený vyhol. Poprel však, že poškodených napadol spôsobom aký sa mu kladie za vinu v obžalobe. Výpoveďou poškodeného Ž. mal súd preukázané, že obžalovaný ho udrel otvorenou dlaňou po ľavom líci, strčil do neho, v dôsledku čoho spadol, svedok H. W. vypovedal, že obžalovaný poškodeného Ž. chytil pod krk, aj svedok T. W. potvrdil, že obžalovaný chytil pod krk poškodeného Ž.. Z výpovede svedkyne H. Ž., zákonnej zástupkyne poškodeného U. Ž. vyplýva, že poškodený Ž. sa jej zdôveril v inkriminovaný deň o priebehu incidentu v tom zmysle, že obžalovaný ho chytil pod krk a dal mu facku. Výpoveďou poškodeného H. W. mal súd preukázané, že obžalovaný ho trikrát napadol päsťou ľavej ruky na ľavé líce a potom ho udrel otvorenou dlaňou dvakrát, z jeho výpovede tiež vyplýva, bezprostredne po útoku sa mu zatočila hlava a spadol, svedok Ž. tiež potvrdil, že obžalovaný napadol poškodeného W. úderom päsťou do ucha a líca, svedok Č. a T. W. rovnako potvrdili útok obžalovaného päsťou do hlavy H. W.. Z výpovede svedkyne W. W., zákonnej zástupkyne poškodeného H. W. vyplýva, že poškodený W. sa jej zdôveril v inkriminovaný deň o priebehu incidentu v tom zmysle, že obžalovaný ho udrel, bližšie jej útok neopísal. Obžalovaný je teda zo spáchania skutku usvedčovaný čiastočne vlastným priznaním, ale predovšetkým priamymi dôkazmi, a to výpoveďou svedkov - poškodených H. W. a U. Ž., ako aj výpoveďou svedkov L. Č. a T. W., ktorí vlastnými zmyslami vnímali priebeh skutku ako očití svedkovia tohto incidentu. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi vyššie menovaných svedkov - poškodených, ktorí priebeh skutku opisovali zrozumiteľne, logicky, ich výpovede nie sú vnútorne rozporuplné, uvedení svedkovia jednoznačne identifikovali útočníka a ozrejmili spôsob útoku vedeného obžalovaným, miesto, do ktorého bol útok vedený, ako aj okolnosti bezprostredne predchádzajúce spáchaniu skutku. V naznačenom smere sú výpovede poškodených podporené svedeckými výpoveďami L. Č. a T. W. o spôsobe napadnutia poškodených obžalovaným. Každý z očitých svedkov vlastnými zmyslami vnímal fyzický útok obžalovaného na poškodených. Možno síce súhlasiť s tým, že výpovede očitých svedkov
sa v určitých čiastkových otázkach nezhodujú (napr. údaje o počte úderov obžalovaného voči najmä poškodenému W.), avšak uvedená skutočnosť zásadným spôsobom neznižuje dôveryhodnosť ich výpovedí. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že vzhľadom na svoj vek môže maloletá osoba inak reprodukovať prežité udalosti v porovnaní s plnoletou osobou. Významným faktorom do určitej miery odlišného opisu skutku je aj samotná prežitá udalosť, v rámci ktorej je maloletá osoba svedkom fyzického násilia, či dokonca obeťou takéhoto konania. Nepochybne svoju úlohu zohral aj časový aspekt medzi spáchaním skutku a výsluchmi maloletých osôb. Charakter nepriameho, ale usvedčujúceho dôkazu má aj výpoveď svedkyne J., ktorá síce nevidela priebeh súdeného skutku, ale bola bezprostredne po skutku v kontakte s poškodenými a ostatnými priamymi svedkami. Hoci menovaná svedkyňa získala informácie o priebehu skutku najmä voči poškodenému W. sprostredkovane od kamarátov poškodeného, spôsob napadnutia poškodeného, ako aj označenie páchateľa opísaný touto svedkyňou sa zhoduje v uvedených otázkach s výpoveďami priamych svedkov udalosti. Výpoveď menovanej svedkyne tak dotvára mozaiku dôkazov na seba nadväzujúcich a vzájomne sa doplňujúcich. Je málo pravdepodobné, že priami svedkovia udalosti by si bezprostredne po prežitej udalosti vymysleli príbeh o napadnutí a tento reprodukovali tretej osobe nezúčastnenej na incidente. Výpoveď svedkyne J. je tiež významná z hľadiska vnímania poškodeného bezprostredne po skutku a jeho zdravotného stavu v danom čase. Svedkyňa potvrdila, že poškodený W. v čase jej príchodu ležal na mieste, hoci bol pri vedomí, bol zjavne otrasený a nekomunikoval.
Výpoveď poškodeného W. je podporená aj lekárskou správou T.. Š., a to predovšetkým v otázke mechanizmu vzniku zranenia, ktoré utrpel poškodený pri tomto incidente. Poškodený aj pri lekárskom ošetrení zhodne opísal spôsob útoku, ako aj miesto, do ktorého úder smeroval. Lekárskym vyšetrením boli potvrdené bolesti hlavy u poškodeného a to po údere vľavo pred ušnicou, ktoré zistenie korešponduje výpovedi poškodeného. Zo záverov uvedenej lekárskej správy vyplýva prijateľnosť výpovede poškodeného a ďalších očitých svedkov o mechanizme vzniku utrpeného zranenia.
Obhajoba obžalovaného o ním prezentovanom fyzickom strete s poškodenými je vyvrátená výpoveďami všetkých priamych svedkov, ale aj nepriamymi dôkazmi predovšetkým lekárskou správou a výpoveďou svedkyne J.. V prvom rade aj obžalovaným opísaný spôsob napadnutia predovšetkým poškodeného W. zakladá po formálnej stránke naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Tvrdenie obžalovaného, že úder poškodeného W. s ním nič neurobil, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, práve naopak je vyvrátené výpoveďou svedkyne J., podľa ktorej bol poškodený evidentne otrasený, ležal, nekomunikoval. Práve uvedený následok skôr nasvedčuje tomu, že úder bol vedený päsťou a nie otvorenou dlaňou a nebol zanedbateľnej intenzity. Výpoveď svedkyne U. len do určitej miery podporuje výpoveď obžalovaného, keďže menovaná svedkyňa vnímala vlastnými zmyslami iba incident s poškodeným Ž., o priebehu skutku s poškodeným W. získala informácie len sprostredkovane. Uvedená svedkyňa však môže mať záujem na výsledku trestného konania, pretože sama bola zapojená do verbálneho konfliktu medzi ňou a poškodeným W.. Nemožno tiež prehliadnuť ani jej blízky vzťah k samotnému obžalovanému, preto je prirodzené, že svojou výpoveďou sa snaží zbaviť obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti.
Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, napĺňajúci všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.
Spôsob útoku vedeného obžalovaným voči poškodeným, miesto, do ktorého útok smeroval, jeho intenzita, preukazujú, že obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok.
Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný spáchal skutok na mieste verejnosti prístupnom, dopustil sa fyzicky výtržnosti tým, že napadol poškodených, pretože poškodeného Ž. chytil pod krk a následne rukou udrel do tváre a strčil do neho, po čom poškodený spadol, poškodeného W.
najmenej trikrát udrel päsťou do hlavy, v dôsledku čoho spadol. V prípade konania obžalovaného teda ide o násilný prejav takého charakteru, ktorý vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia. Je nepochybné, že uvedeným útokom došlo k fyzickému zásahu do telesnej integrity poškodených a vzhľadom na spôsob a miesto útoku aj k ujme na zdraví poškodeného W.. Obžalovaný už na základe vizuálneho vyhodnotenia si musel byť vedomý skutočnosti, že prišiel do kontaktu s osobami mladšími ako 18 rokov (čo sám vo výpovedi pripustil), bol si vedomý, že maloleté osoby vzhľadom na ich vek a fyzickú stavbu tela nebudú klásť žiadny aktívny odpor, a teda skutku sa dopustil na chránenej osobe, ktorou sa rozumie dieťa.
Pri zachovaní totožnosti skutku súd oproti obžalobe určil dátum spáchania skutku na 21. 9. 2018. Súd nemal pochybnosti o tom, že ku spáchaniu skutku došlo v uvedený deň, čomu nasvedčujú nielen výpovede viacerých svedkov, ale predovšetkým obsah lekárskej správy, z ktorej je zrejmé, že v deň napadnutia bol poškodený W. aj ošetrený. Ide teda len o pisársku chybu v obžalobe, keďže aj v uznesení o vznesení obvinenia je určený dátum spáchania skutku na 21. 9. 2018.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba (6 mesiacov
- 3 roky), podľa ktorej sa trest ukladá, nemení. Obžalovaný od posledného odsúdenia do spáchania skutku sa spôsobom svojho života nedostal do rozporu so zákonom, viedol život bezúhonného človeka, čomu korešponduje aj odpis z registra trestov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ako aj význam záujmu chráneného Tr. zákonom, ktorý bol konaním obžalovaného dotknutý, je na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie postačujúci podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici sadzby s určením skúšobnej doby vymeranej v prvej polovici sadzby. Uloženiu miernejšieho druhu trestu bránia okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, konanie obžalovaného malo stúpajúcu tendenciu, najprv napadol poškodeného Ž. a následne poškodeného W. opakovane údermi päsťou, skutku sa dopustil na maloletých osobách, v okolnostiach súdeného skutku je zjavný fyzický nepomer pri napadnutí poškodených obžalovaným. Obžalovaný nezvládol vzniknutú situáciu, sám pripustil, že vybuchol, násilný spôsob riešenia konfliktu nedáva záruku, že je schopný zvládať záťažové situácie.
Uplatnenie tzv. materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona za prejednávaný skutok v okolnostiach prejednávanej veci neprichádza do úvahy. Z okolností súdeného skutku ako bolo vyššie uvedené, je zrejmé, že obžalovaný najskôr napadol poškodeného Ž. a následne poškodeného W., ktorého napadol opakovane údermi päsťou do oblasti hlavy. Obžalovaný namiesto zmierlivého riešenia vzniknutej konfliktnej situácie uprednostnil násilné riešenie použitím sily a to dvakrát najskôr po zistení, že partia chlapcov mala hádzať loptičku do kočíka jeho maloletej dcéry a neskôr po zistení, že sa maloletý H. W.W. mal vyjadriť vulgárne na adresu jeho priateľky. Je zjavné, že správanie sa obžalovaného malo stúpajúcu tendenciu, v prípade súdeného skutku nejde o ojedinelé, ale opakujúce sa protiprávne konanie. Od konania neodradil obžalovaného ani nízky vek poškodených a zjavný fyzický nepomer medzi ním a poškodenými.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.