Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Cb-21-2020.pdf
PDF · 90.62 KB
No categories available
24Cb/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: Credit Genero s.r.o., so sídlom Lazovná 58, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 485 593, právne zastúpený: BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Jána Hollého 14, 081 81 Prešov, IČO: 00 610 577, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, IČO: 36 863 947, o zaplatenie 185 198,88 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 185 198,88 eur. V podanej žalobe tvrdil, že je právnym nástupcom dodávateľa žalovaného a uplatňuje si úroky z omeškania titulom dodania tovaru, za ktorý žalovaný nezaplatil v lehote splatnosti. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil zmluvu o postúpení pohľadávky, inventarizáciu záväzkov, rámcovú dohodu, prehľad úhrad splatných faktúr s vyčíslením úrokov z omeškania.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca si svoj nárok uplatňuje v rozpore s dobrými mravmi, resp. so zásadou poctivého obchodného styku a snaží sa nemorálne obohatiť na nefungujúcom systéme v zdravotníctve. Žalovaný je ústavné zdravotnícke zariadenie poskytujúce zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť Prešovského samosprávneho kraja, uhradenie požadovaných úrokov z omeškania by ochromilo základnú činnosť žalovaného.
3. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 1.7.2020 za účasti právnej zástupkyne žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní žiadala, aby súd neprihliadal na listinné dôkazy predložené žalovaným dňa 29.6.2020, nakoľko tieto neboli predložené do 10 dní od doručenia predvolania na pojednávanie, teda v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Právna zástupkyňa žalovaného namietala, že ide len o konkretizáciu tvrdení uvedených v odpore voči platobnému rozkazu.
4. Z listinných dôkazov predložených v súlade so zásadou koncentrácie konania, v spojení so všeobecne známymi skutočnosťami a skutočnosťami známymi súdu z jeho činnosti bol zistený tento skutkový stav:
5. Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok. Žalovaný je štátna príspevková organizácia, tzv. nemocnica mimoriadneho strategického významu na území celého Prešovského samosprávneho kraja.
6. Dňa 9.10.2017 bola medzi žalobcom ako postupníkom a spoločnosťou MEDICAL GROUP SK a.s. uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie splatných pohľadávok voči žalovanému vo výške 952 847,32 eur s príslušenstvom. Suma pohľadávok bola medzi žalovaným a postupcom vzájomne odsúhlasená v rámci inventarizácie záväzkov dňa 12.12.2017. Istina pohľadávok bola žalovaným uhradená čiastkovými úhradami v období 23.11.2017 - 6.5.2019. Suma úrokov omeškania ku dňu 6.5.2019 predstavovala 185 198,88 eur.
7. Je všeobecne známou skutočnosťou, že náklady najväčších fakultných a univerzitných nemocníc na území Slovenskej republiky nie sú v dostatočnej miere pokryté platbami od zdravotných poisťovní. Jednoduchšie zákroky a hospitalizácie vykonávajú menšie, resp. súkromné zdravotnícke zariadenia, pričom komplikovanejšími prípadmi sa musia zaoberať spomínané univerzitné a fakultné nemocnice, čo sú tzv. koncové zariadenia mimoriadneho strategického významu. Takouto nemocnicou je aj žalovaný. Zdravotné poisťovne majú tabuľkovo usporiadané hodnoty jednotlivých výkonov v zdravotníckych zariadeniach, pričom nie vždy sa zohľadňujú reálne náklady. Napríklad tzv. hospitalizačný paušál nepokrýva vždy skutočnú cenu chirurgického zákroku, ktorá môže byť niekoľkonásobne vyššia. Skutočná cena chirurgického zákroku totiž zahŕňa náklady na lieky, transfúziu, intenzívnu starostlivosť, mzdy zdravotníckych zamestnancov, 24 hodinovú službu a nočnú prácu. Budovy nemocníc navyše potrebujú úhradu prevádzkových nákladov, riešenie havarijných stavov a celkovú rekonštrukciu. Najnáročnejšie a finančne najnákladnejšie zdravotnícke zákroky vykonáva Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá je aj najviac zadlženou nemocnicou na Slovensku. Súkromné a menšie zdravotnícke zariadenia sú orientované na jednoduché finančne nenáročné zákroky (napríklad artroskopie), nemajú náklady spojené s nocľahom, stravou pacienta, nemajú náklady na nočné služby, s čím je priamo úmerne spojená ich ziskovosť, finančne nákladnejšieho pacienta (transplantácie, reoperácie, onkologickí pacienti) „posielajú“ do tzv. koncových nemocníc, akou je aj žalovaný.
8. Oddlženie tak predstavuje mimoriadny nástroj štátu, ktorý zabezpečuje stabilizáciu verejného záujmu v oblasti dostupnosti poskytovania bezplatnej zdravotnej starostlivosti svojim občanom. Oddlženie nemožno považovať za štandardný nástroj financovania systému verejného zdravotného poistenia, pričom akékoľvek takéto oddlženie predstavuje riziko stability a efektívnosti systému verejného zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. V histórii Slovenskej republiky boli realizované už 4 oddlženia. Hlavným dôvodom realizácie oddlženia je to, že v súčasnosti iba 13 nemocníc z celkového počtu 110 hospodári tak, že má predpoklady na vytváranie nových záväzkov po lehote splatnosti. Všetkých týchto 13 nemocníc je v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR.
9. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že v odvetví štátneho zdravotníctva je zavedená obchodná zvyklosť, v zmysle ktorej lehota splatnosti vystavených faktúr presahuje 60 dní, čo dodávatelia vzhľadom na vysoké obraty akceptujú a nepožadujú úroky z omeškania. Uvedené sa však premieta do vyššej ceny tovaru a služieb oproti dodávkam do súkromných zdravotníckych zariadení.
10. Skutkové zistenia v podstate bezrozporne vyplývajú z predložených listinných dôkazov, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami vôbec neboli sporné a zo všeobecne známych skutočností. Takto zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
11. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
12. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 409 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
15. Podľa § 324 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
16. Podľa § 121 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
17. Podľa § 369 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
18. Podľa § 369 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 1 odsek 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
20. Podľa § 264 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.
21. Podľa § 264 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
22. Podľa § 524 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
23. Podľa § 524 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 526 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
25. Podľa § 526 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
26. Podľa § 407 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
27. Podľa § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
28. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
29. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
30. Dobré mravy (boni more) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/191/1996). 31. Obchodné zvyklosti sú pravidlá vytvorené a vžité prostredníctvom ich zachovávania v podnikateľskej praxi a tvoria pramene obchodného práva v dôsledku právnych noriem, ktoré na ich použitie odkazujú, a sú zároveň obsiahnuté v Obchodnom zákonníku a nie zo svojej podstaty. Z komparácie s historicko - právnou úpravou na území terajšej Slovenskej republiky, teda so zákonným článkom, XXXVII z roku 1875 jednoznačne vyplýva, že podľa Slovenského Obchodného zákona boli preferované obchodné zvyklosti, nakoľko tieto mali prednosť pred všeobecným právom súkromným: „Vo veciach obchodných, jestliže zákon tento neobsahuje o nich ustanovenia, smerodajné sú obchodné zvyky, niet-li takých, všeobecné právo súkromné.“
32. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému riadne a včas tovar primeranej kvality a bez vád v hodnote 952 847,32 eur, žalovaný za tento tovar nezaplatil v dohodnutej lehote splatnosti. Sporné bolo, či má žalobca nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávok, konkrétne úrokov z omeškania z dôvodu uplatňovania práva v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku.
33. V odvetví verejného zdravotníctva je v prípade štátnych nemocníc zavedená obchodná zvyklosť, že niektoré faktúry nemusia byť vždy uhradené v lehote splatnosti z dôvodu nedostatočného financovania týchto nemocníc zo strany zdravotných poisťovní, čo je všeobecne známa skutočnosť. Jednotliví dodávatelia však tieto obchodné vzťahy udržujú vzhľadom na ich ekonomickú výhodnosť a istotu dlhodobo vysokého obratu, pričom úroky z omeškania zaplatiť nepožadujú. Z obsahu obchodného vzťahu postupcu a žalovaného je evidentné, že postupca si bol vedomý toho, že žalovaný neplní svoje záväzky včas vzhľadom na svoje nedostatočné financovanie, úroky z omeškania si u žalovaného neuplatňoval a tento stav akceptoval vzhľadom na potenciál ekonomického obratu u žalovaného. Pokiaľ si žalobca ako postupca uplatňuje od žalovaného nároky spojené s omeškaním žalovaného, hoci to nie je zvyklosťou u dodávateľov, výkon jeho práva je v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku, preto nepožíva právnu ochranu, keďže ohrozuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti na území Prešovského samosprávneho kraja. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a nakoľko bol žalovaný v spore plne úspešný, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 1.júla 2020