Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/57/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Šamka v trestnej veci odsúdeného Q. A. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu Bratislava I z 20.04.2020 sp. zn. na neverejnom zasadnutí konanom 01.07.2020, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného Q. A., nar. XX.XX.XXXX v A. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Bratislava I rozhodol tak, že podľa s poukazom na Tr. zák. žiadosť odsúdeného Q. A. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 22.01.2019 vo výmere 12 mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 28.10.2016 vo výmere 1 rok, zamieta.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený Q. A. a to do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom 20.04.2020 (č.l. 20), ktorú sťažnosť bližšie písomne odôvodnil podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I, 17.06.2020.

V písomných dôvodoch sťažností uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou sudcu okresného súdu, že jeho správanie vo výkone trestu je účelové. Rovnako poukazuje na to, že poukazovanie súdu na minulosť je v rozpore so zákonom, pretože predchádzajúce odsúdenia a tresty ktoré mu boli ukladané už vykonal. V ďalšom dôvodil, že pred nástupom do výkonu trestu riadne pracoval, splácal dlhy, odvádzal dane a mal kde bývať. Podľa názoru sťažovateľa podmienečné prepustenie je významným prostriedkom dovŕšenia prevýchovy. Resocializácia odsúdeného neznamená ukončenie tohto procesu, ale pokračovanie prevýchovného resocializačného procesu v iných podmienkach, teda na slobode. Myslí si, že v jeho prípade súd nesprávne rozhodol, pretože pred výkonom trestu, aj počas výkonu pracoval, má zabezpečenú prácu aj bývanie, a preto spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie.

Krajskému súdu v Bratislave bolo doručené vyjadrenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I dňa 22.06.2020 v ktorom uviedla, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a stotožňuje sa aj s odôvodnením uznesenia.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti v zmysle preskúmal správnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného Q. A. nie je dôvodná.

Po preskúmaní trestného spisu krajský súd zistil, že konanie ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami . Výrok uznesenia o zamietnutí žiadosti odsúdeného Q. A. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 22.01.2019 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 28.10.2016 zodpovedá stavu veci a zákonu.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. upravuje materiálne a formálne podmienky odôvodňujúce rozhodnutie o podmienečnom prepustení páchateľa z výkonu trestu odňatia slobody. Materiálne podmienky sú spoločné pre všetky trestné činy, pričom formálne podmienky sú stanovené odlišne pre odsúdeného za prečin a za zločin.

Materiálne podmienky sú uvedené v § 66 ods. 1 v prvej vete Tr. zák. a sú nasledujúce: a/ odsúdený vo výkone trestu musí plnením svojich povinností a svojím správaním preukázať polepšenie a b/ od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život.

Obe uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne a sú spoločné pre všetky kategórie trestných činov.

Účelom inštitútu podmienečného prepustenia je umožniť odsúdeným, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky, aby preukázali, že ďalší výkon uloženého trestu v nápravnovýchovnom ústave už nie je potrebný a taktiež motivovať odsúdených možnosťou skoršieho prepustenia z výkonu trestu k takému správaniu, ktoré by ich malo viesť k lepšej resocializácií a náprave spoločenských vzťahov a narušených ich trestnou činnosťou. Podstatou tohto inštitútu je aj skutočnosť, že sa neuplatňuje plošne, ale iba vo vhodných prípadoch, teda iba u niektorých odsúdených.

V konkrétnom prípade aj podľa názoru krajského súdu odsúdený Q. A. splnil iba formálne podmienky inštitútu podmienečného prepustenia. K tomu, aby žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie bola úspešná sa však vyžaduje aj splnenie materiálnych podmienok. V tomto smere okresný súd dostatočne zhodnotil jeho doterajšie správanie počas výkonu trestu, prihliadol na jeho osobné pomery, na spáchané trestné činy i na účel trestu. Nesplnenie materiálnej podmienky okresný súd vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil s tým, že zdôraznil, že z hodnotenia povereného riaditeľa ÚVV a ÚVTOS vyplýva záver o čiastočnom splnení podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s tým, že neodporúča podmienečné prepustenie menovaného vzhľadom na hodnotenie rizika sociálneho zlyhania odsúdeného, ktoré je v danom prípade vysoké z dôvodu opakovaného porušovania zákona nedostatočných finančných prostriedkov pred uväznením, sociálnej neukotvenosti a závislosti na návykových látkach.

Odsúdený totiž v žiadnom ohľade nepreukázal, že by predchádzajúce odsúdenie u neho naplnili účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. Je preto potrebné konštatovať, že správanie odsúdeného a plnenie

povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú len prejavom jeho vonkajšej adaptácie na prostredie väznice a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o skutočných zmenách osobnosti odsúdeného tak, ako tomu bolo počas predchádzajúcich opakovane ukladaných nepodmienečných výkonov trestov odňatia slobody.

Aj krajský súd dáva odsúdenému do pozornosti, že rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je fakultatívnej povahy a na také rozhodnutie nemá odsúdený právny nárok. Takýto nárok nepriznáva ani SR ani zákon. Rozsah nároku odsúdeného zodpovedá rozsahu povinnosti príslušného orgánu aplikácie práva, ktorý je zákonnou úpravou viazaný len v tom zmysle, že táto ustanovuje mechanizmus a podmienky, v rámci ktorých príslušný orgán rozhoduje o návrhu, resp. žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného Q. A. ako nedôvodnú podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.