Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-146-2020.pdf
PDF · 109.36 KB
Case nature
Subarea
8CoP/146/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti E.: A., nar. XX.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, deti rodičov W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., W. X, t.č. E., E. X, zastúpená JUDr. Simonou Marcinovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody 13 a otca MUDr. E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E., W. X, zastúpený JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Kpt. Nálepku 8, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 15.4.2020 č.k. 2P/61/2020-10 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej „súd“) napadnutým uznesením označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie: I. Súd dočasne zveruje maloleté deti E.: A., nar. XX.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. E., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 125,-€, ktorú je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15-tého mesiaci vopred na výživu mal. A. E., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 125,-€, ktorú je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15-tého mesiaci vopred, počnúc nariadením neodkladného opatrenia. III. Otec je oprávnený sa s maloletými deťmi E.: A., nar. XX.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX stýkať každý párny kalendárny týždeň v roku od štvrtku od 17.00 hod do nedele do 17.00 hod., s tým, že otec je oprávnený si maloleté deti prevziať v súdom stanovený čas v mieste bydliska matky a v súdom stanovený čas matke riadne a včas odovzdať. IV. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť. V. Neodkladné opatrenie sa nariaďuje až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 2P/16/2020.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 360 ods. 1, 2 a § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), § 325 ods. 1, § 324 ods. 1, § 330 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) s odôvodnením, že návrh otca na zverenie maloletých detí do dočasnej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v danom čase nie je v záujme maloletých detí. Maloleté deti sú od novembra 2019 (10.11.2019) v starostlivosti matky, pričom až do podaného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia otec voči starostlivosti matky výhrady nemal. Toho času prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, ktoré nebolo doposiaľ skončené z dôvodu výskytu ochorenia COVID-19. Súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca, keďže nebola osvedčená
naliehavosť potreby dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov vyžadujúca si okamžitý zásah súdu, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým maloletého dieťaťa, neboli v čase rozhodnutia súdu bezprostredne ohrozené. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zák. o rodine, ktoré musia byť splnené kumulatívne sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Otec podaným návrhom neosvedčil splnenie všetkých podmienok pre zverenie detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov predovšetkým, že takto budú lepšie zaistené potreby detí a táto forma starostlivosti je v súlade s najlepším záujmom detí. Podľa Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, avšak záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Napokon nie je možné opomenúť ani právo maloletého dieťaťa vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, pričom jeho názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (§43 ods. 1 Zák. o rodine). Maloletý A. ( 5 rokov) je už vo veku, kedy je možné zistiť jeho vôľu vo vzťahu k zabezpečeniu jeho starostlivosti konkrétnou formou, pričom bez takéhoto zistenia a bez náležitého dokazovania nie je možné uzavrieť, že by bolo v súlade s najlepším záujmom maloletých detí ich bezodkladné zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Argumentácia otca je skôr relevantná pre konanie vo veci samej nie však pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, v rámci ktorého sa dokazovanie nevykonáva, nakoľko súd vychádza len z tvrdení obsiahnutých v návrhu na jeho nariadenie a listín k nemu pripojených prípadne údajov obsiahnutých v spise. Napriek tomu, že súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca, považoval však za nevyhnutnú ingerenciu do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia z úradnej povinnosti vzhľadom na pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, nedostatok primeranej a konštruktívnej komunikácie medzi nimi, čo u detí môže vytvárať emočné napätie. Pre čiastočnú stabilizáciu a úpravu vzťahov v rodine súd upravil dočasne rodičovské práva a povinností k maloletým deťom a na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí zveril maloleté deti do dočasnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť maloletým deťom poskytuje od doby prerušenia jej spolužitia s otcom detí, pričom otec voči poskytovanej starostlivosti výhrady nemal, výhrady otca boli len v časti úpravy styku s deťmi, ktorý je podľa otca toho času nedostatočný. Túto výhradu súd odstránil striktnou úpravou styku v zmysle výroku III. vydaného uznesenia. Takáto úprava nateraz je dostačujúca a je v záujme maloletých detí pričom aj odzrkadľuje právo otca na stály a pravidelný kontakt s deťmi a právo otca participovať na ich starostlivosti a výchove. Zároveň určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom, kde určil vyživovaciu povinnosť v zmysle podaného návrhu otca, pričom určené výživné je v záujme maloletých detí a odzrkadľuje ich potreby a ich nevyhnutné výdavky. Otec zdokladoval, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní. Súd ďalej konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že až do odchodu matky zo spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, zabezpečovali starostlivosť o maloleté deti spontánne obidvaja rodičia spoločne a bez rozhodnutia súdu. Súd zdôrazňuje, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny. Skutočnosť, že matka ukončila spolužitie s otcom maloletých detí nemôže mať vplyv na výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pretože Zákon o rodine (§ 28) a taktiež Dohovor o právach dieťaťa vychádzajú zo zásady, že rodičovské práva a povinnosti majú v rovnakom rozsahu obidvaja rodičia, a teda aj právo zabezpečovať starostlivosť o zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Z návrhu jednoznačne vyplýva, že ich vzťahy medzi rodičmi sú narušené, vzájomne spolu nekomunikujú, odlišne hodnotia rovnaké situácie, ale predovšetkým nie sú schopní dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Otec požaduje, aby mu bolo umožnené zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu ako matka, ale z postoja matky je zrejmé, že mu nemieni vyhovieť, rodičia nie sú schopní vzájomne sa dohodnúť na styku, resp. styk je len na svojvoľnej úvahe matky, kedy, kde a ako dlho bude môcť byť otec s deťmi v kontakte. Podľa názoru súdu dlhodobá absencia otca pri výchove maloletých detí je vzhľadom na vek maloletých detí schopná spôsobiť, že dôjde k tak silnému respektíve absolútnemu odcudzeniu maloletých detí od otca v čase, kým konajúci súd rozhodne v merite veci, že takýto následok, ktorý nie je v záujme maloletých detí a bude ťažko odstrániteľný. Z tohto dôvodu súd zhodnotil, že je potrebné pomery v rodine z vyššie uvedených dôvodov upraviť. Zároveň súd poznamenáva, že otec za súčasnej situácie nemôže byť pri realizácii svojich rodičovských
práv obmedzený tým, že nežije s matkou a maloletými v spoločnej domácnosti a matka autoritatívne zhodnotila situáciu spôsobenú vírusom COVID -19 tak, že deti otcovi neodovzdá, pretože vzhľadom k vzniku pandémie spôsobenej vírusom COVID- 19 je obava matky o zdravie deti síce normálna, avšak nemá reálny podklad, pretože na strane otca nie sú žiadne okolnosti ( napríklad pozitívna cestovateľská anamnéza), ktoré by preukazovali, že by deti boli počas styku ohrozené na živote a zdraví. Matka nemôže zneužívať postavenie privilegovaného rodiča. Otec si je taktiež vedomý možnosti nákazy a s ňou spojených rizík a preto aj matke ako lekár vie deklarovať zvýšenú starostlivosť a opateru o deti. Samotný výskyt pandémie nemôže mať za dôsledok konanie matky, ktorá znemožňuje styk otca s maloletými, čoho následkom môže dôjsť k dramatickému zhoršeniu situácie na strane dieťaťa, ktoré takto musí prežívať traumu z rôznych schválností medzi rozhádanými rodičmi. Zároveň súd je názoru, že samotní rodičia by sa mali v čase krízy stíšiť a nevytvárať spomínaný stres, preto stres znižuje imunitu, čo môže byť pre dieťa zdravotným rizikom. Na záver súd ďalej konštatuje, že ide len o predbežnú, respektíve dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania a zásadne sa ním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka a to proti výrokom pod č. II., III. a IV. uznesenia pretože na vydanie neodkladného opatrenia v napadnutých výrokoch neboli splnené zákonné procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie odôvodňuje svoje rozhodnutie ust. § 326 ods. 1 CSP, avšak dôsledne sa týmto zákonným ustanovením neriadil. V bode 22 uznesenia odôvodňuje svoje rozhodnutie ustanovením § 366 CMP, avšak otec mal. detí sa nedomáhal platenia výživného v nevyhnutnej miere, ale zverenia do striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť na základe ust. § 367 ods. 1 CMP, podmienkou uplatnenia ktorého je osvedčenie skutočností, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov, by bolo ohrozené právo navrhovateľa podieľať sa na výchove maloletých detí, čo v tomto konaní preukázané nebolo. Sám súd prvej inštancie v bode 6 a 8 odôvodnenia uvádza, že matka styk otcovi umožňuje. V podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec maloletých detí uvádzal nepravdy a klamstvá. Uviedla, že s otcom maloletých detí žili v spoločnej domácnosti usporiadaným rodinným životom spolu s ich dvomi maloletými deťmi, trávili spolu víkendy výletmi mimo domov, nedochádzalo medzi nimi k žiadnym kontroverziám. Koncom roka sa otec mal. detí začal správať veľmi zvláštne a keď zistila, že jej klame, že navštevuje bohoslužby, pričom v kostole vôbec nebol, tak ho konfrontovala, aby jej vysvetlil, kde v čase bohoslužieb chodí. Namiesto vysvetlenia ju dňa 10.11.2019 vyhodil z bytu a kričal, nech sa s deťmi už nevracia. Deti sa v tom čase v byte nenachádzali, boli u jej rodičov, kam odišla aj ona a zotrváva tam dodnes, pretože manžel vymenil zámok na vchodových dverách do bytu a to aj napriek tomu, že sú doposiaľ manželmi a na uvedenej adrese má trvalý pobyt. Telefonicky sa jej manžel ozval hneď na druhý deň, že je ochotný staršieho syna vziať do škôlky a tiež ho zo škôlky vybrať a priniesť do bytu jej rodičov. Koncom decembra, tesne pred Vianocami prišla do bytu pre vianočné darčeky, nechtiac si vypočula telefonický rozhovor medzi otcom mal. detí a nejakou ženou. Z tónu komunikácie jej bolo jasné, že otec mal. detí má mimomanželskú známosť. Keď zistil, že je v byte a všetko počula, nemal pre ňu žiadne vysvetlenie a opäť ju z bytu vyhodil. Stihli sa dohodnúť, že ona bude mať deti na Vianoce a on na Silvestra. Odišiel s nimi na dovolenku, ktorú vyplácala a kde mala byť aj ona. Následne deti trávili s otcom každý druhý víkend a počas týždňa dva alebo trikrát trávili čas na korčuľovaní. Problém nastal až pred veľkou nocou a to v súvislosti s karanténou COVID-19, pretože jednak ona je rizikový onkologický pacient a jednak otec mal. detí je detský neurológ, ktorého početnú skupinu pacientov tvoria rómski spoluobčania, ktorí sú tiež rizikovými pacientmi. Otec mal. detí tak po vyslovení jediného nesúhlasu podáva návrh na vydanie neodkladného opatrenia, kde sa domáha striedavej starostlivosti a popritom platenia výživného po 125 eur, aj keď od vydania uznesenia o neodkladnom opatrení jej posielal 500 eur mesačne na obe deti. O neodkladnom opatrení nemala vedomosť, otec mal. detí jej ho doručil až v piatok 17.4.2020, pričom deti si mal prevziať deň predtým. Následne jej bol jeho právnym zástupcom doručený mail, kde sa jej vyhráža trestným oznámením pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, pričom ešte nemala k dispozícii žiadne rozhodnutie súdu. Následne, po vyhrážkach si pre deti neprišiel vôbec. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil vo výroku II. a zaviazal otca na platenie výživného v sume po 250 eur mesačne na každé dieťa tak, ako platil doposiaľ a vo výroku III. a IV. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože otec mal. detí neosvedčil potrebnosť vydania neodkladného opatrenia, neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie matky považuje za vzájomne si odporujúce, ak na jednej strane tvrdí, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na druhej strane rozhodnutie, ktorým súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky (výrok I.) považuje za správny. Z odvolania matky vyplýva, že hlavným problémom nariadeného neodkladného opatrenia je skutočnosť, že súd prvej inštancie určil otcovi platenie výživného v nevyhnutnej miere a de facto došlo na strane matky k poklesu jej príjmov. Otec maloletých nesúhlasí s tvrdeniami matky, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzal nepravdy a klamstvá, pričom svoje tvrdenia matka žiadnym spôsobom nepreukázala a tieto tvrdenia považuje za jej ničím neodôvodnený súkromný názor. V ďalšom otec opísal skutočnosti týkajúce sa manželstva, nezhôd a konfliktov medzi manželmi. Nesúhlasí s tvrdením matky, že k problémom začalo dochádzať až pred Veľkou nocou 2020. Je nepochybné, že matka si „prisvojila“ maloleté deti už po odchode zo spoločnej domácnosti a tieto využívala ako nástroj k pomste pre otca mal. detí. Už v decembri 2019 matka mal. oznámila otcovi, že deti s otcom na dovolenku v Tatrách nepôjdu a od tohto svojho zámeru upustila až po intervencii kolízneho opatrovníka, ktorého otec požiadal o súčinnosť. Po tejto dovolenke sa matka mal. trochu ukľudnila a umožňovala otcovi mal. každý druhý víkend stretávať sa s mal. synmi, pričom každé takéto stretnutie dokázala tak otcovi ako aj mal. deťom znepríjemniť svojou „osobnou kontrolou“ otca v byte, kde sa za prítomnosti mal. snažila vyvolávať hádky. Do bytu prišla stále s odôvodnením, že si prišla prevziať svoje veci. Napriek ponuke otca, že jej veci zbalí a odvezie, túto možnosť odmietla a v takomto konaní pokračovala aj pri ďalších stretnutiach otca s mal. deťmi. Napriek týmto problémom sa otec mal. s matkou mal. pokúsil dohodnúť, že v čase jarných prázdnin (29.2.-8.2.2020) mal záujem sa s mal. stretnúť počas celého týždňa, avšak následne po dohode s matkou mu táto prisľúbila, že si chlapcov môže zobrať až vo štvrtok 6.3.2020 s tým, že budú u otca počas celého víkendu, resp. až do pondelka 10.3.2020. Matka mal. však otcovi styk s deťmi v dohodnutom rozsahu neumožnila a začala uplatňovať vo vzťahu k otcovi styk s mal. deťmi iba v rozsahu, že u otca môžu byť deti iba počas dňa, večer ich musí matke vrátiť a na tomto v ďalšom období trvala. Obdobne sa otec mal. s matkou mal. dohodol, že bude mať mal. deti v týždni od 13.3.2020 do 20.3.2020, resp. do 22.3.2020. Otec mal. si vybral dovolenku v týždni od 13.3.2020. Dňa 13.3.2020 vo večerných hodinách prevzal mal. A. od matky, mal. syna A. mu neodovzdala a následne o cca 18:20 hod. prišla s mal. A. do bytu, v ktorom otec býva s tým, že si potrebuje vziať osobné veci. Opätovne vyvolal hádku v prítomnosti mal. detí a z bytu odišla až o 20:20 hod., keďže v záujme ukľudnenia situácie na požiadanie otca mal. bol v byte aj jeho otec. Obdobne aj dňa 14.3.2020 v popoludňajších hodinách bez ohlásenia prišla matka pred dvere bytu, sústavne vyzváňala, opätovne sa snažila vyvolať hádku, na čo otec privolal hliadku PZ a odišiel s mal. deťmi z bytu k svojim rodičom do obce U.. V nedeľu dňa 15.3.2020 na „pokyn matky“ otec mal. synov odovzdal matke, keďže ich nechcel vystavovať ďalším stresom v prípade, ak by ich nechal u seba počas obdobia, na ktorom boli dohodnutí. Od uvedeného obdobia matka nebola ochotná umožniť otcovi riadne styk s mal deťmi, podmieňuje veci umožnením styku iba podľa jej predstáv bez možnosti, aby mal. deti ostali s otcom cez noc, pričom mal. deti sú na otca zvyknuté, majú k nemu vytvorený dobrý vzťah a práve naopak, otec má problém mal. synom vysvetliť, prečo nemôžu prenocovať v byte, ktorý považujú za svoj domov. Otec mal. je toho názoru, že matka systematicky postupne sa snažila bez akýchkoľvek rozumných dôvodov obmedzovať styk otca s mal. deťmi, svoje požiadavky v poslednom čase odôvodňuje pandémiou COVID-19, pričom matka matky mal. detí, s ktorou sú mal. deti v dennom, kontakte, nakoľko s matkou žijú v byte rodičov matky, pracuje v nemocnici Š. Kukuru Michalovce, teda priamo v prostredí, kde dochádza k vyšetrovaniu podozrivých aj chorých na covid-19. Je pravdou, že pred nariadením neodkladného oparenia otec mesačne posielal matke v rámci výživného na mal. sumu 500 eur, t.j. 250 eur na každého mal. syna, a tiež je pravdou, že od nariadenia neodkladného opatrenia matke otec zasiela na mal. synov výživné po 125 eur mesačne. Je však smutné, že napriek tomu, že otec mal. prispieval na výživu mal. synov sumou po 250 eur mesačne a okrem výživného kupuje pre mal. deti stravu či oblečenie, matka mal. pri ďalšom styku otca s mal. deťmi dňa 30.4.2020 odovzdala mal. A. otcovi v roztrhaných topánkach, teda je zrejmé, že sumu, ktorou otec prispieva na výživné matka nepoužíva na zabezpečenie riadnych potrieb mal. detí. Otcovi mal. bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia dňa 16.4.2020, o čom informoval matku mal., ktorá však odmietla otcovi mal. deti v čase určenom neodkladným opatrením vydať, preto otec prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17.3.2020 na e-mailovú adresu matky oznámil a doručil matke vydané neodkladné opatrenie, ktorej sa žiadnym spôsobom nevyhrážal, považoval len za potrebné upozorniť na následky porušovania neodkladného opatrenia. Je pravdou, že otec mal. opäť požiadal o súčinnosť kolízneho opatrovníka s vysvetlením situácie a matka následne umožnila otcovi styk s mal. deťmi dňa 30.4.2020. Otec mal. je toho názoru,
že náležitým spôsobom osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to najmä v prvoradom záujme mal. detí, ktoré sa chcú s otcom stretávať. Touto úpravou styku otca s mal. deťmi je aspoň sčasti zabezpečená možnosť styku otca s mal. deťmi, pričom takouto úpravou práv tak otca na styk s mal. deťmi ako aj práva mal. detí na styk s otcom nedochádza k zásahu do základných práv či už mal. detí alebo otca, ale naopak, je v prvoradom záujme mal. detí a nie je v rozpore so subjektívnym záujmom mal. detí.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne a dôvodné. Rodičia mal. detí nedospeli k dohode vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, preto je potrebné ich dočasne upraviť.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP a dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca na zverenie maloletých detí do dočasnej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Správne však súd prvej inštancie uzavrel, že je v danom prípade nevyhnutná ingerencia súdu do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia z úradnej povinnosti pre pretrvávajúce konflikty a zjavne nezvládnutý vzťah medzi rodičmi. Maloleté deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky od doby prerušenia jej spolužitia s otcom mal. detí, čo otec detí rešpektuje a voči starostlivosti matky o mal. deti nemal výhrady. Voči mal. deťom si otec riadne plní vyživovaciu povinnosť. K nezhodám rodičov dochádza len v otázke úpravy styku s maloletými synmi. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s mal. deťmi v zmysle výroku III. rozhodnutia a na tieto odkazuje. Odvolací súd dodáva, že každý prípad prerušenia spolužitia rodičov maloletého dieťaťa, ktorý je spojený s vymanením maloletého z osobnej starostlivosti jedného z rodičov, je dôvodom prakticky bezodkladnej potreby upravenia rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Takáto úprava však musí mať svoje opodstatnenie (porovnaj ÚS 586/2014). Je potrebné zdôrazniť, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti, je prioritný záujem detí, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného pôsobenia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však otázkou právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahu so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov.
12. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu
prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča a dieťaťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka, aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Právo stretávať sa s dieťaťom (právo styku) zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas styku, ktorý sa nerealizoval z dôvodu, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide však o výnimočné riešenie, ktoré prenikavo zasahuje do výkonu práv a povinností rodiča, ako aj práv dieťaťa, preto je vždy potrebné spoľahlivo zistiť, či realizácia styku s dieťaťom skutočne ohrozuje jeho záujem alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd).
13. S prihliadnutím na účel neodkladného opatrenia odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného má konajúci súd možnosť nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. V tejto súvislosti poukazuje na možnosť konajúceho súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, aj bez nariadenia pojednávania, t.j. bez riadneho vykonania dokazovania. Konštatuje, že samotný charakter konania o neodkladnom opatrení, v ktorom má konajúci súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o návrhu v 7 alebo 30 dňovej lehote mu neumožňuje vykonať náležité dokazovanie ohľadom skutočných schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o povinnosti otca platiť výživné, rešpektujúc zákonné požiadavky príslušných ustanovení o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach výživného podľa Civilného mimosporového poriadku, nota bene určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí v nevyhnutnej miere. K odvolacej argumentácii matky dodáva, že ňou navrhované výživné nespĺňa túto zákonnú požiadavku podľa § 366 CMP, pretože požadované výživné zodpovedá uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletých detí v plnom rozsahu. O ňou navrhovanej výške výživného nie je možné rozhodnúť v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, pretože pre takéto rozhodnutie je povinnosťou súdu vykonať riadne dokazovanie vo veci samej, aby určené výživné zodpovedalo nielen odôvodneným potrebám maloletých, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie o prípadnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov o mal. deti sa bude konajúci súd zaoberať v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, pretože dokazovanie v tomto rozsahu prekračuje rámec možností dokazovania pri nariadení neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).