Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/24/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. júla 2020, v trestnej veci obž. Bc. I. Z., pre prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 27. januára 2020, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného Bc. I. Z..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 27. januára 2020 bol obžalovaný Bc. I. Z. uznaný za vinného zo spáchania prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenom čase dňa 25.07.2017 v Poprade, na ulici Nábrežie Jána Pavla II. 16, doručil na Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, overenú kópiu rozhodnutia o povolení stavby obce Mlynica č. (stavebné povolenie), zo dňa 02.05.2013, právoplatné dňa 30.05.2013, ktoré však neobsahovalo neoddeliteľne pripojené strany a to stranu označenú číslom -4-, na ktorej bolo písomne zaznačené zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností, nachádzajúcu sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo XXXX/X, v prospech súdnej exekútorky JUDr. I., číslo exekučného konania EX 7/2015, zo dňa 15.07.2015 a taktiež neobsahovalo exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľnosti, nachádzajúcu sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo XXXX/X, v prospech súdnej exekútorky Mgr. D., číslo exekučného konania Ex 107/14, zo dňa 30.06.2016, kde na základe toho bolo následne Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, vydané rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na osobu Bc. I. Z., trvale bytom Y. XXX/X, G. pod číslom V 4006/2017, zo dňa 04.08.2017 k nehnuteľnosti v katastrálnom území I. a to k rozostavanej stavbe, bez označenia súpisným číslom, nachádzajúcej sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo XXXX/X. Za to bol obžalovanému podľa , s použitím uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa okresný súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 14 /štrnásť/ mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, pričom v neskoršie predložených písomných dôvodoch uvádza, že konajúci súd ho v prejednávanej veci odsúdil iba na základe výpovede jedinej svedkyňa a to p. I. Y., ktorá však pred súdom vypovedala rozdielne ako v prípravnom konaní. Nemal dôvod ani motiváciu k tomu, aby nejako pozmenil alebo upravil stavebné povolenie, ktoré mu p. I. Y. odovzdala na Obecnom úrade v Mlynici, nakoľko, ako z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, nikomu, t.j. ani veriteľom p. Róberta Scholtza, nebola spôsobená

žiadna škoda a svoje pohľadávky mali riadne a v plnej výške zaplatené. Aj z tohto pohľadu má za to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil jednotlivé výpovede, jednotlivo ale i v ich súhrne. V konaní nebol preukázaný úmysel (ani priamy, ale ani nepriamy) a dokonca tak, ako to vyššie uviedol, chýbal mu aj motív, ako fakultatívny znak subjektívnej stránky tohto trestného činu. V ďalšom teoreticky rozoberá hodnotenie vierohodnosti svedka a ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný priamy dôkaz preukazujúci jeho vinu, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený tak, ako to bolo v jeho prípade, minimálne v prípade p. I. Y., ktorá mala vo svojich výpovediach v rámci trestného konania rozpory. Táto skutočnosť vyplýva aj zo str. 4 napádaného rozsudku Okresného súdu Poprad. Domnieva sa, že nemôže byť uznaný vinným (zodpovedný) za niečo, čoho sa nedopustil a iba preto, že listinu, ktorú dostal od zamestnankyni na Obecnom úrade v Mlynici, predložil na Okresnom úrade v Poprade, odbor katastra nehnuteľnosti.

Súčasne poukazuje na zásady in dubio pro reo a ultima ratio, ktoré v ďalších častiach svojho odvolania podrobne teoreticky analyzuje a k čomu uvádza aj príslušnú judikatúru. Základnou funkciou trestného práva by mala byť ochrana spoločnosti pred kriminalitou, teda ochrana pred trestnými činmi, ktoré sa vyznačujú určitou vyššou závažnosťou, vyššou spoločenskou nebezpečnosťou, excesom z bežného života (to platí obzvlášť v súkromnoprávnych vzťahoch). Zásada trestnoprávnej represie pritom predstavuje svojím spôsobom materiálny korektív, materiálnu stránku trestného činu. Okrem iného je toho názoru, že určite bolo jednoznačne vecou konajúcich exekútorov (v konaní vypočutých ako svedkov), aby svoje exekučné príkazy dali zapísať do katastra nehnuteľnosti, čím by bola zabezpečená publicita toho, že na predmetné nehnuteľnosti sa viedli exekučné konania. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a spod obžaloby ho oslobodiť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce skutku uvedeného v obžalobnom návrhu prokurátora. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci zákonným spôsobom, pričom ani procesné strany sa vykonania ďalších dôkazov nedomáhali. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje odvolací súd za správne, s nimi sa stotožnil, a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia komplexne a podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.

Aj krajský súd zastáva názor, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3507547&FragmentId2=3507547&VirtualDate=20.+12. +2000> a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Rovnako odvolací súd po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaného Bc. I. Z. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Vzhľadom k tomu odvolací súd v otázke skutkových zistení v prevažnej miere odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu

stotožnil. Krajský súd odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam považoval preto za neopodstatnené.

Ako to už podrobne konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo si v celom rozsahu osvojil aj krajský súd, záver o vine obžalovaného je možné vyvodiť predovšetkým z výpovedí svedkyne I. Y., pracovníčky Obecného úradu Mlynica, ktorá pre obžalovaného overovala príslušné stavebné povolenie, pričom toto obsahovalo exekučné záložné práva na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností, zriadené exekútorkami JUDr. I. na strane 4 a na strane 5 a 6 Mgr. D. Predmetná overená kópia stavebného povolenia bola riadne zviazaná šnúrkou (červeno-modro-bielej farby), pričom na poslednej strane bola táto šnúrka zviazaná a prelepená páskou. Na páske boli dve pečate obce Mlynica a doložka, kde bol uvedený počet strán 6, za čo zaplatil obžalovaný aj príslušný správny poplatok. Vylúčila, aby pri overovaní týchto listín spravila nejakú chybu. Uvedené tvrdenia nespochybnil dokonca ani samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2020, pričom z jeho vyjadrenia k prednesenej výpovedi tejto svedkyne a jej prečítaných výpovedí z prípravné konania doslovne uviedol, že súhlasí s výpoveďami svedkyne, je to pravda. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise (najmä preložených Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor) je zrejmé, že obžalovaný predložil na tento úrad, okrem iného, aj overenú kópiu rozhodnutia o povolení stavby obce Mlynica č. (stavebné povolenie), zo dňa 02.05.2013, právoplatné dňa 30.05.2013, ktoré však neobsahovalo neoddeliteľne pripojené strany a to stranu označenú číslom -4-, na ktorej bolo písomne zaznačené zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností, nachádzajúcu sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo 6675/2, v prospech súdnej exekútorky JUDr. I. číslo exekučného konania EX 7/2015, zo dňa 15.07.2015 a taktiež neobsahovalo exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu nezapísanú v katastri nehnuteľností, nachádzajúcu sa na pozemku registra C-KN parcelné číslo XXXX/X, v prospech súdnej exekútorky Mgr. D. strany 5 a 6. Práve na podklade aj tejto listiny bol zapísaný obžalovaný ako výlučný vlastník rozostavanej stavby (rodinného domu) bez akýchkoľvek tiarch. Vychádzajúc zo zabezpečenej dôkaznej situácie je tiež zrejmé, že s predmetnou kópiou stavebného povolenia, ktoré malo pôvodne 6 strán, mohol manipulovať výlučne obžalovaný, ktorý musel overenú kópiu upraviť pred jej predložením na príslušný kataster a dokonca aj znalcovi Ing. M. M.i tak, že toto obsahovalo už len 3 strany (namiesto pôvodných 6 strán) a katastru nehnuteľnosti neboli predložené strany zo stavebného povolenia obsahujúce práve zriadenie exekučného záložného práva na rozostavanú stavbu vyššie menovaných súdnych exekútoriek. Z vyjadrenia U. a.s. (viď čl. 274), u ktorej bol schválený dňa 14.9.2017 a poskytnutý dňa 12.10.2017 úver obžalovanému vyplýva, že v čase schvaľovania a poskytnutia úveru nemala banka žiadnu vedomosť o existencii tiarch na predmetnej nehnuteľnosti, na liste vlastníctva v tom čase neboli evidované žiadne ťarchy. Pri existencii uvedených tiarch na liste vlastníctva by bola nehnuteľnosť vyhodnotená ako nevhodná, z čoho potom vyplýva, že obžalovaný by teda nedostal žiadaný úver. Práve táto skutočnosť svedčí o motíve obžalovaného, aby na liste vlastníctva nebola zapísaná žiadna ťarcha, pretože by mu v dôsledku takéhoto zápisu nebol poskytnutý úver.

Práve tieto skutočnosti sú tým, na podklade ktorých možno uzavrieť, že obžalovaný si v čase predkladania dokladov katastru nehnuteľnosti, najmä overenej kópie stavebného povolenia, musel uvedomovať nepravdivosť, resp. neúplnosť týchto dokladov. Práve nepravdivé informovanie katastra nehnuteľností zo strany obžalovaného o ťarchách viažucich sa na rozostavanú stavbu, sú takou podstatnou skutočnosťou, ktorá v konečnom dôsledku mala výrazný vplyv na konečné rozhodnutie katastra nehnuteľností o povolení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Na základe hore konštatovaného, aj podľa názoru odvolacieho súdu, vina obž. Bc. I. Z. bola spoľahlivo preukázaná vykonanými ako priamymi tak aj nepriamymi dôkazmi, na podklade ktorých je možné vyvodiť bezpečný záver o tom, že skutok sa stal, je trestným činom a za jeho spáchanie je trestnoprávne zodpovedný obžalovaný. Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona. Obžalovaný tým, že zatajil povinné údaje o závažných skutočnostiach (ťarchách) v iných podkladoch (v predloženej overenej kópii stavebného povolenia), slúžiacich na zápis do katastra nehnuteľnosti, naplnil ako po objektívnej tak aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti súdeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom s uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom na neho odkazuje.

Zároveň je možné konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak závažnosti činu. V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na doterajší život obžalovaného, ktorý bol doposiaľ len jedenkrát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a zistenie, že u obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa, sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu a má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, t. j. na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol správne vyvodený záver o tom, že sú splnené podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložený a stanovená skúšobná doba na 14 mesiacov.

Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené závery, ktorými sa riadil pri preskúmavaní rozhodnutia a má za to, že vina obžalovaného bola v dostatočnom rozsahu preukázaná vykonanými dôkazmi. Dôvody odvolania uvádzané obžalovaným sú vo svojej podstate ich zopakovaním, pričom k ich uplatneniu už došlo v rámci prvostupňového konania. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na tieto namietané skutočnosti logicky a presvedčivo reagoval a s tam uvádzanou argumentáciou sa stotožnil aj krajský súd. Ani krajský súd neuveril obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že nemal vedomosť o tom, že predkladal na kataster nehnuteľností doklady, ktoré neobsahovali údaje o exekučných záložných právach na rozostavanú nehnuteľnosť, čo bolo vyvrátene vyššie uvedenými skutočnosťami.

Podľa dlhodobej ustálenej súdnej praxe (pozri napr. R 38/68-IV.) súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obvineného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obvineného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V posudzovanom prípade je potrebné uviesť, že obžalovaný bol zo spáchania žalovaného prečinu usvedčovaný predovšetkým priamymi dôkazmi - listinami predkladanými na kataster nehnuteľností v kontexte s výpoveďami I. Y., ktorej hodnovernosť, napriek snahe obžalovaných, nebola žiadnymi inými dôkazmi spochybnená. Nebola totiž zistená žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila o jej zámere nepravdivo (krivo) obviňovať obžalovaného Bc. I. Z., ak by žalovaný skutok nespáchal. Tieto dôkazy boli navyše podporené dôkazmi nepriamymi, a síce výpoveďami ďalších vo veci vypočutých svedkov (Ing. M. M., M. G., Mgr. H. I., Ing. D. G. JUDr. I. R., Mgr. D. W. a pod.), ako aj listinnými dôkazmi. Uvádzané priame a nepriame dôkazy vo svojom súhrne vytvárajú už spomenutú uzavretú reťaz dôkazov neumožňujúcich iný záver ani o priebehu žalovaného skutku ani o osobe páchateľa než ten, ku ktorému dospel okresný súd.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Všetky vykonané dôkazy okresný súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu, plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Predmetný skutok sa aj podľa názoru krajského súdu stal tak, ako to prvostupňový súd správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepochybne ho spáchal obžalovaný tam rozvedeným konaním. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne usvedčili obžalovaného zo spáchania tohto skutku.

Súčasne možno konštatovať, že podstatou podaného odvolania je snaha obžalovaného dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia, v intenciách požiadavky odvolateľa, dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobil prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne bol aj zákonne subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti .

Vo vzťahu ku vytýkaným rozporom vo výpovediach svedkyne I. Y. odvolací súd konštatuje, že žiadne rozpory medzi jej výpoveďami z prípravného konania, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní, a súdneho konania nezistil. Obžalovaný len všeobecne uvádza, že svedkyňa mala mať vo svojich výpovediach v rámci trestného konania rozpory bez toho, aby tieto bližšie popísal, prípadne konkretizoval, v čom vidí nepresnosti, rozpory a podobne. Svedkyňa sa na hlavnom pojednávaní od svojich výpovedí z prípravného konania neodchýlila, a tieto boli prečítané na návrh prokurátora z toho dôvodu, že uvedená svedkyňa I. Y. v prípravnom konaní podrobnejšie popísala okolnosti skutku i konanie obžalovaného, čomu bolo zo strany konajúcej sudkyne zákonne vyhovené. Preto aj túto odvolaciu námietku obžalovaného považoval krajský súd za irelevantnú.

Dôvodná nie je ani námietka obžalovaného argumentujúca zásadou chápania trestnej represie ako „ultima ratio“ Platí, že občianskoprávny vzťah má vlastný právny rámec určený ustanoveniami . Ak však konaním fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí dôjde k naplneniu zákonných znakov trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa . Materiálny korektív, ktorý je v preskúmavanej veci daný mierou závažnosti, je v prípade dotknutého činu nepochybne naplnený v intenzite charakteristickej pre trestný čin. To je predovšetkým určené konaním obžalovaného, ku ktorému došlo predložením pozmeneného, resp. neúplného stavebného povolenia Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor, ktorý aj na podklade neho rozhodoval o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti tam bližšie určenej. Aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak páchateľ svojím konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa . Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. ).

Neobstojí ani tvrdenie obžalovaného spočívajúce v tom, že konajúce exekútorky mali zabezpečiť, aby ich exekučné príkazy boli zapísané do katastra nehnuteľností, čím by bola zabezpečená publicita toho, že na predmetné nehnuteľnosti sa viedli exekučne konania, keďže v danom čase (v čase zriaďovania exekučných záložných práv) rozostavaná stavba nebola zapísaná ako nehnuteľnosť v katastri nehnuteľnosti. Jej zapísanie inicioval a zabezpečoval prostredníctvom kúpnej zmluvy, stavebného povolenia, znaleckého posudku a iných dokladov práve obžalovaný. Teda exekútorky nemohli dať zapísať exekučné záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť, ak ešte táto ako nehnuteľnosť na katastrálnom odbore zapísaná nebola, čiže mohli zriadiť len exekučné záložné právo na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností.

Ohľadne namietaného nepreukázania motívu konania obžalovaným, odvolací súd uvádza, že motív je vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. Podľa odbornej literatúry, motív trestného činu dokresľuje jeho konkrétnu povahu a pomáha objasniť jeho príčinu. V zmysle ustálenej súdnej praxe, aj v prípadoch, kde sa nepodarí z dostupných dôkazov spoľahlivo zistiť, akým motívom bol páchateľ k svojmu činu vedený, nemožno z toho mechanicky usúdiť, že chýba úmysel spôsobiť skutkovou podstatou uvádzaný následok. Úmysel spôsobiť následok, aj v prípade nepreukázania motívu konania obvineného, možno vyvodiť aj z okolností, za akých došlo k spáchaniu súdeného skutku. Obrana obžalovaného spochybňujúca naplnenie subjektívnej stránky súdeného trestného činu je preto účelová.

Záverom krajský súd už len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného Bc. I. Z. vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa . jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.