Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/89/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., dieťa rodičov : matky G. E., rod. E., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom E. K. XXX a otca F. A., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom S. L. S., o návrhu matky vo veci nezhody rodičov na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa takto

rozhodol:

Súd u d e ľ u j e matke dieťaťa namiesto otca dieťaťa súhlas na podanie žiadosti príslušnému administratívnemu orgánu o zmenu priezviska maloletej H. A., nar. XX.XX.XXXX, z priezviska „ A. “ na priezvisko „ E. “.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa matka dieťaťa domáhala, aby súd za otca dieťaťa udelil matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska u maloletej H. z priezviska A. na priezvisko E.. Matka uviedla, že maloletá H. pochádza z jej mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa, ale otec dieťaťa nemá o dcéru záujem. S otcom dieťaťa prerušila matka spolužitie v čase, keď mala maloletá H. ešte len XX mesiacov, kedy on odišiel do P. republiky a odvtedy otec dieťaťa maloletú H. nevidel. Matka nevedela, kde otec je a čo s ním je. O. otec nikdy neprišiel navštíviť. Potom niekedy ju (matku dieťaťa) telefonicky kontaktoval, poslal fotografiu svojej novej priateľky, s ktorou má syna. Matka uviedla, že maloletá H. už má v súčasnosti XX rokov, ukončila 7. ročník ZŠ a ona sama sa chce volať tak ako matka. Matka má priezviska E. od XX/XXXX, kedy uzavrela manželstvo s S. E., hoci s terajším manželom žili spolu od útleho detstva maloletej H. a manželstvo uzavreli po XX-tich rokoch. Matka poukázala na to, že jej manžel maloletú H. v podstate od malička vychováva, maloletá má k nemu kladný vzťah a on súhlasí, aby mala maloletá H. také isté priezvisko. Matka ďalej uviedla, že otec dieťaťa neplatí ani výživné na maloletú H. a ona poberá náhradné výživné. Uviedla, že ona kedysi podala na otca trestné oznámenie pre neplatenie výživného, vtedy v roku XXXX jej on uhradil dlžné výživné v sume cca 800,- Eur a to bolo posledné výživné, aké uhradil. Potom bol otec dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody a odtiaľ jej posielali výživné vo výške len 1,- Euro až 2,- Eurá mesačne a jeden krát poslali 3,50 Eur. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody otec výživné na dcéru znova neplatí. Matka maloletej uviedla, že po prepustení z výkonu trestu jej otec maloletej volal, že on nesúhlasí so zmenou priezviska, že prečo by mala mať iné priezvisko, ale záujem o dcéru neprejavil, neprejavil záujem ani o stretnutie. Doplnila, že ani žiadni rodinní príbuzní otca dieťaťa nemajú záujem o maloletú H., nekontaktujú sa s ňou. Matka poukázala na to, že maloletá si na svojho otca ani nepamätá, pretože ho naposledy videla v jej útlom detstve, kedy mala len XX mesiacov. Na základe uvedených skutočností matka žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel, aby dcéra mohla niesť priezvisko matky.

2. Otec maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu matky nevyjadril. J. mu bol doručený do vlastných rúk ešte 23.8.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu. Dokonca bol aj telefonicky kontaktovaný, aby sa k veci vyjadril, kedy uviedol, že ohľadom zmeny priezviska dieťaťa komunikoval s matkou maloletej, potrebuje si pozisťovať nejaké skutočnosti a ešte nevie, či bude písomne odpovedať na výzvu súdu. Predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Napriek tomu sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal včas. Preto súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Úradný záznam o jeho telefonickom ospravedlnení bol založený do spisu až po skončení pojednávania.

3. Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky dieťaťa, vykonal pohovor s maloletou H. a odporučil návrhu matky vyhovieť. Kolízny opatrovník uviedol, že matka pri prešetrení pomerov uviedla, že s manželom S. E. sa poznajú od útleho veku maloletej H. a od roku 2009 žije matka spolu s maloletou H. v spoločnej domácnosti s jej terajším manželom. Pri pohovore maloletá H. uviedla, že je žiačkou 7. ročníka ZŠ. Sama maloletá H. žiadala matku, aby jej zmenila priezvisko, chce sa volať E.. S biologickým otcom nie je maloletá H. v žiadnom kontakte, vlastne ho ani nepozná. Tiež nie je v kontakte ani so starými rodičmi z otcovej strany a inými blízkymi príbuznými. Uviedla, že „ocino“ (pán E., manžel matky) sa o ňu dobre stará, má s ním vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť a udeliť súhlas na zmenu priezviska s poukazom na žiadosť maloletej H. na zmenu jej priezviska, pretože maloletá sa chce volať ako jej matka E..

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámil návrh z čl. 1, RL, SL, lustrácie v RO, lustrácie v SP, záznam KO z prešetrenia pomerov, obsah pripojeného spisu OS G. nad G. XP/XX/XXXX a XP/ XX/XXXX a XP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :

5. Maloletá H. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí nežijú spolu od jej útleho detstva, kedy otec opustil ich spoločnú domácnosť v čase, keď mala maloletá ešte len XX mesiacov (1 rok a X mesiace) a odvtedy ho maloletá nevidela, otec sa na ňu nekontaktoval, nezaujímal sa o ňu. Rozsudkom Okresného súdu G. nad G. č. k. XP/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola maloletá H. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi dieťaťa bolo určené výživné v minimálnom zákonnom rozsahu, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej H. bola naposledy upravená rozsudkom Q. súdu G. nad G. č. k. XP/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozsudkom súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa otcovi maloletého dieťaťa zvýšila vyživovacia povinnosť k mal. H. za obdobie od 01.04.2012 do 31.08.2012 z doterajších 26,- Eur mesačne na 30,- Eur mesačne a od 01.09.2012 na 50,- Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2012.

6. V konaní vedenom na Okresnom súde G. nad G. pod sp. zn. XP/XX/XXXX sa matka v minulosti domáhala zmeny priezviska maloletej H. z priezviska A. na priezvisko G.. Otec maloletej vtedy so zmenou priezviska nesúhlasil a matka dieťaťa potom zobrala svoj návrh späť. Uvedené konanie bolo uznesením Okresného súdu G. nad G. č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu.

X. V súčasnosti má maloletá H. už XX rokov a je žiačkou 7. ročníka ZŠ. S. H. má priezvisko po otcovi A., ktoré je rozdielne od priezviska matky. Matka maloletej sa dňa XX.XX.XXXX vydala za S. E., po ktorom má matka priezvisko E.. S. H. svojho otca, po ktorom nesie priezvisko, ani nepozná, pretože ho naposledy videla v jej útlom detstve, keď mala len XX mesiacov (1 rok a 4 mesiace); teda už XX rokov ho nevidela. Otec maloletej o dcéru nejaví záujem, nestretáva sa s ňou, nezaujíma sa o ňu, neprispieva na jej výživu. Naposledy ju videl v roku XXXX. Maloletá nie je v kontakte a nepozná ani žiadnych príbuzných zo strany jej otca. Maloletá H., ktorá už má XX rokov, čo je vek, kedy možno konštatovať, že vie vyjadriť svoj názor a formulovať svoje požiadavky, sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že chce mať priezvisko ako jej matka, chce sa volať „ E. “.

8. Podľa , a , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Uvedené zákonné ustanovenie otázku zmeny priezviska dieťaťa síce neuvádza, v súdnej praxi sa však považuje za podstatnú vec aj zmena priezviska maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 41 ods. 3 Zákona o rodine, na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako XX. rokov sa vyžaduje jeho súhlas.

12. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

13. Podľa a z. č. , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

14. Podľa , ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

15. Treba zdôrazniť, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov, že zmena priezviska maloletého dieťa je značným zásahom nielen do práv rodiča, ale aj do práv maloletého dieťaťa. Ak sa teda rodičia nedohodnú na priezvisku maloletého dieťaťa, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, len ak sú pre také opatrenie vážne dôvody (Sb.rozh.č.45/1955). Za takýto vážny dôvod sa v zmysle judikatúry (R 11/1973) považuje napr. ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejmý citový vzťah, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Priezvisko dieťaťa je súčasťou jeho identity, a to už od narodenia a je dôvodné, aby sa akékoľvek konanie o zmene priezviska viedlo iba výnimočne z dôležitých dôvodov a v súlade so záujmom dieťaťa.

16. V danej veci mal súd za to, že návrh matky vo veci nezhody rodičov o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska u maloletej H. z priezviska A. na priezvisko E. je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá H. nemá so svojim otcom vybudovaný žiadny citový vzťah. Otec opustil spoločnú domácnosť v útlom veku maloletej H. a odvtedy sa o maloletú H. nezaujíma, nekontaktujú sa, ani sa nestretávajú. Maloletá svojho otca ani jeho príbuzných vôbec nepozná, naposledy svojho otca videla v roku XXXX, keď mala XX mesiacov ( t.j. X rok a X mesiace) a odvtedy ho už XX rokov nevidela. Q. si dobrovoľne neplní ani svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej H.. K podanému návrhu sa otec ani nevyjadril. Z takto zistených skutočností má súd za preukázané, že otec sa o maloletú H. vôbec nezaujíma, hoci súd nezistil existenciu žiadnych objektívnych okolností brániacich otcovi prejavovať o maloletú H. riadny záujem. O maloletú H. neprejavujú záujem ani žiadni príbuzní z otcovej strany. J., bolo preukázané, že maloletá má kladný citový vzťah s terajším manželom matky a dokonca ho oslovuje „ocino“. S. H. pred kolíznym opatrovníkom sama vyjadrila požiadavku volať sa rovnako ako jej matka, ktorá sa dňa XX.XX.XXXX vydala za S. E., po ktorom má matka priezvisko E.. Maloletá sa chce tiež volať E.. Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode a podľa vyjadrenia matky otec nesúhlasil so zmenou priezviska maloletej, rozhodoval súd o návrhu matky vo veci nezhody rodičov a návrhu matky vyhovel. Zo zistených skutočností mal súd za preukázanú dôvodnosť návrhu. Otec dieťaťa so zmenou priezviska u maloletej H. z priezviska A. na priezvisko E. nesúhlasil, pričom bolo zistené, že otec si dlhodobo dobrovoľne neplní svoje rodičovské povinnosti voči maloletej H. a neprejavuje o

ňu riadny záujem a maloletá ho ani nepozná. Javí sa, že otec stratil zrejmý citový vzťah k maloletému dieťaťu a nie je preto v záujme dieťaťa udržiavať v ňom pocit spolupatričnosti s otcom, ktorý o dieťa nejaví záujem. Súd pri rozhodovaní prihliadol tiež na názor maloletej H., ktorá vo svojom veku XX rokov dokáže posúdiť vyslovenú požiadavku na zmenu jej priezviska, ktorá sa chce volať „E.“, a to aj s poukazom na skutočnosť, že maloletá H. je blízko XX. roku veku, kedy by súd na zmenu priezviska maloletého dieťaťa už obligatórne vyžadoval jeho súhlas. Na základe uvedených skutočností súd návrhu matky vo veci nezhody rodičov o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej H. z priezviska A. na E. vyhovel. Na záver súd uvádza, že otec dieťaťa svoje rodičovské práva a povinnosti zmenou priezviska maloletého dieťaťa nestráca a samotná skutočnosť zmeny priezviska maloletého dieťaťa neohrozuje postavenie otca.

17. Podľa z. č. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. V danej veci súd v zmysle v spojení s rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).