Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/163/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2.7.2020 takto

rozhodol:

Obžalovaný

G.

u z n á v a sa v i n n ý m

- z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.,

p r e t o, že

dňa 3.8.2019 v čase okolo 22.30 h viedol autobus zn. P. ceste 1/19 v obci Zalužice smerom na Michalovce v pravom jazdnom pruhu rýchlosťou cca 91 km/h a pred rodinným domom s popisným číslom 94 pravou prednou časťou karosérie zachytil cez vozovku z ľavej na pravú stranu v smere jazdy autobusu prechádzajúceho chodca R. naposledy bytom ZG.kr. Michalovce, ktorý prechádzal vozovku kolmo na jej os a v dôsledku zrážky utrpel rozsiahle a závažné poranenia mozgu, pľúc, sleziny, ľavej obličky, pečene, zlomeninu kostí lebky, rebier, viacnásobné poranenia chrbtice, kde v dôsledku utrpených zranení bezprostredne po zrážke v čase okolo 22.30 h došlo k úmrtiu chodca Petra Puľáka, u ktorého v tom čase bola zistená koncentrácia 1,84 g/kg (promile) etylalkoholu v krvi. Obvinený Alexander Bodák svojím konaním porušil dôležitú povinnosť ustanovenú v , o cestnej premávke,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej:

- J. 94 vo výške 1.001,25 €.

Podľa súd poškodenú J. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 18.12.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na AS. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný G. na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie v zmysle ustanovenia o tom, že je nevinný. V rámci svojej výpovede uviedol, že robí vodiča z povolania už dlhšiu dobu a toto je jeho prvá takáto nehoda. V danom prípade sa plne venoval vedeniu autobusu, kde dohľadnosť bola dobrá a v obci svietilo pouličné osvetlenie. Pripustil, že v obci viedol autobus vyššou rýchlosťou ako bola maximálne dovolená rýchlosť, ale táto skutočnosť, podľa jeho názoru, nebola priamou príčinou vzniku dopravnej nehody. Ďalej uviedol, že na hranici sa zdržali zhruba 5 hodín a keďže mal v autobuse skoro päťdesiat ľudí, kde na jeho príchod sú naviazané ďalšie vlakové spoje, ľudia boli nervózni a preto sa snažil stratu času takto dohnať. Dodal, že v danom prípade mu chodec vytvoril náhlu a neočakávanú prekážku a tohto zaregistroval až vo vzdialenosti 1 meter od autobusu. S prihliadnutím na svoju prax vodiča konštatoval, že s určitosťou by nezastavil pred miestom zrážky ani pri rýchlosti 50 km/h.

Bola vypočutá svedkyňa - poškodená J. ktorá uviedla, že R., ktorý bol účastný tejto dopravnej nehody, bol jej syn. O samotnej dopravnej nehode nemá žiadnu vedomosť, kde v danom čase pracovala dlho do noci na dvore a vôbec nikto jej neoznámil, že sa niečo také stalo. Dozvedela sa to až po 22.00 h, kedy jej to oznámila švagriná. Následne sa domáhala stretnutia so šoférom autobusu, čo jej nebolo dovolené, kde tomuto chcela iba povedať, že si je vedomá, že to určite nechcel urobiť. V súvislosti s pohrebom mala náklady, ktoré predložila polícii a sú v spise. Dodala, že čakala celý rok, že vodič autobusu sa príde aspoň ospravedlniť a podať ruku, čo sa však nestalo, čo je jej naozaj veľmi ľúto.

Bola vypočutá svedkyňa - poškodená T. ktorá uviedla, že o dopravnej nehode sa dozvedela telefonicky od manžela, ktorý viedol autobus. Sama nebola účastníčkou nehody, teda nemá žiadne bližšie informácie ohľadne jej priebehu. Ku škode na autobuse dodala, že poškodením čelného skla a nárazníka, ktoré boli vymenené, vznikla na autobuse škoda 2.000,- € až 3.000,- €.

Súd vypočul svedka R., ktorý uviedol, že v uvedený večer sedel na lavičke pri dome spoločne s kamarátom R. ktorý čakal na autobus v smere na Sobrance. Vtedy zaregistroval vozidlo taxislužby, ktoré zastavilo za prechodom pre chodcov a z vozidla vystúpil R.. Tento sa im pozdravil a následne prešiel maximálne 3 až 5 metrov po kraji vozovky v smere na Sobrance a začal vozovku prekračovať. V podstate sa dostal asi do stredu vozovky, kde došlo následne k zrážke, ktorú však svedok priamo nevidel, nakoľko poškodenému nevenoval svoju pozornosť. Takto mohol prejsť zhruba 7 maximálne 8 metrov. Dodal, že poškodený nešiel po prechode pre chodcov. Premávka na vozovke v danom čase nebola hustá, iné vozidlá na vozovke neregistroval.

Bol vypočutý svedok R., ktorý uviedol, že v uvedený večer bol so svojím kamarátom Y. kde spolu sedeli na lavičke a čakali na autobus. Rozprávali sa a vtedy zaregistroval, ako neďaleko nich zastavilo vozidlo taxislužby. Z vozidla vystúpil poškodený R. ktorého poznal z videnia, ktorý sa pozdravil so Y. a následne sa otočil a začal prechádzať vozovku. Svedok nevedel uviesť, či v čase, kedy poškodený začal prekračovať vozovku vozidlo taxislužby už odišlo. Rovnako nevedel uviesť, či poškodený vozidlo obchádzal, či už spredu alebo zozadu. Dodal, že premávka bola hustá na to, že bolo pol jedenástej.

Svedok Y. vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedenom čase ako taxikár doviezol zákazníka v smere od mesta Michalovce do obce M. ktorého vysadil na druhej autobusovej zastávke pri obecnom úrade. Keďže ho zákazník požiadal, aby ho počkal odišiel s vozidlom a toto otočil a odparkoval na parkovisko pri Obecnom úrade Zalužice, kde mal na zákazníka počkať. Samotnú dopravnú nehodu nevidel. Dodal, že keď zákazník z vozidla vystúpil, nezaregistroval prichádzajúci autobus, kde v tom čase premávka nebola hustá.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka T.a z ktorej je zrejmé, že tento dňa 3.8.2019 cestoval v autobuse z J., kde sedel ihneď za vodičom na ľavom sedadle pri okne vľavo. Autobus meškal, nakoľko sa zdržal na hranici vo Vyšnom Nemeckom, kde šofér autobusu oznámil, že sa bude ponáhľať, aby cestujúci stihli vlak v Košiciach. Keď vchádzali do obce Zalužice, šofér predbehol dve autá pred obcou, pričom jeho rýchlosť bola 80 km/h až 90 km/h, čo si svedok všimol na tachometri, keďže šofér šiel rýchlo aj cez obec. V obci sa z tmy zjavil chodec asi 1,5 m pred autobusom, ktorého sa šofér snažil obísť a strhol riadenie do ľavej strany, avšak tohto zachytil pravou prednou časťou autobusu. Po zrážke šofér autobus zastavil v pravom jazdnom pruhu, kde cestujúci vystúpili a išli sa pozrieť na chodca, ktorý ležal pri okraji cesty, pričom bolo cítiť z neho pach alkoholu. Šofér po nehode oznámil, že na miesto prídu policajti a on privolá iný autobus, ktorý cestujúcich odvezie ďalej. Svedok dodal, že chodec nemal na sebe žiadne reflexné prvky, pričom autobus mal rozsvietené svetlá a pred autobus bolo vidieť. Svedok nevedel uviesť, odkiaľ vstúpil chodec na vozovku a ani akým spôsobom prechádzal cez cestu.

Súd rovnako prečítal výpoveď svedkyne LZ. z ktorej zistil, že táto dňa 3.8.2019 cestovala autobusom z J., pričom sedela na sedadle za vodičom vpravo. Okolo 22.30 h prechádzali cez nejakú obec, kde verejné osvetlenie v obci svietilo a autobus sa pohyboval rýchlosťou cca 50 km/h až 60 km/h, kde vtedy zacítili ako vodič autobusu mierne zmenil smer jazdy vľavo, nebolo to prudko, kde pri tejto zmene smeru jazdy a miernom pribrzdení zbadala pred autobusom na prednej pravej strane hlavu osoby a okamžite došlo k zrážke, kde osoba narazila do čelného skla. Po zrážke vodič začal brzdiť, kde s autobusom hádzalo z boka na bok. Po zastavení svedkyňa z autobusu vystúpila, kde si všimla zrazeného chodca, ktorý ležal na pravom okraji cesty, nehýbal sa, nedýchal, bol mŕtvy.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal taktiež znalecký posudok znalcov J. z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo z ktorého záverov zistil, že znalci na základe vykonanej ohliadky a pitvy mŕtvoly R.a konštatovali, že smrti nebohého sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej lekárskej pomoci, keďže v danom prípade išlo o poranenie smrteľné pre všeobecnú povahu. K úmrtiu menovaného došlo v príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, kde bezprostrednou príčinou smrti bolo poranenie viacerých pre život dôležitých orgánov. K smrti došlo bezprostredne po úraze dňa 3.8.2019 v čase okolo 22.30 h. Vyšetrením krvi odobratej pri pitve bola u nebohého zistená koncentrácia 1,84 g/kg (promile) etylalkoholu. V prípade danej dopravnej nehody išlo o zrážku s úplným prekrytím obrysu chodca a motorového vozidla, kde R. sa v čase nárazu nachádzal ako chodec na vozovke v vzpriamenej polohe, orientovaný mierne šikmo pravou až prednou plochou tela k pravej prednej časti uvedeného motorového vozidla, pričom mohol uvedenú vozovku prechádzať vzhľadom na smer jazdy motorového vozidla zľava - doprava. Mechanizmus vzniku poranení nie je v rozpore s vyšetrenými okolnosťami skutku a s výpoveďou svedka R. Súd prečítal taktiež znalecký posudok znalca InE. z odboru doprava cestná zo záverov ktorého je zrejmé, že vodič autobusu G.a v čase tesne pred dopravnou nehodou pohyboval s autobusom rýchlosťou cca 91 km/h čo, bolo zistené z tachografického listu, teda prekračoval rýchlosť jazdy povolenú pre jazdu cez obec bez obmedzenia rýchlosti dopravnými značkami (50 km/h). K dopravnej nehode došlo na rovnom, prehľadnom úseku vozovky v obci v blízkosti vyznačeného priechodu pre chodcov oproti autobusovej zastávke situovanej vľavo vedľa vozovky v smere jazdy autobusu. Podľa vyšetrených okolností v čase nehody bola nočná tma, v obci svietilo verejné osvetlenie a svetlá osvetľovali obojstranne vyznačený priechod pre chodcov, ako aj jeho okolie, pričom osvetľovacie teleso bolo umiestnené v smere jazdy autobusu a bolo umiestnené na stĺpe v blízkosti prechodu do dvora domu č. 94, kam smeroval chodec R.. Súčasne aj autobus jazdil s rozsvietenými svetlami a bol pre chodca viditeľný na dostatočnú vzdialenosť. Obaja účastníci dopravnej nehody sa tak mohli vzájomne včas spozorovať. Vodič autobusu G. napriek tomu, že na chodca prechádzajúceho cez vozovku, mimo vyznačeného priechodu pre chodcov z ľavej strany na pravú reagoval brzdením, narazil do chodca pravou prednou časťou autobusu, pričom chodec zraneniam, ktoré utrpel pri zrážke podľahol, kde skutočnosť, že vodič autobusu sa v obci pohyboval rýchlosťou cca 91 km/h bola nesprávnym prvkom v charaktere jazdy vodiča. Chodec R. v čase pred dopravnou nehodou po vystúpení z taxíka na autobusovej zastávke začal prechádzať priečne cez vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov z ľavej na pravú stranu v smere autobusu s cieľom vojsť do dvora rodinného domu č. 94, kde pred vstupom do vozovky sa dostatočne nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva s prihliadnutím na situáciu v cestnej doprave v danom prípade na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho autobusu. Smer pohybu chodca je možné hodnotiť ako približne kolmý vo vzdialenosti 11,7 m od vyznačeného priechodu pre chodcov. Nesprávnym prvkom v správaní sa chodca bola skutočnosť, že chodec v rozpore s pravidlami cestnej premávky na prechod cez

vozovku nepoužil vyznačený priechod pre chodcov a vozovku prechádzal mimo neho, pričom z iných než technických dôvodov vošiel do jazdného pruhu v ktorom sa pohyboval autobus na vzdialenosť, kde vodič z rýchlosti ktorou autobus viedol t.j. 91 km/h napriek vykonaným opatreniam už zrážke nedokázal zabrániť. Chodec R.k bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu. Znalec ďalej konštatoval, že chodec prechádzajúci vozovku na prichádzajúci autobus nereagoval žiadnym spôsobom, kde vodič autobusu na chodca reagoval brzdením autobusu v dobe, kedy sa podľa skutočnej rýchlosti chôdze chodca sa tento nachádzal v ľavom jazdnom pruhu vo vzdialenosti cca 1,2 až 2,4 m od stredovej dieliacej čiary. Jeho reakcia bola včasná, smerujúca k odvráteniu nebezpečenstva zrážky, ktorú však z rýchlosti ktorou autobus viedol nebol schopný odvrátiť. Nehodu mohol za popísaných okolností odvrátiť jedine chodec, ktorý mal možnosť dať prednosť autobusu. Vodič autobusu by nehode mohol zabrániť iba v prípade, ak by na chodca reagoval skôr o 0,36 až 0,77 s, kde v danom prípade by s vozidlom zastavil až za miestom zrážky, ale chodec by opustil koridor stretu s autobusom ešte pred jeho príjazdom do miesta zrážky. V prípade, ak by vodič dodržal najvyššiu povolenú rýchlosť v obci t.j. 50 km/h bol technicky schopný zastaviť autobus brzdením pred miestom zrážky, tak k zrážke s chodcom by nedošlo. Z technického hľadiska príčina dopravnej nehody spočívala v nesprávnej technike jazdy vodiča autobusu Alexandra Bodáka, ktorý v čase pred dopravnou nehodou v rozpore s pravidlami cestnej premávky jazdil rýchlosťou cez obec cca 91 km/h a to v prípade ak chodec R. nemal povinnosť dať prednosť v jazde autobusu pri 91 km/h, ale iba pri rýchlosti povolenej 50 km/h. V prípade, ak chodec R. povinný dať prednosť autobusu aj pri rýchlosti 91 km/h bola príčina dopravnej nehody z technického hľadiska, nesprávna technika jazdy vodiča autobusu jazdiaceho rýchlosťou 91 km/h a nedanie prednosti v jazde vodičovi autobusu G.. Znalec dodal, že pokiaľ by vodič autobusu v čase pred dopravnou nehodou jazdil rýchlosťou jazdy povolenou pre jazdu cez obec potom za rovnakých podmienok správania sa (reakcia, brzdenie) by autobus zastavil pred miestom zrážky s chodcom a k dopravnej nehode by nedošlo. Zároveň aj v prípade, ak by vodič autobusu nebrzdil pred zrážkou, chodec by minul koridor stretu s autobusom, ktorým by prešiel ešte pred prejazdom autobusu a k nehode by nebolo došlo.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to záznamu z dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody s náčrtkom fotodokumentáciou, výsledku dychovej skúšky na alkohol, tachografického krúžku, správy o prehliadke mŕtveho tela, predbežnej správy z pitvy, evidenčnej karty vozidla a vodiča, výpisu z Obchodného registra, výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného, odpisu Registra trestov a charakteristikou.

Zo záznamu dopravnej nehody je zrejmé, že k dopravnej nehode došlo dňa 3.8.2019 o 22.30 h v obci M.X v smere na Michalovce pri rodinnom dome č. 94, kde vodič autobusu G. zachytil chodca pravou prednou časťou autobusu, ktorý v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri zrážke na mieste zomrel. U vodiča autobusu požitie alkoholických nápojov zistené nebolo.

Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody a fotodokumentácie je zrejmé, kde k dopravnej nehode došlo a aké stopy na mieste dopravnej nehody boli zaistené.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného je zrejmé, že tento v čase vykonania dychovej skúšky nemal požité alkoholické nápoje.

Z tachografického krúžku z autobusu P. je zrejmá rýchlosť a čas pohybu daného autobusu.

Zo správy o prehliadke mŕtveho tela je zrejmá poloha poškodeného PP. po dopravnej nehode, ako aj objektívne zistené poranenia poškodeného.

Z predbežnej správy z pitvy MI. zrejmé, že u nebohého boli zistené mnohopočetné zlomeniny rebier, pravej hornej a dolnej končatiny, chrbtice a panvy s poranením pľúc, pečene, sleziny a mozgu, kde v danom prípade išlo o úmrtie pri poranení viacerých pre život dôležitých orgánov (polytrauma).

Z evidenčnej karty vozidla a vodiča je zrejmá technická špecifikácia autobusu P. vlastníkom, ktorého je T. Z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, aké vodičské oprávnenia mal udelené obžalovaný G.. Zároveň z uvedenej evidenčnej karty je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil od 3.6.2005 do 3.5.2019 celkovo 25 dopravných priestupkov prevažne pre prekročenie povolenej rýchlosti, kde mu boli ukladané blokové pokuty v rozmedzí od 10 do 200,- €.

Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti Y.. je zrejmé sídlo danej spoločnosti, ako aj oprávnené osoby konať v mene spoločnosti.

Z výpisu z lustrácie evidencie priestupkov sú zrejmé priestupky, ktorých sa obžalovaný dopustil v čase od 5.1.2015 do 2.12.2019, kde obžalovaný celkovo spáchal 12 priestupkov.

Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že na obžalovaného sa hľadí akoby súdne trestaný nebol, keďže v rámci predchádzajúcich odsúdení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom Trebišov v tr. veci sp. zn. dňa 7.11.2013 v skúšobnej dobe osvedčil.

Z miesta pobytu je obžalovaný hodnotený všeobecne. Bližšie informácie k osobe obžalovaného obci nie sú známe.

Na základe takto vykonaných dôkazov, po ich vyhodnotení jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný G. svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na ust. § 138 písm. h/ Tr. zák., tak po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej, nakoľko inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, ako aj inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, kde v zmysle ustanovenia Tr. o cestnej premávke v , a v zmysle ktorých vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla, sledovať situáciu v cestnej premávke a dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, pričom smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h.

Obžalovaný G.k sa k spáchanej trestnej činnosti nepriznal, avšak vo svojej výpovedi podrobne popísal priebeh nehodového deja ako ho sám vnímal ako vodič autobusu EK., kde pripustil, že cez obec viedol autobus vyššou rýchlosťou, ako je maximálna rýchlosť v obci.

Obžalovaný je zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti usvedčovaný výpoveďami svedkov a to najmä R.. Svedkovia PP. vo svojich výpovediach potvrdili, že nebohý R. došiel do obce M. na vozidle taxislužby, kde po vystúpení z vozidla a pozdravení sa so svedkom Y. po krátkej chvíli začal prekračovať vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov, kde došlo následne k zrážke s autobusom. Svedok Y. naviac potvrdil, že R. vystúpení z vozidla prešiel popri krajnici 3 až 5 metrov a až potom vozovku začal prekračovať. Nepriamo túto skutočnosť potvrdil aj svedok Y., vodič taxislužby, ktorý R. doviezol do obce Zalužice. Napokon tieto skutočnosti nepriamo potvrdili aj svedkovia T., ktorí boli cestujúcimi v autobuse, ktorý viedol v danom čase obžalovaný, kde zaregistrovali, ako vodič viedol autobus v obci vyššou rýchlosťou a tesne pred zrážkou s chodcom reagoval na chodca zmenou smeru jazdy vľavo a brzdením, no zrážke už nezabránil.

Obžalovaného taktiež usvedčuje aj znalecký posudok znalca z odboru doprava cestná, kde znalec potvrdil, že obžalovaný ako vodič autobusu tento viedol v obci rýchlosťou cca 91 km/h, teda rýchlosťou vyššou ako maximálne povolenou rýchlosťou jazdy v obci, čo bolo nesprávnym prvkom v charaktere jazdy vodiča. Rovnako uviedol, že chodec R. po vystúpení z taxíka začal prechádzať priečne cez vozovku mimo vyznačeného priechodu pre chodcov z ľavej na pravú stranu v smere autobusu, kde pred vstupom do vozovky sa dostatočne nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva s prihliadnutím na situáciu v cestnej doprave, v danom prípade na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho autobusu, čo hodnotil ako nesprávnym prvok v správaní sa chodca. Znalec dodal, že k dopravnej nehode došlo na rovnom a prehľadnom úseku vozovky v obci, v blízkosti vyznačeného priechodu pre chodcov, bola nočná tma, v obci svietilo verejné osvetlenie a svetlá osvetľovali obojstranne vyznačený priechod pre chodcov, ako aj jeho okolie, pričom osvetľovacie teleso bolo umiestnené v smere jazdy autobusu a bolo umiestnené na stĺpe v blízkosti prechodu do dvora domu č. 94, kam smeroval chodec R.. Súčasne aj autobus jazdil s rozsvietenými svetlami a bol pre chodca viditeľný na dostatočnú vzdialenosť, kde obaja účastníci dopravnej nehody sa tak mohli vzájomne včas spozorovať.

Znalec taktiež konštatoval, že v prípade ak chodec R. bol povinný dať prednosť autobusu aj pri rýchlosti 91 km/h boli príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča autobusu jazdiaceho rýchlosťou 91 km/h v obci a nedanie prednosti v jazde vodičovi autobusu G. zo

strany chodca. Znalec zároveň uviedol, že pokiaľ by vodič autobusu v čase pred dopravnou nehodou jazdil rýchlosťou jazdy povolenou pre jazdu cez obec (do 50 km/h), potom za rovnakých podmienok správania sa (reakcia, brzdenie) by autobus zastavil pred miestom zrážky s chodcom a k dopravnej nehode by nedošlo. Zároveň aj v prípade, ak by vodič autobusu nebrzdil pred zrážkou, chodec by minul koridor stretu s autobusom, ktorým by prešiel ešte pred prejazdom autobusu a k nehode by nebolo došlo.

Napokon obžalovaného usvedčujú aj závery znaleckého posudku znalcov J.j z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorí konštatovali, že k úmrtiu R. došlo v príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, kde bezprostrednou príčinou smrti bolo poranenie viacerých pre život dôležitých orgánov. K smrti došlo bezprostredne po úraze dňa 3.8.2019 v čase okolo 22.30 h. V danom prípade išlo o zrážku s úplným prekrytím obrysu chodca a motorového vozidla, kde R. sa v čase nárazu nachádzal ako chodec na vozovke v vzpriamenej polohe, orientovaný mierne šikmo pravou až prednou plochou tela k pravej prednej časti uvedeného motorového vozidla, pričom mohol uvedenú vozovku prechádzať vzhľadom na smer jazdy motorového vozidla zľava - doprava. Mechanizmus vzniku poranení, podľa zistení znalcov, nie je v rozpore s vyšetrenými okolnosťami skutku a s výpoveďou svedka R. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za preukázané, že obžalovaný G. ako vodič viedol dňa 3.8.2019 v čase okolo 22.30 h autobus zn. P. v obci M.e rýchlosťou cca 91 km/h, teda rýchlosťou vyššou ako maximálne dovolenou rýchlosťou pre jazdu v obci, pričom sa nevenoval plne vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, kde s vozidlom jeho prednou pravou časťou zachytil prechádzajúceho chodca R., ktorý v dôsledku zranení, ktoré pri zrážke utrpel, týmto na mieste podľahol. Z uvedených dôkazov má súd rovnako za preukázané, že miesto dopravnej nehody bolo dostatočne osvetlené, pričom nehoda sa stala na priamom úseku cesty a obaja jej účastníci boli dostatočne viditeľní a mohli sa včas spozorovať. Obžalovaný, ako vodič bol povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, kde práve pre blízkosť riadne označeného priechodu pre chodcov mal zvýšiť svoju opatrnosť a predpokladať možný výskyt chodcov na vozovke. Mal taktiež predpokladať aj vzhľadom na vozidlo taxislužby, ktoré bolo taktiež pre obžalovaného viditeľné a ktoré krátko pred zrážkou pred ním zastavilo v protijazdnom pruhu, resp. na autobusovej zastávke, kde obžalovaný mal a mohol predpokladať, že do vozidla mohla nastúpiť, resp. z neho vystúpiť osoba, ktorá môže vstúpiť na vozovku, teda mal zvýšiť opatrnosť, čím by mohol na chodca reagovať skôr, čo však neurobil. Zároveň bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v prípade, ak by za rovnakých okolností obžalovaný v obci viedol autobus maximálne dovolenou rýchlosťou, t.j. do 50 km/h, k nehode by nebolo došlo, nakoľko by autobus zastavil pred miestom zrážky s chodcom, pričom aj v prípade, ak by vodič autobusu nebrzdil pred zrážkou, chodec by minul koridor stretu s autobusom, ktorým by prešiel, ešte pred prejazdom autobusu.

S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr. zák. a o jeho čine súd nemal žiadne pochybnosti.

Súd sa v rámci hodnotenia dôkazov zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý síce pripustil jazdu autobusom vo vyššej rýchlosti v obci, ako je maximálne dovolená rýchlosť, avšak táto skutočnosť podľa jeho názoru nebola bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody. Zároveň dodal, že obžalovaný vytvoril pre neho náhlu a neočakávanú prekážku, na ktorú už nemohol dostatočne včas zareagovať a zrážke zabrániť. Uvedená obrana obžalovaného je však vykonanými dôkazmi podľa názoru súdu vyvrátená. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný vstúpil na vozovku potom, čo vystúpil z vozidla taxislužby na autobusovej zastávke v ľavom jazdnom pruhu z pohľadu vodiča autobusu a po krátkej chvíli začal prekračovať vozovku zľava doprava mimo vyznačeného priechodu pre chodcov. Dané miesto bolo dostatočne osvetlené pouličným osvetlením, kde naviac svietili aj svetlá autobusu, teda chodec R.k bol dostatočne viditeľný pre obžalovaného, ako vodiča autobusu a tento mal dostatok času, aby tohto zaregistroval a reagoval na jeho pohyb. Je taktiež zrejmé, že obžalovaný pri prekračovaní vozovky prešiel celý ľavý jazdný pruh a dostal sa až do pravého jazdného pruhu z pohľadu vodiča autobusu, kde tento ho zachytil pravou prednou časťou autobusu, čím došlo k zrážke s chodcom. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný takto prešiel skoro celú vozovku, teda obžalovaný mal dostatočnú možnosť chodca zaregistrovať a reagovať na jeho pohyb po vozovke. Takýto spôsob pohybu chodca vzhľadom na prejdenú vzdialenosť okolnosti jeho vstupu na vozovku a svetelné podmienky na mieste nehody nie je možné považovať za vytvorenie náhlej a neočakávanej prekážky chodcom pre vodiča autobusu. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že vzniku dopravnej nehody mohol zabrániť vodič autobusu tým, že by jazdil rýchlosťou dovolenou pre jazdu v obci, kde k nehode by nebolo

došlo, ani pri porušení pravidiel cestnej premávky zo strany chodca R., ktorý vozovku neprekračoval po vyznačenom priechode pre chodcov a nedal prednosť vodičovi autobusu, pričom sa dostatočne nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva s prihliadnutím na situáciu v cestnej doprave.

Vzhľadom na uvedené závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania a skutočnosť, že obžalovaný neuviedol na svoju obranu žiadne ďalšie podstatné skutočnosti, súd o jeho vine nemal žiadne pochybnosti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvadsaťštyri mesiacov. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného hodnotil jeho doterajší bezúhonný život, keďže na obžalovaného sa hľadí akoby súdne trestaný nebol, pričom súd žiadnu priťažujúcu okolnosť na strane obžalovaného nezistil. Zároveň súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu, by použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti zjavne postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd preto v zmysle ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. tento trest mimoriadne znížil, kde prihliadol na skutočnosť, že v danom prípade chodec R.k významným spôsobom prispel k vzniku dopravnej nehody, kde ako chodec taktiež nerešpektoval povinnosti vyplývajúce mu z ust. , , o cestnej premávke, pričom bol povinný za zníženej viditeľnosti mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky a pri prechádzaní cez cestu bol povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, kde mimo priechodu pre chodcov mohol prechádzať vozovku iba kolmo na jej os vtedy, ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel týchto nedonúti k zmene smeru alebo rýchlosti ich jazdy. Uvedené porušenia povinností chodca boli nesprávnym prvkom v správaní sa chodca a významne prispeli k vzniku dopravnej nehody. Chodec R.k však nebol povinný predpokladať, že autobus pohybujúci sa v obci bude cez obec prechádzať rýchlosťou 91 km/h a tomu mal prispôsobiť aj svoje konanie a prechádzanie cez vozovku, keďže rýchlosť vozidiel v obci je zákonom určená na maximálne 50 km/h, ak nie je dopravným značením určené inak.

S poukazom na uvedené skutočnosti a spoluzavinenie chodca R. vzniku dopravnej nehody sa javí takto uložený trest ako primeraný, zákonný a spravodlivý, ktorý zjavne postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného, aby sa tento v budúcnosti nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti a viedol riadny život. Uvedený trest podľa názoru súdu zároveň plní aj úlohu generálnej prevencie, keďže dostatočne odradí aj prípadne ďalších páchateľov obdobnej trestnej činnosti od jej spáchania.

Keďže obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla, teda na úseku dopravy, bolo na mieste uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24 mesiacov. Pri ukladaní tohto trestu súd prihliadol na evidenčnú kartu vodiča, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla spáchal doposiaľ celkovo 25 dopravných priestupkov, teda je osobou náchylnou k porušovaniu pravidiel cestnej premávky, najmä k nerešpektovaniu povinnosti dodržiavať maximálne povolenú rýchlosť vozidla, kde pre porušenia tejto povinnosti mu boli opakovane ukladané blokové pokuty a to celkovo 18 krát. V tejto súvislosti taktiež súd poukazuje na to, že obžalovaný ako vodič autobusu, teda prostriedku hromadnej prepravy, zodpovedá aj za zdravie a život cestujúcich, kde na tohto sa kladú oveľa väčšie nároky na dodržiavanie a rešpektovanie pravidiel cestnej premávky, nakoľko ich porušenie môže mať následky nielen pre samotného obžalovaného, ktorý tieto povinnosti poruší, ale aj pre cestujúcich, ktorých obžalovaný ako vodič autobusu prepravuje. Uložený trest zákazu činnosti sa preto javí ako plne primeraný, kde rovnako prispeje k prevýchove obžalovaného, aby tento v budúcnosti sa obdobného konania nedopúšťal.

V trestnom konaní si poškodená J. uplatnila nárok na náhradu škody a to za náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s usporiadaním pohrebu jej syna - nebohého R. ktoré riadne vyčíslila na sumu 1.232,63 € a predložila súdu účtovné doklady preukazujúce vzniknutú škodu a zároveň ako nemajetkovú ujmu žiadala uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť jej sumu 15.000,- €. Súd s prihliadnutím na predložené doklady uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spôsobenú škodu vo výške 1.001,25 €. V prevyšujúcej časti súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.