Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/38/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobkyne: L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. Č. Č.. XXX/XX, U., Č. D., J. na R.: B. Č.. XXXX/X, U. - B., Č. D., zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Ťupom, Francouzská č. 4, Praha 2, Česká republika, proti žalovanému: R. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. Č.. XX, Q., o zaplatenie istiny 33.193,92 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti istiny 995,82 € a zmluvnom úroku vo výške 6 % mesačne zo sumy 33.193,92 € z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu v sume 31.998,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 31.998,10 € od 13.01.2003 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu v časti istiny v sume 200,- € z a m i e t a .

IV. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,80 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10.04.2003, doplnenou dňa 02.09.2003 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 03.03.2006 na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 09.08.2005, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 33.193,92 € (1.000 000,- Sk) so zmluvným úrokom vo výške 6 % mesačne od 13.01.2003 do zaplatenia titulom zmluvy o dočasnej finančnej výpomoci. Žalobu odôvodnila vecne tým, že má voči žalovanému pohľadávku v sume 33.193,92 € s príslušenstvom z titulu pôžičky, ktorú poskytla žalovanému na základe Zmluvy o dočasnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi stranami dňa 12.07.2002 s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobkyni vyššie uvedenú čiastku do 12.01.2003 a s tým, že úrok vo výške 6 % mesačne bol dojednaný v článku I bod 2 Zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že na úhradu zmluvne dojednaného úroku žalovaný do podania žaloby zaplatil iba sumu 995,82 € (30.000,- Sk). Svoje skutkové tvrdenia žalobkyňa podporila dôkazne Zmluvou o dočasnej finančnej výpomoci zo dňa 12.07.2002.

2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe dňa 20.08.2007 tak, že svoju argumentáciu založil iba na procesných dôvodoch, z ktorých by súd nemal ďalej v konaní pokračovať, nakoľko podľa názoru žalovaného dňom 10.03.2005 bolo konanie právoplatne zastavené, majúc za to, že žalobkyňa podala odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania oneskorene, a preto nevzhliadol ani dôvod, z ktorého rozhodoval vo veci Najvyšší súd SR ako odvolací súd.

3. Podaním zo dňa 03.09.2008 (č. l. 84 spisu) žalobkyňa vzala žalobu späť v časti 995, 82 € (30.000,- Sk), nakoľko uvedenú sumu žalovaný do 13.01.2003 zaplatil a tiež v časti úroku z omeškania vo výške 6 % mesačne, v dôsledku čoho žiadala pripustiť čiastočnú zmenu žalobného návrhu (petitu) tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 32.198,10 € (970.000,- Sk) s úrokom vo výške 7 % ročne od 13.01.2003 do zaplatenia“.

4. Na pojednávaní dňa 22.01.2009 žalobkyňa opätovne navrhla zmenu žalobného petitu tak, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 33.193,92 € (1.000 000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 32.198,10 € od 13.07.2003 do zaplatenia“. Svoj dispozičný procesný úkon odôvodnila tým, že sumu 995,82 € z dohodnutého úroku z omeškania žalovaný žalobkyni zaplatil a úrok z omeškania vo výške 6 % mesačne považovala za príliš vysoký. Navrhovanú zmenu žalobného návrhu súd pripustil uznesením č. k. -103 zo dňa 23.01.2009.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. - 116 zo dňa 05.05.2009 vyhovel žalobe v celom rozsahu tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 33.193,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 13.01.2003 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 30,40 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. a a vecne tým, že žalobkyňa riadne preukázala svoj nárok zo Zmluvy o dočasnej finančnej výpomoci a na druhej strane žalovaný nepreukázal zaplatenie žalovaného nároku ku dňu splatnosti tak, ako bol medzi účastníkmi zmluvne dohodnutý.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. - 126 zo dňa 29.04.2011 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. - 116 zo dňa 05.05.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že dostatočne si neujasnil predmet konania v súvislosti s procesnými úkonmi žalobkyne v priebehu konania, nakoľko nerozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby, neskúmal v zmysle či žalovaný ako dlžník určil plnenie, ktorým čiastočne svoj dlh plnil, na istinu alebo na úroky, čo má význam pre posúdenie dôvodnosti výšky uplatnenej istiny i úrokov z omeškania a súd prvej inštancie taktiež nerozlišoval medzi dohodnutým úrokom a úrokom z omeškania.

7. Sú prvej inštancie, viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu, opätovne prejednal spor, na pojednávaní dňa 11.09.2017 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 32.198,10 € s úrokom vo výške 7 % ročne od 13.01.2003 do zaplatenia. O späťvzatí žaloby v časti istiny v sume 995,82 € súd nerozhodol s poukazom na ust. . Žalovaný na pojednávaní nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

8. Vo veci samej rozhodol súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 02.07.2020 v neprítomnosti sporových strán podľa , nakoľko právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a žalovaný neúčasť ospravedlnil iba telefonicky v deň nariadeného pojednávania (02.07.2020) z dôvodu, že o pojednávaní sa nedozvedel včas a zdržiava sa v zahraničí s tým, že predvolanie mal nechtiac prevziať iný rodinný príslušník, ktorý nemal splnomocnenie na preberanie pošty. Súd považoval telefonické ospravedlnenie žalovaného jednak za neopodstatnené, pretože doručenie predvolania na pojednávanie má riadne vykázané dňom 19.06.2020 a súčasne za bezpredmetné vo vzťahu k potrebe pojednávanie odročiť, keďže žalovaný o odročenie pojednávania nežiadal.

9. Na základe vykonaného dokazovania stranami predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom strán súd zistil nasledovný skutkový stav sporu:

10. Žalobkyňa ako veriteľ dňa 12.07.2002 uzatvorila so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o dočasnej finančnej výpomoci, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku v sume 33.193,92 € (1.000 000,- Sk), ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobkyni do 12.01.2003. Zmluvné strany sa dohodli na mesačnom úroku vo výške 6 %. Zmluvu podpísali vlastnoručne žalobkyňa, žalovaný a svedok G. U..

11. Súd zdôrazňuje, že žalovaný do vyhlásenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 05.05.2009 neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými by spochybňoval právny základ alebo výšku pohľadávky žalobkyne, vyplývajúcu jej z platne uzatvorenej zmluvy o pôžičke.

12. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.10.2012 (č. l. 184 spisu) (po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu) deklaroval, že v Zmluve o dočasnej finančnej výpomoci zo dňa 12.07.2002 sa neuvádza, že by pri splátkach mali byť uhrádzané úroky zo žalovanej sumy prednostne a nie je si vedomý, že by sa niekedy so žalobkyňou na tom dohodli, a teda splátkou v sume 300 tisíc Sk (zrejme mal na mysli 30.000,- Sk, keďže iba táto čiastka bola predmetom čiastočného späťvzatia žaloby a nesporne žalovaným uhradenou sumou až do rozhodnutia odvolacieho súdu) znížil žalovanú sumu (istinu) a nie úroky. Žalovaný zároveň dodal, že žalobkyni splatil ešte cca 200 tisíc Sk približne v rokoch 2002-2003 a v roku 2008 jej osobne vyplatil jednu alebo dve splátky po 50 tisíc Sk s tým, že doklady o zmienených splátkach doloží súdu do ďalšieho pojednávania. Ďalej poukázal na to, že pán U., ktorý je podpísaný na zmluve o dočasnej finančnej výpomoci, bol sprostredkovateľom a on aj odovzdával peniaze žalobkyni. Žalovaný napokon namietol absenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, nakoľko dlžná suma 1.000 000,- Sk (33.193,92 €) mala slúžiť ako jeho vklad do obchodnej spoločnosti DENK, a.s., ktorá spoločnosť mala uvedenú sumu žalobkyni postupne splácať.

13. Podaním zo dňa 27.01.2016 (č. l. 280 spisu) právny zástupca žalobkyne oznámil súdu, že žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 200,- €.

14. Splnomocnením zo dňa 05.09.2016 insolvenčný správca žalobkyne (na ktorej majetok ako dlžníčky bol vyhlásený konkurz uznesením mestského súdu v Prahe č. k. MSPH 98 INS 24105/2014-A-43 zo dňa 17.03.2016) I.. U. D. splnomocnil právneho zástupcu žalobkyne (T.. L. Ť.) na zastupovanie v predmetnom civilnom konaní.

15. Podaním zo dňa 12.12.2016 žalobkyňa čestne vyhlásila, že sumu 33.193,92 € požičala žalovanému výlučne za účelom vyrovnania jeho dlhu, a nie ako vklad do firmy alebo ako inú investíciu s tým, že ani nemá vedomosť o tom, že by žalovaný použil požičanú čiastku ako vklad/investíciu do firmy. Naopak, v podaní zo dňa 17.09.2015 mala žalobkyňa čestne vyhlásiť, že má vedomosť o tom, že finančná hotovosť v sume 1.000 000,- Sk, ktorú odovzdala dňa 12.07.2002 žalovanému, bola poskytnutá obchodnej spoločnosti Denk, a.s. so sídlom Želanského č. 22, Praha, IČO: 61057614 na pokrytie jej potrieb a záväzkov, pričom uvedená suma bola poskytnutá spoločnosti titulom pôžičky bez určenia termínu jej splatnosti.

Zistený skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu:

16. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa , pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

19. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

21. Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

22. Podľa (ďalej len „“), zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

23. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24. Podľa , , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (sudcovská koncentrácia konania).

25. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

26. Súd v priebehu konania, vzhľadom na viaceré dispozičné procesné návrhy žalobkyne, ustálil predmet žaloby (žalovanú pohľadávku a príslušenstvo) tak, že žalovaná istina predstavuje sumu 32.198,10 € a nie 33.193,92 €, nakoľko medzi procesnými stranami zostalo nesporné, že do zmluvne dojednaného dátumu splatnosti pôžičky (12.01.2003) žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 995,82 € (30.000,- Sk) a súd mal výsluchom žalovaného preukázané, že peňažné plnenie sa započítavalo najskôr na istinu, keďže žalovaný nikdy neurčil, že by mal plniť najskôr na úroky a nevyplýva to ani zo Zmluvy ani zo žiadneho dodatku k zmluve či listinného dokladu, z ktoré by bolo zrejmé, že dlžník určil započítať svoje čiastkové plnenia najskôr na zmluvné úroky. Vzhľadom na uvedené, ak žalobkyňa vzala žalobu späť v časti sumy 995,82 €, bolo potrebné o túto sumu znížiť žalovanú istinu. Predmetný dispozičný úkon žalobkyne je právne kvalifikovaný ako čiastočné späťvzatie žaloby podľa , keďže sa domáha nižšej sumy peňažného plnenia ako v pôvodnom žalobnom návrhu, a preto súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby v rozhodnutí vo veci samej (a nie v rámci navrhovanej zmeny žaloby, ktorá je iným dispozičným procesným úkonom) tak, že zastavil konanie v časti týkajúcej sa istiny 995,82 €, ale i v časti zmluvného úroku vo výške 6 % mesačne z pôvodne žalovanej pohľadávky 33.193,92 €, nakoľko žalobkyňa počas konania upustila od nároku na zmluvný úrok z dôvodu jeho neprimeranej výšky.

27. Žalobkyňa si napokon uplatnila úrok z omeškania vo výške 7 % ročne za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky (od 13.01.2003) až do zaplatenia. Uvedený ročný úrok vo výške 7% žalobkyňa niekoľkokrát nejednoznačne kvalifikovala raz ako úrok a následne ako úrok z omeškania. Súd však dospel k právnemu záveru, že ide o úrok z omeškania, teda sankčný úrok, ktorý má charakter postihu dlžníka za omeškania s plnením dlhu a nemožno ho považovať za zmluvný úrok, teda odplatu za poskytnutie pôžičky. Žalobkyňa má totiž nárok na zmluvný úrok len v rozsahu, aký by jej patril v prípade, že žalovaný svoj dlh riadne a včas splnil, t. j. do dátumu splatnosti pôžičky. Ak však žalobkyňa žiada priznať úrok od dátumu splatnosti pôžičky do zaplatenia, teda v sume závislej od vopred neurčitého dátumu splatenia celej dlžnej pohľadávky, ide jednoznačne o sankčný postih žalovaného za porušenie zmluvnej povinnosti titulom úroku z omeškania podľa tak, ako uviedla i žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.01.2009 (č. l. 100 spisu).

28. Vzhľadom na rozdielnu povahu a právny význam žalobkyňou uplatnených úrokov, súd kvalifikoval procesné návrhy žalobkyne nielen ako čiastočné späťvzatie žaloby, ale aj ako zmenu žaloby (petitu) podľa , nakoľko počas konania si uplatnila iné právo v rámci príslušenstva pohľadávky, keď namiesto zmluvného úroku vo výške 6 % mesačne sa domáhala úroku z omeškania vo výške 7% ročne. O pripustení zmeny žaloby súd rozhodol na pojednávaní dňa 11.09.2017. Ak by žalobkyňa nezastávala názor, že ako príslušenstvo pohľadávky si uplatňuje namiesto pôvodne požadovaného zmluvného úroku úroky z omeškania, jej procesný návrh by nevykazoval žiadne zákonné znaky zmeny žaloby, ale v celom rozsahu by zodpovedal čiastočnému späťvzatiu žaloby, keďže žalobkyňa by sa naďalej domáhala rovnakého druhu úroku (zmluvného úroku), ibaže v nižšej výške.

29. Pokiaľ ide o vecné posúdenie sporu, medzi procesnými stranami vznikla počas konania spornosť v skutkových tvrdeniach, či práve osoba žalovaného má povinnosť vrátiť žalobkyňou poskytnutú pôžičku, nakoľko žalovaný odrazu zakladal svoju procesnú obranu na argumentácii, že poskytnuté finančné prostriedky titulom pôžičky mali slúžiť ako vklad do obchodnej spoločnosti DENK, a.s. a povinnosť splácať dlžnú sumu mala uvedená spoločnosť. Rovnako spornými sa stali tvrdenia ohľadom výšky doposiaľ zaplatených úhrad zo strany žalovaného.

30. Vychádzajúc zo zásad sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania, súd považuje za nutné uviesť, že žalovaný od začiatku konania až do vyhlásenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie (do 05.05.2009) nenamietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore ani čiastočné peňažné úhrady

voči žalobkyni, ktoré mal osobne alebo sprostredkovane (prostredníctvom p. Práznovského) zaplatiť v rokoch 2002 - 2003 a v roku 2008. Z uvedeného dôvodu súd považoval procesnú obranu žalovaného za účelovú a nepravdivú, keďže medzi stranami spornými skutočnosťami začal argumentovať až po rozhodnutí odvolacieho súdu, hoci uvedené hmotnoprávne námietky mohol a mal uplatniť nepochybne skôr, bezprostredne po tom, ako sa dozvedel o žalobe pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril a najneskôr do vyhlásenia dokazovania za skončené na pojednávaní dňa 05.05.2009, čo však neurobil.

31. Súd ďalej uvádza, že z obsahu stranami uzatvorenej zmluvy o pôžičke nevyplýva ani len zmienka o tom, že účelom poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému je ich vklad do obchodnej spoločnosti DENK, a.s., a že táto spoločnosť je dlžníkom povinným pôžičku vrátiť. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že dlžníkom je žalovaný a zároveň tento je povinný žalobkyňou poskytnutú pôžičku spolu so zmluvným úrokom vrátiť. So zreteľom na koncipovanie predmetnej zmluvy o pôžičke, ktorej obsah je jasný, určitý a nespochybniteľný, neobstojí námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácii v spore a v tomto smere súd považoval za absolútne irelevantný a nadbytočný žalovaným navrhovaný výsluch žalobkyne ohľadom účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Navyše žalobkyňa písomne vyhlásila (podaním zo dňa 15.12.2016), že predmetnú pôžičku neposkytla ako vklad do firmy alebo inú investíciu, ale výlučne žalovanému za účelom vyrovnania jeho dlhov. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že čestné vyhlásenie žalobkyne zo dňa 17.09.2015, ktoré predložil žalovaný a ktoré má preukazovať opak, teda že žalobkyňa poskytla pôžičku obchodnej spoločnosti DENK, a.s., a nie žalovanému, iba oslabuje procesnú obranu žalovaného a svedčí v jeho neprospech. S prihliadnutím na čestné vyhlásenie predložené žalobkyňou, ktorého obsah popiera a neguje obsah čestného vyhlásenia predloženého žalovaným, súd nemá dôvod pochybovať o tom, že čestné vyhlásenie zo dňa 17.09.2015 je falzifikát a nie je dôveryhodným dôkazom spôsobilým preukázať, že žalobkyňa poskytla pôžičku obchodnej spoločnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že strany si zmluvne dohodli konkrétny dátum, dokedy bol žalovaný povinný pôžičku vrátiť (dátum splatnosti), na základe čoho je nelogické, aby žalobkyňa v údajne jej čestnom vyhlásení deklarovala, že pôžičku poskytla bez určenia termínu jej splatnosti (č. l. 343 spisu).

32. Súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové i námietky žalovaného, že zaplatil žalobkyni cca 200.000 Sk v rokoch 2002 - 2003 a v roku 2008 jednu alebo dve splátky po 50.000,- Sk, a to jednak z dôvodu vyššie zmienenej sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania, ale aj z dôvodu, že žalovaný svoje skutkové tvrdenia nijako nepreukázal dokladmi o uhradení splátok, na ktoré poukazoval na pojednávaní dňa 25.10.2012 s tým, že ich doloží súdu do ďalšieho pojednávania, avšak až do neprávoplatného skončenia prvoinštančného konania (do 02.07.2020) tak neurobil. Súd preto konštatuje, že žalovaný, zavádzajúc súd, že disponuje listinnými dôkazmi preukazujúcimi jeho plnenie, neuniesol dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam ohľadom čiastkových peňažných plnení. Vzhľadom na procesnú nečinnosť žalovaného, keď neprodukoval žiadne ním avizované listinné dôkazy na svoju obranu, súd považoval za nadbytočný a bezpredmetný výsluch svedka U., ktorý mal vypovedať v prospech žalovaného s tým, že ako sprostredkovateľ odovzdal peniaze (bez konkretizovania sumy) žalobkyni. Súd zastáva tiež názor, že je nepravdepodobný a vyznieva nedôveryhodne fakt, aby žalovaný ako dlžník nevedel s určitosťou uviesť, akú konečnú sumu vlastne žalobkyni doposiaľ zaplatil, keďže svoje tvrdenia zakladal len na približných a neurčitých odhadoch úhrad, ktoré mal žalobkyni priamo alebo sprostredkovane zaplatiť.

33. Vo vzťahu k čiastočnej úhrade dlhu žalovaného súd považoval napokon za nesporné iba zaplatenie sumy 200,- €, nakoľko túto úhradu oznámil právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 27.01.2016 s tým, že zvyšnú časť pohľadávky žalovaný naďalej neuhradil a je pre žalobkyňu nedostupný. Na základe takto zistenej skutočnosti a so zreteľom na to, že žalobkyňa v časti 200,- € svoj nárok nevzala späť, súd žalobu ako vecne nedôvodnú v časti istiny 200,- € zamietol.

34. Zhodnotením vyššie uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa riadne preukázala svoj uplatnený peňažný nárok titulom pôžičky poskytnutej žalovanému na základe Zmluvy o dočasnej finančnej výpomoci zo dňa 12.07.2002 a žalovaný s prihliadnutím na princíp negatívnej dôkaznej teórie (spočívajúcej na povinnosti preukázať existenciu protistranou tvrdenej neexistujúcej skutočnosti) nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o čiastočnom plnení dlhu ani nedostatok svojej procesnej legitimácie, pričom tieto námietky uvádzal až v pokročilom štádiu konania

- po rozhodnutí odvolacieho súdu a do vyhlásenia v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie nárok žalobkyne nijako nespochybnil a prejavil vôľu rokovať so žalobkyňou o mimosúdnom urovnaní sporu.

35. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v časti žalovanej a súdom pripustenej istiny (32.198,10 €) vyhovel tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 31.998,10 € (rozdiel medzi dlžnou sumou 32.198,10 € a nesporne zaplatenou sumou 200,- €).

36. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01.05.1995 do 31.12.2008 (v čase vzniku záväzkového vzťahu strán), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu

38. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu v deň nasledujúci po dni splatnosti pohľadávky žalobkyne (po 12.01.2003), teda dňa 13.01.2003 tak, ako správne ustálila žalobkyňa a od uvedeného dátumu jej vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania.

39. Súd zistil, že diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska platná k prvému dňu omeškania žalovaného (k 13.01.2003) činila 6,50 %, preto keď výška zákonných úrokov z omeškania predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby, žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 13 % ročne. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania vo výške 7 % ročne, teda v nižšej ako vykonávacím predpisom stanovenej sadzbe, súd viazaný žalobným návrhom ( ), jej priznal úroky z omeškania v ňou uplatnenej výške tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

40. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

42. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol na základe pomeru úspechu strán v konaní a zásady procesnej zodpovednosti za čiastočné zastavenie konania a zistil, že z pôvodne žalovanej istiny v sume 33.193,92 € bola žalobkyňa procesne úspešná v sume 31.998,10 €, zastavenie konania v časti istiny 995,82 € zavinila žalobkyňa, keďže uvedenú sumu žalovaný zaplatil nesporne do splatnosti pohľadávky ešte pred podaním žaloby a žalobkyňa bola v konaní procesne neúspešná v sume 200,- €. Žalovaný bol procesne úspešný v sume 1.195,82 € (995,82 € + 200,- €). Percentuálny úspech žalobkyne tak činil 96,40 % a úspech žalovaného 3,60 %. Celkový procesný úspech žalobkyne po odpočítaní úspechu žalovaného tak predstavoval 92,80 %, v ktorom rozsahu súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.