Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-259-2019.pdf
PDF · 166.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/259/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andrey Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu K. J., nar. XX.XX.XXXX, D., I. X, proti žalovanej NODUS s.r.o., Košice, Trieda SNP 61, IČO: 36 215 074, zast. Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom Košice, Werferova 1, IČO: 50 504 339, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 37C/6/2010-151 z 10.10.2016 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
M e n í rozsudok v prvom výroku a vo výroku o trovách konania tak, že žalobu zamieta a žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom listom žalovanej zo 16.11.2009 je neplatné a vo zvyšku vec vylúčil na samostatné konanie, v ktorom tiež rozhodne o trovách konania.
2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného mu žalovaným 19.11.2009, náhrady mzdy od 20.11.2009, vrátenia finančných prostriedkov zrazených za služobnú uniformu, vrátenia finančných prostriedkov zrazených za obedňajšie prestávky, rozdiel medzi prvou a druhou platovou triedou, zaplatenia príplatkov za prácu nadčas, nevyplateného stravného, doplatenia sumy dovolenkového priemeru a dlžných súm do systému sociálnej a zdravotnej poisťovne, doplatenia daňového bonusu na jedno dieťa za obdobie, za ktoré daňový bonus nepoberal vrátane príslušenstva a náhrady trov konania. 2.1.V odôvodnení rozhodnutia o.i. uviedol ako žalobca žalobu skutkovo a právne odôvodnil, ako sa k žalobe vyjadrila písomným podaním z 17.5.2010 žalovaná, v ktorom navrhla žalobcom podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a čo uviedla na svoju obranu. Uviedol, aké dokazovanie vo veci vykonal aký skutkový stav z vykonaných dôkazov zistil a citujúc znenie § 47 ods.1 písm. b), ods.3 písm. b), § 81, § 68 ods.1, § 146 ods.1, § 147 ods.1,2 Zákonníka práce (ďalej len ZP), § 2 ods.1, § 6 ods.2 z. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len z. č. 124/2006 Z. z.), § 1 ods.3 písm. a), § 2 ods.1, § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len nariadenia č. 395/2006 Z. z.), z prílohy č. 1 k nariadeniu č. 395/2006 Z. z., označenej ako „ZOZNAM OSOBNÝCH OCHRANNÝCH PRACOVNÝCH PROSTRIEDKOV 8.2.10. a vychádzajúc z vykonaného dokazovania, čo do posúdenia porušenia pracovnej disciplíny žalobcom a jeho intenzity, dospel k záveru, že žalobca rozhodne neporušil pracovnú disciplínu najvyššie možnou intenzitou a preto pokiaľ žalovaná uplatnila okamžité skončenie pracovného pomeru, ako opatrenie celkom výnimočné, urobila tak s následkom neplatnosti a neoprávnene, čo odôvodnil tým, že pre materiálne naplnenie uplatneného dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo nevyhnutné, aby žalobca čo i len v jednom z vytýkaných prípadov zavinene porušil pracovnú disciplínu, zároveň aby toto porušenie čo i len v jednom z vytýkaných prípadov samostatne dosiahlo úroveň závažného porušenia pracovnej disciplíny a nakoniec zároveň, aby to-ktoré porušenie, i keď závažné, bolo možno považovať za výnimočný prípad pre uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru (pri možnosti uplatniť z toho istého dôvodu výpoveď). Pre úplnosť úvah poznamenal, že dôkazné bremeno k všetkým skutočnostiam, potrebným pre pozitívny záver v týchto nastolených otázkach (teda, že vôbec došlo k zavinenému porušeniu pracovnej disciplíny, že porušenie pracovnej disciplíny je so zreteľom na rozhodujúce kritériá závažné a zároveň, že závažné porušenie pracovnej disciplíny je zároveň i výnimočné z hľadiska potreby mimoriadneho disciplinárneho postihu) zaťažuje v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamestnávateľa. Konštatoval, že žalobca bol povinný dodržiavať povinnosti stanovené pracovnou zmluvou, ale aj Nariadením č. 7 z 22.12.2008 (na č. l. 96), Obchádzkovým limitom - pokynom z 28.2.2008 (na č. l. 97) a Smernicou pre výkon strážnej služby v objekte Dispečing RVM, RVV, ulica Československého odboja, Košice. Vyzdvihol, že právo zamestnancov na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci je chránené aj Ústavou Slovenskej republiky, keďže v zmysle čl. 36 zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky s tým, že zákon zabezpečí ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Vzhľadom na to, že povinnosťou žalobcu bolo vykonávať hliadkovú službu za každého počasia, bolo povinnosťou žalovanej v zmysle citovaného § 6 ods.2 zák. č. 124/2006 Z. z., na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezplatne zabezpečiť potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky. Podľa prílohy č. 1 k nariadeniu č. 395/2006 Z. z., za osobný ochranný pracovný prostriedok proti chladu a poveternostným podmienkam je možné považovať ochranné odevy a plášte. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaná žalobcovi neposkytla taký osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý by žalobcovi zabezpečoval účinnú ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, účinnú ochranu jeho zdravia a ktorý by zodpovedal jeho postave a výške. Takýto osobný ochranný pracovný prostriedok žalovaná dodala na pracovisko VVS a.s. až 11.11.2009. Zároveň mal zo správ SHMÚ o zrážkovej činnosti za preukázané, že v dňoch, kedy žalobca podľa kníh výkonu strážnej služby nevykonal hliadkovú službu, boli nepriaznivé poveternostné podmienky, vyvolané intenzívnou zrážkovou činnosťou v danom období. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti upravené Zákonníkom práce, zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, či nariadením č. 395/2006 Z. z., v tomto kontexte neposúdil konanie žalobcu ako konanie, ktorý by bolo porušením povinností, nakoľko v danom prípade boli podľa názoru súdu splnené podmienky na to, aby žalobca odmietol vykonať prácu v situácii ohrozujúcej jeho zdravie. Súd zároveň prihliadol aj na osobu žalobcu, ktorý podľa štatutárneho zástupcu žalovanej si plnil pracovné povinnosti s tým, že problém nastal až vtedy, keď žalobca podal na spoločnosť žalovanej podnet na prešetrenie na Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, inšpektorát práce a Sociálnu poisťovňu, kde namietal porušenie zákonov zo strany žalovanej. Riadiac sa popísanými úvahami posúdil uplatnený nárok žalobcu, čo do uplatnenej neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, za dôvodný a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšku vec vylúčil na samostatné konanie postupom podľa § 166 ods.2 CSP, nakoľko z dôvodu potreby doplnenia dokazovania v tejto časti uplatneného nároku žalobcu, so zreteľom i na hospodárnosť konania, sa s konaním o žalobe v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, v ktorom sa rieši otázka základu uplatneného nároku na náhradu mzdy, podľa posúdenia súdu na spoločné konanie nehodili. V konečnom rozhodnutí sa súd vyporiada tiež z trovami celého konania.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná vo výroku, ktorým I. súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom listom žalovanej zo 16.11.2009 je neplatné, v súlade s § 355 CSP a nasl. a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP. 3.1.Žalovaná argumentovala tým, že so žalobcom ukončila pracovný pomer z dôvodu, že tento odmietal pracovať, keď vôbec nevykonával obchôdzky a nekontroloval odstavené motorové vozidlá, čo bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané a čo koniec koncov potvrdil aj sám žalobca. Uvedeným konaním žalobca vytváral predpoklady pre odcudzenie ochraňovaného majetku a v zmysle pracovnej zmluvy si žalobca so žalovaným dohodol, že vytváranie predpokladov pre odcudzenie ochraňovaného majetku je posudzované ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a dôvodom pre postup zamestnávateľa podľa ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce (okamžité skončenie pracovného pomeru). 3.2.Považovala za potrebné uviesť, že žalobca prestal vykonávať svoje povinnosti po tom, ako príslušné orgány (Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, Sociálna poisťovňa, Inšpektorátu práce) závermi svojich kontrol konštatovali, že v prípade konania žalovanej nedošlo k porušeniu povinností takým spôsobom, ako to namietal žalobca.
3.3.Súd vec uzavrel tak, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania, čo do posúdenia porušenia pracovnej disciplíny žalobcom a jeho intenzity, dospel k záver, že žalobca rozhodne neporušil pracovnú disciplínu najvyššie možnou intenzitou. Uvedený záver je pre ňu nepochopiteľný, a to aj s ohľadom na to, čo bolo v konaní preukázané, a čo si so žalobcom dohodla v pracovnej zmluve. 3.4.Pracovný pomer so žalobcom ukončila z dôvodu, že tento nevykonával obchôdzky. 3.5.Citovala § 8 písm. d) z. č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti). Vykonávaním obchôdzok dochádza nielen k napĺňaniu pojmu ochrany majetku, respektíve strážnej služby, ale aj k poskytovaniu samotnej služby pre klientov súkromnej bezpečnostnej služby (SBS). Na dôvažok uviedla, že pokiaľ sa týka intenzity porušovania pracovnej disciplíny, tak práca súkromných bezpečnostných služieb vyžaduje nepochybne istý štandard dodržiavania disciplíny, ako je tomu v obdobných profesiách s nutnou hierarchiou velenia, nakoľko sa v danom prípade taktiež vykonávajú zásahy, pracuje so zbraňami, zabezpečujú sa prevozy peňazí, respektíve ochrana osôb a majetku. 3.6.Tvrdí, že po skutkovej stránke je rozhodnutie nedostatočné odôvodnené, právne nepodložené a arbitrárne. Citovala z § 2 ods.1 nar. vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len Nariadenie o OOPP) a poukázala na to, že vetrovka, ktorú poskytla žalobcovi pritom spĺňala v zmysle do súdneho spisu založeného prehlásenia o zhode parametre osobného ochranného pracovného prostriedku v zmysle SMERNICE RADY z 21.12.1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa osobných ochranných prostriedkov (89/686/EHS). Teda vetrovka s kapucňou, ktorou boli jej strážnici bežne vybavení, bola určená k ochrane pred chladom a bežným mechanickým vplyvom (sneh, dážď) ako vrchný prevlek cez pracovný odev. Čiže má za to, že ak by neposkytla žalobcovi ďalšiu ochranu pred dažďom, teda v danom prípade pršiplášť, žalobca by bol aj tak dostatočne vybavený na prácu, ktorú mal vykonávať. Má za to, že prostriedky, ktorými bol žalobca vybavený, plne postačovali na vykonávanie úloh, ktoré mal vykonávať. Pršiplášte, ktoré boli na chránenom objekte VSD a.s. a ktoré riadne používali ďalší jej zamestnanci boli z pohľadu zákonných požiadaviek na vybavenosť zamestnancov nadbytočné. Uvedené pritom koniec koncov konštatovala nielen komisia pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len BOZP) pôsobiaca u nej, ale nerozporoval ani externý autorizovaný bezpečnostný technik posudzujúci jej pracoviská a nenamietol ani Inšpektorát práce v rámci kontroly, ktorej závery mal súd prvej inštancie k dispozícií. Preto má za to, že pokiaľ má súd prvej inštancie za to, že ona bola povinná poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky (ďalej len OOPP), mal na preukázanie uvedeného viesť dokazovanie a uvedené taktiež náležíte zdôvodniť. Konštatovanie zákonného znenia o tom, že uniforma nieje OOPP, ešte neznamená povinnosť poskytovať zamestnancom OOPP. Podporne k uvedenému poukázala na § 4 ods.1 písm. a) Nariadenia, v ktorom sa uvádza, že pred výberom osobného ochranného pracovného prostriedku pri posudzovaní rizika a hodnotení nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia je zamestnávateľ povinný analyzovať nebezpečenstvá a určiť tie, ktoré 1. nemožno vylúčiť ani obmedziť spôsobom podľa § 2 ods.1,2. môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. 3.7.Súd konštatoval, že uveril žalobcovi, avšak to, prečo tak urobil, nedostatočne zdôvodnil a opätovne upriamila pozornosť na výpoveď svedka S., ktorej súd, ako sám uviedol, uveril, a ktorá bola absolútne totožná s výpoveďou svedka J., keďže v nej odznelo, že na pracovisku boli dva plášte do dažďa a taktiež si tento svedok nevedel spomenúť, kedy tam boli dodané. Pokiaľ súd dvom vo výsledku totožným výpovediam jednej uveril a druhej nie, bola porušená požiadavka na istú minimálnu mieru skutkovej racionality argumentácie a taktiež na nezaujatosť. Nakoniec dodala, že v skutočnosti boli všetky výpovede totožné. Na základe uvedeného považovala argumentáciu súdu za nielen zmätočnú, ale za arbitrárnu. 3.8.Za podstatnejšie považovala a v konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že počas pracovných zmien žalobcu neboli extrémne ani výnimočné zrážky, respektíve extrémne počasie. Z dôkazov je zrejmé, že síce niekedy mrholilo, niekedy boli občasné prehánky, niekedy padal slabý dážď (úhrn 0,1 mm/h až 2,5 mm/h), avšak v niektorých dňoch, keď žalobca nevykonával obchôdzky, neboli zaznamenané žiadne zrážky, čo konštatoval aj súd, a teda žalobca mohol pracovať a nič mu v tom nebránilo, napriek tomu v knihe výkonu strážnej služby zapísal, že pršalo, a preto nepracoval, teda klamal. Aj keď má za to, že preukázanie zrážok by malo by povinnosťou žalobcu, do súdneho spisu založila dôkazy o úhrnoch zrážok. Tieto dôkazy následne verifikoval súd vyžiadaním správy o zrážkovej činnosti od Slovenského hydrometeorologického ústavu. V tejto súvislosti opätovne poukázala na rozporuplnosť odôvodnenia napádaného rozhodnutia, keď súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že 22.10.2009, 23.10.2009 a 6.11.2009, teda v dňoch, ktoré ona príkladmo uviedla v okamžitom skončení pracovného pomeru, žalobca vykonával nočné služby ... , avšak následne v odôvodnení neuviedol, aké presné úhrny zrážok boli v uvedené dni. Súd následne síce vymenúva niektoré dátumy pracovných zmien žalobcu, avšak z nám neznámeho dôvodu opomína práve dátumy 22.10.2009, 23.10.2009 a 6.11.2009 uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, kedy žalobca pracoval a ako sám výslovne priznal, obchôdzky nevykonával. Preto dala do pozornosti odvolaciemu súdu intenzitu zrážok v daných dňoch, keď 22.10.2009 bol denný úhrn zrážok za 24 hodín do 4 mm, 23.10.2009 bol denný úhrn zrážok za 24 hodín do 4 mm a 6.11.2009 bol denný úhrn zrážok za 24 hodín 5 mm, čiže v daných dňoch fakticky nepršalo, nanajvýš chvíľu slabo mrholilo! Zdôraznila, že úhrny zrážok boli do 5 mm za 24 hodín, pričom silným dažďom sa rozumie úhrn zrážok od 8,1 mm za jednu jedinú hodinu!!! Za silnú sa považuje zrážková činnosť pri úhrnoch od 8,1 mm/h až do 40,0 mm/h a za veľmi silnú zrážková činnosť pri úhrnoch nad 40 mm /h. Má preto za to, že aj závery súdu, že boli nepriaznivé poveternostné podmienky, vyvolané intenzívnou zrážkovou činnosťou v danom období, sú nepodložené, nakoľko viac ako 8 mm spadlo v relevantných dňoch len počas jednej pracovnej zmeny žalobcu (12.10.2009) a aj to nie za hodinu, ale za celý deň! Ako uvádza súd zistil, že žalobca nevykonal hliadkovú službu v dňoch 24.09.2009, 01.10.2009, 9.10.2009, 10.10.2009, 12.10.2009, 13.10.2009, 15.10.2009, 16.10.2009, 20.10.2009, 22.10.2009, 23.10.2009,...., teda za necelý mesiac 11 krát. Pritom z denných úhrnov atmosférických zrážok na vybraných staniciach SR za 10/2009 od SHMU vyplýva, že na stanici Košice letisko v dňoch 01.10.2009, 13.10.2009, 15.10.2009, 16.10.2009 prakticky vôbec nepršalo. V ostatných dňoch boli celkové denné úhrny do 5 mm a iba počas pracovnej zmeny žalobcu 12.10.2009 bol zaznamenaný výraznejší dážď. Zároveň napríklad ako skonštatoval aj súd, niektoré dni počas zmien žalobcu vôbec nepršalo (napr. 01.10.2009). Uvedené preto jasne deklaruje žalobcov postoj k práci, k plneniu jeho pracovných úloh, respektíve skôr k ich neplneniu a ako dôkaz predložil Denné úhrny atmosférických zrážok na vybraných staniciach SR za 10/2009 (SHMU). 3.9.Žalobca v zmysle výstupov z kontrolného elektronického obchádzkového systému KOESu nevykonával obchôdzky v trvaní 5-6 hodín aj v dňoch, keď vôbec nepršalo, respektíve len veľmi slabo mrholilo, je nepochybné, že daždivé počasie využíval ako zámienku, aby nepracoval. Napríklad, ako konštatoval aj súd, 1.10.2009 vôbec nepršalo a žalovaný aj tak obchôdzky nevykonával. Opakovane poukázal na výpoveď svedkov, že pokiaľ bolo skutočne extrémne počasie, obchôdzky sa nevykonávali a žalovaná s tým žiaden problém nemala, vec nijako neriešila, aj keď na základe systému KOES o tom vedomosť nepochybne mala (strana 3 zápisnice z 25.6.2012 keď sa svedok S., ktorému súd veril, vyjadril, že obchôdzku som nevykonal len v prípadoch extrémneho počasia). Obdobne to je aj s tvrdeniami žalobcu o nezabezpečení pršiplášťov, keď žalobca preukázateľne iba hľadal dôvody, aby nepracoval. Ako vyplýva z pracovnej zmluvy, žalobca sa s ňou dohodol, že pokiaľ bude vytvárať predpoklady pre odcudzene majetku, čo nevykonávaním obchôdzok nepochybne robil, bude to považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca následne tieto obchôdzky aj tak bezdôvodne nevykonal, za čo s ním skončila pracovný pomer.
4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že ako zamestnanec neprestal pracovať a vykonávať obchádzky, ako sa uvádza, ale až do ukončenia pracovného pomeru obchádzky vykonával. Obchádzky nevykonával len v čase nepriaznivých poveternostných podmienok, pričom sa riadil aj ods. IV. d, e, pracovnej zmluvy o zásadách BOZP. 4.1.Uviedol, že zamestnávateľ sa v pracovnej zmluve zaviazal vytvárať zamestnancovi podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky stanovené právnymi predpismi, čo nedodržiaval. K záverom kontrol príslušných orgánov uviedol, že inšpektorát práce nevykonal kontrolu v súlade s ich právnymi predpismi. Príslušník OR PZ neviedol podľa zákona nezávislé vyšetrovanie, ale riadil sa závermi kontroly inšpektorátu práce, takže taktiež nič nezistil. To neznamená, že spol. NODUS nekonala protizákonne, svedčí to len o benevolentnom prístupe štátnych zamestnancov k ich pracovným povinnostiam. 4.2.Ako zamestnanec si plnil pracovné povinnosti, nevyhýbal sa práci ako sa na to snaží žalovaná neustále upozorňovať, akurát v čase dažďa, prehánok a pod. z objektívnych dôvodov, zavinených zamestnávateľom obchádzky nevykonával. Tieto skutočnosti sú zaznamenané v knihe výkonu strážnej služby. 4.3.Žalovaná neposkytla mu žiadny odev, pracovný odev mu odpredala za peniaze, čiže na pracovných odevoch nezákonne zarábala, pričom pracovnú obuv zamestnancom ani neposkytla, ani neodpredala. 4.4.Pracovná (jeho) vetrovka možno ako nová spĺňala nejaké parametre, ale po čase nosenia bola vonkajšia impregnovaná vrstva poškodená a vetrovka prestala spĺňať parametre nepremokavosti. 4.5.K výpovediam svedkov (J., Z., S.), ktorých nenavrhol vypočuť on, ako sa to neustále snaží uvádzať žalovaná, navrhol ich vypočuť súd. Hneď spochybnil všetkých svedkov ako nedôveryhodných (čo bolo nahrané aj do záznamového zariadenia súdu) z dôvodu vzťahov rodinných (Z.), kamarátskym (S.) a z dôvodu podania trestného oznámenia z jeho strany na jedného svedka (J.). Pritom týchto svedkov (a ich výmysly) ani nebolo potrebné vypočuť, pretože od septembra 2009 uvádzal do zápisov knihy výkonu strážnej služby, že plášť do dažďa na objekte je malý. Taktiež v sms-správach zo služobného telefónu pri nástupe do služby uvádzal, že pršiplášť je malý a nevykonáva obchádzky v čase dažďa. Pri pravidelných kontrolách zo strany zamestnávateľa (J., G.) potvrdených ich podpismi v knihe výkonu strážnej služby a pri prijímaní sms-správ o nástupe do zamestnania bolo nadmieru jasné, že vedenie firmy o danej skutočnosti vie. Keďže sa po podaní podnetu na inšpektorát práce stal nepohodlným zamestnancom a jeho tvrdenia o malom plášti do dažďa by boli nepravdivé, už dávno by obdŕžal od zamestnávateľa celý rad upomienok o porušení pracovnej disciplíny, ale keďže o danom stave na objekte reálne vedeli, nič také sa neuskutočnilo. Preto takéto nevykonávanie obchádzok považoval zo strany zamestnávateľa za akceptované a tolerované. Zároveň keby bol plášť do dažďa dostatočne veľký, ako uvádzajú svedkovia, konateľ firmy by sa osobne neunúval 11.11.2009 priniesť na objekt veľký plášť do dažďa, čo je taktiež zaznamenané v knihe výkonu strážnej služby. 4.6.K úhrnu zrážok uviedol, že ako zamestnanec bol prítomný v práci a pre neho je podstatné, či prší na neho, či mokne v práci, to, že nemá možnosť sa osušiť, čo párkrát absolvoval, keď počas obchádzky ho zastihol dážď a potom celú zmenu odpracoval v mokrých šatách. Preto ako zamestnanec zvažuje riziká pri ochrane môjho vlastného zdravia. Pretože takýmto zamestnávateľom, ktorí odopierajú zamestnancom právo na osobné ochranné pracovné prostriedky nikdy o ochranu zdravia ich zamestnancov nešlo. Na objekte VVS - dispečing bol pritom nainštalovaný kamerový systém, ktorý mali možnosť nadriadení pracovníci prehrávať a zistili by zo záberov kamery, aké bolo počasie počas nevykonávania obchádzok. 4.7.Ak sa uvádza, za necelý mesiac 11-krát nevykonával hliadkovú službu, je za to zodpovedná žalovaná a nie on. Pritom vo viacerých prípadoch obchádzky nevykonával max. 1 - 3 hodiny, z dôvodu zrážkovej činnosti. To, že p. S. obchádzky vykonával je normálne, pretože jemu jedinému bol plášť do dažďa dobrý. Pán Z. ich vykonával v daždi, ale ako mi uviedol (ale súdu nie), bol stále premočený až po slipy. Po dodaní plášťa do dažďa 11.11.2009 tento používal aj on, pretože aj v tom čase boli zrážky a nerobilo mu to žiadny problém, ako sa to snaží dokázať žalovaná „že hľadal dôvody, aby nepracoval“. Verí, že je to zaznamenané aj vo výstupoch KOES-u ako dôkaz.
5.Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vyjadril názor, že žalobca nevykonával pracovné povinnosti tak, ako mu boli uložené, že v čase keď bol povinný vykonávať obchôdzky nebolo nepriaznivé počasie, ktoré by mu bránilo v ich vykonaní a aj v prípade nepriaznivého počasia bol dostatočne vybavený ochrannými pomôckami - odevom, bundou a kapucňou a poskytnutie pršiplášťa nebolo nevyhnutné, lebo za neho existovala adekvátna náhrada. Odvolací súd uzavrel, že žalobca opakovane porušoval pracovné povinnosti, toto konanie dosahovalo intenzitu hrubého porušenia pracovnej disciplíny a preto s ním žalovaná dôvodne okamžite skončila pracovný pomer.
6.Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ") dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil poukazom na § 420 písm. f) CSP, pretože súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V dovolaní namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a nedostatočne a nelogicky odôvodnené. Okrem iného tiež poukázal na skutočnosť, že dokazovanie v konaní pred súdom prvej inštancie bolo upriamené na otázku, či pršiplášť bol nevyhnutnou ochrannou pracovnou pomôckou, preto ak odvolací súd mal za to, že pršiplášť nevyhnutným nebol a považoval za nevyhnutné zaoberať sa bližšie adekvátnosťou náhrad za pršiplášť, k tomu bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a to na nariadenom pojednávaní. Skutkové tvrdenie odvolacieho súdu o premokavosti bundy s kapucňou je potrebné vnímať ako prípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže dovtedajšie dokazovanie bolo zamerané iba na pršiplášť a žalobca sa bez svojej viny týmito skutočnosťami nezaoberal.
7.Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 19/2018 uznesením z 28.3.2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29.6.2017 sp. zn. 5Co/l82/2017 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd, na základe dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom dospel k iným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd a to bez toho, aby tieto dôkazy sám na pojednávaní nariadenom v súlade s § 384 ods. 1 C. s. p. zopakoval. Skutkovou otázkou, či bolo možné pršiplášť nahradiť iným spôsobom sa však prvoinštančný súd v dokazovaní nezaoberal, keďže dospel k záveru, že požiadavka žalobcu na pršiplášť ako osobný ochranný pracovný prostriedok bola dôvodná. Týmto postupom odvolací súd znemožnil dovolateľovi akýmkoľvek spôsobom sa vyjadriť k tejto skutočnosti, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.). 7.1.Dovolací súd za účelom efektivity ďalšieho konania poznamenal, že za skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, z ktorého bol povinný vychádzať odvolací súd a s prihliadnutím najmä na okolnosť, že žalobca sa opakovane a preukázateľne domáhal dodania pršiplášťa žalovanou z dôvodu, že jeho absencia mu bránila v riadnom vykonávaní pracovných úloh a žalovaná mu predmetný pršiplášť v konečnom dôsledku aj dodala, nebol v danej situácii daný dôvod na vyhodnotenie konania žalobcu ako hrubého porušenia pracovnej disciplíny.
8.Rozsudok vo výroku, ktorým bola vo zvyšku vylúčená vec na samostatné konanie, nebol odvolaním napadnutý, a tento nadobudol právoplatnosť (§ 226 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. O tejto časti nárokov bude súd prvej inštancie rozhodovať v samostatným rozhodnutím.
9.Odvolací súd po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom nariadil pojednávanie podľa § 385 ods.1 CSP, lebo považoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobu zamietol.
10.Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods.1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods.1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a aj keď žalovaná výslovne neuviedla z obsahu odvolania vyplynul odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11.Z uplatnených odvolacích dôvodov sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP.
12.Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
13.Podľa § 384 ods.1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám. 13.1.Odvolací súd zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi a doplnil o výsluch žalobcu.
14.Podľa § 47 ods.1 z. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ZP), odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. 14.1.Podľa § 47 ods.3 ZP zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.
15.Podľa § 68 ods.1 z. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ZP), zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. 15.1.Podľa § 68 ods.2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
16.Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
17.Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
18.Podľa § 81 ZP zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
19.Podľa § 148 ods.1 ZP zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. 19.1.Podľa § 148 ods.2 ZP ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.
20.Podľa § 150 ods.1 ZP inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona. 20.1.Podľa § 150 ods.2 ZP zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.
21.Podľa § 56 ods.1 z. č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti prevádzkovateľ strážnej služby je povinný a) plniť povinnosti ustanovené týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo uložené rozhodnutiami a opatreniami ministerstva alebo krajského riaditeľstva, b) dbať na ochranu osobnosti, ochranu osobných údajov v informačných systémoch, dobrú povesť právnických osôb a ochranu obchodného tajomstva, c) viesť samostatnú evidenciu osôb poverených výkonom fyzickej ochrany, d) viesť evidenciu služieb podľa jednotlivých chránených objektov a činností podľa odseku 5, e) viesť evidenciu zásahov uvedených v písmene f) a v § 50 ods. 4 písm. f), g) a i), f) neodkladne oznámiť miestne príslušnému útvaru Policajného zboru vykonanie každého zásahu pri výkone fyzickej ochrany, pri ktorom bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok alebo pri ktorom došlo k zraneniu alebo k usmrteniu osoby, alebo k obmedzeniu osobnej slobody osoby, g) zabezpečiť spracovanie záznamu o zásahu uvedenom v písmene f) a v § 50 ods. 4 písm. f), g) a i); záznam o zásahu vyhotoví a vlastnoručne podpíše zasahujúca osoba, h) viesť inšpekčnú knihu dozoru. 21.1.Podľa § 56 ods.8 z. č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti evidencie, záznam o zásahu a inšpekčná kniha dozoru uvedené v odseku 1 sa vedú počas celej doby prevádzkovania strážnej služby a uschovávajú sa v sídle alebo v mieste činnosti prevádzkovateľa päť nasledujúcich rokov po vykonaní posledného zápisu. Podrobnosti o vedení evidencií, zázname o zásahu a inšpekčnej knihe dozoru uvedených v odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
22.Podľa § 12 ods.1 písm. b) z. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnanec má právo odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.
23.Podľa § 2 ods.4 nar. vl. SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý spĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody).
24.Podľa § 4 ods.1 písm. a) nar. vl. SR č. 395/2006 Z.z. pred výberom osobného ochranného pracovného prostriedku pri posudzovaní rizika a hodnotení nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia je zamestnávateľ povinný analyzovať nebezpečenstvá a určiť tie, ktoré 1. nemožno vylúčiť ani obmedziť spôsobom podľa § 2 ods. 1 a 2. môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca,
25.V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi stranami sporu existoval pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou z 27.12.2007 doplnený dodatkom k pracovnej zmluve z 13.3.2009. 25.1.Žalobca mal v zmysle pracovnej zmluvy a dodatku vykonávať druh práce, funkcia strážnik súkromnej bezpečnostnej služby a jeho náplň práce mala spočívať najmä vo vykonávaní strážnej služby, ale aj iných činností v zmysle znenia z. č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti. 25.2.Nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaná poskytla žalobcovi bundu s kapucňou, ktorá je určená k ochrane pred chladom a bežným a mechanickým vplyvom ako vrchný prevlek cez pracovný odev. 25.3.Rovnako nebolo sporné, že žalobca namietal, že nemal vhodný pršiplášť, ktorý pri vykonávaní obhliadkovej činnosti potreboval v prípade, keď vonku pršalo, ktorý mu bol dodaný až 11.11.2009. 25.4.Žalobca vo výpovedi potvrdil, že v miestnosti, ktorá bola určená ako vrátnica, kde sa zdržiaval počas pracovnej zmeny bol zavesený pršiplášť, ktorý používal jeho kolega Z.. 25.5.Z výpovede žalovanej, ktorú žalobca nevyvrátil vyplynulo, že p. Z. bol väčší ako žalobca (mal cca 150 kg), ktorému bol pršiplášť dobrý. 25.6.Žalobca taktiež potvrdil, že mal bundu (bundu s kapucňou), ktorá už bola staršia a premokala, odlupoval sa z nej plastový materiál a keď premokla nemal si čo obliecť. 25.7.Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v mesiacoch október a november nevykonával pravidelné obchôdzky podľa určeného rozpisu a to 24.9.2009, 1.10.2009, 9.10.2009, 10.10.2009, 12.10.2009, 13.10.2009, 15.10.2009, 16.10.2009, 20.10.2009, 22.10.2009, 23.10.2009, 6.11.2009, 8.11.2009 a 10.11.2009, pričom žalobca v dňoch 24.9.2009, 9.10.2009, 10.10.2009, 12.10.2009, 13.10.2009, 6.11.2009, 8.11.2009 a 10.11.2009 upozornil žalovanú na nedostatočnú veľkosť pršiplášťa (zápisy v knihe výkonu strážnej služby).
26.Okamžité skončenie pracovného pomeru [§ 68 ods.1 písm. b) ZP] je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. 26.1.Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 ZP). 26.2.Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.
27.Po preskúmaní úkonu žalovanej označeného ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo 16.11.2009 (č. l. 17) odvolací súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené písomne, doručené žalobcovi 19.11.2009, pričom okamžite možno skončiť pracovný pomer v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie žalovaná dozvedela. Úkon bol vykonaný včas. 27.1.Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru mal podľa žalovanej spočívať v tom, že v priebehu mesiacov október a november 2009 (napr. 22.10.2009, 23.10.2009, 6.11.2009) sa žalobca opakovane dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v nesplnení si povinnosti pri výkone strážnej služby - nevykonal hliadkovú službu obchôdzkami v chránenom objekte ako aj na to nadväzujúce povinnosti (obhliadku vozidiel a mechanizmov). Týmto konaním porušil nielen základné pracovné povinnosti, ale zároveň opakovane vytváral reálne predpoklady na odcudzenie ochraňovaného majetku, čo je zamestnávateľom v súlade s čl. III bodom 7 písm. f) pracovnej zmluvy z 27.12.2007 posudzované ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. 27.2.Právne žalovaná vyhodnotila konanie žalobcu ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a okamžite skončila pracovný pomer v súlade s § 68 ods.1 písm. b) ZP. 27.3.Úkon žalovanej spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti.
28.V preskúmavanej veci je ďalej potrebné zodpovedať, či konanie žalobcu bolo takej intenzity, že ho možno označiť ako porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. 28.1.Odvolací súd poznamenáva, že hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu a závisí od konkrétnych okolností, ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej došlo k porušeniu, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu, či možno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho napriek tomu pokračoval.
29.K porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom, uvedenému v okamžitom skončení pracovného pomeru odvolací súd uvádza, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods.1 písm. b/ ZP) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä § 81 ZP), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. 29.1.Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru [§ 68 ods.1 písm. b/ a § 63 ods.1 písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce]. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. 29.2.Pri určovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny ako jednej zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny, odvolací súd vychádzal z početných rozhodnutí NS (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/63/2003, 5 Cdo 37/99). 29.3.Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa. 29.4.Základnou otázkou pri posudzovaní dôvodnosti sankčného opatrenia - okamžitého zrušenia pracovného pomeru za porušenie pracovnej disciplíny je zistenie a posúdenie toho, či zodpovedá intenzite a charakteru porušenia pracovnej disciplíny, a to aj vo vzťahu k špecifickým okolnostiam konkrétneho prípadu.
30.Pre účely posúdenia platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá predstavuje veľmi zložitý myšlienkový postup sudcu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu rovnako neznamená ľubovôľu sudcu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z 220 CSP vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení jeho rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a podobne.
31.Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca neporušil pracovnú disciplínu najvyššie možnou intenzitou.
32.Odvolací súd po doplnení dokazovania zdieľa názor, že žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny takej intenzity, ktorá je spôsobilá na postup žalovanej podľa § 68 ods.1 písm. b) ZP. 32.1.Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) ZP sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. 32.2.Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. 32.3.Preto, ako už bolo uvedené, týmto disciplinárnym opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny (teda úmysel chcieť porušiť pracovnú disciplínu - nestačí zistenie, že napr. nebol dodržaný určitý pracovný postup či proces a pod.), a to prinajmenšom z nedbanlivosti zamestnanca.
33.Žalovaná v konaní teda musí preukázať, že žalobca svojím protiprávnym konaním chcel porušiť pracovnú disciplínu pri výkone práce takým kvalifikovaným spôsobom, aký má na mysli § 68 ods.1 písm. b) ZP. 33.1.Z obsahu pracovnej zmluvy doplnenej Dodatkom č.1 z 18.2.2009 (č. l. 139) je zrejmé, že so žalobcom bol dohodnutý druh práce „strážnik“, ktorý spočíva vo vykonávaní strážnej služby a to v súlade s ustanoveniami z. č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a vyhl. č. 634/2005 Z. z. Žalobca bol povinný vykonávať pracovné povinnosti podľa Smernice Plán ochrany (č. l. 98) a Pokynu - Obchádzkový limit (č. l. 97). 33.2.Pokiaľ pracovný alebo iný predpis, upravujúci činnosť zamestnanca vyžaduje vykonávanie konkrétnych úkonov v priebehu pracovnej činnosti, nemožno opomenutie niektorého úkonu považovať za neúmyselné, pretože jeho nevykonanie má vplyv na kvalitu, prípadne funkčnosť výsledku pracovnej činnosti. 33.3.Žalobca v konaní ani netvrdil, že by obhliadky v uvedené dni resp. hodiny vykonal. Nevykonanie predpísaných obhliadok vyplynulo z jeho osobných záznamov v knihe služieb, z ktorej je bezpochýb zrejmé, že v dňoch 24.9.2009, 1.10.2009, 9.10.2009, 10.10.2009, 12.10.2009, 13.10.2009, 15.10.2009, 16.10.2009, 20.10.2009, 22.10.2009, 23.10.2009, 6.11.2009, 8.11.2009 a 10.11.2009 obhliadky v stanovených intervaloch vykonané neboli.
34.Odvolací súd skúmal, či v čase nevykonania obhliadok žalobcom, neexistovali také okolnosti - poveternostné prekážky, ktoré by vážnym spôsobom ohrozovali život a zdravie žalobcu. 34.1.Za extrémne počasie, pri ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života možno považovať búrku, pri ktorej by mohlo dôjsť k zásahu bleskom, krupobitie, silná prietrž mračien, lejak, víchrica, živelná pohroma a pod.
35.Zo správy SHMÚ o zrážkovej činnosti, z meteorologickej stanice Košice - letisko, z 21.8.201(č. l. 142) bolo zistené, že
- 24.9.2009 v čase výkonu strážnej služby žalobcu od 15.00 hod. do 22.00 hod. boli zaznamenané prehánky (17,35-18,45 hod.), slabý dážď 18.45-21.15 hod.) a blýskavica až o 23.50 hod. (po ukončení služby žalobcu), žalobca nevykonal obhliadku o 17.25 hod. (ešte nepršalo), 19.15 hod. a 20.15 hod.;
- 1.10.2009 neboli zaznamenané žiadne zrážky, žalobca nastúpil do služby o 22.00 hod. pričom denný úhrn zrážok počítaný od 7.00 rána do 7.00 rána nasledujúceho dňa, žalobca nevykonal obhliadku o 4.20 hod.;
- 10.10.2009 v čase výkonu strážnej služby žalobcu od 19.00 hod. do 7.00 hod., bol zaznamenaný občasný slabý dážď od 19,15 - 21,10 a blýskavica od 19,20 do 22,05 hod., pričom žalobca nevykonal kontrolu objektu o 2,20, 3,20, 4,20 a 5,20 hod. teda v čase keď nepršalo.
- 12.10.2009 v čase výkonu strážnej služby od 15.00 hod. do 22.00 hod. bol zaznamenaný slabý až mierny dážď, od 16.20 - 19.45 a 20.45 - 24.00 hod. žalobca nevykonal obhliadku v čase o 20.20 teda keď nepršalo a o 21.00 hod.;
- 13.10.2009 bol zaznamenaný občasný slabý dážď až do 21.35 hod., žalobca v uvedený deň nastúpil do služby o 22.00 hod., žalobca nevykonal kontrolu objektu o 0.20, 1.20, 2.20, 3.20 a 4.20 hod. pričom v uvedený deň nepršalo vôbec;
- 15.10.2009 v čase výkonu služby žalobcu od 15.00 hod. do 22.00 hod., bol zaznamenaný občasný slabý dážď, od 14.15 do 24.00 hod., žalobca nevykonal kontrolu objektu o 21.05 hod.
- 16.10.2009 bol zaznamenaný slabý dážď až do 22.35 hod., v uvedený deň žalobca nastúpil do služby o 22.00 hod. a žalobca nevykonal kontrolu objektu o 2.25 a 3.25 hod. teda v čase, keď nepršalo;
- 20.10.2009 v čase výkonu služby žalobcu od 15.00 hod. do 22.00 hod., bol zaznamenaný slabý dážď, od 00,00 - 6,05 hod a veľmi slabý dážď 15.05 - 18.40 a mrholenie od 15.20 do 18.30 žalobca nevykonal kontrolu objektu o 17.20 a 19.20 kedy už nepršalo;
- 23.10.2009 bol zaznamenaný slabý dážď do 2.15, od 4.15 do 4.35 a od 4.35 do 5.05 slabé mrholenie (č. l. 133), žalobca nevykonal kontrolu objektu o 1.20, 2.20, 3.20, 4.20 hod., teda aj v čase kedy nepršalo;
- 6.11.2009 v čase výkonu strážnej služby od 22.00 hod. bol zaznamenaný dážď do 23.40 hod. a žalobca nevykonal obhliadky od 1.00 do 5.00 hod. v čase keď nepršalo;
- 8.11.2009 bol zaznamenaný slabý dážď až do 24.00 hod., v uvedený deň žalobca nastúpil do služby o 22.00 hod. a žalobca nevykonal kontrolu objektu v čase od 21.30 do 5.30 hod. teda aj v čase keď nepršalo;
- 10.11.2009 v čase výkonu služby žalobcu od 15.00 hod. do 22.00 hod., bol zaznamenaný občasný slabý dážď do 21,50 hod. a žalobca nevykonal kontrolu objektu v čase od 15,32 do 17,30 hod.(správa SHMÚ na č. l. 142 a kniha výkonu služieb). 35.1.Z vyššie uvedeného je možné spraviť záver, že žalobca predpísané obhliadky nevykonal bez akéhokoľvek dôvodu v dňoch 24.9.2009, 1.10.2009, 10.10.2009, 12.10.2009, 13.10.2009, 16.10.2009, 20.10.2009, 23.10.2009, 6.11.2009, 8.11.2009. 35.2.Pri slabom občasnom daždi žalobca nevykonal obhliadku v dňoch 24.9.2009, 12.10.2009, 15.10.2009 a 10.11.2009. 35.3.Ani v jednom prípade nenastala situácia (uvedená v bode 34.1), pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia žalobcu alebo znamenala by riziko ohrozenia alebo poškodenia zdravia žalobcu. 35.4.Vychádzajúc z § 47 ods.3 ZP a § 12 ods.1 písm. b) z. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, žalobca nebol bezprostredne a vážne ohrozený na živote alebo zdraví a nemal právo odmietnuť vykonať prácu. 35.5.Žalobca tvrdí, že obhliadky nevykonal, lebo nemal k dispozícii ochranný prostriedok proti dažďu
- pršiplášť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal k dispozícii pršiplášť, ktorý požívali i ostatní zamestnanci (napr. p. Pór, ktorý bol väčší ako žalobca) a okrem toho mal k dispozícii aj ochranný odev - pracovnú bundu. Z certifikátu - ES Prehlásenie o zhode, Ochranná bunda ATLAS - 31423,31425 (č. l. 95) je zrejmé, že tá bola určená k ochrane proti chladu a bežným mechanickým vplyvom, ktoré nie sú výnimočne extrémne. Žalobca nevysvetlil, prečo túto bundu nepoužíval. Tvrdenie žalobcu na pojednávaní 11.6.2020, že sa z nej odlupoval plastový materiál a, že premokala, žalovanej nikdy nenamietal a prvý krát to použil na pojednávaní pred odvolacím súdom. 35.6.Odvolací súd túto námietku hodnotil len ako účelové tvrdenie žalobcu, lebo nijakým spôsobom túto skutočnosť nepreukázal. Okrem iného je málo pravdepodobné popísané poškodenie tejto bundy, keď žalobca ju prevzal 27.12.2007 a k jej nefunkčnosti malo dôjsť ani nie do dvoch rokov jej používania. 35.7.Možno teda uzavrieť, že žalobca mal k dispozícii nie len pršiplášť, keďže z výpovede svedka p. Z. vyplynulo, že on ho používal, ale žalobca mal k dispozícii aj ochrannú pracovnú bundu, ktorú mohol pri daždi používať. 35.8.Absurdne pôsobí tvrdenie žalobcu, že obchôdzky v čase, keď nepršalo nevykonal preto, len nevedel kedy začne pršať. Takáto obrana je absolútne nedôvodná a účelová a nemôže požívať ochranu. Ak by žalovaná akceptovala takýto prístup k plneniu povinností, tak obchôdzky, by sa nevykonávali vôbec žiadnym zamestnancom. 35.9.Námietka žalobcu, že v miestnosti kde sa strážnici zdržiavali bola elektrorozvodňa je nedôvodná, lebo z výpovede samotného žalobcu vyplynulo, že tá bola za sklom a teda on sa v priestoroch za sklom nemal zdržiavať a riziko preskočenia elektrického prúdu z rozvodne na neho je nepravdepodobné.
36.Odvolací súd je toho názoru, že bezdôvodným nevykonaním pracovných povinností v každom jednom prípade samostatne, došlo jednoznačne k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Žalobca svojim úmyselným konaním porušoval svoje pracovné povinnosti, čím reálne vytváral predpoklady pre odcudzenie ochraňovaného majetku, pričom toto porušenie je o to závažnejšie, že konal tak v strategickom objekte Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s.. Žalobca o tejto skutočnosti vedel, že týmto konaním hrubo porušuje pracovnú disciplínu, že ohrozuje majetok na chránenom objekte, pričom v pracovnej zmluve bol v bode 7 písm. f) upozornený, že takéto konanie je posudzované ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny a môže byť dôvodom na postup podľa § 68 ods.1 písm. b) ZP. 36.1.Odvolací súd je toho názoru, že u žalobcu nenastal ani v jednom prípade taký stav, kedy nevykonanie obhliadky bolo dôvodné. Odvolací súd zastáva pritom stanovisko, že ak by aj súd pri preskúmavaní rozhodnutia zamestnávateľa zistil, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom rozviazaný pracovný pomer jeho okamžitým zrušením, nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom. 36.2.Vychádzajúc z uvedeného záveru je toho názoru, že nevykonanie obhliadok bez akéhokoľvek dôvodu minimálne v dňoch uvedených v bode 35.1. sú samostatnými hrubými porušeniami pracovného pomeru spôsobilými vyvolať následok okamžitého skončenia pracovného pomeru.
37.Pri hodnotení žalobcu ako zamestnanca odvolací súd vychádzal z množstva čiastkových porušení pracovnej disciplíny, keď za obdobie 2 mesiacov 11x porušil pracovnú disciplínu a predtým bol upozornený na zápis nepravdivého časového údaju v knihe výkonu strážnej služby (č. l. 138). 37.1.Samotné konanie žalobcu bolo snahou poukázať na to, že zo strany zamestnávateľa mu neboli zabezpečené ochranné pracovné prostriedky (výpoveď žalobcu v zápisnici o pojednávaní z 30.5.2011, 4. str.), čo ale nebolo preukázané a zistené šetrením vykonaným Inšpektorátom práce (zistený nedostatok, nezabezpečené čistiace prostriedky, č. l. 61).
38.V kontexte s uvedeným dôvody okamžitého zrušenia pracovného pomeru zodpovedajú závažnosti tohto spôsobu rozviazania pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom.
39.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 39.1.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
40.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42.Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej bola priznaná náhrada trov v rozsahu 100%.
43.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.