Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sa/35/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: G. H., bytom XXX XX G. č. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX- BA zo dňa 14. júna 2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX zo dňa 12. apríla 2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXXXX- X/XXXX- BA zo dňa 14. júna 2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. XXX-XXXXXX- CAXX/XXXX zo dňa 12. apríla 2019, ktorým rozhodol, že nemá nárok na materské od 01. októbra 2018 do 22. novembra 2018 a má nárok na materské od 23. novembra 2018 kedy splnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, najdlhšie do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské vo výške 44,97540000 eur na deň, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 14. júna 2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 12. apríla 2019. Prvostupňovým rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nárok na materské od 01. októbra 2018 do 22. novembra 2018 a nárok na materské mu vznikol od 23. novembra 2018, kedy splnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, najdlhšie do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca si ako iný poistenec uplatnil nárok na materské od 01. októbra 2018 z dôvodu starostlivosti o dieťa Q. T. H., nar. XX. E. XXXX predložením Žiadosti o materské č. B XXXXXXX z nemocenského poistenia zamestnanca. Nárok na materské má od 23. novembra 2018, kedy splnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Podľa prvostupňového správneho orgánu žalobca nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňom 1.októbra 2018, ak naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, ktorej podmienky výkonu mu neumožňujú prevziať starostlivosť o dieťa. Z tohto dôvodu sa nepovažuje za iného poistenca od 01. októbra 2018 do 22. novembra 2018, keďže v tom čase reálne nezabezpečoval tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do prevzatia dieťaťa zabezpečovala jeho matka, ktorá sa naďalej o dieťa starala. Žalovaný nevylučuje vykonávanie práce avšak podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu musí byť zachovaná aj popri výkone práce. Pri posudzovaní nároku na materské nepostačuje len samotné uzatvorenie dohody rodičov dieťaťa o jeho prevzatí otcom, čo je len predpoklad smerujúci

k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského a ktorej zabezpečenie musí byť primárne skúmané. V danom prípade otec prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a o formálnosti jeho konania svedčia skutočnosti, že u zamestnávateľa u ktorého čerpal od 01.10.2018 rodičovskú dovolenku (z pracovného pomeru, ktorý trvá od 01.06.2007) zároveň vykonával pracovnú činnosť v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pred dátumom uplatnenia materského. Matka dieťaťa sa nevrátila do pracovného procesu. Uviedol, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je v danom prípade naplnený, ak otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu, pričom dosahuje porovnateľný príjem, ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.

4. Žalovaný neuznal za opodstatnené žiadne z odvolacích námietok, vrátane tých, ktorými odvolateľ poukazoval na odlišný postup Sociálnej poisťovne v porovnaní s inými obdobnými prípadmi do októbra 2018, na jej diskriminačný postup, nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a poukazovanie na informácie z webovej stránky Sociálnej poisťovne. Žalovaný konštatoval, že každá vec si vyžaduje individuálne posúdenie a zistenie všetkých relevantných skutočností, preto aj dva skutkovo obdobné prípady rovnakého druhu môžu byť vyhodnotené rozdielne. Uviedol, že postup Sociálnej poisťovne, pobočky bol súladný s ustanovením a ako aj Z okolností predmetného prípadu vyplýva, že žiadateľ reálne nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2018, a preto sa nepovažuje za iného poistenca. Napriek formálne uzavretej dohode s matkou dieťaťa fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti od 01.10.2018, o čom svedčí pracovná činnosť u toho istého zamestnávateľa s rovnakým plným pracovným úväzkom, u ktorého súbežne čerpá rodičovskú dovolenku. Sociálna poisťovňa neporušuje normatív zákazu diskriminácie, a poukázala taktiež na stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 21.03.2019, z ktorého vyplýva, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia, a je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Nakoľko k faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otcom došlo až od 23.11.2018, kedy začal vykonávať prácu v menšom časovom rozsahu a vykonávať práce z domu, tzv. home office. odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za vydané v rozpore jednak so skutkovým stavom, ako i v rozpore so zákonom. Označil ho za arbitrárne, založené na svojvôli správneho orgánu, nemajúce oporu v zákone. Je otcom dieťaťa, preukázal dohodu s matkou o prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti, a to v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské najdlhšie do troch rokov veku dieťaťa, že bol nemocensky poistený najmenej 270 dní pred prevzatím dieťaťa, o dieťa sa aj fakticky staral od 01.10.2018 a prevzal dieťa do starostlivosti otca. Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX-X/XXXX-BA zo dňa 20.03.2019 potvrdila prevzatie do starostlivosti otca podľa jej vlastnej definície až od 23.11.2018. Žalobca dostatočne preukázal podmienky priznania nároku, matka nepoberá materské, ani rodičovský príspevok. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa akceptovala dohodu rodičov pre účely odobratia rodičovského príspevku matke, ale neakceptovala ju už pre priznanie materského otcovi od 01.10.2018 ale až od 23.11.2018. Poukázal na , o príspevku na starostlivosť o dieťa, v zmysle ktorého napĺňa pojmové znaky starostlivosti o dieťa, a teda je zrejmé, že vykonáva starostlivosť o dieťa. Žalobca pokračoval v starostlivosti o dieťa až do 31.05.2019. Dňa 01.06.2019 žalobca nastúpil na pôvodnú pracovnú pozíciu. Žalovaný neumožnil žalobcovi možnosť čerpať materskú dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské ako to ukladá o sociálnom poistení. Materské žiadal doplatiť buď za obdobie od 01.10.2018 do 23.11.2018 alebo od 15.04.2019 do 31.05.2019 nakoľko mu nebolo vyplácané po dobu 28 týždňov starostlivosti o dieťa.

6. Podľa o sociálnom poistení (ďalej aj zákon) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

7. Podľa § 30 zákona zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

8. Podľa § 49 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2018 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

9. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.

10. Podľa § 51 ods. 1 zákona ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

11. Podľa § 51 ods. 2 zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona materské sa poskytuje za dni.

13. Podľa materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa počas obdobia uvedeného v .

14. Podľa § 58 ods. 1 zákona nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.

15. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

16. Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

17. Podľa o rodičovskom príspevku (ďalej aj ) rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

18. Podľa oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý alebo prechodný na území Slovenskej republiky (ďalej len "") alebo je osobou podľa osobitného predpisu.

19. Podľa riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

20. Podľa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

21. Podľa (ďalej len ,P“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

22. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa a nasl. v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( v spojení s ), vrátane dôvodov podľa , a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

25. Úlohou správneho súdu je posúdiť v žalobe namietanú zákonnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne (v oboch stupňoch), eventuálne postupu v konaní, t. j. posúdiť, či orgán verejnej správy v konkrétnom prípade postupoval v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnými právnymi predpismi aplikovanými v konkrétnej veci. 26. Pri súdnom prieskume je správny súd viazaný znením napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum sa zameriava na hodnotenie zákonnosti vo vzťahu k výrokovej časti a jej súladu s odôvodnením, ktoré musí vychádzať z vykonaného dokazovania a z právnej úpravy vzťahujúcej sa k predmetu konania. Správny súd pritom prihliada len na skutočnosti, skutkové hodnotenia a právnu argumentáciu tvoriace obsah odôvodnenia. 27. V prejednávanej veci správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa rozhodnutím vo veci samej, ktoré vyplýva z výrokovej časti, postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení a zároveň neporušila žiadne z namietaných princípov právneho štátu, ak priznala žalobcovi nárok na materské od 23.11.2018 do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské. 28. Žiadny právny predpis nezakazuje otcovi, ako inému poistencovi po dobu poberania materského vykonávať závislú činnosť, t. j. môže mať príjem z iného nemocenského poistenia. Z ustanovenia vyplýva, že poistenec nesmie mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ z toho pracovného vzťahu, z ktorého si uplatňuje nárok na materské. To nevylučuje možnosť mať taký príjem z iného pracovného vzťahu, t. j. z iného nemocenského poistenia. Zároveň okrem tejto všeobecnej podmienky nároku na nemocenskú dávku, v danom prípade na materské žiadateľ musel spĺňať aj ďalšie osobitné podmienky zákona, konkrétne podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti po dohode s matkou a zabezpečovania starostlivosti takémuto dieťaťu. 29. Správny súd zastáva stanovisko, že Sociálna poisťovňa vyhodnotila v súlade so zákonom obe žalobcom namietané a zákonom predpokladané podmienky, čo vyústilo do vydania správneho rozhodnutia, ktorým bol priznaný žalobcovi nárok na materské až od 23.11.2018 kedy reálne prevzal dieťa do osobnej starostlivosti. Splnenie týchto podmienok nie je možné posudzovať izolovane. Výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. V rámci zisťovania skutkového stavu veci musí postupovať tak, aby boli prostriedky na nemocenské vynakladané účelne, zároveň musí vykladať zákon tak, aby nepoprela jeho zmysel a účel.

30. Účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku rôznych životných situácií (napr. materstvo, ale aj prevzatie dieťaťa do starostlivosti - v prípade iného poistenca). Zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Teda účelom poskytnutia poistného plnenia, po predchádzajúcom platení poistného je situácia, že poistenec prevezme dieťa do starostlivosti, v súvislosti s čím má ušlý príjem. Vymyká sa plne zmyslu a účelu Zákona o sociálnom poistení, aby bola poskytovaná nemocenská dávka, ktorá má nahrádzať mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, resp. rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, aby sa takáto dávka vyplácala v prípade, ak otec dieťaťa, ktorý deklaruje prevzatie dieťaťa do starostlivosti naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa v rovnakom pracovnom čase, za rovnako dohodnutú odmenu. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, pokiaľ žalobcovi priznali nárok na materské odo dňa 23.11.2018, ktorý nebol medzi účastníkmi správneho konania sporný.

32. Zo znenia správnej žaloby však vyplynul nesúhlas žalobcu so záverom správnych orgánov o jeho nároku na materské po dobu 28 týždňov počítaných odo dňa 1.10.2018, ktorý viedol v žiadosti o materské.

33. Na strane druhej správny súd má za to, že správne orgány otázku dokedy má žalobca nárok na materské posúdili v ich odôvodneniach nesprávne. Podľa ustanovenia § 49 ods. zákona o sociálnom poistení žalobca ako iný poistenec má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Nakoľko aj podľa názoru správnych orgánov žalobca prevzal dieťa do starostlivosti až dňom 23.11.2018, ktorým dňom mu vznikol nárok na materské, až od toho dátumu sa mu počíta doba 28 týždňov, počas ktorých má nárok na materské. Uvedený výklad zodpovedá aj výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 12.4.2019, podľa ktorého má žalobca nárok na materské do uplynutia zákonom stanoveného obdobia. V žalobcovom prípade sa jedná o obdobie 28 týždňov, ktoré plynie od skutočného prevzatia dieťaťa do starostlivosti.

34. Na veci nič nemení ani fakt, že žiadosťou o priznanie materského sa žalobca domáhal nároku naň od 1.10.2018. Nárok na materské vzniká až splnením zákonných podmienok bez ohľadu na skutočnosti uvádzané v žiadosti. Rovnako nárok na materské trvá po dobu ustanovenú zákonom o sociálnom poistení. Pre posúdenie žalobcovho nároku sú preto rozhodujúce zákonné kritéria a ich splnenie, resp. trvanie a nie skutočnosti uvádzané v žiadosti o materské, ktorá má len deklaratórne účinky a nezakladá právo na materské.

35. Na základe vyššie uvedených skutočnosti je správny súd toho názoru, že správne orgány si pre svoje rozhodnutia zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili správny právny záver čo do určenia momentu prevzatia starostlivosti o dieťa žalobcom. Vzhľadom na viazanosť správneho súdu výrokom prvostupňového správneho rozhodnutia, ktorého znenie bolo prijaté v súlade so zákonom o sociálnom poistení a s ktorým sa stotožnil aj odvolací správny orgán, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol ( ) majúc na zreteli, že žalobcovi v súlade so zákonom o sociálnom poistení prináleží nárok na materské po dobu 28 týždňov odo dňa 23.11.2018, kedy žalobca skutočne prevzal dieťaťa do svojej starostlivosti, bez ohľadu na formálne uplatnený nárok na materské od 1.10.2018, nakoľko s podaním žiadostí o materské zákon o sociálnom poistení nespája žiadne právne účinky.

36. Podľa , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

37. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.