Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-37-2019.pdf
PDF · 118.66 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu G. O., nar. XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Ruskej federácie zdržiavajúceho sa na adrese W. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, Mariánske námestie 31, Žilina, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/005045-002 zo dňa 03.01.2019 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP- BA2-2019/005045-002 zo dňa 03.01.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. PPZ-HCP- BA2-2019/005045-002 zo dňa 03.01.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil týmto opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č.k. PPZ-HCP-BA8-121-006/2018-Z zo dňa 23.07.2018 o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. z dôvodu nepredloženia dokladu o bezúhonnosti napriek výzve na odstránenie tohto nedostatku žiadosti s poučením o následkoch jej nerešpektovania.
2.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, bolo vydané bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
3.
Poukazoval na to, že hoci počas celého správneho konania namietal, že v zmysle čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, má každý právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života, a aj v odvolaní namietal, že správny orgán prvého stupňa jeho rodinnému a súkromnému životu nevenoval dostatočnú pozornosť, žalovaný v napadnutom rozhodnutí jeho súkromný a rodinný život spomína iba na strane 2 rozhodnutia, kde však uviedol iba skutočnosti uvádzané prvostupňovým orgánom v jeho pôvodnom zrušenom rozhodnutí zo dňa 29.03.2017.
4.
Závery žalovaného v tomto smere považuje za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, tento nijak nezdôvodňuje zásah do práva na rodinný a súkromný život žalobcu a z jeho rozhodnutia (ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa) nemožno zistiť, prečo bol uprednostnený verejný záujem na formálnej požiadavke predloženia výpisu z registra trestov z Ruska pred súkromným záujmom žalobcu, jeho družky a syna na rešpektovaní rodinného a súkromného života.
5.
Poukazoval tiež na to, že v tejto veci už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10 Sžak/6/2017 zo dňa 20.06.2017 a žalovanému uložil nasledovnú povinnosť: „Z konania je zrejmé, že žalobca má na území SR priateľku, ktorá je štátnou občiankou SR, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a majú spoločného syna. Žalovaný v rozhodnutí vo všeobecnosti poukázal na stret dvoch základných práv a slobôd, a to práva cudzinca na súkromie a rodinný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru) na jednej strane a na druhej strane právo štátu na zásah do tohto práva (čl. 8 ods. 2 Dohovoru). Z rozhodnutia však nie je zrejmé, ako sa s uvedenými skutočnosťami, a to že žalobca má priateľku a syna narodeného na území SR, vysporiadal, a preto považuje kasačný súd rozhodnutia žalovaného v tejto časti za nepreskúmateľné. Z uvedeného dôvodu bude povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní dôkladne posúdiť prípadný zásah do žalobcovho práva rodinný a súkromný život.“ Žalovaný sa však neriadil pokynmi Najvyššieho súdu SR a opätovne vydal rozhodnutie v rozpore s Dohovorom a právnymi predpismi SR.
6.
Žalobca má naďalej za to, že neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mohol žalovaný uprednostniť verejný záujem na splnení formálnej požiadavky - doloženie výpisu z registra trestov z Ruska pred súkromným záujmom žalobcu, jeho družky a dieťaťa na rešpektovaní ich rodinného a súkromného života.
7.
Žalobca vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia v konaní pred žalovaným namietal, že podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva ESĽP Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku sťažnosť č. 41615/07 bod 135 v súvislosti s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa by mal byť primárnym hľadiskom pri akejkoľvek činnosti orgánov verejnej moci týkajúcich sa detí najlepší záujem dieťaťa. Podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kutzner proti Nemecku (č. 46544/99) ods. 61 zo dňa 26.02.2002 štát musí v zásade konať tak, aby sa rodinný vzťah mohol rozvíjať a prijať vhodné opatrenia za účelom zlúčenia rodiča s dieťaťom. Žalovaný sa s vyššie uvedenými námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí nijako nezaoberal.
8.
V zmysle vyššie uvedených rozsudkov ESĽP tak nie je zrejmé, ako správne orgány dospeli k záveru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa žalobcu je neudelenie tolerovaného pobytu jeho otcovi - žalobcovi. Taktiež nie je zrejmé, ako správne orgány dospeli k záveru, že neudelenie tolerovaného pobytu je v zmysle vyššie spomínaného rozsudku Kutzner proti Nemecku opatrením, na základe ktorého sa bude vzťah žalobcu a jeho dieťaťa rozvíjať.
9.
Žalobca nemôže rozvíjať svoj vzťah s dieťaťom, pokiaľ mu nebude na území Slovenskej republiky udelený tolerovaný pobyt. Taktiež rozhodne nie je v najlepšom záujem maloletého dieťaťa, keď jeho rodičovi - žalobcovi nebol udelený tolerovaný pobyt.
10.
Žalobca v konaní namietal, že v súčasnosti nie je pre neho objektívne možné zabezpečiť výpis z registra trestov z Ruskej federácie, nakoľko by musel za týmto účelom osobne do Ruska vycestovať, čo aj plánoval, ale jeho vycestovanie napokon nebolo možné. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že už vyše 11 rokov žije na území Slovenskej republiky a keby sa tu dopustil akéhokoľvek protiprávneho konania, orgány Slovenskej republiky by mali o takejto skutočnosti vedomosť. Taktiež namietal
skutočnosť, že orgány Slovenskej republiky majú dostatočné personálne, materiálne a kompetenčné vybavenie na to, aby formou medzinárodnej spolupráce boli schopné získať informáciu o tom, či bol žalobca v domovskej krajine trestaný.
11.
Žalobca má za to, že pokiaľ by prekážkou pre udelenie tolerovaného pobytu mohlo byť len nedoloženie výpisu z registra trestov, mali by štátne orgány v zmysle rozsudku Kutzner proti Nemecku konať tak, že si tento výpis sami zabezpečia, a že je v rozpore so zákonom a medzinárodnými zmluvami, aby udelenie tolerovaného pobytu doložením tohto dokladu podmieňovali aj u osoby, ktorá na území SR žije viac ako jedenásť rokov s družkou, s ktorou vychováva deti.
12.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
13.
Uvádzal, okrem iného, že podľa jeho názoru žalobca vôbec nemá záujem žiadnym spôsobom riešiť si svoj doterajší osobný stav žitia, v akom sa nachádza, ďalšieho živobytia a materiálneho zabezpečenia a zaobstarania svojho rodinného a súkromného života, na čo žalobca kladie dôraz. Žalobca si zvolil jednoduchšiu formu zabezpečenia sa zlegalizovania si pobytu, jednoduchšiu formu pobytu. Žalobca opakovane žiada o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, opakovane sa odvoláva proti vydaným rozhodnutiam i napriek tomu, že si je sám vedomý skutočnosti, že nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, žalobca opakovane k žiadosti (nie je ochotný), nepriloží doklad o bezúhonnosti i napriek tomu, že si je vedomý, že uvedený doklad je k žiadosti potrebný doložiť. Je nemysliteľné, aby na území Slovenskej republiky mali tolerovaný pobyt a tolerovali sa cudzinci, ktorí nemajú v záujme podniknúť rázne kroky a spraviť také zmeny, ktoré by mohli mat' vplyv na ďalší jeho život a vývoj, hlavne čo sa týka zlegalizovania si pobytu podaním si žiadosti o konkrétny druh pobytu - prechodný, či trvalý pobyt. Z podanej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že žalobca vôbec nemá záujem o zaobstaranie si svojho vlastného cestovného dokladu a dokladu o bezúhonnosti, a tým pádom o zlegalizovanie si pobytu na území Slovenskej republiky na základe iného druhu pobytu (napr. prechodný, trvalý). Je evidentné, že žalobca žiadne konkrétne kroky za tie roky nepodnikol, aby vyriešil svoj osobný stav konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi. svoju žiadosť ničím nepodložil, dlhé roky udržiaval protiprávny stav - neoprávnený pobyt. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia konkrétnymi dôkazmi, nezmienil sa, neuviedol, nevyjadril sa a ani nepredložil a nepreukázal žiadne skutočnosti a hodnoverné doklady, ktoré by boli predmetom posudzovania a nasvedčovali tomu, že je dôvod na udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom mu bola daná táto možnosť počas celého rozhodovacieho konania. Mal možnosť, ako účastník konania predkladať návrhy. podnety, čo v danom prípade bolo žalobcovi umožnené. Žalobca k žiadosti ako doklad, ktorým preukáže potrebu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života, priložil rodný list syna a okrem toho vo svojej žiadosti uvádza, že na území Slovenskej republiky má družku Y. B., občianku Slovenskej republiky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti ako druh a družka približne 9 rokov. Treba však ale uviesť, že zákony takýto vzťah nedefinujú a neupravujú. Právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné spoločenstvo, t.j. žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojenie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú o deti.
14.
Článok 8 ods. 1 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v zmysle protokolov nadväzujúcich na tento Dohovor, má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, čo mu správny orgán neupiera a rešpektuje jeho prianie žiť v spoločnej domácnosti s družkou, správny orgán však pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z ods. 2 článku 8 Dohovoru, podľa ktorého štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom (v tomto prípade zákon o pobyte cudzincov) a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti. hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných. Pokiaľ dôjde k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva cudzinca na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 8 Dohovoru) a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva (čl. 8 ods. 2 Dohovoru), teda k stretu
záujmu súkromného so záujmom verejným, je potrebné, aby v konaní o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky bolo preukázané, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre vstup a pobyt na území Slovenskej republiky. Správny orgán musí zvážiť aj hľadisko súkromné, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území Slovenskej republiky nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu na súkromie a rodinný život na území Slovenskej republiky. V právnom štáte sa konflikt práv rieši prostredníctvom požiadavky spravodlivej rovnováhy. Právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru nezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov (rodičov), pokiaľ ide o usídlenie sa na území toho - ktorého štátu v zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať usídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. Článok 8 Dohovoru totiž negarantuje právo na rodinný, resp. súkromný život v konkrétnej krajine, ale právo na skutočný rodinný život ako taký.
15.
Žalovaný zastáva názor, že i napriek vydanému rozhodnutiu (?) sa správny orgán správne vysporiadal s právom na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Cieľom vydaného rozhodnutia správnym orgánom nebolo siahať na právo garantovaného uvedeným dohovorom.
16.
Žalovaný uvádza a má zato, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, pretože tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu, vzhľadom na to, že poskytuje právny rámec na legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a z objektívnych dôvodov nemôže z územia Slovenskej republiky vycestovať, čo sa na prípad žalobcu nevzťahuje. Žalovaný preskúmal a prehodnotil všetky listinné dôkazy, ktoré sú uložené v administratívnom spise týkajúce sa zastavenia konania v žiadosti žalobcu, na základe ktorých správny orgán vydal rozhodnutie o zastavení konania v žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky pod č. p.: PPZ-HCP-BA8-121-006/2018-Ž zo dňa 23.07.2018 a zastáva názor, že neporušil zákonnosť ani vecnú správnosť rozhodnutia zo stránky právnej ani skutkovej. Žalovaný všetky námietky žalobcu považuje a pokladá za nedôvodné tvrdenie.
17.
Poukazoval na to, že žalobca k žiadosti nijakým iným spôsobom nezdokladoval starostlivosť o dieťa, žiadnym iným spôsobom nepreukázal, v čom spočíva a v akej miere spočíva jeho starostlivosť o dieťa. akým spôsobom zabezpečuje finančné potreby rodiny. Žalovaný má za to, že žalobca vôbec nemá záujem žiadnym spôsobom riešiť si svoj doterajší osobný stav žitia v akom sa nachádza a ďalšieho živobytia a materiálneho zabezpečenia a zaobstarania svojho rodinného a súkromného života na čo žalobca kladie dôraz. Žalobca si zvolil jednoduchšiu formu zabezpečenia sa, zlegalizovania si pobytu, jednoduchšiu formu pobytu. Opakovane žiada o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, opakovane sa odvoláva proti vydaným rozhodnutiam i napriek tomu, že si je sám vedomý skutočnosti, že nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu. Má za to, že žalobca svojim konaním, t. j. tým, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava už 11 rokov neoprávnene a svojim správaním, t.j. nerieši zlegalizovanie svojho pobytu.
18.
Žalovaný apeluje na to, že žalobca ku svojej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky nepriložil doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť ako to ustanovuje § 59 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi zákon o pobyte cudzincov ukladá povinnosť predložiť doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť. Vzhľadom na to, že vo svojej žiadosti o tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky už v minulosti uviedol aj presnú špecifikáciu paragrafového znenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré žiada o tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, tak ako ich uvádza zákon o pobyte cudzincov, bol si vedomý aj povinností, ktoré mu vyplývajú z § 59 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov. Zároveň žalovaný má zato potrebu uviesť, že je v záujme žalobcu, aby priložil k žiadosti o pobyt všetky zákonom stanovené doklady, aby bolo jeho žiadosti vyhovené. Ďalej žalovaný na základe zistených skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu uvádza, že žalobca k vydanému rozhodnutiu o prerušení konania v žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na
území Slovenskej republiky dňa 04.04.2018 doložil čestné vyhlásenie, kde svojim podpisom potvrdzuje, že sa v Ruskej federácii a ani v žiadnom inom štáte nikdy nedopustil konania, ktoré je v Slovenskej republike kvalifikované ako úmyselný trestný čin a nikdy nebol za takéto konanie v Ruskej federácii a ani v inom štáte právoplatne odsúdený. Na základe uvedeného žalovaný dáva do pozornosti, že už počas konania v jednej ďalšej obdobnej žiadosti žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky žalobca priamo nežiadal o upustenie od predloženia registra trestov z domovskej krajiny, ale k žiadosti priložil čestné vyhlásenie, ktoré bolo správnym orgánom zaslané na Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru (ďalej len: „ÚHCP P PZ"), ktoré bolo súčasťou prílohy k žiadosti o stanovisko k bezúhonnosti. Dňa 04.11.2016 bola na správny orgán zaslaná písomná informácia, že ÚHCP PPZ naďalej trvá na svojom stanovisku zo dňa 02.10.2015, č. p.: PPZ-HCP- OCP1-2015/011187-002, a to neupustiť od priloženia dokladu potvrdzujúceho bezúhonnosť v konaní o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky. Čestné prehlásenie nie je možné pokladať za doklad preukazujúci bezúhonnosť podľa § 121 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko Ruská federácia výpis z registra trestov vydáva. Správny orgán na základe uvedeného dôvodu v stanovisku zaslal dňa 09.04.2018 žalobcovi oznámenie pod č. p.: PPZ-HCP-BA-121-003/2018-Z, že doložené čestné vyhlásenie o bezúhonnosti nie je možné akceptovať spolu s vysvetlením - citáciou § 121 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov o tom, čo sa považuje za doklad o bezúhonnosti v zmysle zákona o pobyte cudzincov.
19.
Žalovaný na základe predloženého administratívneho spisu a zistených procesných úkonov v konaní o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky zastáva názor, že žalobca od podania žiadosti zo dňa 10.06.2015 nepreukázal svoje tvrdenia konkrétnymi dôkazmi, nezmienil sa, neuviedol, nevyjadril sa a ani nepredložil a nepreukázal žiadne skutočnosti a hodnoverné doklady, ktoré by boli predmetom posudzovania a nasvedčovali tomu, že je dôvod na udelenie tolerovaného pobytu, pričom mu bola daná táto možnosť, počas celého rozhodovacieho konania a mal možnosť ako účastník konania predkladať návrhy, podnety, čo v danom prípade mu bolo umožnené.
20.
Cieľom vydaného rozhodnutia o zastavení konania v žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky nebolo siahať na právo garantovaného v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Štát však má záujem i o ochranu spoločnosti pred páchaním protizákonného konania. Skôr zastáva názor, že celé konanie a tvrdenia žalobcu možno považovať za nedôveryhodné, irelevantné, špekulatívne, nakoľko žalobca si takýmto spôsobom chce zlegalizovať pobyt, zotrvať na území Slovenskej republiky, v celom schengenskom priestore a naďalej udržiavať tento protiprávny stav. Žalovaný má za to, že pre spoločnosť z mnohých hľadísk nie je žiaduce, aby sa v Slovenskej republike zdržovali cudzí štátni príslušníci nerešpektujúci jej zákony. Je povinnosťou ktorejkoľvek osoby rešpektovať zákony štátu, na ktorého výsostnom území sa nachádza, aj keď nie je jeho občanom. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca chce svoju povinnosť - doloženie k žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky doklad o bezúhonnosti z Ruskej federácie preniesť na správny orgán, aby on nemusel vycestovať z územia Slovenskej republiky. Žalobca nedoložil k žiadosti žiadne relevantné dôkazy o tom, že nemôže vycestovať do domovskej krajiny, takisto nepožiadal ani o odpustenie doloženia dokladu o bezúhonnosti. Je absurdné, aby správny orgán žiadal namiesto cudzincov register trestov na základe medzinárodných zmlúv z cudzích štátov. Túto povinnosť ukladá § 59 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.
21.
Žalovaný preskúmal a prehodnotil všetky listinné dôkazy, ktoré sú uložené v administratívnom spise týkajúce sa udelenia tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, a na základe uvedených skutočností zastáva názor, že neporušil zákonnosť ani vecnú správnosť rozhodnutia zo stránky právnej ani skutkovej.
22.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného správneho orgánu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil, vypočul žalobcu (resp. jeho právnu zástupkyňu), a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
23.
Žalobca v konaní poukazoval na to, že v jeho veci už ako kasačný súd rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 10 Sžak/6/2017 (zamietol ním kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5 S/328/2015, ktorým tento súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.10.2015 potvrdzujúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.07.2015 zamietajúce žiadosť žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu) konštatoval, že sa správne orgány musia zaoberať aj právom žalobcu na rodinný a súkromný život a musia mu umožniť požadovaný doklad predložiť, pričom správne orgány splnili iba jednu z týchto podmienok, keď prerušením konania žalobcovi poskytli dlhšiu lehotu na predloženie dokladu. Jeho právom na rodinný a súkromný život sa však opätovne nezaoberali, veci si zjednodušili a konanie zastavili iba s odvolaním sa na nepredloženie požadovaného dokladu.
24.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov Policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, a) ktorý je maloletou osobou nájdenou na území Slovenskej republiky, b) ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a) až d) možno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne preukáže svoju totožnosť iným spôsobom, c) ktorý je obeťou obchodovania s ľuďmi, 69) ak má najmenej 18 rokov; policajný útvar alebo osoba poverená ministerstvom vnútra oboznámi štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto dôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú, d) ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.
Podľa § 59 ods. 3, ods. 12 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (3) Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. b), priloží k žiadosti doklad, ktorým preukáže potrebu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života a doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci jeho bezúhonnosť; ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch od priloženia dokladu potvrdzujúceho jeho bezúhonnosť upustiť.
(12) Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu, ak a) štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby,
b) nespĺňa podmienky na udelenie tolerovaného pobytu, c) štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou, d) nepriložil doklad podľa odseku 3.
Podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach 1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok) (3) Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku Správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
25.
V súlade so stanoviskom žalobcu bolo v danom prípade potrebné prihliadať aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 10 Sžak/6/2017, ktorým nebolo vyhovené kasačnej sťažnosti žalovaného vo veci zrušenia jeho predchádzajúceho rozhodnutia potvrdzujúceho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu, a podľa ktorého žalovaný dostatočným spôsobom nezdôvodnil, prečo pri zamietnutí žiadosti nedošlo k zásahu do žalobcovho práva na rodinný a súkromný život, ako to deklaruje čl. 8 ods. 1 Dohovoru. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 (87/2009) právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany. Orgány Slovenskej republiky sú povinné aj v prípade aplikácie noriem práva Európskej únie alebo v prípade aplikácie noriem vnútroštátneho práva predstavujúcich transpozíciu právnych aktov orgánov Európskej únie rešpektovať právo na ochranu rodinného života v rozsahu štandardu priznaného dohovorom, pretože tento záväzok do 01.12.2009 vyplýval z ustanovenia čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a od 01.12.2009 vyplýva z čl. 7, čl. 52 ods. 3 a čl. 53 Charty základných práv Európskej únie v spojení s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii v znení Lisabonskej zmluvy.
26.
Hoci v prípade zastavenia konania ide o iný postup rozhodujúceho správneho orgánu ako pri predchádzajúcom zamietnutí žiadosti žalobcu (ktorý postup sa inak súdu javí ako neadekvátny vzhľadom na skutočnosť, že osobitný predpis v ustanovení § 59 ods. 12 spája s nepredložením dokladu preukazujúceho bezúhonnosť žiadateľa zamietnutie žiadosti, nie zastavenie konania, ale pri rešpektovaní právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia naznačil možnosť zastavenia konania, ho súd nepovažoval za dôvod pre zrušenie rozhodnutia), správny orgán sa aj v odôvodnení rozhodnutia zastavujúceho konanie musí vysporiadať so všetkými nie zjavne nerelevantnými námietkami účastníka.
27.
V tomto prípade správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 23.07.2018 nespomenul akúkoľvek súvislosť zastavenia konania vo veci žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu so žalobcom namietaným právom na rešpektovanie súkromného života, napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku 5 S/328/2015, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvisiacom rozsudku 10 Sžak/6/2017 z 20.06.2017 označili predchádzajúce rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, a to najmä vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúce sa zásahu do jeho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, pričom toto právo žalobca vo svojej argumentácii spája práve s pretrvávajúcou požiadavkou na predloženie dokladu, ktorého nezabezpečenie bolo dôvodom zastavenia konania a ktoré podľa žalobcu je možné nahradiť čestným prehlásením.
28.
Podobne v druhostupňovom konaní žalovaný v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia zo dňa 03.01.2019 k argumentácii právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života a aplikáciou článku 8 ods. 2 Dohovoru nezaujal žiadne stanovisko (resp. na strane 2 svojho rozhodnutia iba konštatoval, čo v tejto súvislosti správny orgán uviedol v rozhodnutí z 29.03.2017), hoci išlo aj o zásadnú odvolaciu námietku žalobcu.
29.
Tvrdenia žalovaného v jeho písomnom vyjadrení k žalobe (strana 5 vyjadrenia zo dňa 29.04.2019), že sa správny orgán správne vysporiadal s právom žalobcu na súkromie a rodinný život garantovaným Dohovorom preto nemá opodstatnenie, rovnako ako jeho konštatovanie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že účastník konania v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by
preukazovali dôvod nedoloženia dokladov v lehote určenej rozhodnutím správneho orgánu o prerušení konania, pri ktorom (konštatovaní) žalovaný opomenul uviesť, aké dôvody nedoloženia požadovaného dokladu žalobca v odvolaní konkretizoval, a prečo ich žalovaný považoval za nerelevantné alebo nepreukázané.
30.
Žalovaný sa tak nie nedostatočne vysporiadal, ale vôbec nevysporiadal so zásadnými odvolacími námietkami žalobcu a opätovne zaťažil svoje rozhodnutie vo veci vadou nepreskúmateľnosti vytvárajúcou prekážku nielen pre kvalifikovanú obranu žalobcu, ale aj pre samotný súdny prieskum vecnej správnosti rozhodnutia.
31.
Vzhľadom na kompetencie odvolacieho orgánu pri náprave pochybení správneho orgánu prvého stupňa súd považoval za dostačujúce pre dosiahnutie účelu tohto konania zrušenie primárne preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.01.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktorému súčasne vec vrátil na ďalšie konanie vo vyššie naznačenom smere, výsledkom ktorého po vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu musí by rozhodnutie po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 47 správneho poriadku.
32.
Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
33.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.