Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-137-2019.pdf
PDF · 72.51 KB
No categories available
5To/137/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného R. Y. pre zločin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 17.6.2019 sp. zn. 6T/65/2017-253, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.7.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. Y., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Skalica napadnutým rozsudkom zo dňa 17.6.2019 sp. zn. 6T/65/2017-253 rozhodol tak, že obžalovaného R. Y. uznal za vinného zo spáchania zločinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Za to ho odsúdil podľa § 245 odsek 3 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, odsek 5 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 tretej vety Trestného zákona, s použitím § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil tiež trest prepadnutia veci, a to kuchynského noža s čiernou plastovou rúčkou s hladkou čepeľou s dĺžkou 23 cm a z toho dĺžkou čepele 12 cm a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/181/2016 zo dňa 22.12.2016, právoplatný dňa 17.01.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa odkázal poškodené spoločnosti s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do výroku o treste. Svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu a to tým, že obžalovaný si nesprávnosť svojho konania uvedomil, poškodenej organizácii sa ospravedlnil a uhradil časť škody pripadajúcej na jeho osobu poisťovni. Prosí o uloženie trestu výchovného charakteru čo najbližšie k spodnej hranici trestnej sadzby. Doterajší priebeh konania mal na obžalovaného vysoko pozitívno-výchovný vplyv. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí. Obžalovaný zotrval na svojom odvolaní, žiadal o uloženie menej prísneho trestu a vzhľadom na medzinárodnú judikatúru žiadal nielen spravodlivý proces ale aj spravodlivý trest. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa meritórne zaoberal odvolaním obžalovaného v rozsahu napadnutého výroku o treste. Krajský súd ako súd odvolací konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne. S prihliadnutím na okolnosť, že obžalovaný sa opätovne dopustil zločinu, okresný súd zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa ustanovenia § 245 odsek 3 Trestného zákona v trvaní od 3 do 8 rokov zmenil tak, že dolnú hranicu trestnej sadzby zvyšoval o jednu polovicu s poukazom na § 38 ods. 5 Trestného zákona ( ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona sa v takom prípade nepoužije), teda na 5 rokov a 6 mesiacov. Horná hranica po jej úprave za použitia asperačnej zásady sa zvyšovala na 10 rokov a 8 mesiacov. Obžalovaný sa totiž stíhanej trestnej činnosti skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok v inej jeho trestnej veci a bolo teda potrebné ukladať trest súhrnný, pričom sa ukladal za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden bol zločinom. Okresný súd poukázal na to, že obžalovaný bol v minulosti trikrát odsúdený, naposledy v roku 2017 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, a má 14 záznamov o priestupku. V minulosti sa dopustil aj prečinu nebezpečeného vyhrážania, a už spomínaného zločinu, a to útoku na verejného činiteľa. Podľa názoru krajského súdu sa okresný súd správne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre zákonné rozhodnutie o treste obžalovaného. Berúc do úvahy obligatórny postup súdu pri ukladaní trestu za opätovné spáchania zločinu, bez možnosti mimoriadne znižovať trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej (resp. upravenej) trestnej sadzby vzhľadom na absenciu splnenia podmienok na takýto postup, je trest uložený napadnutým rozsudkom na samej dolnej hranici trestnej sadzby po úprave ako je uvedené vyššie, z pohľadu krajského súdu primeraný a zákonný. So všetkými skutočnosťami, na ktoré poukázal obžalovaný v podanom odvolaní, t.j. že si uvedomil nesprávnosť konania, že samotný doterajší trestný proces mal na neho dostatočný výchovný vplyv, sa možno vysporiadať len tým spôsobom, že bude na obžalovanom, ako svoj prezentovaný postoj ( mimochodom prejavený až v odvolacom konaní) pretaví do správania sa po (aj počas) výkone trestu odňatia slobody. Ako už bolo uvedené, ani krajský súd nevzhliadol také okolnosti prípadu ani pomery páchateľa, prípadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom vzhľadom na absenciu vyhlásenia o vine obžalovaného nebolo
možné zvažovať ani postup v zmysle Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017). V kontexte zohľadnenia osoby obžalovaného, teda jeho trestnej minulosti, sa uložený trest javí primeraný, nie ako neprimerane prísny. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné, a že napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, a je spravodlivý. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovaného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.