Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-11-2020.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Andreou Ondrejkovou, so sídlom Vrútocká 12, Bratislava, pod sp. zn. EX 1530/2014, o vymoženie 571,01 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.12.2019 č. k. 11Er/314/2014-13, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie.
II. O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie.
III. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,59 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 26.03.2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 571,01 Eur a trov exekúcie, a to na základe vykonateľného exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov oprávneného č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.09.2013.
3. Súdny exekútor následne predložil návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení z dôvodu, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii a to, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, preverovaním vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti, a to ani podielovo, nevlastní žiadny hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom zexekvovania ,vlastní síce osobné motorové vozidlo, avšak vzhľadom na jeho vek je nepredajné a zablokované ďalšími exekútorskými blokáciami, nemá žiadny príjem, ani nepoberá žiadne dávky, na zistených účtoch v bankách sú vysoké mínusové hodnoty, voči povinnému sú vedené viaceré exekúcie. Vzhľadom k uvedenému mal teda za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne a súčasne predložil oznámenie o nemajetnosti povinného s označením doposiaľ zisteného majetku povinného a zoznam exekúcii vedených v Centrálnom registri exekúcií. Zároveň súdny exekútor uviedol, že žiada rozhodnúť o trovách exekúcie vo výške 56,69 Eur.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že po prešetrení pomerov povinného z pripojeného exekučného spisu mal za to, že je preukázaná nemajetnosť povinného, a to doloženým šetrením majetku povinného
súdnym exekútorom a z obsahu exekučného spisu s tým, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť zexekvovateľný, nie je poberateľom pravidelnej mzdy, ani dôchodku, nemá vedený účet v banke a sú voči jeho osobe vedené ďalšie exekúcie. Vzhľadom k uvedenému, exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil, a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 s tým, že ďalšie navyšovanie exekučných nákladov v tomto konaní, vzhľadom na nemajetnosť povinného je neúčelné.
5. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 56,69 Eur. Súd prvej inštancie priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v platnom znení vo výške 33,19 Eur, poštovné vo výške 1,40 Eur, poplatky za elektronickú lustráciu spolu vo výške 0,90 Eur. Súdny exekútor je platcom DPH, z toho dôvodu žiadal priznať daň z pridanej hodnoty 20% z odmeny súdneho exekútora, ktoré súd priznal vo výške 7,10 Eur. Trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi tak činia spolu 42,59 Eur. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené poštovné vo výške 7,75 Eur z dôvodu nepreukázania vynaloženého poštovného na toto exekučného konanie z pripojeného exekútorského spisu, ďalej telekomunikačné výdavky vo výške 4,- Eur, nakoľko súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada za drobné administratívne náklady.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania pokladal za predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Bol toho názoru, že právo prisúdiť či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Podľa oprávneného pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený doplnil, že v prípade ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Oprávnený si vybral súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Na základe uvedeného oprávnený žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. K podanému odvolaniu sa nevyjadrili ani povinný, ani súdny exekútor.
8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie je v napadnutom výroku o zastavení exekúcie vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie bolo podané proti výroku rozhodnutia, proti ktorému podanie odvolania nie je prípustné a preto ho podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
9. Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
10. V posudzovanom prípade je exekučným titulom výkaz nedoplatkov oprávneného č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2013 a vykonateľnosť dňa 17.12.2013.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie dôvodnosti zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, a to z dôvodu nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
12. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
13. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná.
16. Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že stav nemajetnosti v predmetnej exekučnej veci musí vyplývať z objektívnych skutočností, musí byť preukázaný šetrením súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného konania zisťuje majetkové pomery povinného a až na základe tohto šetrenia, môže samotný súdny exekútor, prípadne povinný podať podnet, resp. návrh na súd na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, o ktorom exekučný súd rozhodne na podklade spisu súdneho exekútora a posúdi, či skutočne existujú objektívne dôvody na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, a to v súlade so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia predmetného exekučného konania. Odvolací súd poukazuje na to, že je predovšetkým v záujme samotného oprávneného, aby v prípade existencie nemajetnosti povinného exekúcia ďalej nepokračovala, aby sa tým nedôvodne nenavyšovali trovy exekúcie.
17. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že bolo preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, pretože po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora tak, ako sú podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie.
18. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré nemajú žiadne reálne opodstatnenie, vychádzajúce z jeho zistených osobných a majetkových pomerov, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Takými sú aj úvahy oprávneného o možnom nadobudnutí nejakého majetku povinným a prípadné následne zlepšenie finančnej situácie povinného. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa v predmetnej veci začalo ešte v roku 2014. Osobné a majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu, t. j. po dobu viac ako 6 rokov, nezmenili. Nejedná sa teda v prípade povinného len o nejaký prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať, ale jedná sa o stav pretrvávajúci minimálne po dobu viac ako 6 rokov. Povinný nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti, nemá evidované žiadne účty v bankách, nebolo zistené vlastníctvo hnuteľných vecí, ktoré by mohli byť súdnym exekútorom speňažené a taktiež nie je poberateľom mzdy alebo dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, že ďalšie pokračovanie vykonávania exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
19. Vecne správne preto rozhodol súd prvého stupňa, ak exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
21. Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu prvej inštancie v celom rozsahu, a teda aj proti výroku o trovách exekúcie.
22. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
23. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
24. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované ustanovenie § 357 CSP taxatívne vymedzuje, voči ktorým ustanoveniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 01.07.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.), ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie).
25. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
26. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané aj proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, a teda proti výroku proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie povinného v tejto časti odmietol.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).