Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Cb-39-2018.pdf
PDF · 138.32 KB
Case nature
Area
Subarea
51Cb/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: KG Holding s. r. o., so sídlom Slovenská 26, Košice, IČO: 48 139 416, zastúpený: JUDr. Maroš Minčík, advokát, so sídlom Palackého 1, Košice, proti žalovanému: ELYOTT Consulting Group SK s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 44 351 861, zastúpený: Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 50 567 942, o zaplatenie 4 000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.000 eur od 31.10.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.02.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 4 000,- € s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. V žalobe žalobca uviedol, že žalobca dňa 11.09.2017 vystavil žalovanému faktúru č. 10170036, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie prevodu obchodného podielu spoločnosti LATARA s.r.o. v sume 2 000,- €, so splatnosťou 18.09.2017, pričom žalobca neeviduje platbu za uvedenú faktúru. Dňa 26.09.2017 žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom e-mailovej komunikácie na bezodkladnú úhradu splatnej dlžnej sumy, pričom žalovaný prisľúbil jej úhradu. Dňa 29.09.2017 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 10170045, ktorej predmetom bolo taktiež sprostredkovanie prevodu obchodného podielu obchodnej spoločnosti DALMA s.r.o. v sume 2 000,- €, so splatnosťou 06.10.2017. Prostredníctvom e- mailovej komunikácie zo dňa 13.10.2017 žalobca vyzval opätovne žalovaného na úhradu predmetnej faktúry, avšak žalovaný prestal reagovať na e-maily žalobcu a uvedenú obchodnú spoločnosť previedol na nového majiteľa na základe kópii zaslaných mu žalobcom, ktoré boli vytvorené pomocou scanu a zaslané žalovanému.
3. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 03.03.2018 pod č. k.: 51Cb/39/2018-28 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom žiadal, aby súd žalobu zamietol, nakoľko neexistuje žiadny dokument - dohoda medzi žalovaným a žalobcom, ktorý by bližšie upravoval konkrétne podmienky spolupráce, a teda aj oprávňoval žalobcu vystavovať akékoľvek faktúry žalovanému a tiež ukladal žalovanému povinnosť takéto faktúry uhradiť a žalovaný z dôvodov uvedených v odpore považuje návrh žalobcu za zjavne neoprávnený a neodôvodnený.
Žalovaný ďalej uviedol, že v decembri 2013 bol žalovaný bez predošlého vyžiadania kontaktovaný prostredníctvom e-mailu osobou G. V.Á. (teraz Q.), ktorá tak činila z vlastnej iniciatívy, v ktorom žalovanému ponúkala možnosť odpredaja zopár spoločností, ktoré mali byť platcovia DPH. Žalovaný na túto výzvu nereagoval. V januári 2015 sa G. V. (už pod menom Q.) opäť dopytovala na možnosť odpredaja spoločnosti platcu DPH, ktorá bola založená v roku 2013. Keďže mal žalovaný v tom čase záujemcu o takúto spoločnosť', prikývol na ponuku G. Q.. Ústna dohoda znela, že žalovaný na vlastné náklady vypracuje všetku potrebnú prevodovú dokumentáciu a taktiež zabezpečí zápis predmetných zmien v spoločnosti do obchodného registra vrátane úhrady správneho poplatku. G. Q. mala zabezpečiť podpis pôvodného spoločníka predávanej spoločnosti ako aj konateľa na prevodovej dokumentácii. Zároveň mala žalovanému doručiť všetky dokumenty patriace predávanej spoločnosti, potvrdenie o podaných daňových priznaniach, potvrdenie o ohlásení zmien v spoločnosti na finančnom úrade atď. Na základe vyššie uvedeného jej prináležala finančná odmena. Od tej doby až do konca roku 2017 G. Q. žalovanému podobným spôsobom postupne dodala 18 obchodných spoločností. Ku koncu roka 2017 žalovaný postupne zisťoval (keď ho kontaktovali jeho klienti), že spoločnosti, ktorých predaj sprostredkoval svojim klientom od G. Q., majú rôzne vady. O týchto vadách však nebol žalovaný vopred informovaný a v čase predaja spoločností svojim klientom o ich existencii, resp. hrozbe ich vzniku v budúcnosti nevedel. Išlo napr. o nepodané daňové priznania, nevyzdvihnuté osvedčenia k dani z príjmov, nenadviazanie elektronickej komunikácie s finančným úradom, neoznámenie vykonaných zmien v spoločnosti finančnému úradu, zamlčanie vyrubenej pokuty finančným úradom v čase prevodu spoločnosti, nedoručenie všetkých dokumentov patriacich predmetným predávaným spoločnostiam atď. Žalovaný dňa 27.10.2017 zaslal G. Q. a tiež žalobcovi „Stanovisko k vzájomnej spolupráci a výzvu na doručenie dokumentov“. V uvedenom stanovisku a výzve vyjadril svoju nespokojnosť s poskytovanými službami G. Q. a žalobcu. Žalovaný ďalej v Stanovisku namietol žalobcom vystavené faktúry č. 101 70036 a č. l01 70045 a uviedol aj vyčerpávajúce dôvody svojich námietok. V Stanovisku tiež podrobne opísal svoje námietky na nevyhovujúci a nedostatočný poskytovaný servis, opísal z toho vyplývajúce problémy s daňovým úradom, opísal nedostatky ohľadom podávania daňových priznaní a na to nadväzujúce pokuty atď. Žalovaný v Stanovisku jednoznačne zdôraznil, že počas celej doby spolupráce komunikuje výlučne s G. Q., táto so žalovaným komunikuje výlučne zo súkromnej e-mailovej adresy G..Q..H., resp. I..H.. Žalobca ani jedenkrát nekomunikoval so žalovaným vo svojom mene resp. menom svojho štatutárneho zástupcu, či už prostredníctvom svojho oficiálneho e-mailového konta, oficiálnym listom alebo telefonicky. Žalovaný poukázal aj na fakt, že G. Q. zo začiatku spolupráce u predávaných, resp. ponúkaných spoločnosti nadväzovala elektronickú komunikáciu s finančným úradom, tak ako to ukladá zákon a prostredníctvom takejto komunikácie komunikovala s príslušným správcom dane, t.j. podávala daňové priznania, ohlasovala vykonané zmeny v spoločnosti atď. Po určitom čase však žalovaný zistil, že G. Q. všetky tieto, pre predávané spoločnosti dôležité a nevyhnutné úkony a činnosti, prestala vykonávať. Dňa 10.11.2017 boli žalovanému akurát doručené predžalobné výzvy na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný na tieto výzvy už nereagoval, a to z dôvodu, že svoje vyčerpávajúce stanovisko G. Q. ako aj žalobcovi zaslal už dňa 27.10.2017, teda predtým ako mu boli doručené predžalobné výzvy a mal preukázané, že jeho stanovisko bolo G. Q. a žalobcom prevzaté dňa 30.10.2017, resp. 03.11.2017. Žalovaný zároveň dňa 27.10.2017 taktiež adresoval Výzvu na doručenie dokumentov spoločnosti DALMA s.r.o. pôvodnému jedinému spoločníkovi a konateľovi L. L. na adresu jeho trvalého pobytu. Uvedená zásielka sa žalovanému vrátila naspäť dňa 10.11.2017 ako nedoručená, s poznámkou „adresát neznámy“. Z uvedeného vyplýva, že pán L. je tzv. nekontaktná osoba. Žalovaný má dôvod sa domnievať, že všetky osoby „dosadené“ do spoločností G. Q. môžu byť nekontaktné osoby. Žalovaný, okrem verejne dostupnej adresy trvalého bydliska, nikdy nemal a ani nemá žiadny kontakt (telefónne číslo, resp. e- mailovú adresu) na uvedené dosadené osoby v spoločnostiach, týmito kontaktmi disponovala G. Q.. Tvrdenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 23.5.2018 o tom, že obchodné spoločnosti nemali žiadne vady alebo nedostatky, sa nezakladá na pravde. Žalovaný v tejto nadväznosti žiada, aby žalobca rozptýlil oprávnené pochybnosti žalovaného a predložil súdu dôkazy potvrdzujúce skutočnosť, že všetky predávané spoločnosti (v zmysle predloženého dôkazu žalovaným, ktorý sa už nachádza v súdnom spise - zoznamom predaných spoločností od 2015-2017) mali včas vybavené elektronické podávanie pre komunikáciu s Finančnou správou, boli podávané všetky daňové priznania riadne a včas, ako aj boli podávané oznámenia o vykonaných zmenách vo všetkých spoločnostiach riadne a včas. Nie je takisto pravda, keď žalobca tvrdí, že G. Q. ako štatutárny zástupca spoločnosti KG Holding s.r.o, vopred informovala p. P. G. o všetkých podaných daňových priznaniach za predané spoločnosti.
Konkrétne k spoločnostiam DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o. - sprostredkovanie predaja vyššie uvedených spoločností prebiehalo identicky ako mnohokrát predtým, avšak počas prevodu obchodného podielu v spoločnosti DALMA s.r.o. a tiež LATARA s.r.o. nespokojnosť žalovaného so službami žalobcu začala výrazne eskalovať, keď sa jednak začali množiť sťažnosti klientov žalovaného z predchádzajúcich prevodov ako aj servis G. Q. bol absolútne nedostatočný. Jednalo sa konkrétne o neskoré zabezpečenie overených podpisov - spravidla viac ako jeden týždeň, nedodanie súhlasu správcu dane, nedodanie živnostenských listov, osvedčení o registrácii k dani z príjmov, vedomé zavádzanie s informáciou o zasielaných dokumentoch žalovanému atď.. Všetky tieto skutočnosti veľmi negatívne vplývali na žalovaného ako aj jeho klientov, ktorí boli so službami výrazne nespokojní. Žalovaný zabezpečil zápis zmien v obchodných spoločnostiach DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o. tak, ako mnohokrát predtým v súlade so zákonom, t.j. po dodaní naskenovaných dokumentov od žalobcu. Na výzvu žalobcu, resp. G. Q., aby žalovaný nezabezpečil zápis zmien v obchodnej spoločnosti DALMA s.r.o. žalovaný nereagoval, nakoľko ju nepokladal za opodstatnenú, keďže výzva od žalobcu, resp. G. Q. prišla v čase, keď faktúra č. 10170045 nebola ešte ani po splatnosti. Navyše táto výzva prišla od žalobcu v takom čase, keď žalovaný už finišoval s celým procesom zápisu zmien v obchodnom registri na slovensko.sk. Žalovaný odmietol prerušiť celý časovo, komunikačne, organizačne a úkonovo náročný proces prevodu obchodného podielu tesne pred jeho finalizáciou, nakoľko by mu vznikli značné škody. Až čas ukáže, či sa u spoločností DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o. nepreukážu identické nedostatky a vady ako pri predchádzajúcich spoločnostiach, či klientom žalovaného nevzniknú neželané škody v dôsledku toho, že G. Q. poskytla neúplný, nedostatočný servis, keď nenadviazala elektronickú komunikáciu s Finančným úradom, nepodala daňové priznanie, resp. neohlásila vykonané zmeny v spoločnostiach včas alebo vôbec. Žalovanému na základe pretrvávajúceho nedostatočného a neúplného servisu od G. Q. už došla trpezlivosť a žalobcovi a tiež G. Q. zaslal „Stanovisko k vzájomnej spolupráci a výzva na doručenie dokumentov“ zo dňa 16.10.2017.
4. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.05.2018 uviedol, že žalobca v decembri 2013 kontaktoval žalovaného s ponukou na odpredaj obchodných spoločnosti. V tej dobe disponoval spoločnosťami svojich klientov, ktorí mali v záujme ich predať. Na webovej stránke žalovaného boli uvedené informácie, že predáva obchodné spoločnosti, z uvedeného dôvodu žalobca ich následne kontaktoval s ponukou predaja obchodných spoločností. Všetky spoločnosti, ktoré boli žalovanému odpredané, mali včas vybavené elektronické podávanie pre komunikáciu s Finančnou správou, taktiež boli podávané všetky daňové priznania riadne a včas. G. Q., štatutárny zástupca spoločnosti KG Holding s.r.o., o týchto podaniach vopred informovala p. P. G., štatutárnu zástupkyňu žalovaného. V čase, keď sa obchodná spoločnosť odpredala a zmenil sa konateľ a spoločník, p. Q. už nemala na základe čoho podávať daňové priznania za týchto nových konateľov, keďže nebola na tieto úkony novými konateľmi splnomocnená. O týchto skutočnostiach bola pani konateľka p. P. G. vopred informovaná a nemala voči tomu žiadne výhrady. Zmluva o vzájomnej spolupráci neexistuje, keďže strany mali dobré vzťahy a nikdy nebol problém s úhradou vpred dohodnutej odmeny. Počas spolupráce žalovaným pani Q., konateľka žalobcu nebola nikdy upozornená na žiadne nedostatky a chyby zo strany žalovaného. O tom, že spolupráca fungovala zo strany pani Q. svedčí aj mailová komunikácia, z ktorej je zrejmé, že nedostatky boli vždy iba na strane žalovaného, a to oneskorené predkladanie dokumentov obchodných spoločností v súvislosti s prevodom obchodných podielov, chybne vypracované dokumenty a pod. Žalobca prevzal „Stanovisko k vzájomnej spolupráci“ od žalovaného dňa 27.10.2017, z tohto stanoviska bol rozhorčený, vzhľadom k tomu, že skutočnosti v ňom uvedené sa nezakladali na pravde. Žalobca mal za to, že žalovaný nedôvodne uvádza nepravdivé skutočnosti, aby nezaplatil za poskytnuté služby žalobcom. Stanovisko žalovaný zaslal až v okamihu, keď ho žalobca vyzýval k úhradám za dohodnuté obchody. Do tejto doby žalovaný ani raz žalobcu neinformoval o tom, že nie je spokojný s poskytnutými službami žalobcu, preto podaný odpor považuje žalobca za účelový a nedôvodný. Žalovaný sa k úhradám vyjadroval tak, že budú uhradené. Žalobcu zavádzal a za účelom obohatenia sa zinkasoval finančné prostriedky za dve obchodné spoločnosti, ktoré následne, aj napriek upozorneniu, že k prevodu nemá dôjsť pokiaľ sa neuhradia faktúry za sprostredkovanie týchto obchodov, previedol na základe scanov. Za spoločnosť LATARA s.r.o., sa žalovanému odoslali originál dokumentov, ale k úhrade faktúry už nedošlo. Za spoločnosť DALMA s.r.o., vzhľadom k bezproblémovému fungovaniu a spolupráci žalovanému odoslal žalobca dokumenty oscanované, s informáciou, že žiada o úhradu predošlej faktúry za spoločnosť LATARA s.r.o. a taktiež úhradu za spoločnosť DALMA s.r.o. a že bezodkladne po úhrade týchto faktúr žalobca odošle originál dokumentov. K úhradám faktúr však nedošlo a žalovaný spoločnosť previedol na základe scanov odoslaných žalobcom. Žalobca v dobrej viere a s prihliadnutím na doposiaľ bezproblémovú spoluprácu mal zato, že žalovaný neprevedie obchodné spoločnosti na základe scanov, keďže bol vopred informovaný, že originál dokumentov mu žalobca neodošle, pokiaľ nebude mať uhradenú faktúru za predchádzajúci obchod. Žalovaný sa navyše v písomnom podaní /odpore/ vôbec nevyjadril k faktúre č. 10170036 zo dňa 24.10.2017 a k faktúre č. 101700045 zo dňa 06.10.2017, ktoré mu boli žalobcom zaslané za sprostredkovanie prevodu obchodnej spoločnosti LATARA s.r.o. a DALMA s.r.o., ktoré žalobcovi neuhradil a dostatočným spôsobom neodôvodnil neuhradenie predmetných faktúr. Žalovaný sa nevyjadril k sprostredkovaniu prevodu spoločností LATARA s.r.o. a DALMA s.r.o., ktoré sú predmetom tejto žaloby. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu poukazuje na spoločnosti Ever Color s.r.o., Develop, NEGA s.r.o., LEE-MIHO s.r.o., ktoré nie sú predmetom tohto konania, pričom v čase, kedy došlo k uloženiu pokút za nepodanie daňového priznania a nesplnenie registračnej povinnosti uvedeným spoločnostiam už nemal žalobca, resp. jeho konateľka pani Q. splnomocnenie na zastupovanie.
5. Okresný súd Bratislava II, dňa 17.10.2018, č.k.: 51Cb/39/2018-156, rozhodol vo veci v súlade s § 274 CSP, rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu.
6. Žalovaný sa svojím podaním doručeným súdu dňa 30.11.2018 domáhal zrušenia predmetného rozsudku pre zmeškanie. Súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 17.10.2018, č.k.: 51Cb/39/2018-156, ktorým súd rozhodol podľa § 274 CSP, zamietol.
7. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 51Cb/39/2018-178 zo dňa 01.03.2019 zmenil tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.10.2018, č.k.: 51Cb/39/2018-156 zrušil.
8. Okresný súd Bratislava II vec opätovne riadne prejednal a vo veci rozhodol.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je okrem iného aj v sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb a vedenie účtovníctva. Konateľkou spoločnosti je od 07.09.2015 až do súčasnosti G. Q..
G. Q. okrem spol. žalobcu, bola aj konateľkou (24.09.2011 do 19.01.2018) aj spoločníčkou (23.11.2011 do 19.01.2018) spoločnosti Dossena s.r.o., IČO: 46 357 955. Spol. Dossena s.r.o. bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 33CbR/49/2016 zo dňa 25. októbra 2017.
Žalovaný je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je taktiež (okrem iného) aj v sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb a vedenie účtovníctva. Konateľmi spoločnosti boli P. G. (od 10.06.2014 do 19.12.2018) a Z. G. (od 10.06.2014 do súčasnosti).
Žalobca ako dodávateľ dňa 11.09.2017 vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 10170036, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie prevodu obchodného podielu spoločnosti LATARA s.r.o. v sume 2 000,- €, so splatnosťou 18.09.2017.
Dňa 26.09.2017 žalobca vyzval žalovaného prostredníctvom e-mailovej komunikácie na bezodkladnú úhradu splatnej dlžnej sumy, pričom žalovaný prisľúbil jej úhradu.
Dňa 29.09.2017 žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 10170045, ktorej predmetom bolo taktiež sprostredkovanie prevodu obchodného podielu obchodnej spoločnosti DALMA s.r.o. v sume 2 000,- €, so splatnosťou 06.10.2017.
Prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 13.10.2017 žalobca vyzval opätovne žalovaného na úhradu predmetnej faktúry.
Listami zo dňa 24.10.2017 označenom ako „Predžalobná výzva“ vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie neuhradených faktúr č. 10170036 a č. 10170045.
Obchodná spoločnosť DALMA s.r.o. (teraz Fresh import s.r.o.), IČO: 51 022 796, podľa výpisu z obchodného registra zmenila od 12.10.2017 konateľa a spoločníka.
Obchodná spoločnosť LATARA s.r.o. (teraz EC Engineering and Consulting s.r.o.), IČO: 51 025 574, podľa výpisu z obchodného registra zmenila od 14.09.2017 konateľov a spoločníkov.
V liste zo dňa 16.10.2017 adresovanom spol. KG Holding, s.r.o. so sídlom Slovenská 26, Košice označenom ako „Stanovisko k vzájomnej spolupráci“ žalovaný vyjadril nespokojnosť so službami žalobcu. V závere tohto listu žalovaný uvádza, cit.: „DALMA s.r.o. Týmto vás informujeme, že od 12.10.2017 sú v obchodnom registri v spoločnosti DALMA s.r.o. zapísané všetky vopred oznámené a vami odsúhlasené zmeny. Zároveň Vás vyzývame, aby ste vy, resp. pôvodný spoločníka a konateľ bezodkladne doručili všetky dokumenty (bližšie špecifikované vyššie pod „KOMPLEXNÝ SERVIS“), ktoré patria kupujúcej strane, alebo spoločnosti, resp. s ňou akokoľvek súvisia. K úhrade faktúr č. 10170036 a č. 10170045 pristúpime jedine v prípade, že tieto dokumenty nám budú doručené tak ako je požadované. Táto podmienka sa týka aj spoločnosti LATARA s.r.o., ako aj úplne všetkých spoločností, ktorých predaj ste nám v roku 2015 sprostredkovali.“
Konateľka žalobcu G. Q., vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že komunikovala výlučne s vtedajšou konateľkou žalovaného s p. P. G., a to prostredníctvom e-mailovej adresy, telefonicky alebo prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Komunikovala z e-mailovej adresy: G..Q..H., túto adresu používa doposiaľ, takisto s ňou komunikovala prostredníctvom e-mailovej adresy: I..H.. Komunikovala s p. G., poznajú sa dlho, ich spolupráca začala niekedy od r. 2014-2015. Pani G. nikdy nevidela, osobne sa nikdy nestretli. Obsahom ich komunikácie bolo stále a zakaždým len sprostredkovanie predaja obchodných spoločností, keďže predmetom podnikania spoločnosti KG Holding s.r.o. bolo predovšetkým poskytovanie účtovníctva. S p. G.Č. sa vždy bavili len ohľadne predaja obchodných spoločností. V prípade obchodnej spoločnosti LATARA s.r.o. nevie uviesť, či bolo podané daňové priznanie riadne a včas, ale pokiaľ bola spoločnosť vedená na p. L., tak ona mala na starosti podávanie daňového priznania za spol. LATARA s.r.o., resp. spoločnosť KG Holding s.r.o. a v tomto období bolo daňové priznanie podané riadne. Či sa po prepise spoločnosti na nového majiteľa podávalo včas a riadne, to nevie uviesť, z toho dôvodu, že už nového konateľa ohľadom účtovníckych služieb nezastupovala. Finančná správa funguje tak, že ak dôjde k prevodu obchodného podielu a k predaju spoločnosti, tak sa ruší oprávnenie pôvodného konateľa, resp. oprávnenej osoby a musí sa urobiť nová elektronická väzba na nového konateľa, resp. nový konateľ si to môže „naväzbiť“ na účtovnícku firmu, ktorú na to splnomocní. Uvedené platí rovnako aj pre spoločnosť DALMA s.r.o.. V prípade spoločností DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o. si myslí, že bolo vyzdvihnuté osvedčenie o dani z príjmov riadne a včas, ale vzhľadom na odstup času to nevie na 100 % potvrdiť. Za spoločnosť, ktorú založila, väzbila na svoju osobu ID tejto spoločnosti a za tieto spoločnosti aj vyzdvihla osvedčenia, ak sa robil prevod obch. spoločnosti, tak tieto veci posielala p. Takáčovej na spoločnosť žalovaného. Za uvedené dve spoločnosti bola nadviazaná elektronická komunikácia s finančným úradom, nakoľko si ona na tieto obe spoločnosti na základe splnomocnenia konateľa p. L., väzbila na svoju osobu. Keďže po prevode obchodných spoločností došlo k zmene konateľa v týchto spoločnostiach, ona som už nemala splnomocnenie na to, aby mohla v mene týchto spoločností niečo podávať. V prípade spoločností DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o. nevie o žiadnych peňažných sankciách udelených týmto spoločnostiam finančným alebo iným orgánom SR, z jej strany, ani zo strany pôvodného konateľa p. L., nebola určite zamlčaná nejaká sankcia. V prípade týchto spoločností sa všetky dokumenty doručovali spoločnosti žalovaného, pričom keď tieto podávala na poštu, tak zároveň p. G. zasielala e-mail, kde jej oznamovala, že dnešným dňom sa tieto dokumenty zasielajú žalovanému. Pre spoločnosť DALMA s.r.o. neboli doručené originály zmlúv o prevode obchodných podielov, doručovali sa len scany týchto dokumentov, na základe týchto scanov bol vykonaný zápis zmien v obchodnom registri, originál dokumentov má stále ona s tým, že s p. G. aj v iných obchodných veciach, ktoré spolu robili, mali dohodu, že originály dokumentov sa im zašlú až po úhrade sprostredovateľskej faktúry. V tomto prípade k úhrade faktúry nedošlo a z toho dôvodu neboli za spoločnosť DALMA s.r.o. zaslané originály zmlúv. Ona následne bola kontaktovaná konateľom spoločnosti DALMA s.r.o. p. J., z toho dôvodu, že p. Takáčová ich informovala o tom, že originály dokumentov sa stále nachádzajú u nej a majú si ich od nej vypýtať. Povedala mu, že originál sa neodoslal z toho dôvodu, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade našich služieb. Pán J. jej povedal, že spoločnosti žalovaného uhrádzali priamo vkladom na účet sumu 2.700,- € za sprostredkovanie predaja tejto spoločnosti. S p. G. sa nestretol, dokonca povedal, že označil ich komunikáciu za neštandardnú, keď mal záujem o osobné stretnutie, že sa stále komunikovalo len e-mailom alebo telefonicky, ale za túto spoločnosť riadne uhradil dohodnutú sumu a na tom základe bola spoločnosť prepísaná na jeho osobu. Pri spoločnosti LATARA s.r.o. nevie uviesť za akú odplatu sa táto spoločnosť prevádzala zo strany žalovaného na nového konateľa, nakoľko tento je maďarským občanom a nedošlo medzi nami ku kontaktu. Predpokladá, že aj za túto spoločnosť sa uhradilo, lebo inak by nedošlo k prevodu. Štandardne odosielali žalovanému všetky zakladateľské dokumenty, osvedčenie o podnikaní, osvedčenie o pridelení DIČ a osvedčenie o pridelení IČ DPH a následne sa štandardne stále odosielali dokumenty ohľadom prevodov obchodných. podielov, zmluvy, prehlásenia. Dokumenty k prevodom obchodných podielov stále chystala spoločnosť žalovaného. Pokiaľ ide o prvý kontakt, niekedy v r. 2014 si našla ich webovú stránku, ich spoločnosť sa zaoberala sprostredkovaním predaja obchodných spoločností, a preto p. Takáčovú oslovila ohľadom sprostredkovania tohto predaja, mala nejaké spoločnosti, ktoré nevedela dať k odpredaju a na základe toho začala vzájomná komunikácia. Pani Takáčová jej buď zavolala, napísala, keď zháňala pre klienta nejakú spoločnosť, či nejakú nemá, resp. či by nevedela v dohľadnej dobe nejakú zabezpečiť. Pani P. G. bola konateľkou spoločnosti žalovaného, nevie či aj v r. 2014-2015 bola konateľkou, ale vždy jej z firemného e-mailového účtu buď ona alebo jej manžel zasielali korešpondenciu, posielali informácie, či došlo k zápisu zmien v obch. spoločnosti a jej telefónne číslo bolo aj na webovej stránke spoločnosti. Konateľ žalovaného Z. G. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že pokiaľ ide o ním predložené 3 faktúry, tieto majú dokumentovať to, že menovaná vystavovala faktúry pod rôznymi dodávateľmi, pričom vždy je uvedený ten istý účet, na ktorý bolo treba dlžnú sumu uhradiť a teda nie je zrejmé, komu vlastne platili, teda o koho účet vlastne ide a kto poskytoval služby. Ďalej uviedol, že žalovaný komunikoval len s fyzickou osobou p. G. Q., nikdy s ňou nekomunikovali ako so štatutárom žalobcu, ona komunikovala výlučne pod svojím menom. Spolupráca začala tak, že ona kontaktovala žalovaného, že má v ponuke nejaké spoločnosti na predaj, či nemá žalovaný záujem o ich odkúpenie. Spočiatku bola spolupráca bez problémov, až po čase sa začali objavovať nedostatky a vady, pričom napriek výzve, z jej strany nedošlo k žiadnej náprave. Oni nevedeli, že komunikujú s pani Q. ako štatutárnym orgánom KG Holdingu, komunikovali ňou len ako s fyzickou osobou. Nemali odkiaľ vydedukovať, že s ňou komunikujú za KG holding, a to aj preto, že p. Q. vystavovala faktúry na rôzne subjekty, prvá faktúra na spoločnosť žalobcu bola vystavená až niekedy v r. 2017 - 2018, pričom ako zistil z výpisu OR, žalobca vznikol niekedy v prvej tretine r. 2015, tak nerozumie prečo p. Q., keď vraj komunikovala so žalovaným ako štatutár žalobcu, od spočiatku nevystavovala faktúry na túto spoločnosť. Žalovaný písomne nenamietal skutočnosť, že ako dodávateľ sprostredkovateľských služieb vystupujú rôzne subjekty, nakoľko spočiatku na to nebol žiaden dôvod. Spolupráca fungovala, boli dôverčiví. Žalovanému boli dodané doklady a písomnosti, na základe ktorých žalovaný klientom dodal dve obchodné spoločnosti, a to konkrétne spoločnosť DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o., pričom daný postup sa nelíšil ničím iným ako pri iných spoločnostiach. Svojím klientom aj vyfakturovali dodanie týchto dvoch spoločností, tak ako aj ostatným. Ich klienti nemali potrebu vedieť, kto im sprostredkoval predaj týchto spoločností, nemali dôvod im to oznamovať. Uviedol, že celkovo bolo zrealizovaných medzi žalovaným a žalobcom 10 až 15 obchodov; podmienky jednotlivých obchodov boli dohodnuté ústnou formou, podmienky boli dohodnuté na začiatku spolupráce, boli fixné.
10. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
11. Súd na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo aj právne dôvodný, a preto nároku žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
12. V konaní bolo preukázané (a nesporné), že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o spolupráci, ktorej predmetom bola činnosť žalobcu smerujúca k vyhľadávaniu obchodných spoločností, ktorých spoločník /spoločníci/ chcel previesť svoj obchodný podiel na nového majiteľa (záujemcu) a ponuku takýchto spoločnosti následne oznamoval žalovanému, ďalej bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť podpis pôvodného spoločníka a konateľa predávanej spoločnosti na prevodovej dokumentácii, zabezpečiť žalovanému doručenie dokumentov týkajúcich sa týchto spoločnosti, potvrdení o podaných daňových priznaniach, potvrdení o ohlásení zmien v spoločnosti na finančnom úrade. Následne žalovaný na vlastné náklady vypracoval všetku potrebnú prevodovú dokumentáciu a taktiež zabezpečil zápis predmetných zmien v spoločnosti do obchodného registra vrátane úhrady správneho poplatku. Na základe vyššie uvedeného žalobcovi prináležala finančná odmena. Uvedené skutkové tvrdenia v rámci procesnej obrany uviedol sám žalovaný v podanom odpore a tieto neboli medzi stranami sporné. Za poskytovanie týchto služieb si strany dohodli odmenu, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému a žalovaný na zákalde žalobcom vystavenej faktúry odmenu uhradil žalobcovi. Obe strany sporu zhodne potvrdili, že takáto spolupráca medzi nimi prebiehala od roku 2014 až do roku 2019. Sám konateľ žalovaného vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že celkovo bolo zrealizovaných medzi žalovaným a žalobcom 10 až 15 takýchto „obchodov“; podmienky jednotlivých obchodov boli dohodnuté ústnou formou, podmienky a odmena boli dohodnuté na začiatku spolupráce a boli fixné.
13. Teda je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle § 269 ods. 2 ObZ, pričom táto zmluva obsahuje okrem iného prvky zmluvy o sprostredkovaní (§ 642 ObZ). Ustanovenia Obchodného zákonníka v zmluve o sprostredkovaní majú s výnimkou základného ustanovenia (§ 642) dispozitívnu povahu a je preto výlučne vecou zmluvných strán, do akej miery danú zmluvnú voľnosť využijú. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že predmetom činnosti žalobcu bolo vyhľadávanie obchodných spoločností, v ktorých boli na predaj obchodné podiely pre potreby žalovaného, ktorý následne zabezpečoval prevod týchto spoločností v prospech svojich klientov a za túto činnosť žalovaný žalobcovi uhrádzal dohodnutú odmenu.
14. V konaní bolo preukázané, že žalobca vyhľadal pre potreby žalovaného aj spol. LATARA s.r.o. a DALMA s.r.o., pričom sám konateľ žalovaného nepoprel, že následne žalovaný zabezpečil pre svojich klientov prevod obchodného podielu v týchto spoločnostiach a že za túto činnosť žalovanému aj jeho klienti uhradili dohodnutú odmenu. Žalovaný však odmietol za činnosť žalobcu týkajúcu sa týchto obchodných spoločností zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu s odôvodnením, že predmetné spoločnosti DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o. vykazovali právne vady a taktiež z dôvodu, že listom zo dňa 16.10.2017 vytkol existenciu vád aj v prípade ďalších spoločností, ktorých sa týkala spolupráca medzi žalobcom pre žalovaným.
15. Žalovaný však v tejto časti svojich skutkových tvrdení neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepredložil jediný dôkaz preukazujúci, že by spoločnosti DALMA s.r.o. a spoločnosť LATARA s.r.o. vykazovali akékoľvek právne, či iné vady, ktorých existencia by zakladala právo žalovaného odmietnuť žalobcovi uhradiť dohodnutú odmenu. Aj žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od hmotného práva. Žalovaný, pokiaľ tvrdil, že predmetné spoločnosti vykazovali pri prevode nedostatky, resp. tvrdil, že bola týmto spoločnostiam za porušenie zákonných povinností uložená príslušným orgánom pokuta alebo sankcia, bol povinný toto tvrdenie preukázať. Žalobca však vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam nepredložil súdu jediný dôkaz. Pokiaľ ide o iné obchodné spoločnosti, ktoré pre potreby žalovaného vyhľadal žalobca a za ktoré žalovaný uhradil žalobcovi odmenu a následne mu listom zo dňa 16.10.2017 vytkol vady, ktoré tieto spoločnosti vykazovali (ER DESIGN s.r.o., Ever Color s.r.o., Develop 4U s.r.o., LEE-MIHO s.r.o., NEGA s.r.o.), súd sa týmito skutkovými tvrdeniami žalovaného nezaoberal, nakoľko za stavu, kedy si žalovaný v rámci procesnej obrany z tohto dôvodu v konaní neuplatnil žiaden nárok, sú tieto tvrdenia bez akejkoľvek súvislosti s prejedávanou vecou, nakoľko predmetom tohto konania pred súdom bol výlučne nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie predaja spol. DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o..
16. Je teda nepochybné, že žalobcovi za jeho činnosť vznikol nárok na odmenu, nakoľko práve na základe výsledku činnosti žalobcu mohol žalovaný následne zabezpečiť pre svojho klienta ako záujemcu uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom žalovaný za túto činnosť dostal od svojho klienta aj zaplatenú dohodnutú odmenu (čo sám žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi pred súdom).
17. Vzhľadom a uvedené je potom jednoznačné, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odmeny (§ 644 Obchodného zákonníka), nakoľko práve jeho pričinením bola následne uzavretá zmluva medzi záujemcom a treťou osobou.
18. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca v prípade spol. DALMA s.r.o. neodovzdal žalovanému originály listín, z vykonaného dokazovania (výpoveď konateľky žalobcu a obsah mailovej komunikácie medzi p. G. a p. Q.) vyplynulo, že bolo obvyklou obchodnou zvyklosťou medzi stranami, že k odovzdaniu originálov dokladov došlo zo strany žalobcu až po tom, ako zo strany žalovaného došlo k uhradeniu odplaty za vykonanú činnosť. Keďže v tomto prípade žalovaný žalobcovi neuhradil odmenu za jeho činnosť, nedošlo zo strany žalobcu k odovzdaniu týchto listín (čo však žalovanému nebránilo, aby na základe oscanovaných dokumentov zabezpečil odpredaj obchodného podielu v tejto spoločnosti svojmu klientovi a dostal za túto činnosť uhradenú od klienta aj odmenu).
19. Vzhľadom na uvedené, keď žalovaný v konaní nepreukázal existenciu žiadnych takých skutočností, ktoré by zakladali právo žalovaného znížiť dohodnutú odmenu, resp. ju vôbec neuhradiť, súd priznal žalobcovi právo na jej zaplatenie, pričom poukazuje na to, že ani žalovaný v konaní nespochybnil, že by výška žalobcom uplatnenej odmeny bolo v rozpore s dohodou strán, keď navyše sám žalovaný potvrdil, že odmena bola fixná a aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že aj v predchádzajúcich prípadoch bola žalobcom vyúčtovaná a žalovaným uhradená odmena v obdobnej výške.
20. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, s poukazom na to, že obchodoval len s G. Q. ako fyzickou osobou a nie žalobcom, súd uvádza, že menovaná je konateľkou spoločnosti žalobcu, a preto bola a je ako jediná oprávnená konať za spoločnosť žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný počas celého obdobia spolupráce so žalobcom kedykoľvek uzatváral zmluvu s G. Q. ako fyzickou osobou alebo, že by kedykoľvek počas tohto obdobia uhradil G. Q. faktúru za jej činnosť. Naopak žalovaný aj vo výpovedi pred súdom uviedol, že obchodoval so žalobcom a uzatvoril s ním niekoľko „obchodov“ (10-15). Žalovaný počas celého obdobia spolupráce túto skutočnosť nikdy nenamietal, vystavené faktúry opakovane aj uhradil a v konaní nepoprel, že mu žalobca (konajúci prostredníctvom G. Q.) vyhľadal pre potreby jeho klientov spoločnosti LATARA s.r.o. a DALMA s.r.o.. Navyše s uvedeným tvrdením je v rozpore aj samotný postup žalovaného, ktorý v liste zo dňa 16.10.2017 označenom ako „Stanovisko k vzájomnej spolupráci“, v ktorom vyjadril nespokojnosť so službami žalobcu, jednoznačne označil ako zmluvnú stranu, so službami ktorej nie je spokojný práve a výlučne žalobcu, ktorému podľa záhlavia je aj predmetný list adresovaný (spol. KG Holding, s.r.o. so sídlom Slovenská 26, Košice), pričom tento list zaslal žalobcovi a p. Q.. V konaní nebolo preukázané, že by v prípade spoločností DALMA s.r.o. a LATARA s.r.o. vykonával činnosť v zmysle zmluvy a zabezpečila predaja obchodných podielov pre potreby žalovaného a jeho klientov iná právnická/fyzická osoba ako žalobca konajúci prostredníctvom konateľky G. Q.. Vzhľadom na uvedené súd považoval námietku žalobcu za účelovú.
21. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, preto súd postupujúc podľa § 369 ObZ priznal žalobcovi úroky z omeškania. Žalobca mal právo na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej jednotlivej faktúry (t.j. zo sumy 2 000,- € od 19.09.2017 a zo sumy 2 000,- € od 19.10.2017), žalobca si však v konaní uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom 31.10.2017, preto súd viazaný návrhom žalobcu, priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle podanej žaloby, t.j. od 31.10.2017.
22. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).