Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-19P-110-2023.pdf
PDF · 113.34 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-19P/110/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou v právnej veci manželky A. B., C. D., nar.X.X.XXXX, bytom E. XX, právne zast. F. G. B., advokátkou, so sídlom AK na Štúrovej 20 v Košiciach a manžela H. B., nar.XX.X.XXXX, bytom E. XX, právne zast. Mgr. Tomášom Čerepánom, advokátom, so sídlom AK na Štúrovej 27 v Košiciach, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom A. B., nar.X.X.XXXX a H. B., nar.X.X.XXXX, obe maloleté deti zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, takto
rozhodol:
I. Manželstvo manželov A. B., C. D. a H. B. uzavreté v Ružomberku dňa 15.8.2020, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ružomberok, vo zväzku 26, ročník 2020, na strane 43, pod poradovým číslom 52 sa r o z v á d z a .
II. Z v e r u j e maloleté deti A. B., nar.X.X.XXXX a H. B., nar.X.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. sumou 300 EUR mesačne, na výživu maloletého H. sumou 200 EUR mesačne, vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
IV. Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .
V. U k l a d á rodičom maloletých detí výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov ich vzájomnej komunikácie.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.
2. Navrhovateľka, manželka návrhom podaným dňa 30.5.2023 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom s odôvodnením, že v manželstve pretrváva dlhodobý a hlboký trvalý rozvrat, ktorý spôsobil vzájomné odcudzenie oboch manželov, do takej miery, že navrhovateľka už nemá záujem na obnove ich spoločného manželského života. V prípade rozvodu navrhla manželka zveriť obe maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, navrhla určiť výživné zo strany otca ako povinného rodiča vo výške 300
EUR mesačne na maloletú A. a vo výške 200 EUR mesačne na maloletého H. a styk otca s maloletými deťmi navrhla neupravovať.
3. Manžel sa k podanému návrhu manželky písomne vyjadril, s podaným návrhom na rozvod manželstva vyslovil nesúhlas, uviedol, že podľa neho je možné manželstvo zachrániť a aj keď tiež v manželstve pochybil, stále s manželkou žijú v jednej domácnosti a snažil sa s manželkou komunikovať o ich problémoch, pričom kvôli maloletým deťom a pre ich spokojnosť by bol ochotný urobiť čokoľvek. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 11.3.2024 uviedol, že svoj názor prehodnotil a s rozvodom súhlasí. V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, event. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
4. Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, po vykonanom dokazovaní, zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, určiť primerané výživné zo strany otca ako povinného rodiča a styk otca s maloletými deťmi neupravovať.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, oboznámením ich sobášneho listu, rodných listov maloletých detí A. a H., vykonaním výsluchu oboch maloletých detí na súde, oboznámil sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu a zistil tento stav vo veci:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 15.8.2020. Obaja majú slovenskú národnosť a sú štátnymi občanmi SR, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádzajú maloleté deti A. B., nar.X.X.XXXX a H. B., nar.X.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko majú účastníci v E..
7. Navrhovateľka, manželka vo svojom vyjadrení uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po približne sedem ročnej predmanželskej známosti, z lásky, obe maloleté deti sa im narodili pred uzavretím manželstva. Problémy v spoločnom manželskom živote podľa manželky nastali postupne, počas manželstva sa manželka dozvedela o manželovej nevere, vznikali medzi nimi hádky, nedôvera, poznačilo to ich intímny vzťah, manželka sa cítila osamelá a v roku 2023 nadviazala mimomanželskú známosť, o čom sa manžel dozvedel, fyzicky ju napadol. Manželia prestali spolu komunikovať, napätie v domácnosti narastalo. Od leta 2023 manželia prestali spoločne hospodáriť. Manželka vzťah s manželom hodnotí ako vysoko konfliktný, manželia medzi sebou v spoločnej domácnosti napätie prehlbujú, čo nepriaznivo pôsobí na obe deti, ktoré konflikt medzi rodičmi citlivo vnímajú. Manželka uviedla, že manžela už nemá rada, citovo sa jej odcudzil, nemá záujem za žiadnych okolností spolužitie s ním obnoviť, na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá.
8. Manžel vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že podľa neho manželstvo riadne fungovalo do doby, kým si manželka našla známosť, manžela začala ignorovať, zmenila svoje správanie k nemu. Uviedol, že nie je pravdou, že by manželku napadol, ani žeby ju vyhadzoval z domu. Uviedol, že ju má rád, ale v poslednom čase jej to nemal príležitosť povedať. Vyjadril sa, že keby manželka ho požiadala o odpustenie, zmenila by svoje správanie k nemu, aj on by prejavil záujem obnoviť spolužitie. Následne na ďalšom pojednávaní uviedol manžel, že s rozvodom súhlasí.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 Zák. o rodine.
12. V danom prípade súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a navyše vysoko konfliktné. Manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, ale spoločne dlhšie
nehospodária, ani spolu nežijú intímne. V dôsledku ich vzájomného odcudzenia manželské spolužitie už neplní svoj účel a je iba formálne. Manželia sa citovo vzájomne odcudzili a ani jeden z nich už v priebehu konania neprejavil záujem obnoviť vzájomné spolužitie. Preto súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené a takto ho rozviedol.
13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
15. Podľa § 24 od. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
18. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
20. Manželia, rodičia maloletých detí vyslovili každý iné predstavy o výchove ich spoločných maloletých detí, matka navrhla zveriť obe maloleté deti do svojej výlučnej starostlivosti, otec navrhoval zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti. Rodičom bolo odporučené psychologické poradenstvo za účelom stanovenia a dohodnutia pravidiel pri starostlivosti o maloleté deti. Zo správy psychológa RPPS pri ÚPSVaR v Košiciach zo dňa 19.1.2024 vyplýva, že manželia, rodičia maloletých detí síce spolu žijú, ale väčšinou už majú oddelené činnosti v domácnosti, ako je varenie, pranie a podobne. Aj keď manžel, otec maloletých detí prezentoval psychologičke vôľu obnoviť vzťah s manželkou, okrem delenia sa o dochádzanie detí do školy a škôlky prakticky žiadne ústretové kroky neponúkol. Boli u neho pozorované psychológom negatívne reakcie smerom k matke ( „má, čo chcela“), avšak pri nastolení podmienok tzv. spoločnej starostlivosti o deti, ktorú sám navrhuje, je pasívny. Z psychologického hľadiska ich rodičovský vzťah nie je dostatočne kooperujúci v záujme detí a neposúva sa zatiaľ, obom rodičom bolo odporúčané domácnosti oddeliť.
21. Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí ani so spoločnou starostlivosťou oboch rodičov, ani so striedavou osobnou starostlivosťou. Uviedla, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje prevažne ona, pokiaľ ide o varenie, upratovanie a všetky domáce práce, okrem kosenia. Podľa matky jej otec
nepomáhal ani s deťmi, spravidla po príchode domov z práce sedel pri televízore, alebo bol na mobile. Uviedla, že jej manžel mal taký názor, že muž má zarábať peniaze a žena sa má starať o domácnosť. Manželka, matka maloletých detí už dávnejšie chcela odísť zo spoločnej domácnosti, uviedla, že jej to nechcel manžel dovoliť, aby odišla s deťmi a tiež nevie, ako by to finančne zvládla. Uviedla, že si je vedomá, že ich vzájomný konflikt s manželom sa prehlbuje a pôsobí to nezdravo aj na deti. Rada by sa s deťmi osamostatnila, nemá však bytovú otázku vyriešenú. Čo sa týka ich striedania pri nosení detí do školy a škôlky, uviedla, že to bolo manželovo rozhodnutie, jej to nevyhovovalo, pretože ak má svoj týždeň, musí deti nosiť do školy a škôlky pešo, nemá k dispozícii svoje auto, čo je náročnejšie aj pre deti, aj pre ňu a tiež príde neskôr do práce a aj musí dlhšie ostať v práci poobede. Napriek tomu manžel na striedaní trvá i naďalej a tak to bolo aj v zimnom období, keď bolo vonku mrazivé počasie, musela ráno nosiť deti pešo do školy a škôlky a to aj napriek tomu, že manžel bol ešte v tom čase doma a mal rovnakú cestu do svojej práce ako ona s deťmi. Matka tiež uviedla, že s maloletou A. sa rozprávala o rozvode, o tom, že by mohli bývať samostatne, je názoru, že s dcérou majú pekný, dôverný vzťah. Tiež uviedla, že deti majú vytvorený vzťah aj k otcovi, napríklad s ním chodia do kina, bicyklovať sa, maloletý H. sa s otcom hrá, túli sa s ním. Následne uviedla, že obe deti sú na ňu veľmi citovo viazané. Matka nesúhlasí so spoločnou starostlivosťou, pracuje na tom, aby bývala s deťmi samostatne, spoločné bývanie s manželom považuje iba za dočasné. Tiež uviedla, že manžel jej neprispieva na výživu detí žiadnym spôsobom.
22. Otec maloletých detí uviedol, že je pravdou, že deti majú matku radi, je starostlivá matka, ale aj on sa chce podieľať na výchove svojich detí. Uviedol, že nosenie detí do a zo školy a škôlky, na princípe striedania si týždňov, bola ich vzájomná dohoda s manželkou, aj keď to manželka poprela. Nevedel sa však vyjadriť k tomu, prečo deti nevozil do školy počas zimy autom. Otec je názoru, že s matkou komunikujú dostatočne, aby zvládli striedavú osobnú starostlivosť. Tiež uviedol, že o rozvode a rozchode rodičov zo spoločnej domácnosti s deťmi nehovoril.
23. Za účelom zistenia názoru maloletých detí k otázke, ktorá je predmetom konania, bol za prítomnosti psychologičky H. I. H., vykonaný rozhovor s maloletou A. na súde, dňa 2.2.2024, za prítomnosti sudkyne a kolíznej opatrovníčky. Rozhovor s maloletým H. sa samostatne nepodarilo vykonať, maloletý H. sa neustále dožadoval prítomnosti matky, bez matky nechcel ostať v miestnosti sám, ani za prítomnosti sestry. Rozhovor s maloletou A. bol vykonaný bez prítomnosti matky. Maloletá komunikovala s psychologičkou primerane veku, rozumela všetkým položeným otázkam, vedela na ne odpovedať, aj keď pôsobila neisto, uzavreto, často rozmýšľala nad odpoveďami. Z jej vyjadrenia bolo zrejmé, že obe deti vnímajú konfliktný vzťah v rodine medzi rodičmi, maloletá vidí, ako sa rodičia k sebe správajú, že sa ani nepozdravia po príchode domov, nekomunikujú spolu. Maloletá si pamätá situácie, kedy boli hádky vo väčšom rozsahu doma, rodičia sa hádali aj pred nimi, obe deti boli z toho nervózne, smutné. Maloletá popísala primerane svojmu veku aj situáciu, kedy mal otec matku atakovať, vyhodil jej veci z domu, zamkol ju a podobne. Tiež si maloletá pamätá, kedy otec býval istý čas mimo domu a chodil za deťmi len na návštevu. Uviedla, že „doma bol kľud“. Maloletá popísala, ako sa doma o nich rodičia starajú, spravidla jedlo pripravuje mamka, mamka upratuje, varí, perie, večer ich ukladá spať, číta im rozprávky na dobrú noc. S otcom má maloletá spojené, že spolu idú na nákup, do kina, k babke do C.. S mamkou cestujú všade autobusom, s otcom autom, otec rozhodne, či aj mamka môže ísť autom. Deti vnímajú oddelene mamku a otca. U maloletej bolo vidieť, že s mamkou má blízky, dôverný vzťah, mamka pozná jej kamarátky, s mamkou si všetko hovoria, mamka jej hovorila o tom, že by chcela ísť bývať preč z domu, mamka im pripravuje jedlo, mamka ich kúpe, večer ukladá spať. Mamka je pre maloletú A. primárnou vzťahovou osobou. Otca oslovuje maloletá A. tatik, s ním sa až tak nerozpráva, nezdôveruje sa mu, mamka je lepšia, lebo ona ich nikdy neudrie, otec im niekedy dá po hlave. Maloletá vidí, ako otec neprimerane, vulgárne a útočne komunikoval s matkou, vtedy o ňom hovorila v tretej osobe (on). Príchodom matky a maloletého H. bolo u maloletej A. vidieť uvoľnenie, istotu, spokojnosť, všetci traja pôsobili veľmi zohrato, bolo vidieť, že sú zvyknutí takto fungovať, deti tiež medzi sebou komunikovali veľmi prirodzene, maloletá A. usmerňovala mladšieho brata, ako má komunikovať, hovoriť.
24. Na základe vykonaného dokazovania, po vypočutí oboch rodičov, oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov a po vykonaní rozhovoru s maloletou A. dospel súd k záveru, že je potrebné a je v súlade s najlepším záujmom maloletých detí, zveriť ich na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Maloletá A. si nevie predstaviť situáciu rozdelených domácností u rodičov, nakoľko rodičia stále spolu bývajú ako rodina, avšak bolo jasne deklarované jej vyjadreniami, že matka je pre ňu primárnou vzťahovou osobou. Obe deti k matke prechovávajú vrelý citový vzťah,
sú s ňou výrazne späté. Matka je k potrebám detí veľmi empatická a citlivo k nim pristupuje, deťom sa dostatočne venuje a zabezpečuje starostlivosť o ne. S matkou sú deti spokojné, cítia sa bezpečne. Deti majú k otcovi pozitívny vzťah, neodmietajú ho, majú s ním späté niektoré spoločné aktivity, výlety, kino a podobne. Aj keď deti neodmietajú žiadneho rodiča, čiže ani otca, matka disponuje viac rozvinutejšími schopnosťami empatií voči deťom, disponuje širšími zdrojmi na zvládanie nárokov života, má schopnosť podrobnejšie prežívať a konštatovať potreby svojich detí, v porovnaní s otcom. Možno konštatovať, že obe maloleté deti sú s matkou identifikované. Zároveň je tiež potrebné uviesť, že obe maloleté deti, ale hlavne maloletá A., sú vtiahnuté do rodičovského konfliktu a tým, že rodičia stále žijú v jednej domácnosti, deti si ani nevedia predstaviť takú skutočnosť, ako to bude bez jedného z rodičov. Pre spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov nie sú splnené materiálne podmienky, nakoľko matka s týmto návrhom otca nesúhlasí a chce domácnosti oddeliť. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov je súd názoru, že toho času nie je možná, jednak z dôvodu, že v prípade rozdelenia domácnosti rodičov aktuálne deti preferujú prítomnosť matky (maloletá A. to vie aj slovne pomenovať, maloletý H. neustále monitoroval, či je matka v blízkosti). Ďalej bolo preukázané, že obaja rodičia majú konfliktný vzťah, nekomunikujú vzájomne, ani sa nepozdravia, čo vidia aj deti, nedokážu dohodnúť na starostlivosti o deti, na tom, ktorý z rodičov bude deti nosiť do školy, škôlky, vystupujú voči sebe kriticky, aj pred deťmi, čo na deti výrazne negatívne vplýva, zo strany otca sa javí tendencia viac zhadzovať matkine rodičovské schopnosti pred deťmi, otec nerešpektuje, že maloletá A. má voči matke ochranársky postoj, ak sa voči matke otec vulgárne vyjadruje. Záujem maloletých detí, ich zdravie, zdravý fyzický a psychický vývin, ako aj ich celková spokojnosť musí ísť v súlade so všetkými potrebami maloletých detí. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je preto súd názoru, že forma osobnej starostlivosti matky u oboch maloletých detí, keďže je potrebné naďalej podporovať zdravý súrodenecký vzťah, ktorý je medzi deťmi vytvorený, je najvhodnejšou formou starostlivosti o obe deti a najviac zodpovedá potrebám a záujmom detí, s poukazom na vyššie poukázané rodičovské schopnosti matky a otca, ako aj s poukazom na vek detí a ich primárne vytvorený vzťah k matke.
25. Otec vo svojich ústnych, ako aj písomných vyjadreniach súdu preukázal, že nie je dostatočne vyrovnaný s rozpadom rodiny, aj keď formálne s rozvodom na pojednávaní súhlasil, nemá spracované svoje emócie vo vzťahu k matke, manželke, nepriznáva svoj podiel viny na rozpade rodiny, čo aktuálne dáva za vinu matke, čo sa môže do budúcna odraziť na ďalšej vzájomnej komunikácii medzi rodičmi a negatívne preniesť do výchovy oboch maloletých detí. Práve otec, ktorý navrhoval striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov by si mal tieto fakty uvedomiť, že výchova dieťaťa nie je len právom rodiča, ale aj povinnosťou a že nesie zodpovednosť za jej riadny výkon. Nebolo preukázané, žeby mal otec negatívny vplyv na deti, ide o jeho nespracovaný postoj k matke, manželke. Na prekonanie napätia v komunikácii medzi rodičmi, na jej zlepšenie a na to, aby sa začali obaja rodičia navzájom rešpektovať, súd nariadil obom rodičom výchovné opatrenie vo forme psychologického poradenstva, ktoré začali rodičia už aj dobrovoľne navštevovať a ktoré má eliminovať komunikačné problémy rodičov a má viesť k zlepšeniu schopností rodiča rešpektovať výchovný vplyv druhého rodiča na dieťa, pomôcť byť jednotní v základných otázkach výchovy. Súd konštatuje, že toto aktuálne potrebuje najmä otec maloletých detí, avšak na naplnenie cieľa nariadeného výchovného opatrenia je participácia matky nevyhnutná.
26. Vzhľadom k tomu, že v čase vyhlásenia rozsudku rodičia maloletých detí stále žijú v jednej domácnosti, súd styk otca, ako oprávneného rodiča s maloletými deťmi neupravoval, otec je s deťmi v dennom kontakte.
27. Keďže súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca ako povinného rodiča k maloletým deťom.
28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
34. Manželka, matka maloletých detí v spoločnosti MAGNA PT, s.r.o. Kechnec, ako operátorka výroby, kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, príjem z pracovnej činnosti uviedla vo výške približne 860 EUR mesačne, poberá aj rodinné prídavky na obe deti, iný príjem nemá. Je spoluvlastníčkou rodinného domu na adrese trvalého bydliska, iné nehnuteľnosti nevlastní. Uhrádza polovicu nákladov na bývanie, ktoré je: 160 EUR mesačne inkaso, 237 EUR hypotekárny úver, 327 EUR mesačne a 173 EUR mesačne spotrebný úver. Na stravu do domácnosti uviedla výdaje približne 140 EUR mesačne, svoje cestovné náklady 20 EUR mesačne, platí si poplatok za mobilný telefón 30 EUR mesačne.
35. Maloletá A. je žiačkou 2.ročníka na Základnej škole v E., maloletý H. navštevuje H. J. K. E.. Maloletá A. navštevuje ŠKD, kde je poplatok 15 EUR mesačne, stravuje sa aj v školskej jedálni, kde sa aktuálne neplatí poplatok. Navštevuje atletický krúžok v škole, bez poplatku. Jej zdravotný stav je dobrý. U maloletého H. je poplatok za školné 20 EUR mesačne, strava v škôlke 40 EUR mesačne, jeho zdravotný stav je dobrý. Uvedené poplatky hradia rodičia na polovicu.
36. Manžel, otec maloletých detí pracuje ako technik kvality v spoločnosti HOLLEN, s.r.o. Bratislava, s výkonom práce v G., kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, príjem uviedol vo výške 2.000 EUR mesačne, vrátane daňového bonusu na obe deti, ktorý si uplatňuje u zamestnávateľa, iný príjem nemá. Uviedol, že platia náklady na bývanie v dome na polovicu tak, ako to uviedla matka maloletých detí. Na stravu do domácnosti uviedol výdaje do 600 EUR mesačne.
37. Z opisu mzdového listu od zamestnávateľa matky - MAGNA PT, s.r.o. Kechnec vyplýva, že matka maloletých detí mala za obdobie od 1/2023 do 12/2023 priemerný mesačný netto príjem vo výške 858 EUR.
38. Z opisu mzdového listu od zamestnávateľa otca - HOLLEN, s.r.o. Bratislava, vyplýva, že v období od mal otec maloletých detí priemerný mesačný netto príjem vo výške 2.123 EUR, bez daňového bonusu. Daňový bonus poberá vo výške na obe deti 280 EUR mesačne.
39. Pri určení výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb maloletých detí. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho
človeka. Ak to životná úroveň povinného rodiča dovoľuje, treba do výšky výživného zohľadniť aj výdaje dieťaťa na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, kurzy a podobne. Odôvodnené potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa v určitom veku a stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak netvoria špecifiká napríklad v prípade zhoršeného zdravotného stavu, alebo zvýšených výdajov napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový šport, sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Spravidla je potrebné dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných potrieb vybočujú.
40. Výživné pre maloleté deti A. a H. súd určil vo výške 300 EUR mesačne a 200 EUR mesačne, ktoré sumy podľa názoru súdu zodpovedajú odôvodneným potrebám oboch maloletých detí, s poukazom na ich vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské záujmy, ale hlavne zodpovedajú príjmovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorého príjem bol ustálený na sumu 2.100 EUR mesačne. Na výžive maloletých detí sa majú podieľať obaja rodičia. Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené odôvodnené potreby maloletých detí, môže otec uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných výdavkov. Výživné bolo určené vo výške 14% a 12% netto príjmu povinného rodiča, podľa odporúčanej výšky výživného určenej metodikou výpočtu výživného.
41. Vzhľadom k všetkým vyššie odôvodneným skutočnostiam, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
42. Podľa ust. § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa odseku 2 manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.