Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/12/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Mačuru na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.07.2020, v trestnej veci proti obžalovanému B. S. a spol., pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných B. S. a P.. A. E. a o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 18.11.2019 takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe

podľa trestnú vec vedenú proti obžalovaným B. S. a P.. A. E. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa , Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že

- že spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 23.10.2016 v ranných hodinách v čase asi okolo 6.00 hod., prišli osobným motorovým vozidlom zn. Ford Fusion do oblasti bývalého vojenského pásma zv. Jama, z vozidla vystúpili a šli do oblasti zvanej Kimbark v katastrálnom území obce R., okr. E., na poľovačku, boli riadne zapísaní v elektronickej knihe návštev poľovného revíru v čase od 06.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že mali povolenie na odstrel 1 ks jeleňa I. vekovej triedy a po príchode do poľovného revíru obžalovaný Ing. A. E., zbraňou guľovobrokovou kozlicou ZH s výrobným číslom 3- 804064/317440, ktorá je v jeho vlastníctve a ktorá je registrovaná na jeho meno, zastrelil 1 kus raticovej zveri, a to jeleňa lesného /Cervus elephus/ I. vekovej triedy, 2 ročného, v hodnote 2.000,- eur, spoločne s obžalovaným B. S. uloveného jeleňa priamo v lesnom poraste rozporciovali a na uloveného jeleňa nezaložili predpísanú značku v zmysle ustanovenia o poľovníctve v znení neskorších predpisov, končatiny uloveného jeleňa s telom a hlavou naložili do kufra osobného motorového vozidla zn. D., typ O. s ev. číslom E., striebornej farby s prívesným vozíkom s ev. číslom E. ktorého vlastníkom a držiteľom je U. S., ktorého telefonicky na miesto privolal obžalovaný Ing. A. E. so žiadosťou, že potrebuje zviesť streleného jeleňa s tým, že mu oznámili, že majú zastrelených dvoch jeleňov, rozporciovaného jeleňa v kufri vozidla prikryli žltým igelitovým sáčkom, následne na prípojný vozík evidenčného čísla E. naložili ďalšieho jeleňa II. vekovej triedy /Cervus Elephus/, ktorý bol na základe vyššie uvedeného povolenia ulovený obžalovaným Ing. A. E. a ktorý bol riadne označený predpísanou značkou v zmysle ustanovenia o poľovníctve a taktiež bol riadne zapísaný v,, povolení na lov zveri“, prešli do oblasti zv. Jama, kde obžalovaný B. S. prestúpil do osobného motorového vozidla zn. Ford Fusion a odišiel do Vrbova a následne bolo osobné motorové vozidlo zn. D. O. ev. č. E.XXX-BL s prípojným vozíkom ev. č. E zastavené a kontrolované hliadkou polície v obci Ľubica, v mieste pri požiarnej zbrojnici, kde pri kontrole bolo zistené, že na uloveného jeleňa nachádzajúceho sa v kufri motorového vozidla nevedeli preukázať povolenku a jeleň nebol označený príslušnou značkou v zmysle zákona o poľovníctve, čím takto spôsobili pre Slovenskú republiku v zast. N. a Z. N. X. so sídlom ul. O. XX, S., škodu v sume 2.000,- eur,

p o s t u p u j e Disciplinárnej komisii Slovenskej poľovníckej komory, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mohol iný orgán prejednať ako disciplinárne previnenie.

Podľa poškodeného N. F. a Z. K. Q. š.p., so sídlom F. XX, S., IČO: 31 577 920, o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 18.11.2019 v Kežmarku boli obžalovaní B. S., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom N. XXX, okres E. a P.. A. E., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom N. XXX, okres E., uznaní vinnými z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

- spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 23.10.2016 v ranných hodinách v čase asi okolo 6:00 hod., prišli osobným motorovým vozidlom zn. U. U. do oblasti bývalého vojenského pásma zv. Jama, z vozidla vystúpili a šli do oblasti zvanej Kimbark v katastrálnom území obce R., okr. E., na poľovačku, boli riadne zapísaní v elektronickej knihe návštev poľovného revíru v čase od 06:00 hod. do 12:00 hod. s tým, že mali povolenie na odstrel 1 ks jeleňa I. vekovej triedy a po príchode do poľovného revíru obžalovaný B. S., zbraňou guľovobrokovou kozlicou ZH s výrobným číslom 804064/317440, ktorá je v jeho vlastníctve a ktorá je registrovaná na jeho meno, zastrelil 1 kus raticovej zveri, a to jeleňa lesného /Cervus elephus/ I. vekovej triedy, 2-ročného, v hodnote 2.000,- Eur, spoločne s obž. Ing. A. E. uloveného jeleňa priamo v lesnom poraste rozporciovali na uloveného jeleňa a nezaložili predpísanú značku v zmysle ustanovenia o poľovníctve v znení neskorších predpisov, končatiny uloveného jeleňa s telom a hlavou naložili do kufra osobného motorového vozidla zn. D., typ O. s ev. číslom E.-XXX-BL, striebornej farby s prívesným vozíkom s ev. číslom E.-XXX-YC, ktorého vlastníkom a držiteľom je U. S., ktorého telefonicky na miesto privolal obžalovaný Ing. A. E. so žiadosťou, že potrebuje zviesť streleného jeleňa s tým, že mu oznámili, že majú zastrelených 2 jeleňov, rozporciovaného jeleňa v kufri vozidla prikryli žltým igelitovým sáčkom, následne na prípojný vozík evidenčného čísla E.-XXX-YC naložili ďalšieho jeleňa II. vekovej triedy / Cervus Elephus/, ktorý bol na základe vyššie uvedeného povolenia ulovený obžalovaným Ing. A. E. a ktorý bol riadne označený predpísanou značkou v zmysle ustanovenia o poľovníctve a taktiež bol riadne zapísaný v ,,povolení na lov zveri“, prešli do oblasti zv. Jama, kde obžalovaný B. S. prestúpil do osobného motorového vozidla zn. U. U. a odišiel do Vrbova a následne bolo osobné motorové vozidlo zn. D. O. ev. č. E.-XXX-BL s prípojným vozíkom ev. č. E.XXX- YC zastavené a kontrolované hliadkou polície v obci Ľubica, v mieste pri požiarnej zbrojnici, kde pri kontrole bolo zistené, že na uloveného jeleňa nachádzajúceho sa v kufri motorového vozidla nevedeli preukázať povolenku a jeleň nebol označený príslušnou značkou v zmysle zákona o poľovníctve, čím takto spôsobili pre Slovenskú republiku v zast. N. F. a Z., štátny podnik, odštepný závod E., so sídlom ul. O.. N. č. XX, S., škodu v sume 2.000,- Eur.

Za to bol uložený obž. B. S. podľa § 310 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola stanovená skúšobná doba na 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti výkonu poľovníckeho práva na dobu 2 (dvoch) rokov.

Obž. Ing. A. E. podľa § 310 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola stanovená skúšobná doba na 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti výkonu poľovníckeho práva na dobu 2 (dvoch) rokov.

Podľa súd uložil obžalovaným B. S. a P.. A. E. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému N. F. a Z. SR, š.p., so sídlom F. XX, S., IČO: 31 577 920 škodu vo výške 2.000,- Eur.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, na hlavnom pojednávaní obž. B. S. podal odvolanie a svoje odvolanie písomne, prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.01.2020, v ktorom odvolanie proti tomuto rozsudku podal takto prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote aj obž. Ing. A. E.. Poukazujúc na skutočnosť, že skoršia výpoveď osoby v procesnom postavení svedka, ktorá má v rovnakom trestnom konaní následne postavenie obvineného, je nepoužiteľná, obžalovaní namietali, že obsahom spisu boli aj výpovede obžalovaných v pozícii svedkov, a dodali, že na také ich výpovede súd nemá prihliadať a vychádzať z nich pri svojom rozhodnutí vo veci. K skutkovej okolnosti výmeny zbraní boli vykonané pred súdom len výsluchy obžalovaných, z ktorých vyplýva, že si zbrane po vstupe do lesa vymenili a neboli produkované a pred súdom prvého stupňa vykonané žiadne dôkazy, ktoré by výpovede obžalovaných v tomto smere spochybňovali, pričom keď obžalovaní skutkovú okolnosť výmeny zbraní neuvádzali od počiatku, tak uvedené bolo spôsobené vedením vyšetrovania, keď obžalovaný B. S. nebol vyšetrovateľom dotazovaný, či strieľal svojou puškou alebo nie.

Obžalovaní trvali na svojej obhajobe, že boli dňa 23.10.2016 v ranných hodinách na poľovačku v oblasti zvanej Jama v katastri obce Ľubica, boli riadne zapísaní v elektronickej knihe a mali povolenie na odstrel 1 ks jeleňa I. vekovej triedy, každý z obžalovaných mal svoju povolenku, ktorá ich oprávňovala na poľovačku na jeleňa I. triedy každého z členov poľovného združenia, pričom po odstrele jeleňa jedným z členov združenia a jeho zápise do knihy, by už ostatní členovia nesmeli poľovať na jeleňa I. triedy. Preto obžalovaní išli na poľovačku na jeleňa s tým, že sú oprávnení jeleňa I. triedy uloviť a tomuto ich postupu nič nebránilo, keďže nemohli predpokladať, že obaja približne v rovnakom čase ulovia predmetných jeleňov, keďže takéto niečo sa nikdy ešte nestalo. Po vstupe do poľovného revíru si obžalovaní vymenili pušky, pretože obž. E. si chcel na poľovačke vyskúšať pušku obž. Pirožeka, keďže už dlhšie uvažoval o jej kúpe. Následne sa obžalovaní rozdelili a každý z obžalovaných išiel po inej lesnej ceste samostatne s tým, že tieto cesty sa aj tak stretávajú a tak sa mali obžalovaní v lese nájsť. Po dlhšom čase strelil obž. E. jeleňa II. triedy, ktorého riadne označil značkou a zapísal do svojej povolenky. Na mieste nebol telefónny signál, obž. E. kráčal po ceste, pretože chcel zavolať odvoz pre jeleňa a taktiež chcel nájsť obž. S., aby mu to oznámil, pričom vzhľadom na členitosť terénu a vzdialenosť od obž. S. nebolo počuť streľbu z jedného miesta na druhé. Aj obž. S. strelil na svojej postriežke jeleňa, a to jeleňa I. triedy, ktorý po strele zbehol dole zrázom pod cestou do rokliny.

Obžalovaní považovali skutkové zistenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého obžalovaní museli počuť navzájom streľbu, za nepreukázané, že nebolo v konaní nikým tvrdené a obžalovaní sa k nemu vyjadrili opačne, že streľbu nepočuli. Podľa názoru obžalovaných bolo nezákonným samotné zastavenie osobného motorového vozidla svedka U. S. zo dňa 23.10.2018, keď z úradného záznamu hliadky zo dňa 23.10.2016 vyplýva, že hliadka dopravnej polície, ktorá vykonávala dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, o 11.50 hod. spozorovala vozidlo s prípojným vozidlom, na ktorom bol jeleň, hliadka vozidlo zastavila, následne vyzvala vodiča, aby predložil doklady od vozidla a poľovný lístok, z čoho podľa názoru obhajoby vyplýva, že hliadka polície nemala žiaden zákonný dôvod na zastavenie vozidla U. S., a tento názor mal zodpovedať ustálenej judikatúre všeobecných súdov, a to konkrétne rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , rozhodnutiam Okresného súdu Pezinok sp. zn. , ). Keďže ust. § 9 ods. 1 Zákona o Policajnom zbore jednoznačne ukladá policajtovi v službe povinnosť v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný, trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich spáchania, čím je vymedzená dôvodnosť služobného zákroku, bolo podľa obhajoby zrejmé, že konajúca hliadka nemala žiadny zákonný dôvod zastaviť a prezerať motorové vozidlo svedka U. S., jednalo sa o dopravnú hliadku, ktorá vykonávala dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, žiaden priestupok alebo trestný čin nespozorovali, a teda nemali právo zastaviť vozidlo svedka U. S.. Následne uvedená policajná hliadka vykonala nezákonnú prehliadku vozidla U. S. a po zistení, že sa v ňom nachádza hlava a mäso z ďalšieho jeleňa, s podozrením na trestný čin hliadka privolala povereného príslušníka PZ na vyšetrovanie. Podľa odvolateľov tvrdenie hliadky, že na zadnom sedadle videli cez okno hlavu jeleňa, cez ktorú bola prehodená maskáčová bunda, je nepravdivé, žiadna maskáčová bunda v aute nebola a jeleň mal byť podľa skutkovej vety v kufri vozidla. Poverený príslušník PZ na vyšetrovanie následne spolu s členmi výjazdovej skupiny vykonal prvotné úkony trestného konania. Bola vykonaná aj ohliadka miesta činu, z ktorej bolo zrejmé, že ju vykonal por. Z. T. a npor. R. K. v prítomnosti v tom čase podozrivého B. S. a zaistili vecné stopy, ako sú popísané v zápisnici o ohliadke miesta činu, medzi nimi aj uloveného jeleňa I. vekovej triedy. Pri tejto ohliadke nešlo o ohliadku miesta činu, pretože k usmrteniu jeleňa chráneného zákonom došlo na

inom mieste, ale predmetom ohliadky bolo motorové vozidlo a veci v ňom umiestnené, čím sa jednalo o prehliadku iných priestorov , pričom motorové vozilo ako iný priestor nebolo možné prezrieť bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora podľa ust. , ktorý podľa obsahu spisu poskytnutý prokurátorom nebol. Takto boli, podľa názoru obžalovaných, z nezákonného konania policajnej hliadky postihnuté nezákonnosťou aj všetky následne získané dôkazy z motorového vozidla U. S., ako „ovocie z otráveného stromu“. Keďže jeleň I. vekovej triedy, ako objekt chránený zákonom, zabezpečený pri uvedenej ohliadke, bol získaný v rozpore s , potom aj z neho získaný projektil a pritom vyhotovená fotodokumentácia, ako i na jeho základe vyhotovený znalecký posudok, sú podľa obžalovaných nezákonne získanými dôkazmi, pričom vytkli okresnému súdu, že tieto dôkazy napriek tomu vykonal a vychádzal z nich pri skutkových zisteniach, lebo tým bolo porušené právo obžalovaných na spravodlivý súdny proces.

Záverom zhrnuli, že podľa výsledkov dokazovania mali so sebou všetky doklady potrebné na poľovačku podľa ust. § 53 ods. 1 Zákona o poľovníctve, teda doklady od zbrane, poľovnícky lístok, povolenku na lov jeleňa ako i značky na označenie jeleňa, pričom sa pred poľovačkou riadne zapísali do knihy návštev. Jeleňa I. vekovej triedy po ulovení B. S. riadne zapísal do povolenia na lov zveri a oznámil jeho ulovenie U. S., ktorý je štatutárom poľovníckeho združenia Javorina Ľubické kúpele a vybavuje povolenia na lov zveri, s tým, že úlovok išli odovzdať užívateľovi poľovného revíru. Teda, jeleňa ulovil v súlade s povolením, nemaj úmysel si ho prisvojiť, pretože ho zapísal do povolenia na lov a oznámil jeho ulovenie štatutárovi poľovníckeho združenia. Jediným zisteným porušením zákona o poľovníctve bolo, podľa obžalovaných, nezaloženie predpísanej značky na jeleňa I. vekovej triedy obž. B. S. keď bolo podľa ich názoru preukázané, že obž. B. S. mal zapísaného jeleňa I. triedy v povolenke, čo bolo dokladom o ulovení jeleňa. To, že obž. B. S. neoznačil uloveného jeleňa plombou /značkou/, ako mu to prikazuje ust. § 64 Zákona o poľovníctve, išlo len o technické opatrenia na označenie ulovenej zveri, avšak nejedná sa o povinnosti, ktoré je potrebné splniť na lov zveri, ako také, aby boli zákonné, jedná sa o disciplinárne previnenie, ktoré prejedná podľa ust. § 77 Zákona o poľovníctve komora, pričom podľa § 3 ods. 2 písm. p) Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory „Disciplinárnym previnením je, ak člen SPK, držiteľ platného poľovného lístku nevykoná označenie zveri, nevráti vydané značky alebo neohlási, že stratil značky podľa § 64 ods. 1 až 7 zákona". Nebola naplnená ani objektívna stránka trestného činu pytliactva, a to lovenie zveri bez povolenia, alebo prevedenie neoprávnene ulovenej zveri na seba a nebola preukázaná ani subjektívna stránka, teda úmysel obžalovaných. V podstate na základe uvedeného obžalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil na prejednanie disciplinárneho previnenia Slovenskej poľovníckej komore a aby súd odvolanie prokurátora zamietol.

Odvolanie na hlavnom pojednávaní podal aj okresný prokurátor tak, že ho obmedzil na odvolanie podávané čo do absencie navrhovaného trestu prepadnutia veci v neprospech obž. Ing. A. E. a osobne v zákonnej lehote písomným podaním odvolanie rozšíril tak, že ho podáva v neprospech oboch obžalovaných čo do výroku o vine a treste.

Okresný prokurátor poukazoval na to, že okresný súd v napadnutom rozsudku, na rozdiel od obžaloby, upravil skutok v tom smere, že nie obž. Ing. A. E. ulovil 1 ks raticovej zveri, a to jeleňa lesného / Cervus elephus/ I. vekovej triedy, 2-ročného v hodnote 2.000,- € guľovobrokovou kozlicou ZH výrobného čísla 3- 804064/317440, ktorá je vo vlastníctve a registrovaná na meno Ing. A. E., ale že tohto jeleňa lesného ulovil obž. B. S.,a to guľovobrokovou kozlicou ZH výrobného čísla 3-804064/317440, ktorá je v jeho vlastníctve a registrovaná na jeho meno. Podľa názoru tohto odvolateľa, výsledky vykonaného dokazovania preukazujú spáchanie skutku tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu. Okresný prokurátor nesúhlasil s názorom okresného súdu, že v priebehu dokazovania sa nepodarilo vyvrátiť tvrdenia oboch obžalovaných, že po vstupe do lesného porastu došlo medzi nimi k výmene ich zbraní a že na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiaden iný dôkaz, ktorý by túto verziu obžalovaných vyvracal, že uveril jedine tejto verzii oboch obžalovaných, ktorá však bola oboma obžalovanými produkovaná nie od začiatku vedeného trestného stíhania, ale až od momentu, kedy boli do spisu zabezpečené výsledky znaleckého dokazovania z odboru balistiky a podľa ktorej k výmene zbraní došlo po vstupe do lesného porastu a konštatoval, že bez zabezpečenia projektilu z druhého uloveného jeleňa nie je možné vyvrátiť alebo overiť pravdivosť tvrdení oboch obžalovaných. Odvolateľ vytkol okresnému súdu, že uveril verzii obžalovaných, že si obe zbrane pred vstupom do lesa vymenili, a preto zmenil skutok, no podľa odvolateľa takú obranu treba považovať za účelovú, ktorú si obaja vymysleli, až keď zistili, že upytliačený jeleň mal v sebe projektil zo zbrane obž. Ing. A. E.. Od začatia trestného stíhania nebola ani zmienka o tom, že by si zbrane pred vstupom do lesa vymenili a s touto verziou

prišli obaja obžalovaní až potom, ako boli do spisového materiálu zabezpečené výsledky znaleckého dokazovania z odboru balistiky a ktoré potvrdili, že jeleň ulovený nelegálne, ktorý bol roporciovaný v kufri motorového vozidla, bol ulovený guľovobrokovou kozlicou ZH patriacou obž. Ing. A. E.. Je zrejmé, že obaja obžalovaní sú držiteľmi zbrojných preukazov, a preto im podľa okresného prokurátora, museli byť známe ustanovenia o strelných zbraniach a strelive a obaja museli mať minimálne vedomosť o tom, že v rozpore ustanovením tohto zákona je požičanie zbrane inej osobe alebo výmena zbrane s inou osobou. Naviac, už aj v tom smere, že v osobe obž. B. S. šlo o začínajúceho poľovníka, ktorý mal mať dostatočné vedomosti o tom, ako nakladať so svojou zbraňou a mal jednoznačne vedieť, že je v rozpore so zákonnými povinnosťami držiteľa a vlastníka strelnej zbrane zbraň si s inou osobou vymieňať a tobôž ešte aj z cudzej zbrane strieľať. Samotný odvolateľ však poukázal aj na to, že k preukázaniu dôkaznej situácie by za daného stavu prospelo to, ak by bol zaistený projektil z jeleňa, ktorý bol ulovený, riadne označený plombou a ktorého obžalovaný Ing. A. E. viezol na prívesnom vozíkom motorového vozidla a ku ktorému obž. Ing. A. E. od počiatku uvádzal, že to je jeleň, ktorého zastrelil práve on. To okresný prokurátor zdôvodňoval skutočnosťou, že policajt vykonávajúci prvotné úkony nemal dôvod zaisťovať projektil z jeleňa, ktorý sa nachádzal na prívesnom vozíku, nakoľko jeleň bol riadne označený plombou, osoba, ktorá uvádzala, že ho zastrelila, sa riadne preukázala platnou povolenkou, preto bolo možné dôvodne predpokladať v danej situácii, že tento jeleň bol ulovený legálne v súlade so zásadami výkonu poľovného práva, za splnenia všetkých podmienok určujúcich lov zveri. Okresný prokurátor dodal, že hoci je možné nesúhlasiť s vyjadrením súdu, že overiť alebo vyvrátiť obranu oboch obžalovaných nie je možné bez projektilu z jeleňa, ktorý bol vezený na prívesnom vozíku a označený plombou, tak aj bez tohto projektilu je preukázaný dostatočným spôsobom skutkový dej a jeho priebeh podľa obžalobného návrhu. Všetky zabezpečené dôkazy, vyhodnotené jednotlivo i súhrne svedčia pre vinu oboch obžalovaných z prečinu pytliactva spáchaného formou spolupáchateľstva tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby, a teda, že jeleňa, ktorý sa nachádzal roporcovaný a zakrytý v kufri motorového vozidla, ulovili obaja obžalovaní spoločne a tento jeleň bol zastrelený Ing. A. E. z jeho legálne držanej zbrane guľovobrokovej kozlice zn. ZH výrobného čísla 3-804064/317440. Podľa okresného prokurátora, keď obžalovaní ulovili 2 kusy jelenej zveri, tak práve jeleň, ktorého viezli rozporciovaného v kufri motorového vozidla, bol jeleňom uloveným neoprávnene v rozpore s výkonom poľovného práva, a teda jednoznačne jeleňom „upytliačeným“. Výhrady okresného prokurátora k výroku o treste spočívali v podstate v tom, že nesúhlasil so skutočnosťou, že súd neuložil trest prepadnutia veci podľa vo vzťahu k zbrani obž. Ing. A. E. a to guľovobrokovej kozlici zn. ZH výrobného čísla 3-804064/317440, pretože, aj keď ide o zbraň, ktorú má v legálnej držbe obž. Ing. A. E., jednoznačne ide o vec patriacu páchateľovi, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu a považoval uloženie aj takého trestu za dôvodné a zákonné. Nesúhlasiac s úpravou skutkovej vety napadnutého rozsudku oproti podanej obžalobe a s argumentáciou okresného súdu pri neuložení trestu prepadnutia veci - zbrane okresný prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju tento súd v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní preskúmal v zmysle ust. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a nezistiac chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , zistil nasledovné skutočnosti.

Z predloženého spisu vyplýva, že B. S. a Ing. A. E. boli v predmetnej veci okresný prokurátorom obžalovaní obžalobou z rovnakého trestného činu, no na tom skutkovom základe,

-že spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 23.10.2016 v ranných hodinách v čase asi okolo 6:00 hod., prišli osobným motorovým vozidlom zn. U. U. do oblasti bývalého vojenského pásma zv. Jama, z vozidla vystúpili a šli do oblasti zvanej Kimbark v katastrálnom území obce R., okr. E., na poľovačku, boli riadne zapísaní v elektronickej knihe návštev poľovného revíru v čase od 06:00 hod. do 12:00 hod. s tým, že mali povolenie na odstrel 1 ks jeleňa I. vekovej triedy a po príchode do poľovného revíru obvinený Ing. A. E., zbraňou guľovobrokovou kozlicou ZH s výrobným číslom 3- 804064/317440, ktorá je v jeho vlastníctve a ktorá je registrovaná na jeho meno, zastrelil 1 kus raticovej zveri, a to jeleňa lesného /Cervus elephus/ I. vekovej triedy, 2-ročného, v hodnote 2.000,- Eur, spoločne s B. S. uloveného jeleňa priamo v lesnom poraste rozporciovali a na uloveného jeleňa nezaložili predpísanú značku v zmysle ustanovenia o poľovníctve v znení neskorších predpisov, končatiny uloveného jeleňa s telom a hlavou naložili do kufra osobného motorového vozidla

zn. D., typ O. s ev. číslom E.-XXX-BL, striebornej farby s prívesným vozíkom s ev. číslom KK-XXX- YC, ktorého vlastníkom a držiteľom je U. S., ktorého telefonicky na miesto privolal obvinený Ing. A. E. so žiadosťou, že potrebuje zviesť streleného jeleňa s tým, že mu oznámili, že majú zastrelených 2 jeleňov, rozporciovaného jeleňa v kufri vozidla prikryli žltým igelitovým sáčkom, následne na prípojný vozík evidenčného čísla E.-XXX-YC naložili ďalšieho jeleňa II. vekovej triedy /Cervus Elephus/, ktorý bol na základe vyššie uvedeného povolenia ulovený obv. Ing. A. E. a ktorý bol riadne označený predpísanou značkou v zmysle ustanovenia o poľovníctve a taktiež bol riadne zapísaný v,, povolení na lov zveri“, prešli do oblasti zv. Jama, kde obvinený B. S. prestúpil do osobného motorového vozidla zn. U. U. a odišiel do Vrbova a následne bolo osobné motorové vozidlo zn. D. O. ev. č. E.-XXX-C. s prípojným vozíkom ev. č. E zastavené a kontrolované hliadkou polície v obci Ľubica, v mieste pri požiarnej zbrojnici, kde pri kontrole bolo zistené, že na uloveného jeleňa nachádzajúceho sa v kufri motorového vozidla, nevedeli preukázať povolenku a jeleň nebol označený príslušnou značkou v zmysle zákona o poľovníctve, čím takto spôsobili pre Slovenskú republiku v zast. N. F. a Z., N. X. E., so sídlom ul. O. N. č. 26, S., škodu v sume 2.000,- Eur.

Z výpovede obž. B. S. vyplynulo, že s obž. E. po dohode spoločne prešli do oblasti zvanej „Jamy“ na poľovačku, pričom si zbrane vymenili pred lovom, pretože obž. E. mal záujem o kúpu jeho zbrane a chcel si ju vyskúšať. Po príchode na miesto prešli po potoku a rozdelili sa. Uvedené vyplýva aj z výpovede obž. E..

Výmena zbraní obžalovanými pred ulovením zveri je ich obhajobou, vo svojich výpovediach pred súdom nevypovedali v tomto odchýlne, pričom prokurátor pred súdom nepredložil dôkaz, ktorý by túto obhajobu v trestnom konaní vyvrátil. To, že vyšetrovateľ nezabezpečil projektily zachytené v oboch telách ulovených jeleňov, nemôže byť na ťarchu obhajobe a rovnako nemožno žiadneho z obžalovaných konfrontovať s nejakou ich svedeckou výpoveďou v predmetnej veci, keď sa ich procesné postavenie následne zmenilo na postavenie osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie ako proti obvinenému. Nie je potom právne významné, že obvinený počas výpovede v takom skoršom procesnom postavení neuviedol nejakú skutočnosť, ktorú v rámci výsluchu u neho vyšetrovateľ navyše ani nezisťoval.

Obvinený totiž nie je povinný v trestnom konaní spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti, z ktorej je obvinený. Právo neobviňovať sám seba predstavuje všeobec- ne uznávaný medzinárodný štandard, ktorý je ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces v súlade s ústavným princípom práva na obhajobu, pretože hoci aj nepravdivá výpoveď sledujúca cieľ, aby oso- ba, ktorá vypovedá, neprezradila svoju inú trestnú činnosť, je v skutočnosti súčasťou obhajoby. Uvede- né je vyjadrením ústavne chráneného /ustanovenie , ktorým sa uvá- dza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon a rovnako aj / zákazu sebaobviňovania, podľa ktorého každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe a ktorému je v prípade jeho kolízie s iným záujmom (v tomto prípade záujmom spoločnosti na správnom zistení skutkového stavu ako základu zá- konného rozhodnutia) potrebné dať prednosť.

Napokon, svedok U. S. síce uviedol, že o tom, že by si obžalovaní vymenili zbrane, mu nehovorili, no tento svedok vedel že obž. E. mal záujem o zbraň obž. S.. To je napokon súladné s výpoveďou oboch obžalovaných o reálnom záujme o budúci prevod zbrane z jedného obžalovaného na druhého. Odvolací súd vo všeobecnosti považuje za logické, keď záujemca má snahu vyskúšať zbraň, o ktorú má záujem. Samozrejme, záujemca je povinný rešpektovať zákon, no v prejednávanej veci nebolo predmetom obžaloby či a ako niektorý z obžalovaných mal spáchať trestný čin pri držbe zbrane.

Ďalej sa obž. B. S. obhajoval tým, že po tom, čo sa s obž. E. rozdelili, on potom zbadal jeleňa prvej vekovej triedy, na ktorého mal povolenie a toho jeleňa ulovil zastrelením zo zbrane patriacej obž. E.. Po výstrele jeleň zbehol do rokliny a on sa vybral za ním, ale jeleň sa nachádzal v strmom kopci zachytený o kríky. Úlovok zapísal do povolenky a nakoľko to bol jeho prvý ulovený jeleň a mal radosť, tak sa pri vypisovaní pomýlil. Úlovok nezapísal do elektronickej knihy cez internet, lebo v ten deň už neprišiel domov. Chcel jeleňovi na hornú končatinu dať plombu, ale jeleň sa zosunul ešte hlbšie do rokliny a potom na založenie značky zabudol. Neskôr začal s vyvrhovaním jeleňa a čakal na obž. E., pretože boli dohodnutí, kde sa stretnú. Obž. E. neskôr prišiel a povedal, že aj on zastrelil jeleňa, no druhej vekovej triedy, ale že už volal štatutárovi združenia. Ním uloveného jeleňa rozrezali a vytiahli z brehu, ktorý bol veľmi strmý a svah bol rozmočený, a spoločne išli k jeleňovi, ktorého ulovil obž. E., kam za nimi prišiel s

autom štatutár združenia svedok U. S., ktorému oznámili, že zastrelili dvoch jeleňov a ktorý im povedal, že pôjdu za svedkom E. a opýtajú sa, čo s druhým zastreleným jeleňom. Potom jeleňa uloveného obž. E. naložili na prívesný vozík a vrátili sa na miesto jeho úlovku a rozrezané časti jeleňa naložili do kufra auta tak, že na spodku kufra a na operadle bol igelit, na ktorý poukladali kusy jeleňa a prevísajúcou časťou igelitu jeleňa prekryli, aby nezašpinili interiér auta. Keď vyšli z lesa, jemu bolo zle, bolela ho hlava a odišiel preto domov, pričom obž. E. so štatutárom mali ísť za svedkom E. do Spišskej Belej. Počas cesty domov mu volal obž. E., že ich zastavila hliadka polície a že má prísť za nimi do Ľubice, čo aj urobil. Svedka E. nekontaktoval priamo na mieste, lebo nemal pri sebe mobilný telefón a nemal na tohto svedka ani číslo.

Pritom nebola vyvrátená ani hodnoverným dôkazom spochybnená jeho obhajoba, že v čase predmetného lovu nepočul iný než svoj výstrel.

Treba dodať, že pri policajnej kontrole, ako to vyplýva z miesta jej vykonania, skutočne vozidlo so svedkom U. S. ako vodičom a obž. E. ako spolujazdcom bolo zastavené v smere jazdy na obec, v ktorej podľa údajov spisu mal bydlisko svedok E., ku ktorému viezli oboch ulovených jeleňov. Nebol pritom prokurátorom predložený dôkaz, ktorý by spochybňoval rozhodnutie oboch obžalovaných bezodkladne oznámiť ulovenie oboch jeleňov nielen svedkovi U. S. ako osobe príslušnej za ich poľovné združenie, ale aj samotnej osobe poverenej za N. F. a Z. š.p. odštepný závod S. svedkovi E. ako správcovi lesa, v ktorom došlo k lovu oprávneného rozhodovať o otázke zohľadnenia predmetných úlovkov v ročnom pláne lovu raticovej zveri. Nebol predložený dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaných z úmyslu niektorého z ulovených jeleňov, ktoré navyše neboli ulovené neoprávnene, zatajiť.

Obž. S. poukazoval v rámci svojej obhajoby aj na to, že v čase, keď išiel na lov, mal pri sebe občiansky preukaz, vodičský preukaz, zbrojný preukaz, poľovnícky preukaz a dve značky na označenie ulovenej zveri, resp. v poľovníckom žargóne plomby, pričom hliadke polície na jej žiadosť predložil povolenku na lov, plombu, občiansky a vodičský preukaz. Z jeho výpovede vyplýva, že sa kontrole nijako nebránil, pričom s obž. E. a svedkom S. sa počas policajnej kontroly nerozprával.

Obž. Ing. A. E. výpoveď spoluobžalovaného potvrdzoval. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých on zbraňou obž. S. ulovil druhého jeleňa, tak obhajoval sa tým, že počas posiedky zbadal jeleňa druhej vekovej triedy, na ktorého úspešne vystrelil, pričom keď prišiel k jeleňovi, zistil, že tento je mŕtvy, preto mu založil plombu a zapísal jeho ulovenie do povolenky. Následne telefonicky zavolal svedka U. S., ktorý mu prisľúbil, že príde. Obžalovaný medzitým vyhľadal obž. S., ktorý mu oznámil, že tiež ulovil jeleňa, ale ten sa nachádzal v strašnej strmine, a preto mu pomohol kusy jeleňa, ktorého predtým rozrezali, vynášať von z tejto strminy. Keď sa k nim dostavil autom svedok U. S., oznámili, že ulovili dvoch jeleňov, pričom tomuto svedkovi obž. Pirožek oznámil aj to, že sa pomýlil pri vypisovaní povolenky. Dohodli sa, že úlovky ukážu svedkovi E., aby ten rozhodol. Do auta svedka U. S. oba úlovky uložili. Obž. S. odišiel domov, pričom on so svedkom S. išli autom smerom do Kežmarku, pretože chceli úlovky ukázať svedkovi G. E. v K. C., no po ceste boli zastavení a kontrolovaní policajnou hliadkou. K okolnostiam zastavenia a kontroly policajnou hliadkou v Ľubici obžalovaný uviedol, že ich zastavila policajná hliadka, ktorá si od neho pýtala vodičský preukaz, občiansky preukaz, povolenie na lov zveri, zbrojný preukaz a poľovný lístok, ktoré im predložil a všetko bolo v poriadku, pričom hliadka polície žiadala doklady aj od druhého jeleňa, ktoré však nemali, preto volali obž. S., ktorý následne prišiel na miesto cestnej kontroly a predložil policajtom povolenku a plombu. Pretože policajti nenašli plombu na druhom jeleňovi, zavolali technika, ktorý to zadokumentoval. V čase úlovku sa od obž. S. nachádzal asi 500 metrov, ale výstrel nepočul. V lese sa nepokúšal kontaktovať G. E..

Správcom poľovného revíra, v ktorom došlo k predmetnému uloveniu oboch jeleňov, boli N. F. a Z., š.p. X. T. S., hospodárom bol v čase skutku svedok G. E. a štatutárnym zástupcom ich poľovného združenia bol svedok U. S.

Svedok G. E. uviedol, že bol políciou privolaný do obce Ľubica, kde policajná hliadka zastavila osobné motorové vozidlo, ktoré viedol svedok U. S. a v ktorom sedel obž. E., pričom v prívesnom vozíku motorového vozidla sa nachádzal ulovený jeleň II. vekovej triedy, ktorý mal založenú značku a v kufri motorového vozidla sa nachádzal druhý rozštvrtený jeleň, ktorý nemal založenú značku. Obaja obžalovaní pri zastavenom aute uvádzali, že ulovili dvoch jeleňov. V tom čase malo ich poľovné združenia povolenie na ulovenie jedného jeleňa, no dodal dôležitú skutočnosť, ktorá len potvrdzovala,

že oba jelene ako zver boli ulovené oprávnene, že ak by obžalovaní ulovili aj dva jelene, riadne by sa to oznámilo a bolo by možné kvótu navýšiť presunom z ďalšieho roka. Svedok uviedol, že keď sa obžalovaných policajti pýtali, prečo majú ulovené dva jelene, obžalovaní povedali, že sa rozdelili a súčasne zastrelili každý jedného jeleňa, pričom uviedli, že toho rozštvrteného zastrelil obž. S. a toho vo vozíku obž. E., ktorý aj predložil povolenku policajtom, obž. S. povolenku s vypísaným úlovkom predložil po príchode na miesto kontroly. Svedok dodal, že situácia, kedy by boli zastrelené dva jelene, hoci bolo vystavené povolenie na ulovenie jedného jeleňa, sa mu odkedy pôsobí v poľovníctve od roku 2004, nestala.

Aj pri konfrontácii svedkov S. a E. bolo zrejmé, že majú s N. F. dohodnuté, že ak by v rámci poľovného združenia zastrelili viac kusov zveri, mohli žiadať o navýšenie, pričom svedok E. dodal, že takú dohodu môžu urobiť osobne alebo telefonicky a že aj v tomto prípade by sa dohodli na ďalšom postupe.

Svedok U. S. potvrdzoval, že do lesa sa dostavil na zavolanie obž. E. a svedok dodal, že hoci obaja obžalovaní vtedy napriek jeho počiatočnej neochote trvali na tom, aby prišiel, obžalovaní mu na mieste povedali, že majú zastrelené dva jelene, hoci mali povolenie na jedného, na čo im on povedal, že to nie je problém, že to oznámia svedkovi E. z N. F. a on rozhodne, čo s tým urobia, teda, či sa to zoberie z ďalšej kvóty alebo im kvótu navýši. On s obž. E. išiel svojím autom smerom do Spišskej Belej za svedkom E., no cestou ich zastavila policajná hliadka. Svedok potvrdil, že hliadke ukázali auto, a keď hliadka zistila, že jeden jeleň nemá plombu, tak obž. E. volal obž. S., aby sa vrátil s plombou, čo aj urobil.

K okolnostiam policajnej kontroly uviedol, že na aute nemal dymové sklá, takže, keď policajti prechádzali okolo auta, videli jeleňa a na výzvu, aby otvoril kufor, svedok kufor otvoril. Dodal, že ho policajti nepoučili, že tak nemusí urobiť a bral to ako príkaz nadriadeného orgánu. Treba dodať, že svedok U. S. vo veci nebol obvinený. Svedok potvrdil, že obaja obžalovaní mali povolenky riadne vypísané, ukazovali mu ich na mieste a ešte obž. S. sa ho pýtal, kde má založiť plombu a svedok mu povedal, nech naloží jeleňa a potom založí plombu, no na to už obžalovaný zabudol, lebo sa tešil z úlovku a tiež preto, že hľadali cestu z lesa von. Treba dodať, že takéto vysvetlenie sa javí ako hodnoverné, pretože obžalovaný sa sám so svedkom radil, ako by mal pri zakladaní plomby postupovať.

Jeleň ulovený obž. S. už bol rozrezaný na kusy a obžalovaní mu to zdôvodnili, že sa k nemu nevedeli dostať lebo bol spadnutý v rokline. Na jeleňovi uloženom obž. E. už bola plomba založená. Podľa svedka bola vzdialenosť medzi oboma zastrelenými jeleňmi 1000 metrov až 1200 metrov, čo podľa odvolacieho súdu len posilňuje odôvodnenosť obhajoby obžalovaných, že v okamihu ulovenia v poradí druhého jeleňa, lovci nevedeli o ulovení prvého jeleňa.

Z výpovede svedkyne Mgr. B. Z., ako príslušníčky policajnej hliadky, ktorá vozidlo svedka U. S. zastavila vyplýva, že na prívesnom vozíku sa nachádzal jeleň, pričom vyzvali osoby vo vozidle, aby predložili doklady od zvieraťa a opýtali sa ich, čo ešte vezú, na čo im obaja povedali, že nič. Nepamätala si ale, kto jej povedal, že nič v aute nevezú. V úradnom zázname o úkone uviedla, že takto odpovedal vodič, svedok U. S.. Odlišnú výpoveď druhý člen hliadky nepodal. Nie je teda vylúčené, že nešlo o odpoveď zo strany obž. E., ale svedka U. S., a teda ani uvedená odpoveď nie je dôkazom, ktorý by usvedčoval obž. E. z prípadnej snahy zatajiť umiestnenie uloveného zvieraťa.

V zmysle judikatúry, na ktorú obžalovaní vo svojom odvolaní odkazovali, už zastavenie vozidla vedeného jeho vodičom je zásahom do osobnej slobody jednotlivca, a to jeho vodiča, resp. i ďalších osôb vo vozidle sa nachádzajúcich a to konkrétne zásahom do osobnej slobody ( ), slobody pohybu ( ) a právnej ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života ( ) a pokiaľ nie je opodstatnený splnením zákonných podmienok na jeho vykonanie podľa , zákona o Policajnom zbore, je potom neoprávneným zásahom.

Aj v tomto prípade zásah do práv a slobôd jednotlivca zo strany policajných orgánov nemožno odôvodniť len z úlohy Policajného zboru SR odhaľovania trestných činov a priestupkov, pretože bez doloženia konkrétnych skutočností odôvodňujúcich podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu, by to mohlo viesť k neopodstatneným zásahom voči komukoľvek a kedykoľvek, čo by nebolo v súlade s princípmi právneho štátu garantujúceho základné práva a slobody jednotlivca.

Pre posúdenie predmetnej veci bolo rozhodujúce zistiť, či policajná hliadka vykonávala voči vodičovi osobného motorového vozidla svedkovi U. S. služobný zákrok oprávnene, v súlade s ustanoveniami zákona o Policajnom zbore (, v znení neskorších predpisov). Služobný zákrok podľa o Policajnom zbore je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Ustanovenie zákona o Policajnom zbore jednoznačne ukladá policajtovi v službe povinnosť v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Týmto je vymedzená zákonná dôvodnosť služobného zákroku. Pokiaľ v konkrétnom prípade bolo preukázané aspoň podozrenie z páchania priestupku alebo trestného činu osôb nachádzajúcich sa vo vozidle, ktoré policajná hliadka zastavila, tak služobný zákrok bol opodstatnený.

Svedok R. T., ako druhý člen uvedenej policajnej hliadky potvrdzoval, že po zastavení vozidla zistili, že v prípojnom vozíku bola zver bez dolných končatín, ktoré boli oddelené a bola tam hlava s parožím. V zadnej časti auta v kufri boli časti tela zveri. Pri kontrole vozidla vždy kontrolujú doklady potrebné na prevádzku vozidla a ostatné doklady od tovaru vo vozidle, ktorý sa preváža. Preto aj v tomto prípade vyžadovali doklady od prepravovaných zvierat. Čo bolo dôvodom zastavenia vozidla, si už nepamätá, ale zviera v prívesnom vozíku bolo viditeľné, pričom keď sa zameriavajú na alkohol, zastavujú na predpísanom úseku všetky vozidlá. Vo vozidle sa nachádzali zbrane, ktoré on ale nezaisťoval, lebo bol privolaný vyšetrovateľ spolu s hliadkou OO PZ. Privolanie hliadky nie je bežný postup a svedok ho zdôvodnil zverou, ktorá nebola v poriadku. Svedkyňa Mgr. B. Z. vypovedala, že bolo vidieť, že v kufri majú niečo prekryté maskáčovou bundou, na ich vyzvanie otvorili kufor, kde sa nachádzalo ďalšie zviera, ktoré malo oddelené časti tela. Od jedného zvieraťa mali povolenie, ale druhé zviera bolo bez povolenky a bez plomby. Ako policajná hliadka dopravnej polície vyrozumeli povereného príslušníka, ktorý prišiel na miesto aj s kriminalistickým technikom a prevzal prípad. Ona s kolegom o tom spísali úradný záznam. Svedok R. K., príslušník Okresného riaditeľstva PZ Kežmarok, oddelenie pátrania a kriminalistických činností vypovedal, že na miesto činu sa dostavil ako člen výjazdovej skupiny, ktorej veliteľom bol npor. T., keď boli vyslaní do obce Ľubica, kde bolo odstavené osobné motorové vozidlo s prívesným vozíkom. Pri úkonoch sa riadil pokynmi veliteľa výjazdovej skupiny a vykonal ohliadku vozidla, zaistil stopy, ktoré fotograficky zadokumentoval. Vo vozíku ako aj vo vozidle sa nachádzal jeleň a časti ďalšieho jeleňa a tiež boli vo vozidle dve zbrane. Urobil fotodokumentáciu celého vozidla a tiež jednotlivých častí jeleňov a oboch zbraní, ktoré aj na mieste zaistili.

Na jeleňovi uloženom obž. E. ako spolujazdca bola plomba založená a menovaný doklady predložil. Trvanie podozrenia na spáchanie priestupku či trestného činu minimálne pretrvalo v prípade jeleňa, ktorý sa rozrezaný na kusy a spolu s trofejou nachádzal vo vozidle, lebo od týchto vecí posádka nevedela predložiť doklady.

K dôvodu zastavenia vozidla sa síce žiaden z členov policajnej hliadky presne a jasne nevyjadril, no to z dôvodu, že si na to nepamätali, pričom ale z úradného záznamu vypracovaného svedkyňou Z. a podpísaného svedkom T. zo dňa 23.10.2016 vyplýva, že dňa 23.10.2016 v čase o 11.50 hod. vykonávala hliadka ODI Kežmarok v zložení veliteľ hliadky ppráp. T. a člen a vodič hliadky ppráp. Z. dohľad nad plynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky v obci Ľubica na ceste III/3100 v smere na Ľubicu časť Pod Lesom, kedy spozorovala osobné motorové vozidlo s prípojným vozíkom, na ktorom bolo položené zviera - jeleň. Po zastavení vyzvala vodiča na predloženie dokladu totožnosti, dokladov od vozidla a poľovného lístka. Vodič U. S. predložil potrebné doklady a uviedol, že on je iba vodič a doklady má spolujazdec obž. A. E., ktorý predložil doklad totožnosti a povolenie na lov zveri. Na otázku, čo prevážajú vo vozidle, vodič svedok S. uviedol, že nevezú nič. Veliteľ hliadky vyzval vodiča, aby otvoril zadnú časť vozidla, lebo sa zadnom sedadle bolo spozorované parožie, ktoré bolo prikryté maskáčovou bundou. Po otvorení zadnej časti vozidla bolo nájdené mäso z jeleňa, ktoré malo odrezané všetky končatiny, telo bolo rozrezané a vnútornosti vyvrhnuté a celé to bolo prikryté žltým sáčkom. Pri kontrole vozidla boli zistené dve guľové zbrane, jedna patriaca obž. E. a to guľová kozlica a druhá guľová opakovacia, ktorá patrí obž. S.. O týchto skutočnostiach hliadka prostredníctvom mobilného telefónu vyrozumela operačné stredisko, ktoré vyslalo hliadku s povereným príslušníkom npor. T.. Na miesto sa dostavil svedok E., ktorý konštatoval, že na ulovenej zveri chýba žltá plomba a na evidencii značiek boli poprepisované čísla, čo sa nesmie. Na miesto bol privolaný kriminalistický technik, ktorý miesto fotograficky zadokumentoval a na mieste za spolujazdcom boli zaistené dve guľové zbrane a nábojnica. H. po dohode so svedkom E. boli kusy zveri, ktoré sa nachádzali v batožinovom priestore, prevezené do chladiaceho boxu VLaM SR,

KK v Ľubici, kde bol vybratý a zadokumentovaný projektil zbrane z tela zveri. Uvedenú vec prevzal poverený príslušník npor. T., ktorý začal trestné stíhanie vo veci pytliactva. Obhajca k tomu dôkazu uviedol, že hliadka nemala oprávnenie na zastavenie vozidla.

Policajná hliadka, ktorá vozidlo zastavila, postupovala v súlade s inštruktážnym záznamom ODI určeným na deň 23.10.2016, keď z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej bezpečnostnej situácie na základe zvýšeného počtu dopravných nehôd so závažnými následkami bolo potrebné vykonávať dohľad nad plynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky so zameraním na nehodové a kritické úseky podľa analýzy dopravných nehôd a zamerať sa na kontrolu ovplyvnenia vodičov motorových a nemotorových vozidiel alkoholom alebo inou návykovou látkou, pričom v danom prípade na základe teroristických útokov v Bruseli bolo potrebné vykonávať kontrolu osôb, vozidiel a batožinových priestorov vozidiel.

Bolo nesporné, že v čase zastavenia predmetného vozidla policajnou hliadkou, bol týmto vozidlom na prípojnom vozíku evidenčného čísla E.-XXX-YC prevážaný ulovený jeleň /Cervus Elephus/ a táto skutočnosť bola jasne viditeľná už pri bežnom pohľade, tento jeleň nebol prepravovaný skrytým spôsobom. Na druhej strane, bež bližšej ohliadky - najmä preverenia zápisu ulovenej zbrane, nasadenia plomby na prevážané zviera, bez preverenia prítomnosti strelných zbraní, ktoré bolo možné logicky predpokladať a dokladov o ich držbe, pri pohybujúcom sa vozidle nebolo možné jednoznačne zistiť, a teda vzniklo podozrenie, či už táto usmrtená poľovná raticová zver prepravovaná na prívesnom vozíku bola ulovená a je prepravovaná v súlade so zákonom. Vznikalo podozrenie, či v súvislosti s takto prepravovaným zvieraťom nebol spáchaný trestný čin. Nie je bežné, aby sa v cestnej doprave vyskytovala situácia otvoreného prepravovania uloveného jeleňa, ktorú policajná hliadka vnímala a na ktorú reagovala tak, že sa rozhodla vozidlo nasledovať a zastaviť, preveriť doklady týkajúce sa totožnosti osôb, držby ulovených zvierat a držby zbraní, ktorých držbu navyše posádka zastaveného vozidla dobrovoľne potvrdila a na jednoduchú výzvu polície prejavila ochotu ukázať aj zver nachádzajúcu sa vo vozidle, zjavne v presvedčení, že nič neporušila. Za takých okolností postačovala ohliadka miesta činu vykonaná tak, ako to vyplýva zo zápisnice o takom úkone zo dňa 23.10.2016, ktorú za prítomnosti majiteľa vozidla svedka B. S. vykonali policajti OR PZ, Obvodného oddelenia PZ v Kežmarku.

Je zrejmé, že policajná hliadka vnímala vozidlo svedka U. S. s naloženým jeleňom a takto ho zastavovala, pretože nebolo inak možné vylúčiť podozrenie, že by mohlo ísť o prepravovanú vec získanú trestným činom. Aj inštrukcia, podľa ktorej hliadka vozidlá kontrolovala, ju oprávňovala predmetné vozidlo zastaviť. Nebolo totiž vylúčené, že vo vozidle sa nachádzajú aj strelné zbrane, čomu by prevážanie uloveného divo žijúceho zvieraťa nasvedčovalo. Zastavenie vozidla bolo plne odôvodnené, pričom už pri vizuálnej kontrole, bez potreby do vozidla vstúpiť, hliadka oprávnene nadobudla potrebu zaoberať sa podozrením týkajúcim sa pôvodu vo vozidle sa nachádzajúceho ďalšieho jeleňa, keďže posádka vozidla nevedela preukázať doklady o ulovení tohto jeleňa. Hliadka dopravnej polície správne postupovala, pokiaľ ďalšie úkony prenechala príslušnému policajnému orgánu. Vodič vozidla pritom dobrovoľne, bez potreby akejkoľvek formy donútenia, umožnil kontrolu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že vozidlo policajná hliadka zastavila v podstate náhodne, pretože konkrétne skutočnosti v čase spozorovania približujúceho sa vozidla, zastavenia a následných úkonov na mieste kontroly nasvedčovali tomu, že zo strany vodiča tohto vozidla príp. jeho spolujazdca, ktorým bol obžalovaný E., došlo k porušeniu predpisov v súvislosti s prepravovanou ulovenou zverou, ktorý mohol zakladať podozrenie zo spáchania trestného činu.

Z uvedeného vyplýva, že policajná hliadka zastavila predmetné vozidlo v rámci plnenia svojich povinností počas nariadenej preventívnej kontroly motorových vozidiel v rámci vyhlásenej akcie na to zameranej vidiac, že je prepravovaný ulovený druh divo žijúceho zvieraťa, na ktorého legálne ulovenie je potrebné príslušné povolenie a potreba dodržať viaceré ustanovenia zákona o poľovníctve, aby nedošlo k spáchaniu trestného činu pytliactva podľa § 310 Tr. zák. V okamihu policajných úkonov hliadky dopravnej polície zastavenia vozidla, kontroly dokladov a zbežnej ohliadky zveri a následne príslušným policajným orgánom pri ohliadke vozidla vzniklo podozrenie, že v súvislosti s predmetným vozidlom došlo alebo môže dochádzať k trestnej činnosti. V konkrétnom okamihu tak reálne zákonný dôvod na zastavenie vozidla vznikol.

Členovia policajnej hliadky R. T. a Z.. B. Z. vykonali proti obžalovanému a jeho spolujazdcovi služobný zákrok, na vykonanie ktorého mali v danom okamihu právny titul vyplývajúci z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, podľa ktorého policajt v službe je povinný v medziach tohto

zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania a z ustanovenia § 23 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona o Policajnom zbore, podľa ktorých pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku, policajt je oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú, alebo elektronickú kontrolu vozidla prepojením kontrolovaného vozidla so zariadením určeným na kontrolu identifikačných údajov vozidla, ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin.

Keďže zasahujúci policajti boli oprávnení voči obžalovanému a svedkovi vykonať služobný zákrok, potom boli oprávnení ich vozidlo zastaviť, vyzvať posádku vozidla na preukázanie dokladov od prevážaného úlovku a vyzvať na preukázanie dokladov aj od úlovku prevážaného v interiéri vozidla, požiadať vodiča vozidla, svedka U. S. o súčinnosť, ktorú aj dobrovoľne poskytol, keď vozidlo pre políciu sprístupnil. Podľa názoru odvolacieho súdu, nešlo o prípad policajnej svojvôle.

Služobný zákrok polície bol opodstatnený, mohla byť vykonaná ohliadka oboch prepravovaných jeleňov, ktoré mohli byť predmetom bližšieho skúmania pre potreby predmetného trestného konania a stať sa dôkazmi v súlade s ustanovením Odvolací súd sa tak nestotožnil s názorom obhajoby o údajnej nepoužiteľnosti na to nadväzujúcich dôkazov.

Predmetom znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru č. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP- 2016/3594 bola len jedna zaistená strela, a to strela, ktorá pred vystrelením zo zbrane tvorila súčasť puškového poľovníckeho náboja kalibru 7 mm a bola s najväčšou pravdepodobnosťou vystrelená z guľovej zbrane - kozlice. Stopa č. 3 bola vystrelená z pušky zn. Winchester. Oboznámené poľovné lístky, zbrojné preukazy a preukazy zbrane oboch obžalovaných potvrdzujú oprávnenie k predmetnému lovu a skutočnosť, že v čase lovu obž. B. S. bol vlastníkom a držiteľom registrovanej zbrane - opakovacia guľovnica ČZ 550 LUX, kaliber 308 WIN, výrobné číslo Zv:B126359 a obž. A. E. mal registrovanú zbraň guľovobrokovú kozlicu Zh 324, kaliber , výrobné číslo 3- 804064/317440.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu, ktorá bola vykonaná dňa 23.10.2016 za prítomnosti svedka K., obž. S. a povereného policajta T. vyplynulo, okrem predmetného nálezu oboch jeleňov a zbraní aj to, že osobné motorové vozidlo zn. D. O. s prívesným vozíkom sa nachádza na ulici Gen. Svobodu v obci Ľubica.

Uznesením povereného príslušníka por. Z. T. zo dňa 21.11.2016 bol jeden kus jeleňa prvej vekovej triedy, zaistený pri ohliadke, vrátený splnomocnencovi za VLaM, š.p., Kežmarok G. E., ktorý v zmysle záznamu o vrátení veci zo dňa 25.11.2016 vec prevzal. Z vyčíslenia škody vyplýva spoločenská hodnota poľovnej zveri, uloveného jeleňa lesného na sumu 2.000,- Eur.

Z knihy návštev vyplýva, že obž. E. mal dňa 23.10.2016 v čase od 06.00 hod. do 19.00 hod. evidovaný odstrel jedného kusa jeleňa 1. VT, počet výstrelov jeden, značka Ah 70319595. V uvedený deň mali obaja obžalovaní zapísané v danom poľovnom revíri pobyt za účelom lovu a posiedky. Z povolenia na lov zveri pre obž. A. E. vyplýva, že tento 23.10.2016 o 08.10 hod. ulovil jeleňa 1. vekovej triedy, na ktorého mal povolenie v čase od 01.08.2016 do 15.01.2017. Na toho jeleňa použil značku Ah 70319595. Z povolenia na lov zveri pre obž. B. S. vyplýva, že tento 21.07.2016 ulovil lanštiaka a dňa 23.10.2016 jeleňa, kde pri úlovku jeleňa je značka Ab 70344734, pričom všetky čísla plomby na povolenke prepisujú iné už predtým tam uvedené čísla. Zo záznamu o dychovej skúške obž. B. S. a svedka U. S. vyplýva, že im nebola zistená prítomnosť alkoholu v dychu.

Pokiaľ ide o plomby č. Ch 395518 703 a Ab 44734 703 ako aj originál povolenky na lov zveri č. Ab 369782, pri ktorých obž. S. uvádzal nekorektný zápis, nie je vylúčené, že išlo o prejav spontánneho chaotického prístupu obžalovaného k tejto povinnosti, pretože obžalovaný mylne nenapísal celkom iné číslo plomby, ale čísla zvolil v ich nesprávnej kombinácii. Skôr než o premyslené konanie obžalovaného išlo o nedôslednosť začínajúceho poľovníka.

Podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa názoru okresného súdu, v priebehu dokazovania boli zistené určité konania oboch obžalovaných, ktoré v priebehu skutkového deja v jeho jednotlivých častiach navodzujú dojem náhodných udalostí, prípadne porušení právnych predpisov majúcich charakter správnych deliktov na úseku poľovníctva, prípadne zbraní a streliva a spojenie týchto jednotlivých udalostí napĺňa predpoklady na naplnenie tak objektívnej ako aj subjektívnej stránky trestného činu. S takýmto záverom ale odvolací súd nemohol súhlasiť.

Zjavne predčasným, ničím nepodloženým je záver okresného súdu, že obaja obžalovaní vedeli, že v ten deň zastrelili dva jelene, hoci mali oprávnenie iba na zastrelenie jedného jeleňa a to už v čase, keď lovili druhého, lebo zvuk výstrelu ešte neznamená ulovenie jeleňa. Podľa odvolacieho súdu odstránenie akýchkoľvek pochybností, a teda vedomosť o skoršom ulovení jeleňa bola možná až po tom, čo sa obaja obžalovaní osobne stretli, pretože nebol predložený nepochybný dôkaz, že by sa o tom, že by pred ulovením druhého jeleňa dozvedeli, že už jeden jeleň bol ulovený, dozvedeli skôr ako sa stretli, napr. vysielačkou, mobilom a pod.

Že v prívesnom vozíku bolo dosť miesta na naloženie oboch jeleňov a že nebol dôvod jeleňa uloveného obž. S. ukladať do kufra auta, ak by neexistoval úmysel obžalovaných tento úlovok zatajiť, je rovnako neopodstatnené. Podľa zákona o poľovníctve môže rozrábku na mieste lovec urobiť, akurát má povinnosť ponechať značku na zveri až do jej rozrábky, napr. z dôvodu lepšej manipulácie, pritom sa žiaden z obžalovaných nesnažili ukryť rozrobené časti jeleňa, len ho prikryli plachtou, no ponechali vo vozidle tak, že bol viditeľný bez toho, aby bolo potrebné pre jeho odhalenie vstupovať do vozidla, v ktorom ho prepravoval jeden z lovcov za účasti štatutára poľovného združenia, ktorému úlovky členovia ich poľovného združenia aj v iných prípadoch nahlasovali a ktorého odporúčaniu ísť za svedkom E., ktorý zabezpečoval rozsah kvóty odstrelu raticovej zveri, teda aj jeleňov na daný rok a ktorý by ju mohol navýšiť, sa bez problémov podrobili. Nakoniec, obžalovaný zachoval svoju povinnosť podľa § 64 ods. 9 Zákona o poľovníctve ak dôjde k rozrábke diviny ulovenej zveri, značku odkladá osoba, ktorá rozrábku zabezpečila, spolu s lístkom o pôvode ulovenej raticovej zveri do najbližšej kontroly pôvodu ulovenej zveri, najdlhšie však rok od jej prevzatia a túto predložil akonáhle bol k jej predloženiu pri kontrole úlovku zavolaný.

Odvolací súd považuje za logické, že obaja obžalovaní po rade svedka U. S. súhlasili s tým, že oboch ulovených jeleňov dopravia k svedkovi E., o čo sa bez meškania v reálnom čase aj pokúsili. Išlo totiž, ako sa svedkovia zhodli, o výnimočnú udalosť, a tak bolo len správne, ak by o nej rozhodol práve svedok E. po tom, čo by mu umožnili osobnú prehliadku zveri. Nedostatok mobilného signálu, ktorý pôvodne zabránil obžalovaným spojiť sa so svedkom E., pritom potvrdili nielen obaja obžalovaní, ale aj svedok U. S., ktorý bol s nimi osobne. Nebol zistený dôvod, ktorý by vylučoval pravdepodobnosť, že svedka E. u neho doma nestretnú. Všetci sa dohodli, že oboch jeleňov odnesú ku svedkovi E. a to na vozidle lesného hospodára U. S. osobne. Išlo nakoniec o výnimočnú udalosť, keď obaja lovci strelili jeleňa. Cestu ku svedkovi E. realizovali. Odvolací súd považuje za nelogické domnievať sa, že by pri takom správaní sa mali obžalovaní v úmysle niektorého z ulovených jeleňov zatajiť.

Nezaloženie značky na ulovené zviera je zjavným porušením povinností lovca ulovenej zveri, no ak by chcel úlovok zatajiť, logicky by taký lovec nevolal tretiu osobu, a to osobu, ktorej sa ulovenie každej zveri v danom revíri bezodkladne oznamuje. Je logické predpokladať, že by taký lovec skôr nedovolil, aby sa nielen tento, ale ani druhý lovec o jeho úlovku dozvedel, neponechal by rozrobeného jeleňa v aute lesného hospodára na odvoz E. a osobe, ktorá zabezpečuje sledovanie dodržiavania lesného plánu chovu a odstrelu raticovej zveri, nezabezpečil by odvoz takej zveri na kontrolu a sám by nešiel domov. Nebolo vylúčené, že len nedôslednosťou opomenul značku založiť a vykonať zápis. Už z jeho komunikácie so svedkom U. S. vyplýva, že to neurobil s cieľom, aby sa iné osoby o jeho úlovku nedozvedeli bezodkladne.

Tieto dôkazy a skutočnosti z nich vyplývajúce potom viedli odvolací súd k záveru, že v prípade oboch ulovených jeleňov išlo o zver ulovenú s povolením a nešlo o zatajenie zveri neoprávnene ulovenej.

Konanie oboch obžalovaných pri nakladaní s ulovenou zverou a pri jej preprave skôr smerovalo k tomu, aby svedok E. mohol urobiť to, čo sám potvrdil, teda, že ak by mu úlovok oznámili bezprostredne po vzniku situácie, on by súhlasil s navýšením kvóty lovu, jeleňa by označili a pri kontrole by ho priznali.

Obaja obžalovaní v čase ulovenia zveri mali pri sebe poľovný lístok a doklady k zbrani, povolenie na lov, lovili so strelnými zbraňami určenými na výkon práva poľovníctva, disponovali značkou-plombou, pričom v jednom prípade k nasadeniu plomby na ulovenú zver nedošlo za vyššie uvedených okolností a nebolo ani dokázané, že by lovili zakázaným spôsobom. V čase lovu mali obaja obžalovaní vydané povolenie na lov zveri a mali vydané plomby.

Dôkazy vykonané v predmetnom konaní hodnotené v súlade s ustanovením poskytli podklad pre záver, že obžalovaní ulovili zver, v prípade oboch predmetných jeleňov, z hľadiska trestného činu pytliactva podľa Tr. zák. oprávnene a potom je z trestnoprávneho hľadiska bezvýznamné, či pri tom spoločným konaním prechovávali a prepravovali zver s nezaloženou plombou, či namiesto jeleňa I. vekovej triedy došlo v rozpore s údajom v povolenke na lov zveri k uloveniu jeleňa II. vekovej triedy, lebo by mohlo ísť najviac o disciplinárne previnenie. Nedošlo k spáchaniu takého trestného činu ani v štádiu pokusu.

Nemožno teda súhlasiť so záverom okresného súdu, že všetky okolnosti v súhrne vytvárajú predpoklad na vyslovenie záveru, že obaja obžalovaní spoločným konaním neoprávnene zasiahli do výkonu práva poľovníctva tým, že bez povolenia ulovili jeleňa I. vekovej triedy, teda spôsobili škodu v malom rozsahu, čím naplnili všetky formálne znaky prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

Podľa § 64 ods. 2 Zákona o poľovníctve, po ulovení raticovej zveri alebo veľkej šelmy je strelec alebo sprievodca povinný

a) založiť pred ďalšou manipuláciou s ulovenou zverou na zver predpísaným spôsobom pridelenú značku a vyznačiť na značke dátum ulovenia zveri, b) zaznamenať do povolenia na lov zveri dátum a čas ulovenia zveri, druh ulovenej zveri a číslo založenej značky, c) predložiť do 24 hodín od ulovenia raticovej zveri a veľkej šelmy tieto na vizuálnu obhliadku poľovníckemu hospodárovi alebo ním poverenej osobe.

Podľa § 64 ods. 9 Zákona o poľovníctve, značka sa ponecháva na zveri až do jej rozrábky. Ak je ulovená zver odovzdaná odberateľovi do zberne diviny, značka zostáva na ulovenej zveri u odberateľa, ktorý ju predkladá na kontrolu pôvodu ulovenej zveri spolu s lístkom o pôvode ulovenej raticovej zveri. Ak dôjde k rozrábke diviny ulovenej zveri, značku odkladá osoba, ktorá rozrábku zabezpečila, spolu s lístkom o pôvode ulovenej raticovej zveri do najbližšej kontroly pôvodu ulovenej zveri, najdlhšie však rok od jej prevzatia.

Porušenie ustanovení teda spočívalo v tom, že súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru o splnení všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu pytliactva uvedeného v Tr. zák., keď v súlade so zisteným skutkovým stavom, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, po hodnotení dôkazov postupom podľa , aplikujúc zásadu prezumpcie neviny uvedenú v ustanovená a z neho vyplývajúcu zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, dospel síce k správnemu záveru, že išlo o zver oprávnene ulovenú, no ušlo jeho pozornosti, že takto nebola splnená jedna zo základných podmienok trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa uvedeného trestného činu týkajúca sa neoprávneného zásahu do výkonu práva poľovníctva a že namiesto uznania viny bolo namieste skutok tak, ako bol uvedený v skutkovej vete podanej obžaloby, postúpiť Disciplinárnej komisii Slovenskej poľovníckej komory, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mohol iný orgán prejednať ako disciplinárne previnenie a poškodeného N. F. a Z. K. Q., š.p., so sídlom F. XX, S., IČO: 31 577 920, bolo namieste odkázať s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Skutok sa mal stať dňa 23.10.2016, pričom trestné stíhanie o tomto skutku sa viedlo bez prerušenia proti obž. S. od 22.11.2016 a proti obž. Ing. E. od 02.10.2017 až do dňa vyhlásenia tohto uznesenia.

Disciplinárne konanie, ktorého predmetom je prejednanie podozrenia na disciplinárne previnenie, nie je teda neprípustné v zmysle § 13 ods. 2 spomenutého disciplinárneho poriadku, podľa ktorého, ak je skutok predmetom trestného stíhania alebo priestupkového konania a bez rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní nemožno rozhodnúť, premlčacia lehota spočíva až do dňa postúpenia podania alebo doručenia právoplatného rozhodnutia týchto orgánov príslušnému disciplinárnemu orgánu a týmto dňom začína plynúť prerušená premlčacia lehota. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.