Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cpr-22-2019.pdf
PDF · 106.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10Cpr/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: X. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H., N. ulica XXX/XX, zastúpený: advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: ARMOD s.r.o., IČO: 36717835, so sídlom XXX 01 Námestovo, Hviezdoslavovo námestie 213, zastúpený: JUDr. Anton Tabačák, Ph.D., advokát, so sídlom 027 42 Oravský Biely Potok č. 82, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listinou datovanou 25.9.2019, podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je neplatné.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 2.699,- eur v hrubom za obdobie od 25.10.2019 do 31.3.2020, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, súd konanie zastavuje.
IV. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 26,74%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 26.11.2019 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.9.2019, ktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľom, je neplatné. Tiež žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi mzdu od doručenia oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní, do času kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo do rozhodnutia o skončení pracovného pomeru. Takisto sa domáhal aj náhrady trov konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 1.4.2019 so žalovaným pracovnú zmluvu, podľa ktorej žalobca pracoval u žalovaného na pozícií stavebný robotník - skladník. Pracovný pomer vzniknutý na základe hore uvedenej pracovnej zmluvy bol uzatvorený na dobu určitú a to do 31.3.2020. Podľa Dohody o mzde, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.4.2019 bola medzi stranami tejto dohody dohodnutá základná mzda vo výške 520,- eur brutto/mesačne a to pri plne odpracovanom fonde pracovného času, ktorý je ustanovený zamestnávateľom na 40h/týždenne. K uvedenému žalobca uvádza, že žalovaný mu vyplácal mzdu súčasne dvoma spôsobmi. Časť mzdy bola žalobcovi vyplatená na jeho účet v banke a zvyšná časť mu bola vyplatená na ruku vždy 25. dňa v mesiaci. Z tohto vyplýva že žalobca bol schopný zárobku vyššieho ako je uvedené v Dohode o mzde zo dňa 1.4.2019. Dňa 28.9.2019 bolo žalobcovi doručené písomné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.9.2019, v ktorom žalovaný ako dôvod tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol
ustanovenie § 68, ods. 1, písm. b) Zákonníka práce, ktoré znie: „Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, b/ ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu“. V oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 25.9.2019 žalovaný uviedol iba odkaz na ustanovenie Zákonníka práce, ktorý má podľa všetkého predstavovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Predmetnému oznámeniu chýba skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce. Pod skutkovým vymedzením dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru rozumieme pravdivé opísanie konkrétneho konania žalobcu. Tiež § 74 zákonníka práce hovorí o tom, že zamestnávateľ musí okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je tento právny úkon neplatný. Žalobca je toho názoru, že v tomto prípade žalovaný nesplnil všetky hmotnoprávne podmienky potrebné na platné okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca zaslal žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 22.10.2019, ktoré bolo žalovaným prevzaté 24.10.2019.
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žiadal vykonať dokazovanie listinami:
- plná moc na zastupovanie zo dňa 21.10.2019
- pracovná zmluva zo dňa 1.4.2019
- dohoda o mzde zo dňa 1.4.2019
- prehľad z bankového účtu žalobcu
- okamžité skončenie pracovného pomeru
- upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny
- oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 22.10.2019 + doručenka potvrdzujúca prevzatie
4.Žalobu s prílohami a procesnými poučeniami žalovaný prevzal dňa 2.1.2020, k žalobe sa písomne vyjadril dňa 20.1.2020.
5.V replike uviedol, že dňa 2.1.2020 bola žalovanému doručená žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy (ďalej len „žaloba“). Žalobca v žalobe uvádza, že uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu, podľa ktorej žalobca pracoval u žalovaného na pozícii stavebný robotník
- skladník. Súčasťou pracovnej zmluvy bola aj Dohoda o mzde zo dňa 1.4.2019. Žalovaný tieto skutočnosti nerozporuje. Žalovaný tiež nerozporuje skutočnosť, že pracovný pomer so žalobcom bol uzatvorený na dobu určitú do 31.3.2020. Žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o mzde, na základe ktorej bola dohodnutá mzda vo výške 520,- eur brutto/mesačne a to pri plne odpracovanom fonde pracovného času, ktorý je ustanovený zamestnávateľom na 40h/týždenne. Pri určovaní výšky mzdy žalovaný postupoval v zmysle § 120, ods. 1 Zákonníka práce a tiež v zmysle Prílohy č. 1 bodu a) Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest Zákonníka práce, ktorý znie: „pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov.“ Na základe týchto právnych skutočností bol žalobca zaradený na základe druhu práce - stavebný robotník - skladník, do prvého stupňa náročnosti práce, pričom minimálna garantovaná výška mzdy zodpovedajúca prvému stupňu náročnosti práce v zmysle Zákona č. 663/2007 Z.z. je 520,- eur. Z týchto právnych skutočností vyplýva, že žalovaný určil mzdu žalobcovi v správnej a zákonom stanovenej výške. Žalobca v žalobe nepravdivo uvádza skutočnosť, že mu bola mzda vyplácaná súčasne dvoma spôsobmi. A to časť na účet v banke a druhá časť v hotovosti. Ide o účelové a nepravdivé tvrdenie žalobcu, ktoré žalovaný nepreukázal. Žalovaný žalobcovi vyplácal mzdu na účet v banke, vo výške a za podmienok, ktoré si žalobca a žalovaný dohodli v dohode o mzde. Žalovaný žalobcu listom zo dňa 25.9.2019 upozornil na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že porušil vnútorné predpisy spoločnosti. Ako neoddeliteľná súčasť s upozornením na závažné porušenie pracovnej disciplíny, bolo zamestnancovi zaslané tiež oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce. Žalobcovi bolo oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru a Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny doručené dňa 27.9.2019 a nie 28.9.2019 ako žalobca uvádza v žalobe. Žalobca uvádza, že žalovaný uviedol v Oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru iba odkaz na ustanovenie Zákonníka práce a neuviedol skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. S týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí a to z dôvodu, že spolu s oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce bolo žalobcovi zaslané tiež upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že porušil vnútorné predpisy spoločnosti. Žalovaný úkon urobil písomne, tiež bol žalobcovi súčasne oznámený aj ústne na pracovisku, a dôvod bol skutkovo vymedzený tak, že nie je možné ho zameniť s iným dôvodom,
keďže žalovaný v úkone uvádza, že pracovný končí pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil tým, že porušil vnútorné predpisy spoločnosti. Pracovný pomer so žalobcom bol ukončený najmä z dôvodu odcudzovania pohonných hmôt z automobilov, ktoré boli žalobcovi zverené. Konanie žalobcu bolo zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú jednak z § 81 Zákonníka práce, z iných právnych predpisov, pracovnoprávnych noriem, interných predpisov a pokynov zamestnávateľa. Tiež z morálneho hľadiska voči ostatným zamestnancom, ktorý si svoje povinnosti plnia riadne by nebolo vhodné, aby žalobca naďalej zotrval v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným.
6. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinami :
- výplatné pásky za apríl, máj, jún, júl a august 2019
- doručenku do vlastných rúk s dátumom prevzatia 27.9.2019
- zápis o podozrení z odcudzenia nafty zo dňa 22.9.2019
- výsluch svedka W. S.
7.Žalobca v duplike doručenej súdu dňa 20.2.2020 uviedol, že žalovaný uvádza, že žalobcovi vyplácal mzdu na jeho účet v banke, vo výške a za podmienok, ktoré si navzájom dohodli v dohode o mzde. Nadväzujúc na toto tvrdenie žalovaného preto žiada, aby predložil doklady potvrdzujúce skutočnosť, že žalobcovi vyplácal mzdu na jeho účet v banke. Ďalej je uvedené, že žalovaný upozornil žalobcu na závažné porušenie disciplíny a to listom zo dňa 25.9.2019 s tým, že porušil vnútorné predpisy spoločnosti. Uvedené upozornenie bolo žalovanému zaslané spolu s oznámením o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 25.9.2019. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.9.2019 nebolo náležite ani časovo, ani skutkovo vymedzené. Okamžité skončenie pracovného pomeru len odkazuje na zákonné ustanovenie zákonníka práce a na závažné porušenie pracovnej disciplíny s odkazom na oznámenie o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 25.9.2019, pričom v tomto nie je uvedené nič viac ako „Týmto Vás upozorňujem na závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého ste sa dopustili tým že ste porušili vnútorné predpisy spoločnosti.“ V prvom rade na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nestačí, že v ňom bude skutkový stav závažného porušenia pracovnej disciplíny opísaný odkazom na ďalšiu písomnosť a teda na upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. V druhom rade ani v jednej z vyššie spomenutých písomností nie je náležite časovo a skutkovo opísaný spôsob porušenia pracovnej disciplíny. Z týchto listín nie je možné zistiť čas, kedy sa mal žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny a ani spôsob akým sa ho mal dopustiť. V okamžitom skončení pracovného pomeru absentuje skutkové vymedzenie konania žalobcu a jednak dôkaz, ktorý by usvedčoval žalobcu z krádeže PHM. Žalobca pripomína, že krádež pohonných hmôt nevykonal a takéto obvinenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Krádež je trestným činom a aby mohol byť so žalobcom platne a okamžite skončený pracovný pomer pre krádež, musel by byť žalobca za trestný čin krádeže právoplatne odsúdený (viď § 68 ods. 1, písm. a Zákonníka práce)). Žalobca uvádza, že neukradol pohonné hmoty, nie je voči nemu vedené trestné konanie v súvislosti s trestným činom krádeže, a nie je za takýto trestný čin právoplatne odsúdený.
8.Žalovaný v následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.3.2020 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení vysvetľuje, akým spôsobom žalovaný postupoval pri určovaní výšky mzdy žalobcu a že určil žalobcovi výšku mzdy správne a v zákonom stanovenej výške a dokonca mu priznal mzdu, ktorá je vyššia ako minimálna mzda požadovaná zákonom. Žalovaný túto právnu skutočnosť považuje za dôležitú, nakoľko žalobca v žalobe uvádza, že žalobca bol schopný zárobku vyššieho ako je uvedené v dohode o mzde zo dňa 1.4.2019. Z tohto dôvodu žalovaný poukazuje na to, že mzda bola žalobcovi priznaná v zákonnej, dokonca ešte vyššej mzde, ako vyžaduje zákon. Ďalej uviedol, že žalobca opätovne uvádza, že neboli splnené formálne a ani materiálne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. S týmto tvrdením sa žalovaný vysporiadal už vo vyjadrení zo dňa 15.1.2020 a trval na tom, že žalovaný bol dostatočne, určite a jasne skutkovo oboznámený s dôvodom, pre ktorý bol ukončený pracovný pomer a o tomto dôvode mal vedomosť. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že žalovaný odcudzenie pohonných hmôt žalobcovi nepreukázal. Je pravdou, že žalovaný trestný čin odcudzenia pohonných hmôt nenahlásil orgánom činným v trestnom konaní. Avšak to, či žalobca bol za trestný čin krádeže právoplatne odsúdený, nie je pre konanie podstatné, nakoľko dôvodom výpovede bolo porušenie vnútorných predpisov spoločnosti. Žalobca bol oboznámený s pravidlami spoločnosti, ktoré sú tiež stanovené vnútroorganizačnou smernicou číslo PPO-01 (ďalej len „smernica“), s ktorou bol tiež riadne oboznámený. Strana č. 14/29 smernice špecifikuje závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okrem iných, je závažným porušením pracovnej disciplíny prechovávanie bandasiek/cisterien v areáli Veľké Úľany. Z
dôvodu, že zamestnanec tieto bandasky prechovával v areáli Veľké Úľany, pokladá sa toto za závažné porušenie pracovnej disciplíny tak, ako žalovaný uviedol v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 25.9.2019.
9. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení predložil nasledovné dôkazy:
- Splnomocnenie na prevzatie mzdy za mesiac 4/2019 zo dňa 27.05.2019
- Výplatnica miezd za mesiac 04/2019 - podpis prevzatia hotovosti
- Výplatnica miezd za mesiac 05/2019 - podpis prevzatia hotovosti
- Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 24.07.2019
- Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 23.08.2019
- Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 01.10.2019
- Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 24.10.2019
10. Na pojednávaní dňa 2.7.2020, právny zástupca žalobcu zotrval na svojej žalobe. Upravil žalobu tak, že žiadal náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku od 24.10.2019 do 31.3.2020, pričom výšku priemerného zárobku nevedel špecifikovať.
11.Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach. K skutkovej a právnej stránke veci sa bližšie nevyjadril.
12.Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinou označenou ako skončenie pracovného pomeru adresovanou žalobcovi žalovaným dňa 25.9.2019, z ktorej zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že „dňom 25.9.2019 končí s ním pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou, ktorý začal dňa 2.4.2019. Pracovný pomer končí v zmysle § 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce-okamžité skončenie pracovného pomeru, pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.“
Podľa § 68 Zákonníka práce ods.: 1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
13.Ustanovenie § 70 Zákonníka práce určuje obsahové a formálne náležitosti prejavu vôle, ktorým jeden účastník pracovného pomeru končí pracovný pomer okamžite. Z hľadiska obsahu musí okamžité skončenie pracovného pomeru obsahovať 1. prejav vôle skončiť pracovný pomer okamžite a 2. dôvod jeho skončenia. Zrušovací prejav vôle smerujúci k okamžitému skončeniu pracovného pomeru musí byť písomný, doručený druhej strane v zmysle § 38 Zákonníka práce v prekluzívnej lehote, odôvodnený so skutkovým vymedzením dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zákonník práce požaduje, aby bol dôvod vymedzený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, v akých skutkových okolnostiach spočíva dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, teda aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva. Rovnako ako v prípade výpovede nie je možné dôvod okamžitého skončenia dopĺňať ani dodatočne meniť. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.
14.Z listiny označenej ako skončenie pracovného pomeru datovanej dňa 25.9.2019 nemožno vyvodiť, z akých konkrétnych dôvodov žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer okamžite. Tento len všeobecne konštatoval závažné porušenie pracovnej disciplíny, bez uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré mali napĺňať znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny. Aj keď žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal, že dôvod okamžitého skončenia pracovnej disciplíny je uvedený v listine zo dňa
25.9.2019 označenej ako upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny, kde žalobcu upozornil na závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože porušil vnútorné predpisy spoločnosti, toto nie je akceptovateľné vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru a to z dôvodu, že listina zo dňa 25.9.2019 - skončenie pracovného pomeru neobsahuje oznámenie, že uvedené upozornenie je jej neoddeliteľnou súčasťou a ak by aj bola, upozornenie neobsahuje uvedenie, ktoré konkrétne vnútorné predpisy spoločnosti mal žalobca porušiť, v čom a kedy. Pre posúdenie existencie hmotnoprávnych náležitostí listiny označenej ako skončenie pracovného pomeru, je irelevantné následné vyjadrenie žalovaného, že porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v podozrení z odcudzenia nafty, nakoľko dôvod skončenia pracovného pomeru tak, ako bol formulovaný v listine datovanej dňa 25.9.2019, toto neobsahuje a vzhľadom na tam vymedzený dôvod ho možno kedykoľvek zameniť s akýmkoľvek iným dôvodom. Nakoľko nebola splnená jedna zo základných podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedená v § 70 Zákonníka práce ( vymedzenie skutkového dôvodu) súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listinou datovanou 25.9.2019, podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je neplatné. Na základe uvedeného potom súd v tejto časti žaloby nepovažoval za účelné vykonávanie ďalších navrhovaných dôkazov.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
15. Listinou datovanou dňa 22.10.2019 žalobca žalovanému oznámil (prostredníctvom svojho právneho zástupcu), že trvá na ďalšom zamestnaní podľa § 79 Zákonníka práce. Uvedené oznámenie prevzal žalovaný dňa 24.10.2019 (doručenka). Na základe uvedeného žiadal žalobca podanou žalobou, aby súd žalovaného zaviazal na náhradu mzdy od doručenia oznámenia až do času kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru. Na pojednávaní dňa 2.7.2020, zobral žalobca žalobu čiastočne späť a žiadal priznať náhradu mzdy za obdobie od 24.10.2019 do 31.3.2020.
Podľa § 134 Zákonníka práce ods.: 1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. V tejto časti žaloby žalovaný nesporoval skutkové tvrdenia žalobcu. Výšku priemerného mesačného zárobku vyčíslil žalovaný za II. Q 2020 (rozhodné obdobie pred skončením pracovného pomeru) sumou 520,- eur (potvrdenie o priemernom zárobku zo dňa 4.6.2020). Žalobca s uvedenou výškou vyslovil súhlas. Súd však z dohody o mzde uzatvorenej medzi sporovými stranami zo dňa 1.4.2019 zistil, že uvedená výška priemernej mzdy bola dohodnutá ako brutto, preto súd určil výšku náhrady ako hrubú mzdu a žalobcovi má žalovaný povinnosť vyplatiť náhradu mzdy po odpočítaní príslušných odvodov. Súd určil náhradu za obdobie 11/2019-3/2020 ako 5-násobok priemerného zárobku + alikvotnú časť za 10/2019 (520/21 prac dní x4). Celkom 2.699,- eur.
17.V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, súd konanie podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku, za súhlasu žalovaného, zastavil.
Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.
18.Predmetom konania bolo aj zaplatenie náhrady mzdy, čo do vyhlásenia rozsudku predstavovalo sumu 4.259 ,- eur. Žalobca však zobral žalobu čiastočne späť z dôvodu, že ku dňu 31.3.2020 skončil pracovný pomer medzi sporovými stranami z dôvodu uplynutia času, na ktorý bola zmluva uzatvorená. Čiastočné späťvzatie žaloby možno prirátať ako neúspech žalobcu, nakoľko k späťvzatiu nedošlo z dôvodu zavinenia na strane žalovaného a v takom prípade náhrada trov prináleží protistrane (§ 256 ods.1 CSP). Procesný úspech žalobcu v konaní bol teda 2.699/4.259= 63,37% a žalovaného 36,63%. Úspech žalobcu 26,74%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.