Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoE-7-2020.pdf
PDF · 79.37 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ú. XX, D., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, so sídlom Mlynárska 16, Košice pod sp. zn. EX 2366/2013, o vymoženie 16,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 04.12.2019 č. k. 8Er/868/2013-10, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie.
II. O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie.
III. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi trovy exekúcie vo výške 48,95 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 14.10.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora. Súdny exekútor mu doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Poukázal na to, že povinný je nemajetný, je starobným dôchodcom s minimálnym dôchodkom vo výške 163,20 Eur. Je voči nemu od roku 2006 neúspešne vedených 7 exekučných konaní.
3. Súd prvej inštancie citoval § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že z exekútorského spisu mal za preukázané, že nie je predpoklad vymoženia pohľadávky oprávneného a teda majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Mal za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí ako neekonomické a neefektívne, ktoré by viedlo iba k neúmernému navyšovaniu trov exekúcie a preto exekúciu zastavil.
4. Súd prvej inštancie k úhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Trovy pozostávali z minimálnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. vo výške 33,19 Eur a z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 7,60 Eur (poštovné 6,35 Eur, poplatky 1,25 Eur) plus 20 % DPH podľa vyčíslenia exekútora vo výške 8,16 Eur.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený v celom rozsahu a žiadal uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlási exekúciu za neprípustnú, túto zastaví a účastníkom trovy exekúcie neprizná. Oprávnený bol toho právneho názoru, že v danom prípade o zastavení exekúcie bolo rozhodnuté nesprávne, pokiaľ bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože mal za to, že exekúcia by mala byť zastavená z iného dôvodu, pretože je neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Mal za to, že nie je daný zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Konštatoval, že na navrhovanom zastavení exekúcie nenesie žiadnu zodpovednosť. Priznaním trov exekúcie by preto došlo podľa jeho názoru len k zvýhodneniu exekútora a k znevýhodneniu oprávneného.
6. K odvolaniu oprávneného sa povinný, ani súdny exekútor nevyjadrili.
7. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutému výroku uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podaného odvolania a zistil, že odvolanie smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia /výrok o zastavení exekúcie/ a proti výroku rozhodnutia proti ktorému podanie odvolania nie je prípustné /výrok o trovách exekúcie/ a teda odvolanie je potrebné v oboch výrokoch, v ktorých smeruje proti napadnutému uzneseniu, v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť.
8. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a exekúciu zastaviť z iného zákonného dôvodu. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Oprávnený síce so zastavením konania súhlasil, ale bol toho názoru, že súd prvej inštancie mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a následne trovy exekúcie nepriznať. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvoinštančného rozhodnutia.
9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa ust. § 9a ods. 1 v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa ust. § 9b ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
12. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
14. Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Odvolací súd preto uvádza, že podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom rozhodnutia týkajúcich sa zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení, takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd v tejto časti toto odvolanie odmietol.
17. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované ustanovenie § 357 CSP taxatívne vymedzujúce voči ktorým ustanoveniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 01.07.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.), ani Exekučný poriadok, nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie).
18. Oprávnený v rámci svojho odvolania namietal aj výrok uznesenia o trovách exekúcie. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané aj proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (proti trovám exekúcie), odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného v tejto časti odmietol.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
20. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).