Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-24-2020.pdf
PDF · 92.82 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martin Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného R. V. a spol., za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. a iné, dňa 2. júla 2020 na verejnom zasadnutí, o odvolaní okresného prokurátora v Revúcej a poškodených Q. A. a C. K. proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/146/2019 zo dňa 13. 1. 2020, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/146/2019 zo dňa 16.4.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. f/ ods. 2 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/146/2019 zo dňa 13.01.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/146/2019 zo dňa 16.04.2020 v časti týkajúcej sa výroku :
„podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd poškodených :
- Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, T. B.
- C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX, T. B. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces“.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodujúc sám s použitím § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá povinnosť nahradiť 1. Obž. R. V. škodu spôsobenú poškodenému Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, T. B. na zdraví vo výške 3 339,- € a stratu na zárobku vo výške 594,82 € 2. Obž. R. V. a obž. T. V. spoločne a nerozdielne škodu spôsobenú C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX, T. B. na zdraví vo výške 4 427,- € a stratu na zárobku vo výške 550,37 €.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie splnomocnenca poškodených Q.. V. F. v časti týkajúcej sa uplatneného nároku na náhradu škody za trovy právneho zastúpenia z a m i e t a .
V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.
odôvodnenie:
Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/146/2019 zo dňa 13. 1. 2020, boli obžalovaní 1/ R. V. a 2/ T. V. uznaní za vinných a to obž. R. V. v bode 1) obžaloby za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a v bode 2) rozsudku obž. R. V. a obž. T. V. zo zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák.
V zmysle citovaného rozsudku, osobitne však v zmysle opravného uznesenia Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/146/2019 zo dňa 16.4.2020 sa obžalovaným kládlo za vinu, že v 1/ R. V. XX. XX. XXXX, počas konania akcie T. V. v katastri obce V. R., v časti W., po tom ako poškodený Q. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, T. B. a poškodený C. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX, T. B. chceli pomôcť nezistenej mladej osobe ženského pohlavia podľa všetkého H. národnosti, ktorá podľa ich vyhodnotenia nebola s obvineným dobrovoľne, o čom poškodeným C. K. podal telefonicky informáciu na tiesňovej linke Policajného zboru SR v čase od 01:29:39 hod. do 01:31:45 hod., niekoľkokrát päsťou udrel do oblasti hlavy a tváre poškodeného Q. A., ktorý sa išiel močiť a v dôsledku úderov spadol na zem a ostal tam ležať až do príchodu polície a záchranárov, čím mu spôsobil otras mozgu stredného stupňa s rozvojom postkomočného syndrómu, subarachnoidálne krvácanie (pod pavúčnicu) v čelovej oblasti vpravo, tržnozmliaždenú ranu hornej pery, ťažké pomliaždeniny tváre, pomliaždenie hrudníka, ktoré zranenia sú z medicínskeho hľadiska stredne ťažké, vyžadujúce si lekárske ošetrenie a dobu liečenia 35 dní, škodu na zdraví vo výške 3 339,- € a stratu na zárobku vo výške 594,82 € 2/ 21. 07. 2018 v čase po 01:39:27 hod., počas konania akcie T. V. v katastri obce V. R., v časti W. sotil R. V. do poškodeného C. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX, T. B., ktorý hľadal svojho švagra poškodeného Q. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, T. B. tak, že poškodený spadol na chrbát na zem, poškodeným sa postavil a došlo k zápasu, počas ktorého do seba vzájomne sácali, následne pričom pribehol T. V., brat R. V., spoločne strhli poškodeného C. K. na zem, kde do neho udierali rukami, kopali do tela, pričom poškodený sa schúlil do klbka, aby sa tak bránil pred údermi a kopmi, tiež snažili sa ho zodvihnúť zo zeme, aby ho mohli udierať do tváre, počas čoho mu roztrhli retiazku na krku a remienok na hodinkách a kričali na neho, či nevedia s kým si začali, čím mu spôsobili zlomeninu nosa s posunom s nutnosťou operačnej repozície, početné pomliaždeniny tváre s opuchom a hemtómami, pomliaždeniny a odreniny krku, pomliaždenie a odreniu chrbta, zlomeninu čelovej kosti vpravo s posunom, zlomeninu hornej čeľuste vpravo s posunom, zlomeninu čuchových kostí, zlomeninu jarmového oblúka vpravo, pomliaždenie pravého oka so zakrvácaním skléru a pomliaždenie oboch predlaktí s hematómom, ktoré sú z medicínskeho hľadiska ťažkými zraneniami a ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a dobu liečenia 44 dní, škodu na zdraví vo výške 4 427,- € a strata na zárobku vo výške 550,37 €.
Za toto boli odsúdení a to obž. R. V. podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. j/, l/ Tr.zák., § 37 písm. h/, § 39 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov. Súčasne podľa § 51 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Taktiež podľa § 51 ods. 2 Tr.zák. pri určení probačného dohľadu stanovil súd obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov a rovnako tak podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr.zák. uložil obžalovanému i povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
V prípade obž. T. V. tohto prvostupňový súd odsúdil v zmysle ust. § 155 ods. 1 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. j/, l/ Tr.zák., § 37 písm. h/ Tr.zák., § 39 ods. 2 písm. h/ Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, pričom súčasne podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, kde taktiež podľa § 50 ods. 2 Tr.zák. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť podľa svojich schopností spôsobenú škodu. Napokon prvostupňový súd v zmysle ust. § 288 ods. 1 Tr.por. poškodených a to Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, T. B. a C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX, T. B., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení priamo na hlavnom pojednávaní podali odvolanie samotní poškodení, taktiež v zákonom ustanovenej lehote podal odvolanie čo do výroku o náhrade škody aj okresný prokurátor v Revúcej. Z rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, že rozhodnutie nadobudlo vo vzťahu k obžalovaným právoplatnosť dňa 29.1.2020 a toto vo výroku o vine a treste, avšak nenadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k výroku o náhrade škody. Splnomocnenec poškodených Q. A. a C. K. a to Q.. V. F. v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o náhrade škody (nepriznaný v adhéznom konaní) považuje za nezákonný a jednoznačne v rozpore s dôkaznou situáciou. Poukazuje pritom na to, že obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. c/ Tr.por. vyhlásili, že nepopierajú spáchanie
skutku a to vrátane dĺžky liečenia a vyčísleného bolestného a straty na zárobku. Súd pritom vo výrokoch napadnutého rozsudku v súlade s obžalobou a vyhlásením oboch obžalovaných ustálil u poškodeného Q. A. dobu liečenia na 35 dní a u C. K. na 44 dní. Súd pritom ničím nezdôvodnil, prečo upravil v pôvodnom rozsudku v bode 1) výrokovej časti a v bode 2) výrokovej časti vyčíslenú škodu na zdraví a to v bodovom ohodnotení a strate na zárobku v prípade oboch poškodených. Poukazuje pritom na to, že obaja poškodení predložili riadne dôkazy o strate na zárobku, ktoré samotní obžalovaní a ani súd nespochybnili. Rovnako tak poukazuje na skutočnosť, že obaja poškodení si riadne a včas uplatnili trovy právneho zastúpenia ku dňu 13.1.2020 a preto sa domáhajú, aby boli R. V. ako aj T. V. zaviazaní spoločne a nerozdielne k úhrade trov právneho zastúpenia v sume 1 902,70 €. Podaním odvolania sa domáhajú zrušenia výroku prvostupňového súdu o náhrade škody s tým, aby odvolací súd uložil obžalovanému R. V. povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť poškodenému Q. A. bolestné v sume 3 339,- € a stratu na zárobku v sume 594,82 €, t. j. spolu sumu 3 933,- € ako i trovy právneho zastúpenia predstavujúce ku dňu 13.1.2020 sumu 1 658,64 € a podľa § 51 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. uložiť obžalovaným R. V. a T. V. spoločne a nerozdielne povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť poškodenému C. K. bolestné v sume 4 427,- € a stratu na zárobku v sume 550,37 €, spolu 4 977,37 € a trovy právneho zastúpenia predstavujúce ku dňu 13.1.2020 sumu 1 902,70 €.
Rovnako tak v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor v Revúcej a to proti rozsudku Okresného súdu Revúca a to proti nesprávnosti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade škody.
Najskôr okresný prokurátor písomným podaním doručeným 5.3.2020 požiadal prvostupňový súd po oboznámení sa so zvukovým záznamom z pojednávania z 13.1.2020 o vydanie opravného uznesenia z dôvodu, že písomné vyhotovenie rozsudku z 13.1.2020 nie je totožné s obsahom zvukového záznamu a to v časti týkajúcej sa skutkovej vety vyhláseného rozsudku. Poukazuje na to, že v písomnom vyhotovení rozsudku nie sú uvedené okolnosti týkajúce sa spôsobenej škody a to jednak na zdraví a na stratách na zárobku. Až po vykonaní opráv doplnil dôvody odvolania, ktoré podal 22.1.2020.
Vzhľadom na písomné podanie okresného prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý obdržal predmetné odvolanie a podanie dňa 9.3.2020, následne 2.4.2020 vrátil spisový materiál spolu s predkladacou správou prvostupňovému súdu ako predčasne predložený spis, a to s poukazom na oznámenie okresného prokurátora v Revúcej zo dňa 4.3.2020.
Po vydaní opravného uznesenia sp.zn. 2T/146/2019 zo dňa 14.4.2020 a po opätovnom doručení tohto rozsudku v zmysle opravy, okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že podáva odvolanie a to pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, kedy prvostupňový súd v zmysle ust. § 288 ods. 1 Tr.por. poškodených Q. A. a C. K. s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Zdôrazňuje pritom, že škoda v prípade oboch poškodených bola riadne preukázaná a to na základe záverov znalcov z odboru zdravotníctva, farmácie, odvetvie traumatológie a ortopédie Q.. T. T., pričom znalecký posudok predložený obhajobou (V.. A. R.) sa vôbec otázkou výšky náhrady škody nezaoberal. Zdôrazňuje pritom, že argumentácia súdu ohľadom údajných rozdielnych dôb práceneschopnosti oboch poškodených je bezpredmetná a to vzhľadom na to, že jej dĺžka u oboch poškodených bola súčasťou výroku o vine napadnutého rozsudku a teda je taktiež jednoznačne a nepochybne preukázaná. V tomto smere podľa názoru okresného prokurátora sa absurdným v zmysle argumentácie súdu ohľadne nepriznania nárokov poškodených na náhradu škody javí byť i výrok o treste súdu, ktorým obom obžalovaným uložili povinnosť v rámci plynutia skúšobných dôb nahradiť škodu, ktorú spôsobili svojou trestnou činnosťou. Uvedený výrok, ktorý je súčasťou výroku o treste, sa tak môže stať v prípade nepriznania nároku poškodeným nevykonateľným.
V prípade uplatnených nárokov na náhradu škody a to poškodenými v súvislosti s pribratím splnomocnenca okresný prokurátor vyslovuje názor, že tento ich nárok nemožno považovať za škodu spôsobenú trestným činom a o ich nárokoch podľa jeho názoru ani nemožno rozhodovať, kde poukazuje na ust. § 557 Tr.por. Podaním odvolania sa domáha zrušenia rozsudku prvostupňového súdu s tým, aby odvolací súd po zrušení rozsudku prvostupňového súdu vo výroku o náhrade škody uložil obžalovanému R. V. povinnosť nahradiť poškodenému Q. A. škodu spôsobenú trestným činom v celkovej výške 3 933,82 € a obom obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne (§ 511 Občianskeho zákonníka) poškodenému C. K. škodu spôsobenú trestným činom v celkovej výške 4 977,37 €.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 2.7.2020 a to v neprítomnosti obžalovaných R. V. a T. V., tak krajský prokurátor, ako i splnomocnenec poškodených zotrvali na svojich návrhoch uvedených v odvolaniach, pričom obhajca obžalovaných uviedol, že odvolanie okresného prokurátora ako aj splnomocnenca poškodených navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.
Na základe podaného odvolania obžalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie poškodených, podané prostredníctvom splnomocnenca je sčasti dôvodné a odvolanie okresného prokurátora je plne dôvodné.
Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 13.1.2020, č.l. 506-516 je zistiteľné, že po otvorení hlavného pojednávania, prednesení obžaloby a uplatní nárokov na náhradu škody zo strany poškodených Q. A. a C. K. obžalovaní po riadnom poučení a to obž. R. V. a taktiež obž. T. V. urobili vyhlásenie, že nepopierajú spáchanie skutku. Prokurátor intervenujúci na hlavnom pojednávaní navrhol vyhlásenie obžalovaných prijať a vykonať dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a náhrade škody. Obhajca obžalovaných navrhol prijať vyhlásenie obžalovaných a navrhol, aby súd vykonal dôkazy súvisiace iba s výrokom o treste a náhrade škody a právny zástupca poškodených navrhol prijať vyhlásenie obžalovaných a navrhol, aby súd vykonal dôkazy súvisiace iba s výrokom o treste a o náhrade škody. Po týchto návrhoch prvostupňový súd v zmysle ust. § 257 ods. 6 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného R. V. a T. V. s tým, že vyhlásil dokazovanie v rozsahu ako sa obžalovaní priznali k spáchaniu skutkov, že nevykoná dokazovanie a vykoná dôkazy súvisiace iba s výrokom o treste a náhrade škody.
Krajský súd v Banskej Bystrici v súvislosti s vyhlásením oboch obžalovaných konštatuje, že práve inštitút vyhlásenia viny je zjavným prelomom do zásady bezprostrednosti, ústnosti, konfrontačnej zásady a pod., pri ktorých nie je súdne konanie nielen kontradiktórne, ale nemožno hovoriť ani o sporovom konaní osoby a to pri vyhlásení viny len ohľadne viny, pretože v týchto prípadoch predstupujú strany pred súd s tým, že žiadny spor u nich nie. Súd v takýchto prípadoch postupuje na základe podkladov tzv. formálnej pravdy (nie pravdy objektívnej) a skutkového stavu zisteného na podklade vykonaného dokazovania pred súdom, teda rozhoduje iba na základe toho, čo je nesporné medzi stranami a je aj dokázané (pravdivé). Súd je v danom prípade nezávislý orgán, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní a preto nemá ani žiadny motív zisťovať skutkový stav potrebný na rozhodnutie a skutkový stav zisťuje súd na podklade aktivity strán, na základe voľného hodnotenia predložených dôkazov, aby dospel k záveru, či prokurátor uniesol dôkazné bremeno, resp. dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ teda súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaných, musí súd objasňovať i otázky trestu z úradnej povinnosti a v otázkach uloženia trestu, ochranného opatrenia, resp. náhrady škody musí byť aktívnejší a dokazovať všetky otázky nevyhnutné na správne uloženie trestu.
Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici súd prijal vyhlásenie obžalovaných v zmysle skutkového stavu tak, ako je uvedený v obžalobe a ako je uvedený v rozsudku po doplnení v zmysle opravného uznesenia i o skutkové okolnosti týkajúce sa náhrady škody z titulu bolestného a z titulu ušlej mzdy. Tieto skutočnosti teda prevzal prvostupňový súd prijatím vyhlásenia ako skutkové okolnosti, o ktorých nie sú pochybnosti a preto bolo povinnosťou prvostupňového súdu v naznačenom smere i zaviazať poškodených k nároku na náhradu škody tak, ako boli uplatnené v prípravnom konaní ako i v konaní pred súdom.
Iná je však situácia v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu trov poškodených v súvislosti s ich právnym zastúpením. Podľa § 558 ods. 1 Tr.por. o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako i o povinnosti na náhradu spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník. V zmysle citovaného ustanovenia o povinnosti na náhradu trov poškodeného sa rozhoduje po právoplatnosti rozsudku a to predsedom senátu súdu prvého stupňa alebo ním povereným súdnym úradníkom. Z uvedených dôvodov preto krajský súd uplatnený nárok poškodených za zastupovanie splnomocnencom považoval za predčasný s tým, že o takomto nároku je možné rozhodnúť až po právoplatnosti a to súdom prvého stupňa, resp. povereným vyšším súdnym úradníkom.
Zo zhora uvedených dôvodov preto senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, kedy v plnom rozsahu priznal náhradu škody, ktorá bola riadne zákonným spôsobom uplatnená poškodenými v priebehu trestného konania a to v súvislosti s bolestným a s ušlou mzdou, avšak vo vzťahu k odvolaniu splnomocnenca poškodených Q.. V. F. a to v časti týkajúcej sa uplatneného nároku na náhradu škody za trovy právneho zastúpenia, toto odvolanie v tejto časti v zmysle ust. § 319 Tr.por. zamietol. V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.