Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobkyne: : D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Z. V. XXX, Q. nad V., zastúpená Občianske združenie OPOS, so sídlom A. O. XXXX/XXA, K. K., proti žalovanému: B. C., a.s., so sídlom V. XXX/A, B., D.: 47 967 692, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovanou ako dlžníkom a spoločnosťou Poštová banka, a.s., IČO: 31340890 ako veriteľom zo dňa 28.4.2010 je neplatná.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2020 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 28.04.2010 uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spol. Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 ako veriteľom je neplatná.

2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a spol. Poštová banka, a.s. mala byť dňa 28.04.2010 uzatvorená zmluva o úvere. V čase podpisu žalobkyne neboli v žiadosti o úver uvedené žiadne údaje, iba vyplnené iniciály žalobkyne, výška úveru 2.500,- eur a doba splácania 70 mesiacov, a preto takéto uzavretie zmluvy považuje žalobkyňa za neplatné. Všetky ostatné údaje boli vyplnené až následne veriteľom. Žalobkyňa podpísala žiadosť dňa 20.04.2010, keď podpísala iba žiadosť o úver, ale samotný návrh zmluvy bol daný veriteľom až jej podpisom 28.04.2010, ktorý však žalobkyňa už neprijala. Žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne listom zo dňa 04.12.2019, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a je daná pochybnosť o jej platnosti, keďže žalobkyňa ju považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podpísaná bola skôr, než bol daný žalobkyni úver a než sa teda stala dlžníčkou. Nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť žalovanému, bol zo strany žalovaného dňa 04.12.2019 zamestnávateľovi doručený list so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez odsúhlasenia súdom.

3. Žalobkyňa navrhovala súčasne aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd uznesením zo dňa 04.03.2020 nariadil a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2020 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spol. Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 ako veriteľom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súčasne uložil zamestnávateľovi žalobkyne - Centrum pre deti a rodiny Trenčín so sídlom Jilemnického 576/40, Trenčín, IČO: 00 182 486 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2020 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spol. Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 ako veriteľom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2020.

4. Žalovaný bol na vyjadrenie k žalobe v lehote 10 dní od doručenia vyzvaný výzvou zo dňa 14.04.2020, ktorú mal doručenú dňa 16.04.2020, avšak v stanovenej lehote sa k žalobe nevyjadril. Až podaním doručeným súdu dňa 01.07.2020 (1 deň pred pojednávaním) sa žalovaný vyjadril tak, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (28.4.2010) neexistovalo ust. v znení účinnom od 01.05.2014, čo znamená, že nejestvoval žiaden osobitný právny predpis, ktorý by považoval za neprípustné zabezpečenie záväzku voči spotrebiteľovi dohodou o zrážkach zo mzdy, čím nie je a nemôže naplnený prípadný predpoklad procesnej prípustnosti žaloby podľa . Ďalej uvádzal, že ustanovenie nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku - zákaz retroaktivity. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia , keďže zákonodarca až s účinnosťou 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami . Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Trval na tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je určitá, jasná ako aj zrozumiteľná. Je formulovaná jasne, zreteľne a dostatočne určito. Uvedenému svedčí aj jednoznačná formulácia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, na ktorú žalobca sám poukazuje, a to v článku 3, bod 5 zmluvy o úvere. Predmetná Dohoda o vykonaní zrážok bola platne uzatvorená, je súčasťou Zmluvy o úvere a obsahuje všetky zákonné náležitosti obsiahnuté ustanovení , a to: - označenie veriteľa a dlžníka - obsiahnuté v záhlaví Zmluvy o úvere, označenie platiteľ mzdy (tento je označený v čl. I Zmluvy o úvere), označenie pohľadávky - v čl. 3. Zmluvy o úvere, výška dohodnutých zrážok - výška mesačnej splátky, t.j. určenie zrážky, súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok - v čl. 3 bod 5. Zmluvy o úvere. Okrem toho poukázal na to, že žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko sa úplne nevyrieši spornosť právneho vzťahu. Aj v prípade, ak by súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobcu nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobcu voči žalovanému znižuje. Ak by aj bola v tomto súdnom konaní určená neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky, žalovaný by bol zaviazaný vrátiť žalobkyni všetky vykonané zrážky, čím by sa opätovne žalobkyňa dostala do situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sume úveru s príslušenstvom.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 02.07.2020, na ktoré sa dostavil zástupca žalobkyne. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 01.07.2020 ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Preto súd konal v neprítomnosti žalovaného. Zástupca žalobkyne na pojednávaní doplnil, že dohodu o zrážkach zo mzdy predstavovala jedna veta vo formulárovej zmluve, ktorá nie je ani na samostatnej listine a nejde o individuálnu dohodu o zrážkach zo mzdy, kde by boli písomne dohodnuté všetky jej náležitosti. Takáto dohoda bola žalobkyňou podpísaná ešte skôr, než čerpala úver, z tohto dôvodu nemôže isť ani o riadnu dohodu medzi veriteľom a dlžníkom podľa . Navrhol, aby súd na podanie žalovaného doručené súdu dňa 1.7.2020 vôbec neprihliadol, keďže žalovaný nerešpektoval ustanovenia , na výzvu súdu včas žiadne vyjadrenie nepodal, hoci mal tak urobiť, aby sa žalobkyňa mohla s takýmto vyjadrením vopred oboznámiť. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, zákon o ochrane spotrebiteľa a zákon o spotrebiteľských úveroch vyslovene podľa žalobkyne umožňuje podanie takejto určovacej žaloby. Žalovaný nepreukázal, žeby nad rámec jednej vety uvedenej vo formulári, bola medzi veriteľom a dlžníkom individuálne dojednaná riadna dohoda o zrážkach zo mzdy. Podľa nej nie je nutné skúmať zmluvu o úvere ako celok. Žalobkyňa totiž netrvá na vrátení financií, ktoré už zaplatila prípadne aj nad rámec toho, čo mala. Ide jej len o to, aby sa bezdôvodné obohatenie ďalej nenavyšovalo. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že nejaké jeho nároky ostali neuhradené, tak má možnosť podať žalobu voči žalobkyni a domáhať sa ich zaplatenia cestou súdu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo zmluvy o úvere súd zistil, že žalobkyňa ako dlžníčka vyplnila časť označenú ako žiadosť o poskytnutie úveru dňa 20.04.2010, kde žiadala o úver v sume 2.500,- eur prevodom na účet, ktorý by splácala po dobu 70 mesiacov a tiež požiadala o základný súbor poistenia. Následne dňa 28.04.2010 časť označenú ako zmluva o úvere a záverečné ustanovenia vyplnila banka - Poštová banka, a.s. ako veriteľ, kde bolo doplnené, že sa poskytuje úver v sume 2500,- eur so splátkou v sume 63,29 eur mesačne, počet splátok je 70 so splácaním počnúc dňom 17.05.2010 s konečnou splatnosťou pripadajúcou na deň 17.02.2016 pri úroku 19,5% ročne, celkové náklady činili 1.666,76 eur, RPMN 21,34% a priemerná RPMN 19,11%. Obsahom formulára je v časti 3 bode 5 ustanovenie, podľa ktorého podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa , ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4 bod 4.8 OP pre úver.

8. Z výzvy žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 04.12.2019 vyplynulo, že táto bola doručená Centru pre deti a rodiny v Trenčíne ako zamestnávateľovi žalobkyne, pričom zamestnávateľ bol vyzvaný na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške stanovenej nariadením vlády č. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, pričom v žiadosti je uvedené, že dlh žalobkyne predstavuje sumu 7.598,04 eur a táto pohľadávka je naďalej úročená. Z listiny tiež vyplýva, že žalovaný je právnym nástupcom pôvodného veriteľa - Poštovej banky, a.s., keď pohľadávka voči žalobkyni bola zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2014 postúpená na spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako na postupníka, ďalej dňa 20.06.2014 bola pohľadávka postúpená na spol. PRO CIVITAS, s.r.o. ako na postupníka, pričom právnym nástupcom tejto spoločnosti v dôsledku zlúčenia spoločností je žalovaný, ktorý vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo mzdy.

9. Zákonné ustanovenia:

Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej „“), (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa , (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa o ochrane spotrebiteľa, Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Čo sa týka procesnej prípustnosti žaloby o určenie dohody o zrážkach zo mzdy, súd konštatuje, že ustanovenie zakotvuje demonštratívny výpočet žalôb, ktorými si žalobca môže uplatňovať právne nároky. Účelom tejto právnej úpravy je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určení neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. V prejednávanej veci však určenie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nevyvolá žiadny ďalší spor a takto formulovaný žalobný petit nemožno označiť za nepotrebný a nezmyselný. Súd nevidí priestor na formalistický prístup, v rámci ktorého by bola zamietnutá žaloba o určení neplatnosti dohody zrážok zo mzdy (ktorá by mala byť žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa ) s odôvodnením, že podľa sa mala žalobkyňa domáhať určenia, že žalovaný nemá právo domáhať sa zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Išlo by o ten istý výsledok konania, rozdielna by bola len formulácia petitu. Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je jasné, zrozumiteľné a vykonateľné a pre náležitú ochranu práv žalobkyne má ten istý význam, ako prípadné určenie, že žalovaný nemá právo domáhať sa nárokov titulom dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa sa síce domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, avšak vzhľadom na skutkové vymedzenie uplatneného nároku je zrejmé, že tvrdí neexistenciu práva žalovaného vykonávať na základe tejto dohody zrážky zo mzdy. Išlo by o prílišný formalizmus, ak by sa takto špecifikovaný nárok považoval za rozporný s ustanovením . Takúto žalobu súd hodnotí ako procesne prípustnú, nakoľko v danom prípade je naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení preukázaný tým, že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím došlo bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ musel rešpektovať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a žalovaný (nebyť neodkladného opatrenia) sa tak mohol na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. V prejednávanej veci treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava) je daný, nakoľko bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jej právo na disponovanie s vlastnou mzdou. Preto neobstojí námietka žalovaného o procesnej neprípustnosti takejto určovacej žaloby. Okrem toho treba poukázať na to, že právo žalobkyne ako spotrebiteľky na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (žalobkyňa pritom dôvodí o.i. i tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná podmienka) je zakotvené v v spojení s a zamietnutím žaloby pre jej procesnú neprípustnosť by súd tak odňal žalobkyni jej zákonné právo domáhať sa súdnej ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V prejednávanej veci niet dôvodu zo strany žalobkyne podávať žalobu inú, než tú, ktorú podala, keďže podľa jej vlastného vyjadrenia, nemá záujem domáhať sa od žalovaného plnenia, ktoré uhradila prípadne i nad rámec toho, čo podľa práva plniť mala, a preto nemožno žalobkyňu nútiť, aby podávala namiesto určovacej žaloby, žalobu na plnenie. Žalobkyňa žalobou sleduje to, aby sa vyhla ďalším zrážkam zo mzdy v ďalšom období, a preto takáto žaloba splní tento účel, ktorý je ňou sledovaný. Súd preto žalobu preskúmal aj meritórne.

11. Súd dospel k záveru s poukazom na to, že zo strany právneho predchodcu žalovaného v procese uzatvárania úverovej zmluvy, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu, išlo o činnosť v zmysle ust. a zo strany žalobkyne nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, že medzi stranami vznikol právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. a nasl. . Žalovaný je v danom spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko je právnym nástupcom pôvodného veriteľa Poštová banka, a.s. (genéza opísaná v odseku 8 vyššie), pričom on sám konštatoval vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 04.12.2019, že vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo mzdy. Toto oprávnenie následne aj sám (do nariadenia neodkladného opatrenia) realizoval. Nakoľko žalovanému teda svedčí právo uspokojovať pohľadávku realizáciou zrážok zo mzdy žalobkyne, svedčí mu v spore aj pasívna vecná legitimácia.

12. V prejednávanej veci súd konštatuje, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX . neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keďže v čl. 3 bode 5 formulára, ktorý ako jediný bod pojednáva o dohode o zrážkach zo mzdy, sa uvádza iba to, že dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku banky vzniknutú zo zmluvy o úvere. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je podľa názoru súdu neurčité, a preto neplatné s poukazom na , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy teda zabezpečovaná pohľadávka nebola presne a úplne konkretizovaná, a teda dlžník nemohol platne prejaviť vôľu a uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom predmetného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa. To je prvý dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná. Predmetná dohoda neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Bola tak daná hrubá nerovnováha tým, že veriteľovi táto dohoda umožňovala svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Rovnako tak takéto zmluvné dojednanie o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiaden údaj o výške splátky (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok), keďže táto výška zrážky nie je určená vôbec. Ak žalovaný poukazoval na to, že výška zrážky sa rovná výške mesačnej splátky úveru, uvedené nemá oporu v texte formulárovej zmluvy, pretože z ničoho nevyplýva, že by sa zrážka zo mzdy mala vykonávať vo výške mesačnej úverovej splátky. Dohoda o zrážkach zo mzdy a úverová zmluva sú dva rôzne právne úkony (vyjadrené na jednej listine) a obsah textu vôbec nenasvedčuje, že by sa podmienky úverovej zmluvy mali vzťahovať (v akomkoľvek rozsahu, teda aj čo do výšky splátky), aj na dohodu o zrážkach zo mzdy. V konečnom dôsledku tvrdeniu žalovaného o tom, že výška mesačnej splátky úveru sa rovná výške mesačnej zrážky zo mzdy, nenasvedčuje ani obsah výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne, nakoľko žalovaný žiadal o vykonávanie zrážok vo výške zodpovedajúcej nariadeniu vlády č. 268/200 Z.z. Nie je prípustné, aby výšku mesačnej zrážky jednostranne určoval veriteľ podľa svojej ľubovôle. Dlžník totiž už v čase, kedy dáva súhlas na vykonávanie zrážok zo svojej mzdy, musí vedieť, s čím konkrétne, teda s akými zrážkami vlastne súhlasí. Uvedená dohoda preto nie je riadnou dohodou o zrážkach zo mzdy, nakoľko absentujú jej základné obsahové náležitosti. Časť 3 bod 5 formulára nemožno považovať za riadne písomne uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy, keď vôbec nie sú žiadnym konkrétnym spôsobom vymedzené práva a povinnosti jej účastníkov. Už len z týchto dôvodov nemôže napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy obstáť.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. Ani sám žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobkyne, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo s ňou individuálne dojednané a že dohodu nemala možnosť odmietnuť. Ak by toto tvrdenie žalovaný aj bol býval spochybnil, na ňom leží dôkazné bremeno, aby preukázal opak ( ), a síce, aby preukázal, že veriteľ si s dlžníkom výslovne dojednali toto ustanovenie a že mal do jeho obsahu dlžník možnosť zasiahnuť, jej obsah ovplyvniť, resp., že dlžník mohol odmietnuť túto dohodu. Toto sa však žalovanému nepodarilo preukázať. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalobkyňa chcela úver od veriteľa získať, nemala inú možnosť, ako len pristúpiť na podpísanie dohody o zrážkach (buď podpíše dohodu a dostane úver, alebo ju nepodpíše a veriteľ úver neposkytne). Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac - nechtiac nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom sa musela žalobkyňa podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohla zabrániť ich vykonávaniu v tých prípadoch, ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Naozaj môže nastať, ak už nenastala, situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by prípadne poskytol žalobkyni inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho, so zmluvou o úvere žalobkyňa musela pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. Žalovaný navyše nepreukázal a ani netvrdil, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. V tejto súvislosti súd poukazuje podporne aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri MS SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ >, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku záväzku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v je príkladmý. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa patria (a v čase uzatvorenia zmluvy patrili) okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerané vysokú sumu ako sankciou spojenú s nesplnením záväzku ( ), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi ( ). Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia veriteľa, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby veriteľom požadovaná pohľadávka voči dlžníkovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Vzhľadom na to, že zabezpečovaná pohľadávka je v dohode označená iba ako „pohľadávka banky zo zmluvy o úvere“, je možné, že v rámci takto žalovanej vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám veriteľ meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a spotrebiteľ je vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku. V ust. zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( ). Uvedené zásady sa pritom vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

14. Zároveň súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy síce je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. ). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno vôbec nesplnil. Poskytnutie ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane je potrebné aj z toho hľadiska, že dlžník - spotrebiteľ sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine svojvoľnému konaniu a rozhodovaniu veriteľa, čím sa nerovnováha medzi týmito zmluvnými stranami ešte viac prehlbuje. Vychádzajúc z týchto záverov preto súd dospel k záveru o neprijateľnosti, a teda neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

15 Čo sa týka vyjadrenia žalovaného k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.07.2020, hoci lehota na podanie vyjadrenia k žalobe v trvaní 10 dní od doručenia výzvy uplynula dňa 27.04.2020 (pondelok), súd uvádza, že na toto vyjadrenie by súd ani nemusel a nemal prihliadať, nakoľko v tomto prípade by bolo potrebné aplikovať o sudcovskej koncentrácii konania ( o ktorej bol poučený). Žalovaný podal vyjadrenie k žalobe až 1.7.2020, teda deň pred pojednávaním a nerešpektoval tak súdom uloženú lehotu na vyjadrenie k žalobe a ani nepožiadal o jej predĺženie. Ak by bol žalovaný podal vyjadrenie včas, skôr, aj žalobkyňa by k nemu mohla zaujať riadne stanovisko (formou repliky). Takéto podanie obsahujúce prostriedky procesnej obrany žalovaného tak súd hodnotí ako nepodané včas, keďže nebolo ani tvrdené ani preukázané, že by včasnému splneniu povinnosti podať vyjadrenie k žalobe bránili žalovanému objektívne a dôležité prekážky. Ak by však aj neboli splnené podmienky na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, súd konštatuje, že obrana žalovaného obsiahnutá v tomto podaní je v celom rozsahu nedôvodná. Žalovaný namietal procesnú neprípustnosť žaloby podľa , s čím sa súd vysporiadal v odseku 10, ďalej s nedostatkom náležitostí dohody (vo vzťahu ku ktorým žalovaný dôvodil, že dohoda má všetky náležitosti) sa súd vysporiadal v odseku 12, s dôvodmi, prečo súd vyhodnotil dohodu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku sa súd vysporiadal v odseku 13 a 14. S námietkami týkajúcimi sa toho, že na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 je potrebné aplikovať výlučne ustanovenia , pretože až od 01.04.2015 zákonodarca v os. 2 zakotvil, že na spotrebiteľské vzťahy sa použijú ustanovenia , sa súd tiež nestotožnil. Judikatúra totiž zastáva názor, že ustanovenie vety tretej , podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok NSSR z 21.4.2015 sp.zn. , rozsudok NSSR z 28.08.2015 sp.zn. ). Okrem toho, vo vzťahu ku konštatovaniu nedostatku náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy a jej neurčitosti je potrebné aplikovať vždy ust. ( a ), a to aj keby nešlo na strane žalobkyne o spotrebiteľa. Rovnako tak, ustanovenia a v znení, ako sú citované vyššie, boli účinné aj v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, a preto niet dôvodu tento zabezpečovací inštitút zakotvený neposudzovať aj z pohľadu týchto ustanovení, ktoré boli účinné v čase, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej spornej dohody.

16. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti súd dospel k záveru, že napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

17. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, keďže súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.