Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-45-2019.pdf
PDF · 135.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-12C/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXXX U. G. Z. XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému Obec Opatovská Nová Ves, IČO: 00 319 490, Opatovská Nová Ves č. 189, 991 07 Slovenské Ďarmoty, o uloženie povinnosti poskytovať žalobcovi sociálnu službu, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý poskytovať žalobcovi sociálnu službu v zmysle Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. X/XXXX/OS zo dňa XX.X.XXXX.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Svedkyni V. Q. sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu svedočného v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.12.2019 sa žalobca domáhal určenia, že vypovedanie Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. X/XXXX/OS zo dňa XX.X.XXXX dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 12.3.2019 je neplatné. Druhým výrokom žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť poskytovať žalobcovi sociálnu službu v zmysle Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. X/XXXX/OS zo dňa 30.1.2019 a domáhal sa náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným žalobca uzatvoril v zmysle zákona číslo 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby zo dňa XX.X.XXXX - Opatrovateľská služba - v domácom prostredí prijímateľa. Žalovaný sa v zmluve zaviazal pre žalobcu poskytovať sociálnu službu - opatrovateľská služba na základe rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu č. Xr./. zo dňa 14.5.2016. Žalovaný listom zo dňa 12.3.2019 označeným ako „ Vypovedanie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby“ žalobcovi oznámil, že v súlade s čl. VII. bod 3, písm. a) vypovedá žalobcovi zmluvu dňom 18.3.2019 a to z dôvodu, že žalobca hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, čím narúša občianske spolužitie. Ďalej žalobca uviedol, že nie je schopný sa sám o seba postarať a je ohrozený jeho život a zdravie. Neporušil hrubo povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Povinnosťou žalovaného bolo uviesť konkrétne povinnosti, ktoré mal porušiť. Žalobca viackrát vyzval starostu obce Opatovská Nová Ves T.. R. C., aby zjednal nápravu, čo bolo ale bezvýsledné. Ku žalobe žalobca predložil Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby zo dňa XX.X.XXXX, Vypovedanie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 12.3.2019, Odpoveď Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na prešetrenie jeho podnetu zo dňa 23.09.2019.
2. V podaní doručenom súdu dňa 13.12.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca upravil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému len povinnosť poskytovať žalobcovi sociálnu službu v zmysle Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. X/XXXX/OS zo dňa XX.X.XXXX. Otázku neplatnosti výpovede predmetnej zmluvy bude súd posudzovať ako predbežnú otázku.
3. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.02.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaný nie je povinný skutkovo vymedziť výpovedný dôvod, nakoľko sa jedná o výpovedný dôvod upravený v zmluve a samotný zákon neupravuje povinnosť zmluvnej strany skutkovo vymedziť výpovedný dôvod tak, ako to obdobne pozná Zákonník práce. Podľa záznamov zo stretnutí s garantom projektu opatrovateľskej služby, opatrovateľkou a štatutárom sa opakovane vyskytli situácie, v ktorých žalobca stupňoval agresivitu, neodôvodnené požiadavky voči opatrovateľke pani M. I., pričom všetky skutočnosti mali isté znaky psychického teroru. Žalobca ako klient opatrovateľskej služby sa začal miestami zatajovať, mal neprimerané požiadavky na sociálnu službu, ako napríklad kopanie záhrady, pričom svoju agresivitu stupňoval požiadavkami na vrátenie rôznych darov, ktorými odcudzením bezdôvodne obžalovaný obviňoval opatrovateľku. Postup žalobcu vykazoval znaky ohovárania vytvárajúce určitý psychický nátlak a šikanu voči opatrovateľke p. M. I.. Žalobca svojim prístupom k opatrovateľskej službe ako aj k jednotlivým pracovníkom, ktorí ju vykonávali, hrubo porušil dobré mravy najmä tým, že právny vzťah medzi klientom a poskytovateľom opatrovateľskej služby zneužíval, túto ohováral a obviňoval z krádeže, čím hrubo porušil dobré mravy zakladajúce dôvod, na základe ktorého došlo k jednostrannému skončeniu zmluvného vzťahu. Žalovaný navrhol v konaní vypočuť svedkov T.. R. C., M.. V. Q., M. I., Q. K. Q. Q. P., ktorí by mohli preukázať a potvrdiť skutočnosti, pre ktoré došlo zo strany žalovaného k jednostranného ukončeniu zmluvného vzťahu, založeného Zmluvou o poskytovaní sociálnej služby č. X/XXXX/OS. K vyjadreniu žalovaný predložil Úradný záznam z pracovného stretnutia zo dňa 18.02.2019, zo dňa 27.02.2019, zo dňa 11.03.2019, zo dňa 12.03.2019, zo dňa 27.03.2019, zo dňa 10.06.2019.
4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.03.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že žalobca nikdy netvrdil, že nie je povinný skutkovo vymedziť výpovedný dôvod. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení odôvodňuje konanie žalovaného a uvádza skutkové okolnosti, pre ktoré mu dal žalovaný výpoveď, tak tieto dôvody vrátane priložených záznamov z pracovných stretnutí sú v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi.
5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 02.07.2020. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že bol spokojný s poskytovaním opatrovateľskej služby. Odrazu mu zo strany žalovaného prišla výpoveď, že táto opatrovateľská služba mu už nebude poskytovaná. Nič mu nepovedal. Bližšie mu nevysvetlil, ani ho o tom neinformoval. Potom, ako mu táto výpoveď bola doručená, tak mu ju žalovaný prišiel zobrať a roztrhal ju. Povedal, že už vraj nie je potrebná. Opatrovať ma chodila opatrovateľka M.. Nemal som s ňou žiadne problémy. Ona sa správala ku nemu tak, ako sa má. On sa ku nej správal slušne. Opatrovateľke nedával žiadne dary. Opatrovateľka chodila ku nemu pravidelne, v dohodnutom čase. Potom mu určila, že bude k nemu chodiť od 11.30 do 13.30 h., čo mu nevyhovovalo, nakoľko v tom čase si v minulosti zvykol ľahnúť. Nakoniec sa tomu prispôsobil. Opatrovateľke umožňoval, aby ku nemu v tomto časovom rozmedzí chodila, nie je pravdou, že by sa pred ňou zatajoval. Nemali spolu žiadne problémy, nekričal na ňu. Prekonal tri porážky, býva sám a navštevuje aj odborných lekárov, neurológa a urológa.
6. Zástupca žalovaného T.. R. C. na pojednávaní uviedol, že Obec Opatovská Nová Ves zabezpečuje sociálnu službu formou opatrovateľskej služby. Obec na to nemá finančné prostriedky, preto sa uchádzali o podporu z ministerstva práce. Podarilo sa im na to získať financie a prvá fáza tohto projektu začala už v polovici júna 2016 a bola poskytovaná v priebehu rokov 2017/2018 a potom následne do polovice roka 2019. V prvej fáze projektu od roku 2016 do roku 2018 bola sociálna služba poskytovaná aj žalobcovi. Opatrovateľka pani M. I. mu už v tom čase spomínala nejaké problémy so žalobcom, že chce od nej niektoré veci, ktoré nespadajú pod opatrovateľskú službu (drobné pomocné práce v záhrade) a pod rozsah jej práce. M. I. k žalobcovi chodila počas celého tohto obdobia existencie prvej zmluvy. V tom čase so žalobcom tieto veci nijakým spôsobom neriešil, považoval to za tolerantné, aj vzhľadom na vek, ktorý žalobca má. Napriek tomu s ním uzavreli novú zmluvu 30. 01. 2019. Príspevok od štátu na mzdy opatrovateliek v druhom projekte už bol nižší a preto si klient musel doplácať asi 80 centov za hodinu. Problémy so žalobcom nastali v tomto období. Žalobca opatrovateľku navádzal na to, aby ten príspevok uhrádzal priamo jej, aby to neuhrádzal cez obec sprostredkovane. Žalobcovi nevyhovovali hodiny, kedy ku nemu opatrovateľka chodila, v dôsledku čoho tam vznikli konflikty. Opatrovateľka mala určitú pracovnú dobu a mala na starosti aj viacerých klientov, preto si musela tú pracovnú dobu medzi tých klientov nejakým spôsobom rozvrhnúť. Keďže žalobcovi nevyhovovali hodiny, kedy
k nemu opatrovateľka chodila, tak sa pred ňou zatajoval a neotváral jej, napriek tomu že bol doma. Opatrovateľka tvrdí, že ho videla cez záves, že je doma. Dvakrát alebo trikrát bol za žalobcom ho vyzvať, aby sa nejakým spôsobom prispôsobil tomu harmonogramu práce opatrovateľky. Žalobca povedal, že sa tomu nechce prispôsobiť. Tie záznamy z pracovného stretnutia boli spisované bez prítomnosti žalobcu. Chceli sa nejakým spôsobom vyhnúť hádkam so žalobcom. Pri tých osobných návštevách so žalobcom sa mu snažil vysvetliť, že nemôže od opatrovateľky chcieť aj iné veci okrem tých, ktoré sú v jej opatrovateľskej náplni a že ju nemôže ohovárať, že mu zobrala nejaké to zlato. Ďalej uviedol, že najzávažnejší dôvod, prečo dali výpoveď žalobcovi bolo aj to, že žalobca sa snažil získať poskytovanie opatrovateľskej služby mimo obce. Okrem M. I. majú v obci ešte ďalšie tri opatrovateľky. Každú jednu z nich oslovil, že majú takýto problém so žalobcom. Opatrovateľky mu povedali, že radšej dajú výpovede, ako by mi mali ísť žalobcu opatrovať. Žalobcovi navrhol, že pokiaľ si on nájde opatrovateľku, ktorá ho bude ochotná opatrovať, tak že s ňou uzatvoria zmluvu, bude robiť pre obec a bude chodiť opatrovať žalobcu. Žalobca takú opatrovateľku nenašiel. Po doručení výpovede sa k žalobcovi dostavil a povedal mu, že „Dobre, všetko bude dobré, dohodneme sa opätovne s M..“ Zrazu žalobcovi začal vyhovovať aj čas, ktorý by tam mala chodiť. Dohodli sa, podal mu ruku, zobral tú výpoveď a roztrhal ju. Potom asi deň na to, keď tú výpoveď roztrhal, tak s M. I. prišiel za žalobcom ale tento už odrazu zmenil názor a opatrovateľka tam tiež povedala, že ho už opatrovať nebude.
7. Svedkyňa M. I. na pojednávaní uviedla, že žalobcu začala opatrovať už v roku 2016. So žalobcom som sa dohodla, že kedy bude k nemu chodiť a aké úkony mu bude poskytovať. Riadne k nemu chodila niekedy v poobedňajších hodinách. Keď niečo potreboval, tak mu to vybavila. Počas tohto obdobia rokov 2016, 2017, 2018 nemala so žalobcom žiadne problémy. Žalobca sa ku nej správal počas tohto obdobia slušne. Medzi týmito dvomi projektmi, chodievala žalobcu opatrovať aj mimo takejto zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Bolo to asi pol roka až maximálne trištvrte roka. Keď jej zavolal, niečo potreboval, tak mu pomohla. Žalobca je za to zaplatil nejaké peniaze. Potom, keď bola uzatvorená druhá zmluva, tak mu vysvetlila, že za túto službu sa už bude aj platiť a koľko sa bude platiť. Žalobca s tým súhlasil, zmluvu aj podpísal. Keďže opatrovala aj iné klientky, chcela ku nemu chodiť od 8.30 h na dve hodiny, s čím žalobca nesúhlasil. Nakoniec mu jednostranne určila, že bude ku nemu chodiť od 11.30 h. do 13.30 h.. Vysvetlila mu tiež, že keď nebude doma, musí vyplniť a podpísať tlačivo a za to obdobie kedy u neho nebola, nebude musieť platiť. Žalobca jej navrhol, aby to dobre vychádzalo jemu aj jej, že aby neevidoval tie hodiny, čo je u neho a že on by jej niečo prispieval navyše do vrecka. Ona s tým nesúhlasila. Myslela, že si to so žalobcom vydiskutovali. On sa tváril, že je všetko v poriadku. Potom sa začali tieto diať také veci, že žalobca začal hľadať nejaké papiere, nejaké peniaze, kľúče. Ona o tom nič nevedela. Niečo vždy vymyslel, stupňovalo sa to každý deň. Dva alebo trikrát ho doma nenašla, zatajoval sa. Mala aj kľúče od domu, ale nerada ich používala, pretože vedela, aký je žalobca. Žalobca začal robiť také veci, ktoré predtým nerobieval a nechápala tomu, že či má s ňou problém. Problémy so žalobcom hlásila starostovi aj pani Q. a preto sa písali aj tie záznamy z pracovných stretnutí. Po jej matke C. I., ktorú tiež opatrovala, jej odkazoval, aby sa k nemu vrátila. Po druhej klientke Q. G. jej zase odkazoval, aby ju nezamestnávala, aby ju vyhodila. Od nej sa dopočula, že ju ohovára, že ho okradla. V obchode v obci sa mal vyjadriť, že mu ukradla nejaké zlaté veci.
8. Svedkyňa M.. V. Q. na pojednávaní uviedla, že pracuje na Obecnom úrade Obec Opatovská Nová Ves ako zodpovedný zástupca za poskytovanú sociálnu opatrovateľskú službu a sociálna pracovníčka obce. V tomto prípade jej po uzavretí zmluvy opatrovateľka M. I. povedala, že pán P. skúša, že či musí chodiť k nemu každý deň, resp., že či by nemohla chodiť len pár dní, lebo za túto sociálnu službu sa platí. Žalovaný je zaradený do skupiny číslo 3., kde by opatrovanie malo byť poskytované v rozsahu 4 až 6 hodín. Môže to byť aj naraz, ale v priebehu dňa to môže byť aj rozdelené. V tom čase pani I. opatrovala troch ľudí. Na začiatku sa u všetkých troch dohodlo, že ku komu, v akom čase pôjde. Toto časové rozpätie opatrovateľskej služby je na dohode medzi opatrovateľkou a prijímateľom služby. Do toho ona, ani starosta nijakým spôsobom nezasahuje. Keď si už každý klient na nejaké časové rozhranie zvykne, tak je najlepšie, aby opatrovateľka k nemu chodila v takto dohodnutom časovom rozhraní. Žalobca začal vymýšľať, že aby opatrovateľka chodila k nemu v inom časovom rozpätí, nakoľko jemu to nevyhovuje. Žalobca nechcel platiť za službu v čase, keď opatrovateľka išla vyzdvihnúť obed pre žalobcu. Opatrovateľka jej povedala, že žalobca hľadá po nej nejaké veci, pričom nevie, či ju len skúša. Začal hľadať kľúč, diaľkové ovládanie. Potom to už gradovalo, že to boli peniaze, zlaté veci. Opatrovateľka nevedela odhadnúť, či jej to žalobca robí naschvál alebo zabúda. Malo sa to stupňovať a niekedy spomenula, že bol aj agresívny. Spomenula, že žalobca sa zatajuje, zdalo sa jej, že je doma, nakoľko sa mali mihnúť závesy. V zmysle zmluvy je klient povinný telefonicky ohlásiť, že keď nebude
doma alebo ide niekam na návštevu, aby si opatrovateľka tie hodiny mohla rozdeliť medzi ostatných klientov. Potom sa to stupňovalo tým, že mal žalobca chodiť po dedine a mal M. I. ohovárať. Od opatrovateľky vie, že po jej matke jej odkazoval, že mu má vrátiť zlaté veci. Bol dokonca aj u druhej pani, ktorú opatruje, u pani G.. Tam jej tiež niečo mal odkazovať. Nakoľko tu bolo viacej tých porušení tých dobrých mravov, preto bola zmluva zriaďovateľom vypovedaná. Od pani P., pracovníčky obecného úradu vie, že sa stala taká vec, že žalobca prišiel na obecný úrad a odkazoval jej, aby ona odkázala manželovi, že mu má vrátiť M. I. všetky zlaté veci. Žalobca mal aj také požiadavky na opatrovateľku, aby mu okopávala záhradu, čo však nie je jej pracovnou náplňou. Je to viac - menej starostlivosť o domácnosť, asistencia, pomoc pri prácach v domácnosti.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré ku žalobe predložil žalobca a listinnými dôkazmi, ktoré ku vyjadreniu k žalobe predložil žalovaný, výsluchom sporových strán, výsluchom svedkyne M. I., V. Q.. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Q. P., nakoľko súd mal dostatočne zistený skutkový stav z doposiaľ vykonaných listinných dôkazov. Okrem toho sa jedná o svedkyňu, ktorá spisovala záznamy z pracovných stretnutí a informácie o predmetnom spore má len sprostredkovane. Súd nevykonal dôkaz ani výsluchom ostaných troch sociálnych opatrovateliek, ktoré pracujú pre žalovaného, nakoľko tieto žalobcu neopatrovali a tiež majú len sprostredkované informácie o predmete sporu. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Q. K., nakoľko súd mal dostatočne zistený skutkový stav z doposiaľ vykonaných listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
10. Žalobca so žalovaným uzatvoril v zmysle zákona číslo 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby zo dňa XX.X.XXXX - Opatrovateľská služba - v domácom prostredí prijímateľa. Žalovaný sa v zmluve zaviazal pre žalobcu poskytovať sociálnu službu - opatrovateľská služba na základe rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu č. Xr./. zo dňa XX.X.XXXX. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú počas splnenia podmienok na poskytovanie sociálnej služby. Sociálna služba sa mala poskytovať s účinnosťou od 31.01.2019, v pracovné dni, v časovom rozmedzí medzi 7:30 h. až 15:30 h., v prípade potreby na žiadosť prijímateľa a vzájomnej dohode s poskytovateľom najdlhšie do 22:00 h. V zmysle Čl. V Zmluvy je prijímateľ sociálnej služby povinný za opatrovateľskú službu obci uhrádzať sumu 0,80 Eur za hodinu poskytovania tejto služby. V Čl. VI bod. 2 sa prijímateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi poskytovateľa vstup do svojho domu v zmluvne dohodnutom čase. V bode 4 uvedeného článku sa prijímateľ zaväzuje akékoľvek prekážky v opatrovaní oznámiť poskytovateľovi najneskôr v deň vzniku tejto skutočnosti ústne, telefonicky alebo elektronickou formou. V zmysle Čl. VII bod 3 písm. a) zmluvy poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby len z týchto dôvodov: a) prijímateľ sociálnej služby hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, čím narúša občianske spolužitie. Žalovaný listom zo dňa 12.3.2019 označeným ako „Vypovedanie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby“ žalobcovi oznámil, že v súlade s čl. VII. bod 3, písm. a) vypovedá žalobcovi zmluvu dňom 18.3.2019 a to z dôvodu, že žalobca hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, čím narúša občianske spolužitie. Žalobca požiadal o preverenie vypovedania zmluvy Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pričom z odpovede ministerstva zo dňa 23.09.2019 vyplýva, že obec vo vyjadrení uviedla, že žalobca bol nespokojný s poskytovaní opatrovateľskej služby a preto mu bola navrhnutá zmena v jej poskytovaní a súčasne mu bolo odporučené zabezpečiť poskytovanie osobnej starostlivosti prostredníctvom inej osoby, čo žalobca odmietol.
11. Zo záznamu z pracovného stretnutia zo dňa 18. 02. 2019 spísaného v kancelárii starostu Obce Opatovská Nová Ves vyplýva, že toto stretnutie sa konalo na podnet opatrovateľky M. I. z dôvodu, že má problémy s klientom B. P., ktorému sa poskytuje opatrovateľská služba, pričom v zázname sa uvádza: „Dnes, keď som prišla ku klientovi, prehľadával dom. Spýtala som sa ho, čo hľadá, on mi na to povedal, že peniaze, vraj mu zmizli peniaze, či náhodou neviem, kde sú. Dosť na mňa zvýšil hlas, čo u neho nebolo zvykom. Vravela som, že nie. Zdalo sa mi jeho správanie čudné, lebo už aj pred týmto dňom viackrát hľadal nejaké papiere a vždy sa ma vypytoval, či neviem, kde sú, kde som ich odložila. Ja som mu povedala, že nie. Nedávala som tomu veľkú váhu. Myslela som si, že ma len tak skúša alebo zabudol, kde čo odložil. Ale aj to som si všimla, že ma sledoval celý čas, počas celej doby, kým som u neho bola. Akoby mi neveril alebo ma upodozrieval, že som mu ja niečo vzala. Neviem, či náhodou nezabúda. Je to nepríjemné, nechcem mať s tým problémy. Tiež mal problémy s TV. Nevedel si niečo nastaviť, tak ma požiadal o pomoc. Keď mi dal ovládač do ruky, neprešla ani minúta, začal po mne kričať, či mu chcem
TV pokaziť (použil vulgárne slovo). Nechápala som, čo sa mu stalo a takýchto nepríjemných situácií je každým dňom viac a viac. O niečo ma požiada alebo mi prikáže a vzápätí na mňa kričí, že to nemám robiť alebo prečo to robím“.
12. Zo záznamu z pracovného stretnutia zo dňa 27.02.2019 vyplýva, že sa na obecný úrad ustanovila M. I., pričom uviedla: „Od minulého týždňa sa mi veľa k lepšiemu nezmenilo v správaní klienta, skôr naopak, všímam si u neho narastajúcu a stupňujúcu agresivitu. Na všetko nadáva, za všetko kričí a nerváči sa. Za všetko obviňuje ľudí okolo seba. Naďalej po mne hľadá veci, ktoré odložil a nevie nájsť. Obviňuje z toho mňa, že som ich naschvál odložila, aby ich nenašiel. Chcela som vziať vysávač z obývačky, aby som poupratovala a izba bola zamknutá. Kľúč tam nebol. Keď som sa spýtala, kde je kľúč, tak povedal, že musí zamykať dvere, lebo boli u neho nejakí cudzí ľudia a bojí sa, aby ho nevykradli. Keď som sa ho spýtala, prečo nezamyká vchodové dvere, to by malo väčší význam ako dvere na poschodí, tak na to neodpovedal nič. Už skoro týždeň vymýšľa, že mám chodiť inú hodinu ako k nemu chodím. Raz chce, aby som prišla o 6.00 h. ráno, potom o 8.30 h. je ešte skoro, potom zas chce, aby som k nemu chodila okolo 12.00 h. Nikdy mu nič nevyhovuje. Tiež po mne chce, aby som mu okopávala záhradu. Keď som mu povedala, že to nie je mojou náplňou práce, tak povedal, že zbytočne k nemu chodím. Pripomenula som mu, že bude platiť na konci mesiaca za poskytované služby, aby si pripravil peniaze. Prešli sme spolu dni, ktoré mu bola služba poskytovaná, hodiny a tam sa zas veľmi rozčúlil, povedal, že on za ten čas, keď chodím pre jeho obed do jedálne a na nákup potravín, platiť nebude, lebo v tom čase nie som fyzicky u neho doma. Tiež sa vyjadril, že on mi povie, kedy ja budem k nemu chodiť, keď on bude chcieť. Naďalej ma sleduje, akoby sa bál, že mu niečo vezmem. Podľa môjho názoru je jeho správanie zo dňa na deň horšie. Zabúda, čo hľadá, čo dá a hľadá to po mne“.
13. Zo záznamu z pracovného stretnutia zo dňa 11. marca 2019 vyplýva, že sa na obecný úrad ustanovila M. I., kde uvádza: „Dnes som prišla ku klientovi v čase, ako chodievam pravidelne. Chcela som otvoriť dvere, ale boli zamknuté. Klopala som, no nikto neotváral dvere, aj som prezváňala na telefón ale nikto nedvíhal telefón. Podľa môjho názoru bol klient doma, len sa zatajoval. Videla som, ako sa niekto pohybuje za oknom. Už mal klient viackrát narážky, že mám chodiť k nemu, keď on bude chcieť, lebo on platiť toľko nebude. Vždy mi dá dopredu vraj vedieť, kedy mám a nemám prísť. Keď som u neho bola naposledy 08. 03. 2019, nepovedal ani nespomenul, že by nemal byť doma. Ja som sa s ním pokúšala skontaktovať osobne aj telefonicky štyrikrát ale bezúspešne. Keď som k jeho domu prišla, vždy som videla pohyb za oknom, tak si myslím, že mi naschvál neotvoril“.
14. Zo záznamu z pracovného stretnutia zo dňa 12. marca 2019 vyplýva, že sa na obecný úrad ustanovila opatrovateľka M. I., kde uviedla: „Ani dnes som sa nevedela skontaktovať osobne, ani telefonicky s klientom. Zopakovalo sa to isté ako včera. Prišla som ku klientovi v čase, ako chodievam pravidelne. Chcela som otvoriť dvere, ale boli zamknuté. Klopala som, no nikto neotváral dvere. Ja som prezváňala na telefón, ale nikdy nedvíhal telefón. Podľa môjho názoru bol klient doma a znova sa zatajoval, lebo som videla, ako sa niekto pohybuje za oknom“.
15. Z úradného záznamu zo dňa 27. 03. 2019 vyplýva, že sa na obecný úrad ustanovila pani Q. G., ktorá uviedla, že: „V pondelok 25. 03. 2019 bol u mňa doobeda pán P. a spýtal sa ma, či u mňa nie je opatrovateľka M., lebo má pre ňu obálku, ktorú jej potrebuje dať. Povedala som, že chodí tak, ako vždy, poobede. Veď on to tiež musí vedieť, keď aj jeho opatrovala. Tlačil na mňa, aby som teda ja vzala tú obálku, odovzdala ju M.. Ja som to odmietla, lebo viem, aký problémový človek to je. S každým je v nejakom spore. Nechcem sa ani dostať zbytočne do problémov, hlavne keď viem, že od neho Monika ako opatrovateľka musela odísť. Dosť dlho u mňa sa zdržal a nechcel odísť, tak som teda nasilu tú obálku vzala. V ten deň poobede som ju Monike aj odovzdala. Neviem, čo tam bolo. To sa ma netýka. Na druhý deň v utorok však prišiel znova. Síce som si ho všimla na poslednú chvíľu, už bol vo dvore, ale ešte som stihla zamknúť dvere. Klopal, no ja som pre istotu neotvorila. Sadol si na schody a zdržal sa tam dosť dlho, hádam aj nejakú pol hodinu. Potom odišiel“.
16. Z úradného záznamu zo dňa 10. 06. 2019 vyplýva, že sa na obecný úrad ustanovil žalobca B. P. za pracovníčkou obecného úradu Q. P.. Nechal odkaz pre M. I.P., aby poslala všetky zlaté veci po svojom manželovi. Pracovníčka obecného úradu zavolala M. I.. Tá jej povedala, že nevie, o aké zlaté veci ide a toto už presahuje všetky medze ohovárania, lebo jej pán P. nedá pokoj. Stále niečo odkazuje, vyvoláva jej a je to už neúnosné aj na psychiku. Je to ako psychický teror.
17. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
18. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 488/2008 z. z. o o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“); poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.13) Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto možnosť výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou nesmie mať charakter zmiešanej zmluvy.
19. Podľa § 74 ods. 14 zákona o sociálnych službách; poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby len z týchto dôvodov: a) prijímateľ sociálnej služby hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby najmä tým, že hrubo porušuje dobré mravy, čím narúša občianske spolužitie.
20. Podľa § 74 ods. 15 zákona o sociálnych službách; pri jednostrannom vypovedaní zmluvy podľa odseku 14 je poskytovateľ sociálnej služby povinný doručiť prijímateľovi sociálnej služby písomnú výpoveď s uvedením dôvodu výpovede.
21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka; právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
22. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka; prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
23. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Súd v prvom rade riešil otázku právomoci okresného súdu vec prejednať a rozhodnúť. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO 9/2016 zo dňa 07.02.2017 vyplýva, že § 74 ods. 1 zákona o sociálnych službách sa nachádza odkaz na ust. § 51 Občianskeho zákonníka upravujúceho tzv. nepomenované zmluvy, z čoho možno usúdiť, že právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným na základe tejto zmluvy má povahu občianskoprávneho vzťahu, t.j. vzťahu súkromného. V danom prípade spor medzi žalobcom a žalovaným treba považovať za súkromnoprávny spor občianskoprávnej povahy, pričom procesným prostriedkom ochrany je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa civilného práva. V predmetnej veci bola žaloba na súd podaná dňa 29.01.2016, podľa dovtedy platného ustanovenia § 80 písm. c) OSP.
24. S názorom najvyššieho súdu ohľadne právomoci okresného súdu vec prejednať, sa súd stotožnil. Pokiaľ však ide o procesnú formu žaloby, tak súd je toho názoru, že v danom prípade neprichádza do úvahy žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu. Od 01. 07. 2016 je účinný procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zmenil koncepciu určovacích žalôb a to tak, že v ustanovení § 137 písm. c) sa rozlišuje klasická určovacia žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak tento vyplýva z osobitného právneho predpisu. V písmene d) sa rozlišuje žaloba o určenie inej právnej skutočnosti, pričom podmienkou podania takejto žaloby je, že naliehavý právny záujem musí vyplývať z osobitného právneho predpisu. Úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej (Horváth, E., Andrášiová, A., Civilný sporový poriadok, komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, str. 294). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnych skutočností hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Obdobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný a žalobu treba zamietnuť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, str. 505). V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť, prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania. Takýmito žalobami sú napríklad žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), žaloba o určenie neplatnosti dražby (podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách), žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch). V danom prípade možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede podľa § 74 ods. 14 zákona o sociálnych službách nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Preto prípustným procesným prostriedkom ochrany je žaloba o splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP, kde súd ako predbežnú otázku skúma aj otázku platnosti výpovede. Pri tomto type žaloby nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.
25. V konaní súd posúdil výpoveď žalovaného zo dňa 12.03.2019, pričom zistil, že táto spĺňa formálne náležitosti. Bola daná písomné, bola podpísaná, bola doručená žalobcovi, bol v nej uvedený dôvod výpovede, bola v nej uvedená výpovedná lehota, ktorá nie je v rozpore so zákonom. Súd je toho názoru, že samotný dôvod výpovede v písomnej výpovedi nemusí byť presne skutkovo vymedzený, nakoľko zákon o sociálnych službách takúto povinnosť pre žalovaného neupravuje (ako napr. § 61 ods. 2 Zákonníka práce). Súd preto preskúmal platnosť výpovede zo dňa 12.03.2019, pričom dospel k záveru, že tento právny úkon je neplatný a to z dvoch dôvodov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zástupca žalovaného T.. R. C. sa na druhý deň potom, ako bola žalobcovi doručená výpoveď, dostavil k žalobcovi domov. Od žalobcu si vypýtal výpoveď a túto pred žalobcom roztrhal, pričom žalobcovi podal ruku a povedal, že „Dobre, všetko bude dobré, dohodneme sa teda opätovne s M.“. Právny úkon je prejav vôle, ktorý smeruje k právom predvídaným následkom spočívajúcim vo vzniku, zmene a zániku tých občiansko - právnych vzťahov, ktoré normy občianskeho práva s týmto prejavom vôle ako právom uznaným k úkonom spájajú. Vôľa je vnútorná, psychická kategória a v právnom zmysle vyjadruje vzťah osoby, ktorá právny úkon vykonáva, k jeho vonkajšej aktivite, resp. k jej následkom. Z toho dôvodu je v prípade posudzovania existencie právneho úkonu potrebné najprv zistiť, či konajúci mal nejakú vôľu, či sa jeho vôľa formulovala slobodne (teda, či nebol k prejavu vôle donútený) a nakoniec to, akú vôľu mal - a teda či navonok prejavený úkon bol zamýšľaný ako úkon, resp. či prejavený úkon bol ten úkon, ktorý konajúci zamýšľal prejaviť. Tieto zistenia vychádzajú z okolností konania (teda z objektívnych skutočností), pričom sa predpokladá, že konajúci, ako aj prípadný adresát sú vo vzťahu k vôli a prejavu dobromyseľný. A to, aby bola vôľa právne relevantná, musí byť prejavená navonok. Prejav môže byť vykonaný výslovne (písomne, ústne) alebo konkludentne. Konkludentný čin spočíva v konaní, ktoré nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel konajúci prejaviť (ukázanie prstom, prikývnutie, vrátenie alebo zničenie listiny), (Števček, M., Dulak, A., Fečík, M., Sedlačko, F., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Občiansky zákonník I, komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, str. 214). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd potom prejav vôle zástupcu žalovaného T.. R. C.J., ktorý výpoveď doručenú žalovanému roztrhal, posúdil s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých sa tak stalo, ako späťvzatie výpovede. Týmto prejavom došlo k zániku účinkov výpovede zo dňa 12.03.2019 a preto je tento úkon neplatný a nemožno sa naň ďalej odvolávať. Žalobca ako dobromyseľný adresát tohto úkonu sa oprávnene mohol domnievať, že výpoveď je zrušená.
26. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Dobré mravy nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu a patrí sudcovi. Pojmom dobré mravy teda možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa preto mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. V danom prípade dôvodom výpovede danej žalobcovi bolo, že tento ako prijímateľ sociálnej služby hrubo porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy tým, že hrubo porušil dobré mravy, čím narušil občianske spolužitie, ktorého konania sa mal žalovaný dopustiť v období od 31.01.2019 do 18.03.2019 voči opatrovateľke M. I.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca počas výkonu opatrovateľskej služby mal zabúdať, kde čo odloží a z toho dôvodu na opatrovateľku kričať, obviňovať ju z odcudzenia vecí, požadovať od nej okopávanie záhrady, zatajovať sa, ohovárať ju pred obyvateľmi obec a požadovať od nej, aby ho za úhradu opatrovala bez riadne uzatvorenej zmluvy s obcou. Žalobca na pojednávaní poprel akékoľvek nevhodné správanie a konanie voči opatrovateľke, tiež poprel, že by jej dával nejaké
dary. Súd mal poukázané to, že svedkyňa M. I. žalobcu opatrovala aj pred uzatvorením zmluvy cca 2 roky. Žalobca ako aj svedkyňa zhodne potvrdili, že počas uvedeného obdobia boli ich vzťahy dobré a nevyskytli sa žiadne problémy. Zmluvný vzťah na základe zmluvy zo dňa 30.01.2019 medzi žalobcom a žalovaným trval krátko, iba jeden a pol mesiaca. V tomto období boli spísané dva záznamy z pracovných stretnutí zo dňa 18.03.2019 a zo dňa 27.02.2019, ktoré popisujú správanie žalobcu. Záznamy z pracovných stretnutí zo dňa 11.03.2019 a 12.03.2019 popisujú len to, že žalobca sa mal v uvedené dni pred opatrovateľkou zatajovať. Súd poukazuje na to, že všetky záznamy z pracovných stretnutí boli spísané v neprítomnosti žalobcu, bez toho, že by sa mal možnosť ku skutočnostiam v nim uvedeným vyjadriť. Opísaný skutkový stav vychádzal z tvrdení opatrovateľky M. I., ktorá ako jediná žalobcu opatrovala a tieto informácie sprostredkovala ďalším zamestnancom, resp. klientom. Úradné záznamy zo dňa 27.03.2019 a zo dňa 10.06.2019 popisujú konanie, ktorého sa mal žalobca dopustiť až po doručení výpovede, preto žalovaný nemôže pri odôvodnení výpovede vychádzať aj z týchto záznamov. Pokiaľ sa žalobca mal pred opatrovateľkou zatajovať, tak táto skutočnosť je preukazovaná len výpoveďou svedkyne M. I.Á., ktorá mala od domu žalobcu kľúče a vedela, kde má žalobca uložené aj ďalšie rezervné kľúče od domu. To svedčí o tom, že žalobca opatrovateľke dôveroval. Tieto kľúče mohla použiť a žalobcu skontrolovať, či sa tento doma nachádza a skutočne sa zatajuje, resp. sa nachádza mimo domu. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že v minulosti si o 11:30 h. zvykol ľahnúť a preto sa aj v týchto dvoch prípadoch mohlo stať, že žalobca bol doma, ale len zaspal. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa za žalobcom dvakrát alebo trikrát dostavil domov a dohováral mu, aby sa harmonogramu opatrovateľky prispôsobil, pričom z týchto stretnutí neboli spísané žiadne úradné záznamy. Špekulatívny postoj žalobcu k plateniu za opatrovateľskú službu podľa názoru súdu, tiež nemôže byť hlavným dôvodom výpovede. Je zrejmé, že opatrovateľka žalobcovi dostatočne vysvetlila, že za opatrovateľskú službu sa musí platiť v zmysle zmluvy a žalobca za službu riadne zaplatil, čo nebolo medzi stranami sporu sporné
27. Súd je toho názoru, že z hľadiska intenzity konanie a správanie žalobcu v uvedenom období (od 31.01.2019 do 18.03.2019) nedosiahlo taký charakter, aby ho bolo možné posúdiť ako hrubé a zakladajúce dôvod výpovede skončenia zmluvy výpoveďou. Súd pritom prihliadol na špecifiká opatrovateľskej služby zriadenej žalovaným pre seniorov, pri ktorej poskytovaní konflikty vznikajú už len v dôsledku veku či zdravotného stavu jednotlivých prijímateľov sociálnej služby. Klienti, ktorým je služba poskytovaná, sú vzhľadom na vek, stupeň odkázanosti, resp. zdravotný stav citlivejší. To sa podľa názoru súdu prejavilo aj u žalobcu, ktorý je vo veku 77 rokov, býva sám a je odkázaný na opatrovateľskú službu. Žalobca prekonal tri porážky a navštevuje aj odborných lekárov, urológa a neurológa. Z prejavov správania žalobcu vyplýva, že tento začína zabúdať a preto by bolo vhodné, aby sa podrobil odbornému vyšetreniu. Súd ďalej poukazuje na to, že zamestnanci žalovaného, ktorí seniorov opatrujú, by mali prejavy toho - ktorého klienta poznať, tieto sa (najmä ak ide o následky ochorenia) snažiť eliminovať pochopením a individuálnym prístupom práve s cieľom zachovania komfortu všetkých prijímateľov sociálnej služby. Na druhej strane i žalobca si musí uvedomiť, že pokiaľ sa jeho správanie a jeho konanie voči opatrovateľkám žalovaného bude stupňovať, vystavuje možnosti oprávneného použitia výpovedného dôvodu zo strany žalovaného, hrubé - opakované, či sústavné porušovanie dobrých mravov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd považuje výpoveď žalovaného zo dňa 12.03.2019 za neplatný právny úkon a preto potom súd žalovanému uložil povinnosť poskytovať žalobcovi sociálnu službu v zmysle Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. X/XXXX/OS zo dňa XX.X.XXXX.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, preto priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
29. O svedočnom súd rozhodol podľa § 258 ods. 1 a 3 CSP. Na pojednávaní súd vo veci vypočul svedkyňu V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, G., ktorá si uplatnila nárok na svedočné. Súd preto svedkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu svedočného v celom rozsahu. O výške náhrady trov svedočného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).