Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-78-2023.pdf
PDF · 135.41 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/78/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., C. C. D., E. XX D., F.: XX XXX XXX, zastúpený G. H. I. & J., C., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovaným: 1/ K. L., neznámy vlastník, zast. M. C. E., L. J., F.: XX XXX XXX, C. C. N. C. X, XXX XX D. D. spoločne so zástupcom Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 2/ A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. C. XXXX/XX, XXX XX D. D., 3/ A. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX D. D., 4/ P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. N. XXXX/XX, XXX XX D., 5/ A. A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. G. XX/XX, XXX XX D., 6/ K. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX D. D., zastúpená K. M. C., advokát, so sídlom Banská Bystrica, Slnečná 3817/42, 7/ F. M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. C. XXX/X, XXX XX C. - E., 8/ R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 2C/45/2021-300 zo dňa 17. marca 2023, v súčasnosti vec vedená Okresným súdom Banská Bystrica pracovisko Brezno pod sp. zn. BR-2C/45/2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 2C/45/2021-300 zo dňa 17.03.2023 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi ukladá povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ až 8/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) výrokom I. rozhodol tak, že „Súd žalobu zamieta“. Výrokom II. rozhodol, že „Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v rade 1/ až 8/ trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania“.
1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 137 ods. 1, § 142 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. D., obec D., okres Brezno, evidovanej na LV č. XXX ako parcela E-KN č. XXX, lesný pozemok o výmere 5 371 m2 (ďalej aj ako „sporný pozemok“) a tento prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu za náhradu spoluvlastníckych podielov žalovaným. Žalobca sa rozhodol, že nemá záujem naďalej zotrvať
v podielovom spoluvlastníctve. Zástupca žalovanej 1/ - M. C. E., L. J., vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasí. Nesúhlasil však s navrhovanou výškou odplaty. Žalovaní vo svojich vyjadreniach k podanej žalobe uviedli, že s predajom svojich podielov žalobcovi nesúhlasia. Podiely nadobudli dedením po svojich predkoch. Na podielovom spoluvlastníctve naďalej trvajú. Žalovaní v konaní tiež namietli cenu pozemku určenú znaleckým posudkom, ktorý nezohľadňuje trhovú hodnotu sporného pozemku. Sporný pozemok sa nachádza v bezprostrednej blízkosti vybudovanej apartmánovej štvrte, pričom ceny stavebných pozemkov v katastri obce Bystrá sa pohybujú v cenách rádovo od 100,- eur vyššie. Pozemok podľa tvrdení žalovaných v blízkej budúcnosti nadobudne absolútne inú trhovú hodnotu.
1.3 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav veci a uviedol, že znaleckým posudkom bola určená všeobecná hodnota sporného pozemku vo výške 2 860,- eur. T. D. vo vyjadrení zo dňa 26. septembra 2022 uviedla, že sporný pozemok aktuálne nie je zaradený do územného plánu obce. Je však vysoký predpoklad, že sporný pozemok bude možné v blízkej budúcnosti využiť na stavebné účely, nakoľko sa nachádza v tesnej blízkosti rekreačnej výstavby v turisticky atraktívnej lokalite.
1.4 Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 17. marca 2023. V rámci pojednávania právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť s poukazom na to, že žalobca je majoritným spoluvlastníkom a tvrdil, že k najúčelnejšiemu využitiu sporného pozemku dôjde vtedy, ak bude prikázaný žalobcovi. Žalobca bude efektívnejšie môcť komunikovať s orgánmi verejnej správy, napríklad o obhospodarovaní pozemku. Právny zástupca žalobcu na dotaz súdu uviedol, že vzhľadom k tomu, že správcom pozemku sú M. C., ani žalobca ani žalovaní nevyužívajú ekonomicky sporný pozemok. Na otázku súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa domáha z titulu, že mu to umožňuje zákon. Došlo by tým aj k odstráneniu rozdrobenosti vlastníckych vzťahov k spornému pozemku. Čo sa týka budúceho využitia pozemku, žalobca uviedol, že v súčasnosti nemá dosah ani žiadnu víziu na iné využitie pozemku, ktoré využitie zabezpečujú M. C..
1.5 Súd prvej inštancie uviedol, že možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Zo znenia ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhovenie návrhu musí byť opodstatnené existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvodmi pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane povinného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane oprávneného (najmä, ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá preňho prioritu alebo že vec má v úmysle predať, prípadne ide o šikanózny výkon práva) - R 100/1999.
1.6 Na základe vykonaného dokazovania považoval súd prvej inštancie za nesporné a preukázané, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku. Sporný pozemok v časti 6 m2 je trvalým trávnym porastom, pričom vo vzťahu k tejto časti je správcom C.; v ostatnej výmere 5 365 m2 sa jedná o lesný pozemok, ktorého správcom sú M. C.. Žalobca vlastní podiel o veľkosti 97/336. Tento nadobudol sčasti na základe kúpnej zmluvy V-2451/2019 zo dňa 22. októbra 2019 uzatvorenej v rámci verejného ponukového konania vyhláseného správcom dlžníka A. C., spoločnosťou J. G. H., D. D. a uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 139/2019 a sčasti na základe kúpnej zmluvy V-1835/2021 zo dňa 27. júla 2021 uzatvorenej s predávajúcou spoluvlastníčkou A. U. C.. Žalovaní nadobudli svoje podiely prevažne titulom dedenia, resp. titulom darovania či zápisom rozhodnutia o schválení ROEP, a to z časového hľadiska skôr než svoj podiel nadobudol žalobca. Súd prvej inštancie ďalej považoval za nesporné, že sporný pozemok spravujú v prevažnej väčšine M. C., konkrétne organizačná zložka Horehronie. Na pozemku od roku 2019 nebola vykonávaná žiadna ťažba a rovnako najbližších 5 rokov nebudú vykonávané do porastu žiadne zásahy. Spornou otázkou zostalo ohodnotenie pozemku a dôvodnosť samotnej žaloby.
1.7 Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitné zreteľa pre zamietnutie žaloby. Tak ako v konaní bolo preukázané, žalobca ale ani žalovaní sporný pozemok reálne neužívajú, resp. nemôžu užívať, nakoľko sa jedná o lesný pozemok, ktorý spravujú M. C.. Za danej situácie preto
podľa názoru súdu prvej inštancie otázka zániku podielového spoluvlastníctva nemôže mať pre sporové strany prioritu ani žiadny praktický význam, ale žalobcovi ide len o vyriešenie užívacích vzťahov do budúcnosti, a to pre prípad, ak bude umožnené sporný pozemok využiť na iný účel než v súčasnosti, čomu nasvedčuje aj vyjadrenie T. D., ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 26. septembra 2022 pripustila, že je vysoký predpoklad, že sporný pozemok bude možné v blízkej budúcnosti využiť na stavebné účely, nakoľko sa nachádza v tesnej blízkosti rekreačnej výstavby v turisticky atraktívnej lokalite. Súd prvej inštancie taktiež prihliadol na to, že žalobca pri nadobúdaní svojho podielu mal vedomosť o tom do akého právneho vzťahuje vstupuje, a teda že vstupuje do podielového spoluvlastníctva, pričom od vstupu žalobcu do podielového spoluvlastníctva do podania žaloby uplynuli len dva roky, keď sa žalobca rozhodol naďalej nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaní pritom svoje podiely nadobudli prevažne titulom dedenia, a teda súd prvej inštancie uznal, že k spornému pozemku z tohto dôvodu majú osobné väzby a citový vzťah, keďže sa jedná o pozemok ich právnych predchodcov. Pokiaľ sa teda žalobca za vyššie uvedených okolností rozhodol vstúpiť do spoluvlastníckeho vzťahu, nemôže sa teraz úspešne domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu zamietol. Za daných okolností súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania k hodnote pozemku či výsluchom starostu T. D., či konateľa žalobcu, čo žiadali žalovaní.
1.8 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli úspešní žalovaní, preto im súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP) v nadväznosti na ich vyčíslenie žalovanými.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj len ako „odvolateľ“) odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, pričom v odvolaní uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu. Žalobca v odvolaní uviedol, že je vlastníkom najväčšieho spoluvlastníckeho podielu, a preto žiadal sporný pozemok prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Predmetný spôsob vyporiadania zvolil aj s ohľadom na platnú a účinnú legislatívu týkajúcu sa zákazu drobenia lesných pozemkov. Bol názoru, že v posudzovanej situácii neexistujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by súdu bránili zrušiť a vyporiadať podielového spoluvlastníctvo. V tomto smere argumentoval, že vyjadrenie starostu obce Bystrá, že je vysoký predpoklad, že sporný pozemok bude možné v blízkej budúcnosti využiť na stavebné účely, nie je možné brať na zreteľ, nakoľko vyjadrenie starostu predstavuje len predpoklad, ktorý môže ale aj nemusí nastať. Je potrebné vychádzať z platného územného plánu obce, kde sporný pozemok nie je v tomto pláne zaradený. Žalobca tvrdil, že v znaleckom posudku znalec zohľadnil všetky relevantné faktory, ktoré je nevyhnutné zohľadňovať pri oceňovaní lesných pozemkov v zmysle príslušnej vyhlášky. Ako obhospodarovateľ sporného pozemku sú evidované M. C., teda argumentácia žalovaných a následne súdu tom, že podiely na spornom pozemku sú dedené z generácie na generáciu, a teda k spornému pozemku existuje citový vzťah, je účelová, nakoľko žiaden zo žalovaných tieto svoje podiely neužíva, resp. nemôže plnohodnotne užívať. Žalobca odmietol tvrdenia žalovaných o akomkoľvek jeho zištnom zámere nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku na úkor žalovaných. Uviedol, že sa ako podielový spoluvlastník slobodne a dobrovoľne rozhodol, že nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými a dodal, že pred podaním žaloby na súd oslovil riadne žalovaných so zámerom zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a prípadne dosiahnuť mimosúdnu dohodu, avšak žalovaní sa mimosúdne odmietli dohodnúť. Tvrdil, že mal záujem, aby došlo k stanoveniu primeranej náhrady, a preto si nechal pred podaním žaloby vypracovať znalecký posudok na určenie výšky tejto náhrady znalcom. Žalovaní však okrem jednoduchej negácie tvrdení nepredložili v rámci konania pred súdom prvej inštancie žiaden dôkaz, ktorým by procesne relevantným spôsobom spochybnili dôvodnosť podanej žaloby. Žalobca poukázal na stanovisko súdu R 1/1989. Žalobca vytkol nepreskúmateľnosť rozsudku. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 1/ prostredníctvom C. J. V., ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a zdôraznil, že práve argument súdu, že sporný pozemok je lesným pozemkom, ktorý je v správe M. C., a pre ktorý dôvod žalobca a ani žalovaní nemôžu reálne užívať sporný pozemok, predstavuje osobitný dôvod, pre ktorý zánik podielového spoluvlastníctva nemôže mať pre sporové strany prioritu ani žiadny praktický význam. Zdôraznil, že súd by nemal prikázať sporný pozemok tomu spoluvlastníkovi, ktorý ho chce predať, ak ho chce niektorý zo spoluvlastníkov užívať. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je obchodnou
spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je realitná činnosť, pričom žalobca nadobudol podiel na spornom pozemku v konkurze pred dvoma rokmi, je vysoký predpoklad, že sporný pozemok nebude sám užívať ale ho zamýšľa predať. Naopak, žalovaní svoje podiely nadobudli prevažne z titulu dedenia, majú k nemu citové väzby, a je u nich predpoklad, že sporný pozemok budú sami užívať. Poukázal na stanovisko súdu R 48/1965. K námietke odvolateľa, že má na spornom pozemku majoritný podiel zástupca žalovanej 1/ uviedol, že žalobca je vo vzťahu k podielom súčtu ostatných spoluvlastníkov tým menšinovým spoluvlastníkom. Podiel žalobcu je vo výške 97/336 (výmera 1 550 m2), naproti tomu súčet podielov žalovaných je spolu vo výmere 3 821 m2. Poukázal na úvahu, podľa ktorej „ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnaké ako podiel toho, kto má byť zo spoluvlastníctva vylúčený, nie je hľadisko veľkosti podielov pre výsledok konania významné. (E. I. I. J. W. XX.X.XXXX, C. W. XXXX/ XX/XXXX)“.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 3/, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 4/, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 5/, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril právny zástupca žalovanej /6, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dodal, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel v konkurzom konaní, pričom vedel, do akých vzťahov vstupuje a na aký účel je sporný pozemok v súčasnosti využiteľný. Podanou žalobou chce žalobca žalovaných vyplatiť za značne podhodnotenú sumu. Žalobcovi ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, a to pre prípad, kedy bude možné pozemok využiť na iný účel, čo preukazuje aj vyjadrenie T. D.. Poukázal na stanovisko súdu R 100/1999.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 7/, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.
10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 8/, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.
11. K vyjadreniam žalovaných sa vyjadril žalobca (duplika), ktorý uviedol, že v konaní neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v predmetom konaní. Zdôraznil, že vyjadrenie T. D. k budúcemu využitiu sporného pozemku nemôže byť podkladom pre záver o nemožnosti zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, nakoľko v súčasnosti existuje platný územný plán obce, v zmysle ktorého sporný pozemok nie je zaradený ako stavebný pozemok. Taktiež odmietol akékoľvek argumenty o akomkoľvek zištnom zámere nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku na úkor žalovaných. Poukázal na stanovisko súdu (R 1/1989).
12. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili, aj keď im bol na to vytvorený procesný priestor.
13. Odvolací súd na úvod poznamenáva, že v dôsledku prijatia zák. č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, s účinnosťou od 1. júna 2023, prešiel v priebehu konania výkon súdnictva z Okresného súdu Brezno na nástupnícky súd, ktorým je Okresný súd Banská Bystrica, ktorý v prejednávanej veci ďalej realizuje výkon súdnictva v postavení súdu prvej inštancie.
14. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou, (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku a vyporiadania spôsobom prikázania celého pozemku do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a majoritne žiadali podielové spoluvlastníctvo zachovať. Svoje stanovisko odôvodňovali najmä tvrdením o predpokladanej zmene využitia sporného pozemku a zmeny jeho trhovej lukrativity, s dôrazom na komerčný a účelový zámer žalobcu na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobca v rámci prvoinštančného konania odôvodňoval zámer na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva všeobecným odkazom na zákonné oprávnenie. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. č. k. 2C/45/2021-300 tak, že žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie oprel predovšetkým o konštatovanie, 1/ že žalobca ale ani žalovaní sporný pozemok neužívajú, pretože ide o lesný pozemok, ktorého správu vykonávajú M. C. 2/ Žalobcov zámer na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva smeruje len k vyriešeniu užívacích vzťahov do budúcnosti, kedy bude možné sporný pozemok užívať na iný než súčasný účel. Proti tomuto rozsudku podal pôvodný žalobca: C. U. C., F.: XX XXX XXX (ďalej len „pôvodný žalobca“) odvolanie. V rámci odvolacieho konania doručil pôvodný žalobca návrh na pripustenie zmeny strán sporu na strane žalobcu, čo odôvodňoval skutočnosťou, že po začatí konania došlo k prevodu vlastníckeho práva z pôvodného žalobcu na žalobcu, z titulu kúpnej zmluvy. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/78/2023-413 zo dňa 6. novembra 2023 pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. decembra 2023.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v meritórnom výroku (I.) a aj v závislom výroku (II.) o trovách konania vecne správny, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje, pričom k námietkam odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP uvádza nasledovné.
17. Žalobca svoju procesnú obranu v odvolaní kumuloval predovšetkým do tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z vyjadrenia starostu T. D. o vysokom predpoklade, že v budúcnosti dôjde k zmene účelu využitia sporného pozemku, a to z lesného pozemku na stavebný pozemok. Tvrdil, že obhospodarovateľom sporného pozemku sú M. C., čo vylučuje argumentáciu, že ak žalovaní svoje podiely získali prevažne z titulu dedenia, majú k spornému pozemku citový vzťah. Žalobca tiež v odvolaní odmietol akékoľvek tvrdenia o zištnom zámere nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku na úkor žalovaných. V odvolaní žalobca zdôraznil, že sa v súlade so zákonom slobodne rozhodol, že už nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve.
18. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v štádiu prvoinštančného konania, a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3, v spojení s ustanovením § 366 CSP).
19. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie bolo podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku. Žalobca svoj podiel vo veľkosti XX/XXX nadobudol od pôvodného žalobcu z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 2.
augusta 2018. Pričom pôvodný žalobca podiel nadobudol sčasti na základe kúpnej zmluvy I./XXXX zo dňa 27. októbra 2019 uzavretej v rámci verejného ponukového konania a sčasti na základe kúpnej zmluvy I./XXXX zo dňa 27. júla 2021. Žalovaní nadobudli svoje podiely prevažne titulom dedenia či darovania. Nesporným bolo, že sporný pozemok spravujú v markantnej časti M. C.. Na pozemku od roku 2019 nebola vykonaná žiadna ťažba a najbližších päť rokov nebudú vykonávané do porastu žiadne zásahy.
20. Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že za situácie, keď žalobca ale ani žalovaní nie sú objektívne schopní, vzhľadom na druh a účel sporného pozemku, tento riadne užívať, dochádza k naplneniu dôvodu hodného osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v tomto smere správne zdôraznil skutočnosť, že otázka zániku podielového spoluvlastníctva nemôže mať pre sporové strany prioritu a ani žiadny praktický význam. Vo vzťahu k zámeru žalobcu na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovi ide len o vyriešenie užívacích vzťahov do budúcnosti, a to pre prípad, ak bude umožnené sporný pozemok využiť na iný účel než v súčasnosti, čomu nasvedčuje aj vyjadrenie T. D., ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 26. septembra 2022 pripustila, že je vysoký predpoklad, že sporný pozemok bude možné v blízkej budúcnosti využiť na stavebné účely, nakoľko sa nachádza v tesnej blízkosti rekreačnej výstavby v turisticky atraktívnej lokalite.
21. S vyššie uvedeným konštatovaním súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a k odvolacej námietke žalobcu, ktorými namieta nesprávne skutkové zistenia – z vyjadrenia obce - odvolací súd uvádza, že predmetný dôkaz (vyjadrenie starostu T. D. zo dňa 26. septembra 2022) nebol žalobcom po obsahovej stránke spochybnený. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, čo z daného dôkazu vyplýva, a to „predpoklad, že v budúcnosti bude pozemok stavebným pozemkom“. Súd prvej inštancie z predmetného dôkazu nekreoval skutkové závery, ktoré by nemali svoj základ vo vykonanom dôkaze. Aj v rámci hodnotenia dôkaznej sily predmetného dôkazu súd prvej inštancie nedal vyjadrenie obce na dôkaznú roveň s územným plánom obce. V rámci hodnotenia dôkazu súd prvej inštancie postupoval v súlade s pravidlami formálnej a právnej logiky. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku z vykonaného dôkazu ustálil záver len o možnosti (pravdepodobnosti), že sa sporný pozemok v budúcnosti stane stavebným pozemkom. Nemožno tak súdu vytknúť, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom, o to viac, ak je uvedený predpoklad umocnený skutočnosťou, že sporný pozemok sa nachádza v tesnej blízkosti s oblasťou určenou na rekreačnú výstavbu, ktorá skutočnosť nebola v konaní ani sporná. S poukazom na vyššie uvedené hodnotí odvolací súd námietku žalobcu v aspekte nesprávneho hodnotenia dôkazu ako nedôvodnú.
22. Žalobca v odvolaní tvrdil, že neobstojí záver súdu prvej inštancie o tom, že na strane žalovaných existujú citové vzťahy k spornému pozemku, nakoľko sa jedná o pozemok ich právnych predchodcov, a to z dôvodu, že sporný pozemok žalovaní reálne neobhospodarujú. Námietku žalobcu hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú a uvádza, že v konaní bolo preukázané, že majoritná časť žalovaných svoje podiely k spornému pozemku nadobudla z titulu dedenia, a teda im aj svedčí dlhšia časová línia vlastníckeho práva k spornému pozemku, ktorá objektívne môže kreovať určité citové vzťahy, resp. väzby k spornému pozemku, než je tomu u (pôvodného) žalobcu, ktorý podiel k spornému pozemku nadobudol v ponukovom konaní (v rámci konkurzu), bez akéhokoľvek vysvetlenia dôvodov kúpi. Zároveň je potrebné dať do popredia skutočnosť, že konštatovanie súdu (o citovej väzbe žalovaných k spornému pozemku), ako kritérium pre meritórne rozhodnutie súdu, nie je tým rozhodujúcim. Tým je práve existencia dôvodu na strane žalobcu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď žalobca nepreukázal prioritu na potrebe zániku podielového spoluvlastníctva, s akcentom na jeho možnosti a zámery v otázke užívania lesného pozemku. Pričom tento hlavný dôvod nebol odvolaním relevantným spôsobom spochybnený.
23. Žalobca v podanom odvolaní namietal tvrdenie žalovaných o zištnosti jeho zámeru na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa slobodne rozhodol, že už nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, nakoľko mu to umožňuje zákon a vytkol, že žalovaní v konaní nepredložili jediný dôkaz, ktorý by spochybnil dôvodnosť žaloby. Predmetnú odvolaciu námietku hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú a uvádza, že v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 100/1999) „Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna
situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať).“ Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa dôvody, pre ktoré súd podielové spoluvlastníctvo nezruší, diferencujú na dôvody na strane žalovaného, resp. žalovaných a na strane žalobcu. Na strane žalobcu je týmto dôvodom situácia, ak sa v konaní preukázalo, že zámer žalobcu na zániku podielového spoluvlastníctva nemá prioritu ale ide mu najmä len o vyriešenie užívacích vzťahov. Za stavu, keď sa žalobca v predmetnom konaní domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spôsobom prikázania sporného pozemku do jeho výlučného vlastníctva za náhradu, sa z logiky veci prezumuje, že u žalobcu existuje určitý (subjektívny) dôvod, resp. zámer, ktorý ho k takémuto konaniu vedie. Žalobca je v takom prípade, aj s ohľadom na preukázanie podmienok v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinný produkovať skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukázali dôvody pre zánik a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa ním navrhovaného spôsobu. Na druhej strane, ak žalovaní so zánikom podielového spoluvlastníctva, prípadne so spôsobom vyporiadania nesúhlasia, v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania sú povinní uviesť rozhodujúce tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť ich procesnej obrany.
24. V posudzovanej veci žalobca odôvodňoval svoj zámer, resp. dôvod na zániku podielového spoluvlastníctva a vyporiadania ním navrhovaným spôsobom len všeobecným spôsobom, odkazujúc na pravidlo, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve proti jeho vôli. V rámci prvoinštančného konania žalobca ešte argumentoval, že je väčšinovým spoluvlastníkom, a bude tak vedieť lepšie komunikovať s orgánmi verejnej moci. Kontra tvrdeniam žalobcu žalovaní uvádzali, že u sporného pozemku je vysoká pravdepodobnosť jeho zmeny z lesného pozemku na stavebný pozemok a zvýšenia jeho trhovej hodnoty, čo preukázali vyjadrením obce Bystrá zo dňa 26. septembra 2022. Tvrdili, že zámer žalobcu sleduje komerčné účely, keď žiada zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s ohľadom na skutočnosť, že sa v budúcnosti zmení spôsob užívania sporného pozemku. Žalovaní sa bránili tvrdením, že s ohľadom na povahu sporného pozemku nemá žalobca iný reálny dôvod na zániku podielového spoluvlastníctva, než len jeho následný predaj za výhodnejších podmienok, než aké sú v súčasnosti. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu zistil na strane žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalobu zamietol. Tento dôvod súd prvej inštancie videl aj v zámere žalobcu, pre ktorý sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku. Zo záverov súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že sporný pozemok má povahu lesného pozemku, ktorý obhospodarujú M. C. a súčasne nie je žiadna vidina, že by strany sporu sporný pozemok vedeli reálne a účelne užívať. Dokonca sám žalobca uviedol na pojednávaní dňa 17. marca 2023 (bod 13.1 odôvodnenia rozsudku), že „čo sa týka budúceho využitia pozemku, v súčasnosti žalobca nemá dosah a ani žiadnu víziu na iné využitie pozemku, ktorého využitie zabezpečujú LESY SR“. Za uvedeného stavu tak podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne došlo k naplneniu dôvodu pre zamietnutie žaloby, s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 100/1999, keďže žalobca v konaní nemá prioritný záujem na zániku podielového spoluvlastníctva a jeho zámer sleduje len usporiadanie užívacích vzťahov do budúcnosti. Aj keď žalobca tvrdil, že je potrebné vychádzať len z povahy sporného pozemku v zmysle územného plánu a nie z predpokladu, či sa môže pozemok v budúcnosti prekvalifikovať na stavebný pozemok, je potrebné uviesť, že v intencii skúmania naplnenia dôvodu, pre ktorý súd žalobu zamietol, nemá táto forma procesnej obrany žalobcu relevanciu. Sám žalobca totiž svojím vyjadrením potvrdil jeho zámer, keď priznal, že v súčasnosti a ani v blízkej budúcnosti nemá žiadnu víziu pre využitie sporného pozemku, a teda potvrdil správnosť záverov súdu prvej inštancie o jeho zámere, ktorý spočíva len v záujme na usporiadaní užívacích vzťahov do budúcnosti, bez preukázania „relevantnej“ priority na zániku podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku. V uvedenej rovine je bez právnej relevancie aj tvrdenie žalobcu o tom, že je väčšinovým spoluvlastníkom, nakoľko ak má súd vychádzať pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z kritéria veľkosti spoluvlastníckych podielov, je potrebné dané kritérium aplikovať formou sčítania všetkých podielov na strane žalovaných ako strany, ktorá nesúhlasí so žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania, pričom v posudzovanom prípade je súčet podielov žalovaných oproti podielu žalobcu majoritným. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko v posudzovanej veci nebolo možné sporný pozemok rozdeliť v rámci obmedzení súvisiacich so zákazom drobenia pôdy, rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, keď žalobu s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietol.
25. Odvolací súd na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie uvádza, že pri porovnaní dvoch protichodných, právom chránených záujmov strán sporu, keď na jednej strane stojí záujem žalobcu na zániku a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a na druhej strane stojí záujem žalovaných na zachovaní podielového spoluvlastníctva, je s ohľadom na zistené skutkové a právne závery v posudzovanej veci potrebné priorizovať záujem žalovaných.
26. V predmetnom konaní bol záujem žalobcu na zániku podielového spoluvlastníctva založený len na zámere vyriešenia užívacích vzťahov k spornému pozemku do budúcnosti, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie. Záujem žalovaných spočíval v ochrane pred situáciou, kedy by bez preukázanej jednoznačnej zákonom aprobovanej priority na zániku podielového spoluvlastníctva, v prípade jeho zániku a vyporiadania žalobcom navrhovaným spôsobom, došlo z hľadiska realitnej činnosti žalobcu k neproporcionálnemu obohateniu na úkor dotknutých podielových spoluvlastníkov, za „očakávaného“ predpokladu zmeny trhovej lukrativity sporného pozemku.
27. Odvolací súd po zhodnotení všetkých skutočností a okolností prejednávanej veci konštatuje, že záujem žalovaných na zachovaní podielového spoluvlastníctva prevyšuje záujem žalobcu na jeho zániku, pretože ako bolo súdom prvej inštancie správne zistené, zámer žalobcu na zániku podielového spoluvlastníctva spočíva len v usporiadaní užívacích vzťahov do budúcnosti, a to predovšetkým s očakávaním zmeny spôsobu užívania sporného pozemku, keďže v súčasnosti ide o lesný pozemok, ktorý neumožňuje ani jednej strane sporu reálne a účelne pozemok užívať. Predpoklad účelného užívania sporného pozemku je tak v súčasnom stave podmienený očakávanou zmenou spôsobu jeho využitia, ergo zmenou trhovej lukrativity pozemku. Za súčasného stavu tak žalobca nepreukázal zámer na zániku podielového spoluvlastníctva spočívajúci v inom dôvode, než len v usporiadaní užívacích vzťahov do budúcnosti. Aj keď v konaní nebol jednoznačne preukázaný komerčný záujem žalobcu po zániku podielového spoluvlastníctva v nakladaní so sporným pozemkom, je potrebné uviesť, že ak nebol v konaní preukázaný iný dôvod na zániku podielového spoluvlastníctva na strane žalobcu, než len zámer vyriešiť užívacie vzťahy do budúcnosti, potom vystupuje do popredia dôveryhodnosti práve tvrdenie žalovaných o komerčnom zámere žalobcu v nakladaní so sporným pozemkom v situácii, keď sa priaznivo zmení trhová lukrativita sporného pozemku. Vychádzajúc potom aj z tejto premisy, by bolo v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka riešiť užívacie vzťahy spoluvlastníkov do budúcnosti spôsobom, ktorý má skôr povahu priameho prostriedku prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaných na osobu žalobcu proti ich vôli, alebo za podmienok, ktoré nie sú výsledkom ich slobodnej kontrahácie, čím by na strane dotknutých podielových spoluvlastníkov došlo k neprimeranému zásahu do ich práva vlastniť a užívať majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie tak neboli preukázané skutočnosti, ktoré by poskytovali hodnoverný záver o prevyšujúcom záujme žalobcu na zániku podielového spoluvlastníctva oproti záujmu žalovaných na jeho zachovaní.
28. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnom výroku I. ako vecne správny potvrdil.
29. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%, podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu žalobcu súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol, procesný úspech v konaní tak v celom rozsahu prináleží žalovaným a správne súd prvej inštancie uložil povinnosť náhrady trov konania v celom rozsahu neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd potvrdil i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP) a procesne plne úspešným žalovaným (1/ až 8/) v odvolacom konaní, priznal voči procesne neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie.
31. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 CSP a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.