Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-76-2019.pdf
PDF · 150.05 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. Č., I.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky: R.. N. T.Á., I.. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XF, Z., zastúpená: Mgr. Dávid Štefanka, advokát so sídlom Povoznícka 18, Bratislava, a otca: W.. G. Č., I.. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, Z., zastúpený: Advokátska kancelária Fons iuris s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého G. Č., I.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. Č., I.. XX.X.XXXX sumou 170,- eur mesačne od 14.5.2019, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky.
IV. Zročné výživné za obdobie od 14.5.2019 do 30.6.2020 vo výške 1283,64 eur súd povoľuje otcovi splácať v troch mesačných splátkach vo výške 300,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2020 a štvrtou splátkou vo výške 383,64 eur v mesiaci október spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne: Každý prvý týždeň v mesiaci od štvrtku od 16:00 hod. do pondelka do 18:00 hod. s výnimkou mesiacov máj a október a s výnimkou letných prázdnin.
Každý prvý týždeň v mesiaci máj a október od stredy od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod.
Počas letných prázdnin
- v nepárnom kalendárnom roku od 1.7. od 9:00 hod. do 15.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 15.8. do 18:00 hod.
- v párnom kalendárnom roku od 15.7. od 9:00 hod. do 31.7. do 18:00 hod. a od 15.8. od 9:00 hod. do 31.8. do 18:00 hod.
Počas vianočných sviatkov
- v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 9:00 hod. do 29.12. do 18:00 hod.
- v nepárnom kalendárnom roku od 29.12. od 9:00 hod. do 2.1. do 18:00 hod.
Počas veľkonočných sviatkov
- v párnom kalendárnom roku od štvrtku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
- v nepárnom kalendárnom roku od soboty od 16:00 hod. do pondelka do 18:00 hod.
Otec si maloletého prevezme a odovzdá ho v mieste bydliska matky s výnimkou styku v mesiaci máj a október a s výnimkou styku počas vianočných prázdnin, veľkonočných prázdnin a letných prázdnin, kedy matka maloletého odovzdá a prevezme ho v mieste bydliska otca.
VI. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 14.5.2019, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého G. do osobnej starostlivosti matky s výlučným právom matky zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok s tým, že otec bude mať právo stýkať sa s maloletým každý nepárny víkend v mesiaci od piatku 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným v sume 300,- eur mesačne vopred k rukám matky, počnúc dňom podania návrhu.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že v partnerskom vzťahu žili od novembra roku 2014, pričom z tohto vzťahu sa narodil spoločný syn G.. Od narodenia maloletého bývali rodičia prevažne oddelene, matka sa zdržiavala vo svojom byte v Bratislave, pričom pracovala na dohodu pre svojho terajšieho zamestnávateľa a otec sa zdržiaval v Brezne, odkiaľ obaja rodičia pochádzajú. Od apríla 2017 sa matka nasťahovala natrvalo k otcovi maloletého do Brezna, avšak rodičia nedokázali v jednej spoločnej domácnosti zotrvať a matka sa zakrátko odsťahovala k svojej matke v okrese Brezno, neďaleko bydliska otca. Od septembra 2018 sa matka presťahovala späť do Bratislavy, kde nastúpila opätovne do zamestnania a maloletý začal navštevovať materskú škôlku neďaleko bydliska. Otec maloleté dieťa navštevuje nepravidelne, približne raz za dva týždne cez víkend, keď si ho berie do svojej osobnej starostlivosti do Brezna, kde býva. S týmto spôsobom styku sú obaja rodičia uzrozumení, styk funguje na základe ústnej dohody. Pre matku je dôležité, že otec dieťa v Bratislave vyzdvihne aj ho v mieste bydliska matky odovzdá, nakoľko matka práve cez tieto víkendy doháňa vybavenie všetkých záležitostí potrebných pre fungovanie jej domácnosti. Matka trávi so synom všetok voľný čas, venuje sa mu najmä po škôlke pobytom a hrami vonku. Snaží sa synovi vytvoriť pestrý program, cez víkendy ho bráva na výlety po Slovensku. Na dovolenky do zahraničia zatiaľ nechodia. V prípade núdze otec neposkytuje matke potrebnú pomoc, keď je maloletý chorý, tak matka musí zabezpečiť starostlivosť o choré dieťa osobne alebo jej chodí vypomáhať jej matka z Brezna. V takom prípade však matka často po nociach dokončuje prácu, ktorú nestihne vykonať cez deň. Nakoľko maloletý navštevuje škôlku, choroby sa mu nevyhýbajú. V súčasnosti má maloletý problémy aj so zubami, preto má zvýšené náklady na dentálnu hygienu. Otec bol s maloletým synom na OČR len raz po dobu 5 dní, a to koncom januára 2019. Nasledujúci mesiac však maloletý opäť ochorel, kedy si jeho zdravotný stav vyžadoval aj hospitalizáciu v nemocnici a následne jeho rekonvalescenciu v nariadenej domácej starostlivosti. V tomto období otec maloletého nenavštívil po dobu 7 týždňov. Pred narodením ani po narodení maloletého syna otec neprispel matke žiadnym spôsobom na jej náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Tieto náklady sa matka rozhodla od otca nežiadať a od narodenia maloletého znáša prevažnú finančnú záťaž v starostlivosti o syna sama. Od novembra 2015 otec začal prispievať matke na výživné na maloletého sumou 70,- Eur mesačne. Od októbra 2018 prispieva otec na výživné i viac, podľa ústnej dohody rodičov by to malo byť 100,- Eur mesačne, avšak otec posiela striedavo čiastku 100,- Eur a 70,- Eur. Túto sumu uhrádza otec na účet matky, avšak takéto výživné ani zďaleka nepokrýva výdavky spojené s primeranou výživou pre maloletého. Celková výška mesačných nákladov na maloletého predstavuje sumu cca 795,- Eur mesačne. Otec okrem príspevku na výživné maloletému neprispieva iným spôsobom, nekupuje mu takmer žiadne oblečenie či iné veci potrebné na jeho vývoj a rozvoj (hračky, hygienické potreby, a pod.). Podľa otcom poskytnutých informácií je otec maloletého aktuálne zamestnaný v Banskej Bystrici na Okresnom úrade, katastrálnom odbore, s výškou čistej mzdy cca 900,- Eur mesačne. Otec si okrem toho privyrába aj inou činnosťou - prekladom textov z cudzieho jazyka ako aj prácou v spoločnosti u svojej matky. Otec nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, neplatí hypotéku a jeho náklady na bývanie predstavovali v čase, keď s ním ešte matka zdieľala spoločnú domácnosť, celkovo cca 160,- Eur.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že od začiatku vzťahu s matkou dieťaťa býval v mieste svojho trvalého pobytu v Brezne a pracoval v Banskej Bystrici. Nezáujem matky
o spoločný vzťah s otcom dieťaťa v priebehu tehotenstva bol poznačený častými hádkami, nevôľou uznania otca v rodnom liste zo strany matky a podobne. Po narodení maloletého mal otec kvôli synovi opakovane záujem o vedenie spoločného života s matkou, čo deklaroval snahou o nájdenie zamestnania v Bratislave a rovnako pokusom o uzavretie manželstva s matkou. Pri absolvovaní jedného z pracovných pohovorov v Bratislave došlo k hádke medzi matkou a otcom, kedy matka ,,vyhodila" otca z jej bytu v Bratislave a nejavila záujem ani ohľadne uzavretia manželstva. Po obojstranných opakovaných snahách o obnovenie vzťahu prišla matka od apríla do septembra 2017 bývať k otcovi dieťaťa, kde sa spolupodieľala na chode spoločnej domácnosti výlučne starostlivosťou o maloletého. Následne po dovolenke na Korzike hradenej otcom bol vzťah otca a matky ukončený definitívne. Matka napriek opakovaným snahám otca umožnila dlhší pobyt otca s maloletým osamote až cca od januára 2018, a to po dôraznom upozornení, že otec podnikne potrebné právne kroky voči nej na súde a úrade sociálnej starostlivosti na dosiahnutie samostatného styku s dieťaťom. Styk s maloletým cez víkend umožňuje matka približne od obdobia, keď si našla priateľa - cca od marca 2018. Otec odmietol tvrdenia matky, že by jej nepomáhal s maloletým v rôznych núdzových situáciách či počas choroby dieťaťa. Napriek veľkej vzdialenosti medzi bydliskami rodičov (cca 250 km) otec ponúkne matke pomoc vždy, keď je to možné. Je to však matka maloletého, ktorá odmieta pomoc od otca, prípadne od starých rodičov zo strany otca. Nie je pravdou, že by sa otec o maloletého v stave núdze nepostaral, avšak vždy je to na rozhodnutí samotnej matky, ktorá buď dovolí alebo nedovolí, či maloletý bude tráviť čas s otcom alebo nie. Matka si na otca spomenie len vtedy, keď to sama potrebuje, a teda nie kvôli maloletému, ale kvôli sebe, napr. keď má veľa práce, keď je potrebné platiť výživné, náklady a pod.. A aj takú pomoc otca samotnému otcovi vyčíta, lebo nie je úplne podľa jej vlastných predstáv. V súčasnosti je styk otca s maloletým na základe ústnej dohody medzi otcom a matkou upravený na víkend každý nepárny týždeň, čo otec považuje za absolútne nedostatočné. V júli 2019 mu matka umožnila byť s maloletým nepretržite celý mesiac, čo otec nesmierne oceňuje. Okrem toho bolo otcovi umožnené byť s maloletým na dlhšie obdobie len pri chorobe dieťaťa. Otec samozrejme chce vidieť svojho syna čo najviac, avšak je viacero faktorov, ktoré vplývajú na stretávanie, jednou je diaľka, pričom matka maloletého sama chodí navštevovať svoju matku a brata do svojho rodiska v okolí Brezna. Otec však musí v prípade každého stretnutia okrem času na cestu investovať okrem iných nákladov v súvislosti s cestou aj náklady na naftu, pričom len náklady na naftu predstavujú sumu vo výške cca 100,- eur na jedno stretnutie za víkend, vzhľadom na vzdialenosť oboch miest a počet absolvovaných ciest pri prevzatí a následnom odovzdaní maloletého späť matke. V prípade, ak by sa započítala aj amortizáciu tak, ako to vyčíslila vo svojich nákladoch aj matka, tak potom by predstavovala suma cca 150,- eur za jeden víkend. Samozrejme otec veľmi rád vidí svojho syna, avšak vzhľadom na náklady a príjem otca je táto suma, ktorú musí vynakladať, značne vysoká. Napriek tomu, že otec by najradšej videl svojho syna čo najčastejšie, vzhľadom na náklady s tým spojené žiadal, aby bežné stretávanie bolo súdom upravené na jeden víkend v mesiaci, ale s tým, že by išlo o dlhšie stretnutie, t. j. od štvrtka do pondelka, kým sa dá takýmto spôsobom stretávanie realizovať a kým maloletý nie je školopovinný. Ak matka maloletého cestuje pravidelne do svojho rodiska, t.j. minimálne raz za mesiac, otec navrhol, aby sa odovzdávanie dieťaťa rozdelilo medzi rodičov, aby zbytočne nedochádzalo k nadbytočným nákladom na obidvoch stranách. Otec tak navrhoval, že v danom termíne by si prišiel prevziať maloletého v Bratislave a matka by si ho následne v nedeľu prebrala v mieste trvalého pobytu otca vzhľadom na to, že bude v Brezne, respektíve v jeho okolí. Zároveň otec navrhol aj rozsah stretávania sa s maloletým počas prázdnin a sviatkov, aby tieto príležitosti si maloletý zažil nielen u jedného, ale u oboch rodičov. V roku 2019 napríklad maloletý strávil celý júl u otca v Brezne. Pre maloletého pritom nie je problém byť s otcom aj dlhšiu dobu bez matky, pričom zo strany otca a starej matky zo strany otca je o maloletého dobre postarané, dieťa je vždy spokojné a nič mu nechýba. Otec aktuálne prispieva na maloletého výživným v sume 70,- eur alebo 100,- eur, okrem toho mu uhrádza sporenie v sume 30,- eur mesačne. V októbri 2018 otec spolu s výživným uhradil aj poplatok za gymnastiku. Rovnako príležitostne uhradil aj iné sumy, ktoré žiadala uhradiť matka, respektíve zakúpil veci sám alebo na ne prispel. Otec sa výrazne ohradil voči tvrdeniu, že by neprispel na náklady na maloletého a matky spojené s jej tehotenstvom a pôrodom. Otec nakúpil po príchode matky do Brezna kompletnú detskú výbavičku - vaničku, postieľku s príslušenstvom, plienky, oblečenie, neskôr detskú stoličku na jedenie, z Francúzska doniesol sedačku do auta v hodnote 100,- eur, ktorá ostala matke a taktiež druhú rovnakú sedačku kvôli stretnutiam so synom. Okrem tejto výbavičky otec zakúpil maloletému veľké elektrické auto, odrážadlo, autodráhu, hračky, knihy a iné drobnosti pre maloletého, viacero kusov oblečenia a taktiež v súčasnosti vynakladá náklady v súvislosti s kultúrnym vyžitím maloletého - vstupenky na rôzne detské podujatia a akcie (v roku 2019 napr. škola lyžovania, Dinosauria šou v Prahe a pod.). Matkou vyčíslené výdavky na maloletého považoval za nadhodnotené a neprimerane vysoké, neodrážajúce skutočný stav nákladov na maloletého, pričom sem boli zahrnuté
aj osobné náklady matky, ktoré nepatria do nákladov na maloleté dieťa v súvislosti s výživným. Osobitne spochybňoval najmä náklady na hypotéku a iné výdavky súvisiace s bývaním, v prípade výdavku na dopravu a s tým súvisiacu poistku a servis auta ide v prevažnej miere o náklady matky a nie maloletého, rovnako spochybnil neprimerane vysoký výdavok na stravu doma vo výške 160,- eur za mesiac, keďže maloletý má okrem toho počas dňa zabezpečenú aj stravu v škôlke. Maloletý nemá špeciálne požiadavky na stravu ani zdravotnú diagnózu, ktorá by takéto vysoké výdavky vyžadovala. Za nadhodnotené otec považoval aj vyčíslené výdavky na oblečenie a obuv, výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre maloletého či na sporenie a poistenie dieťaťa. Je vecou rodiča, koľko bude sám prispievať na sporenie, pokiaľ to nie je určené súdom. Vzhľadom na príjem matky má matka maloletého priestor aj na tvorbu úspor pre maloletého, avšak z vlastnej iniciatívy a rozhodnutia. Za reálne náklady na maloletého otec odhadol náklady vo výške cca 300 - 330,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že jeho čistá mzda je značne nižšia, ako uviedla matka vo svojom návrhu. Pripustil, že v minulosti mal príležitostný príjem z prekladov, respektíve s prácou v spoločnosti svojej matky, avšak táto spoločnosť utlmila svoju činnosť a otec tu robil len na dohodu, ktorú bol aj vzhľadom na úbytok činnosti spoločnosti nútený ukončiť ešte v marci 2018. V prípade prekladov ide o skutočne ojedinelé preklady, ktoré sú výnimočné a nepredstavujú pravidelný príjem a ani nie sú vysokou sumou z hľadiska príjmu, ide o sumu cca 250,-eur za rok. Vzhľadom na príjem otca (cca 750,- eur netto) je matkou žiadaná suma výživného nereálna a predstavovala by 40 % z príjmu otca. Na výžive dieťaťa sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich schopností a možností, pričom možnosti matky v súvislosti s jej príjmom sú podstatne vyššie ako možnosti otca. Reálne náklady na maloletého v tomto veku pritom predstavujú sumu okolo výšky výživného, ktoré matka žiada od otca. Príjem matky je takmer 3 x väčší ako príjem otca, čo potvrdzuje skutočnosť, že matka si môže dovoliť aj v prípade maloletého nadštandard. Avšak vzhľadom na príjmy obidvoch rodičov je potrebné zohľadňovať v prípade výživného v prvom rade bežný štandard maloletého, čo už je nadštandardom, a za čo je matka ochotná priplatiť viac, je vecou matky maloletého a nemôže byť počítané medzi štandardné náklady výživného. Rovnako je potrebné zohľadniť náklady, ktoré má otec v súvislosti so stretávaním sa s maloletým a ktoré zaťažujú v súčasnosti len otca a v podstate mu bránia byť so synom častejšie. Vzhľadom k tomu otec súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Navrhoval však, aby právo zastupovať a spravovať majetok maloletého bolo priznané obidvom rodičom, styk s maloletým počas bežného týždňa navrhoval upraviť od prvého štvrtka v mesiaci od 15:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod. s tým, že pred začatím každého stretnutia je matka povinná maloletého na styk pripraviť a otcovi v mieste bydliska matky maloletého vydať a po skončení každého stretnutia je otec povinný matke v mieste bydliska otca maloletého vrátiť. Osobitne navrhoval upraviť styk počas letných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov. Výšku svojej vyživovacej povinnosti k maloletého navrhoval určiť v sume 100,- eur mesačne, a to počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu.
4. Matka sa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca ohradila voči zavádzajúcim, skresľujúcim a miestami účelovým tvrdeniam otca. Od začiatku bolo v záujme matky, aby vytvorili usporiadanú rodinu a zabezpečili pre maloletého čo najlepšie podmienky pre rozvoj. Matka poukázala na to, že vzhľadom na jazykové schopnosti otca maloletého a jeho právnické vzdelanie II. stupňa má otec možnosť zvýšiť si svoju životnú úroveň a tým aj životnú úroveň spoločného dieťaťa. Matka by jednoznačne ocenila pomoc od otca a túto i žiadala, avšak na základe komunikácie s otcom dospela k záveru, že bez súdneho rozhodnutia otec nebude ochotný prispievať viac ako prispieva aktuálne, a to i napriek tomu, že náklady na maloletého rastú každým rokom. Otec prispel na výživu maloletého sumou 100,- eur len 4-krát v období od novembra 2015 až po súčasnosť, inak jej posielal len 70,- eur mesačne a v júli 2019, kedy maloletý trávil 3 týždne s otcom, otec poslal matke výživné len vo výške 25,- eur. V septembri 2018 prvý krát a zároveň aj naposledy prispel polovicou nákladov na stravu v škôlke a na školné sumou 40,80 eur. Pripustila, že od narodenia maloletého otec, prípadne stará matka zo strany otca kúpili nejaké oblečenie a výbavičku pre maloletého, väčšinu potrebných vecí však musela matka zabezpečovať výhradne sama bez toho, že by jej otec maloletého prispel akoukoľvek čiastkou. Otec podľa jeho vyjadrení pracovne vypomáha vo firme svojej matky, o čom svedčí aj jeho účasť s jeho matkou na pracovných cestách, ktorých sa otec maloletého zúčastňuje. Možno preto predpokladať, že otec maloletého za uvedenú výpomoc vo firme svojej matky dostáva určité finančné plnenie alebo inú finančnú výpomoc. Matka zároveň spochybnila odôvodnenosť mesačných nákladov otca a ich výšku. Otec vyčíslil svoje náklady na dochádzanie za synom za 1 víkend v mesiaci vo výške 140,- eur. Uvedená suma je absolútne neprimeraná a vyjadrenie otca, že tam je zohľadnená aj amortizácia motorového vozidla je neprípustná, keďže motorové vozidlo nevlastní. Matka sa domnieva, že motorové vozidlo, ktoré otec dieťaťa využíva je vo vlastníctve firmy jeho matky, ktorej vo firme vypomáha, a preto je dôvodné predpokladať, že náklady na auto, prípadné opravy, či náklady spojené s tankovaním znáša majiteľ vozidla, teda firma jeho matky.
Suma 80,- eur mesačne, ktorú otec maloletého uvádzal ako svoj výdavok na stravu, nepokrýva ani jeho celkový mesačný náklad za cigarety, čo je 105 - 200,- eur mesačne. Otec vo svojich výdavkoch neuvádza ani výdavky na svoje voľnočasové aktivity, ktorým sa zvykol venovať prevažne každý deň. Matka nikdy nebránila v stretávaní sa otca s maloletým. Styk prebiehal vždy podľa dohody matky s otcom a otec mohol aj kedykoľvek inokedy syna navštíviť. Matka nesúhlasila s tým, aby v nedeľu večer po ukončení stretnutia si vyzdvihovala maloletého u otca v Brezne, keďže potom by cestovala do Bratislavy vo večerných hodinách, pritom v tom smere bývajú pravidelne v nedeľu večer zápchy. Vzhľadom k tomu matka súhlasila s predĺžením stretnutia od štvrtka do pondelka s tým, že otec maloletého vyzdvihne každý prvý štvrtok v danom kalendárnom mesiaci od 15:00 hod. v mieste bydliska matky a rovnako v mieste bydliska matky najbližší pondelok do 15:00 hod maloletého odovzdá matke. Matka súhlasila s návrhom otca na styk s maloletým počas letných prázdnin a aj počas veľkonočných sviatkov, avšak s upraveným časom prevzatia a odovzdania maloletého o 15.00 hod.. Odlišne navrhovala upraviť styk počas vianočných sviatkov a to tak, že každý párny rok 24.12. do 11:00 hod. matka odovzdá maloletého otcovi v mieste bydliska otca a 25.12. o 18:00 hod. maloletého vyzdvihne matka v mieste bydliska otca, 30.12 do 11:00 hod otec vyzdvihne maloletého v mieste bydliska matky a 02.01. do 18:00 hod. otec odovzdá maloletého v mieste bydliska matky a každý nepárny rok 26.12 do 11:00 hod matka maloletého odovzdá v mieste bydliska otca a 29.12. o 18:00 hod maloletého matka vyzdvihne v mieste bydliska otca.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s rodným listom maloletého, potvrdeniami o príjme a výdavkovými dokladmi oboch rodičov, výpismi z účtu, platobnými príkazmi o úhradách, výpisom z listu vlastníctva, daňovými priznaniami, Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie, fotodokumentáciou, prehľadom elektronickej komunikácie rodičov, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
6. Maloletý G. sa narodil z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Býva spoločne s matkou, aktuálne navštevuje materskú školu. Priemerné mesačné výdavky na maloletého v čase začatia konania matka vyčíslila celkovo na sumu cca 795,- Eur, neskôr ich zvýšila na sumu cca 894,- eur a zahrnula sem tieto náklady: pomerné náklady na bývanie 223,- Eur, pomerné náklady na dopravu (PHM, poistka, opravy) 40,- Eur, strava 159,- Eur, materská škôlka (vrátane stravy v škôlke a krúžkov) 171,- Eur, drogéria, hygiena a detské kaderníctvo 24,- Eur, oblečenie a obuv 92,- Eur, hračky a voľnočasové aktivity 45,- Eur, zdravotná starostlivosť (lieky, lekári, zubár) 55,- Eur a na základné životné poistenie, sporenie a vklady na účet maloletého 85,- Eur mesačne. Od septembra 2019 sa zvýšili výdavky na stravu v škôlke, maloletý začal navštevovať futbalový krúžok a anglický jazyk, absolvoval tiež krúžok všeobecnej športovej prípravy s poplatkom vo výške 400,- eur ročne.
7. Matka maloletého je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti MH Manažment, a.s.. V roku 2018 mala priemerný mesačný príjem vo výške 1977,35 Eur mesačne netto a ďalší príjem na základe dohody. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 mala matka v tomto roku úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 38.261,90 eur, z toho 4.000,- eur boli príjmy plynúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom úhrn povinného poistného predstavoval sumu 5.012,66 eur a daň po odpočítaní daňového bonusu sumu 5.939,94 eur. Za obdobie od 1/2019 do 9/2019 mala matka priemerný mesačný príjem zo zamestnania vo výške 1.905,34 Eur mesačne netto a za obdobie od 1/2020 až 5/2020 dosiahla priemerný príjem vo výške 2.194,07 eur mesačne netto. Matka je výlučnou vlastníčkou bytu v Bratislave, v ktorom býva spoločne s maloletým synom. Byt je zaťažený hypotékou, mesačná splátka hypotekárneho úveru činí 294,45 eur mesačne, ostatné náklady spojené s užívaním bytu sú cca 100,- eur mesačne. Okrem maloletého G. nemá inú vyživovaciu povinnosť.
8. Otec maloletého je štátnym zamestnancom, pracuje na katastrálnom úrade v Banskej Bystrici. Za rok 2018 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 760,74 Eur mesačne netto. Do konca marca 2018 pracoval aj v obchodnej spoločnosti svojej matky. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 mal otec v tomto roku úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 13.441,97 eur, pričom úhrn povinného poistného predstavoval sumu 1.801,- eur a daň sumu 1.484,08 eur. Za obdobie od 1/2019 do 9/2019 mal otec priemerný mesačný príjem zo zamestnania vo výške 815,82 Eur mesačne netto. Okrem toho mal aj príležitostný príjem za vykonanie prekladov, resp. tlmočenia z cudzieho jazyka pre známych, ktorý predstavoval sumu cca 250,- eur za rok. Za obdobie 1/2020 až 5/2020 dosiahol priemerný príjem vo výške 845,39 eur mesačne netto. Otec spočiatku býval v Brezne v byte, ktorého vlastníčkou je jeho matka, ktorá ako vlastníčka nehnuteľnosti splácala aj hypotéku na byt.
V súvislosti s bývaním otec uhrádzal len náklady na energie, bývanie a správu bytu a ostatné náklady s tým súvisiace vo výške cca 150,- eur mesačne. Otec sám nevlastnil žiadne nehnuteľnosti, iný majetok vyššej hodnoty ani motorové vozidlo. V priebehu súdneho konania si otec spoločne so svojou partnerkou kúpil 4-izbový byt v Brezne, na nadobudnutie ktorého bola čerpaná hypotéka vo výške 71.200,- eur, pričom mesačná splátka hypotéky je stanovená vo výške 225,43 eur, inkaso je vo výške cca 150,- eur a 20,- eur elektrika, plyn a fond opráv. Mesačné výdavky otca pozostávajú z: poplatky za byt (hypotéka, inkaso, elektrina, plyn) 198,- eur, mobil cca 25,- eur, internet a TV 22 eur, cestovanie do práce Brezno
- Banská Bystrica 100,- eur, náklady na auto 30,- eur, dochádzanie za synom do BA 140,- eur, výživné na maloletého 100,- eur, náklady na domácnosť (čistiace a hygienické prostriedky) 20,- eur, strava 80,- eur, osobné výdavky (oblečenie, drogéria a iné) 70,- eur, drobné nákupy pre syna (darčeky, oblečenie, hračky, aktivity, kultúra) 30-40,- eur. Okrem maloletého G. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
9. Matka maloletého vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu. Maloleté dieťa navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok budú mať obaja rodičia. Výživné navrhovala určiť vo výške 300,- eur mesačne od podania návrhu. Styk navrhovala upraviť v každý kalendárny mesiac od prvého štvrtku od 15.00 hod., kedy si otec vyzdvihne maloletého v mieste bydliska matky do najbližšieho pondelku do 15.00 hod, kedy maloletého odovzdá v mieste bydliska matky. Súhlasila s návrhom otca na úpravu styku počas letných prázdnin, čo sa týka styku počas Vianočných sviatkov, tento navrhovala upraviť zhodne so svojím písomným vyjadrením k vyjadreniu otca. Styk počas Veľkej noci navrhovala upraviť tak, že tento by prebiehal každý párny rok od Zeleného štvrtku od 15.00 hod do Veľkonočného pondelku do 15.00 hod. Maloletý sa narodil v Bratislave a bol predpoklad, že v Bratislave budú všetci žiť spoločne ako rodina, že si tu otec nájde prácu. Po narodení syna rok a pol žila matka so synom v Bratislave, otec si tu hľadal prácu. Potom bola ochotná sa k nemu odsťahovať do Brezna, boli spolu asi 3-4 mesiace, ale nefungovalo to, následne trištvrte roka žila spolu so synom ešte u svojej matky a potom sa vrátila späť do Bratislavy. Od narodenia sa matka v podstate o syna stará sama. Syn navštevuje materskú školu, medzičasom došlo k miernemu zvýšeniu výdavkov. Zvýšila sa réžia v položke stravné, ktorá teraz dosahuje 45,- eur mesačne, školné je 24,- eur mesačne. Syn navštevuje povinný krúžok tanca, za ktorý sa platí 9,- eur, v roku 2019 mu pribudol futbalový krúžok a angličtina. Mimo škôlky navštevuje gymnastiku, za ktorú matka uhrádza 400,- eur ročne. S otcom o tomto krúžku komunikovala a otec ho schválil. Pri poplatku za oblečenie matka vychádzala z toho, koľko oblečenia syn potrebuje na rok. Čo sa týka pohonných hmôt matka absolvuje so synom veľa výletov, chodia nakupovať, zarátala do toho aj návštevu u lekára. Náklady na cestovanie do škôlky nie sú, keďže bývajú na tej istej ulici ako sa nachádza škôlka. Syn má problémy so zubnou sklovinou. Vysoký výdavok, na ktorý poukázal otec, sa nakoniec neuskutočnil, keďže syna ošetrili v štátnom zariadení. Priemerný mesačný výdavok na zubára je však i tak vo výške 25,- eur, keďže pravidelne chodia na dentálnu hygienu a synovi často plombujú zuby. Matka s maloletým bývajú v 2 izbovom byte, náklady na hypotéku sú vo výške 294,- eur mesačne a náklady spojené s užívaním bytu sú cca 100,- eur mesačne. Je však predpoklad, že sa táto suma zvýši, keďže táto suma vychádzala z obdobia, kedy žili v byte len 4 mesiace z roku. Od podania návrhu na súd otec prispieva na výživu maloletého sumou 70,- eur mesačne, s výnimkou júla 2019, kedy matke prispel 25,- eur. Synovi kupuje veľmi málo. Otec sa so synom stretáva sporadicky. V júli 2019 bol otec so synom 3 týždne a v auguste 1 týždeň. Syn bol počas roku 2019 často chorý, v škôlke bol 2 mesiace a otec sa na starostlivosti o syna počas choroby podieľal 2 týždňami. Starostlivosť o syna matka riešila buď dovolenkou alebo prácou doma, prípadne aj s pomocou svojej matky, keď už matkina osobná starostlivosť o syna nebola taká nutná. Všetky vyčíslené výdavky na maloletého považovala za odôvodnené. Je v záujme maloletého, aby sa rozvíjal a navštevoval krúžky, rovnako za odôvodnené považovala aj výdavky na hypotéku. Vychádzala pritom z judikatúry. Matka mala za to, že v možnostiach otca je dosiahnuť vyšší príjem, poukázala na jeho znalosť francúzskeho a anglického jazyka. Mesačné výdavky otca považovala za nadhodnotené, napr. cestovanie za synom vo výške 140,- eur mesačne, náklady na auto vo výške 30,- eur mesačne, pričom otec auto nevlastní. Výživné na syna otec uviedol vo výške 100,- eur, pričom otec reálne uhrádza len 70,- eur mesačne. Tabuľka otcových výdavkov nezahŕňa všetky výdavky otca, nie je tam výdavok za fajčenie a za športové aktivity, niektoré výdavky sú neprimerane nízke, napr. strava a niektoré sú zase vyššie, napr. ako dochádzka za synom do Bratislavy, čo môže byť tak vo výške 70,- eur. Matka mala podozrenie, že tabuľka bola vytvorená tak, aby zodpovedala príjmu otca. Životný štandard otca je však ďaleko vyšší ako sám prezentuje. Matka trvala na tom, že otec sa so synom stretáva len sporadicky. Vzhľadom na priebeh konania a jednotlivé vyjadrenia oboch rodičov mala matka za to, že rodičia sa vedia zhodnúť na úprave styku až na pár rozdielov. Čo sa týka výdavkov maloletého, tieto sa zásadne nemenili. Náklady na škôlku sú cca 100,-
eur. Syn chodí na športový krúžok, za ktorý matka uhrádza 200,- eur na 4 mesiace, 2x ročne. Čo sa týka výdavkov na zdravotnú starostlivosť, matka sa riadi odporúčaniami lekárov. Pokiaľ má syn naordinované antibiotiká, musí mu kúpiť probiotiká, pravidelne mu kupuje prípravky na podporu imunity. Syn býva často chorý. Všetky výdavky na zdravotnú starostlivosť vie preukázať, do spisu založila doklady. Od apríla 2020 matke znížili plat. Prišlo nové vedenie, ktoré prehodnocovalo mzdy a siahli na nenárokovateľnú zložku. Matka nesúhlasila s tým, aby zabezpečovala odovzdanie maloletého otcovi počas bežného styku, nakoľko pre ňu je to jediný voľný víkend, bola by schopná zabezpečiť odvoz dieťaťa počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Matka trvala na určení výživného od podania návrhu. Bola ochotná dohodnúť sa aj na sume 170,- eur mesačne za predpokladu, že matka bude zabezpečovať odovzdanie maloletého len počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Pri poslednom pojednávaní uviedla, že by bola ochotná každý druhý mesiac vyzdvihovať dieťa u otca, a ďalej že počas vianočných a veľkonočných sviatkov bude tiež vyzdvihovať dieťa u otca. Za takého predpokladu žiadala výživné v sume 200,- eur mesačne. Napokon bola ochotná sa dohodnúť aj tak, že matka bude vyzdvihovať a odovzdávať dieťa počas vianočných aj počas veľkonočných sviatkov a v jednom mesiaci z letných prázdnin aj vyzdvihnutie, aj odovzdanie dieťaťa.
10. Otec maloletého pred súdom vypovedal, že súhlasí so stykom počas zimných prázdnin ako aj s bežným stykom počas školského roka, ktorý navrhla matka. Čo sa týka letných prázdnin, vzhľadom na skúsenosť akú mal otec počas prázdnin so synom, kedy boli spolu 3 týždne, navrhoval upraviť styk na 4 týždne. Čo sa týka výživného, poukázal na tú skutočnosť, že do septembra 2018 matka zrejme poberala aj rodičovský príspevok. Trval na výživnom vo výške 100,- eur mesačne. V žiadnom prípade nesúhlasil s matkou navrhnutým výživným vo výške 300,- eur mesačne, ktorú považoval za likvidačnú a nezodpovedajúcu ani príjmu otca, ani nákladom maloletého. Len pri stretnutí so synom mu vznikajú náklady vo výške cca 100,- eur za predpokladu, že si pre syna príde a po ukončení stretnutia ho donesie späť matke. Náklady syna považoval za premrštené. Výška matkou vyčíslených nákladov na stravu nezodpovedá skutočným nákladom, otec to vie posúdiť z dní, kedy je s maloletým a kedy zabezpečuje maloletému stravu. Do nákladov maloletého matka zahrnula svoje náklady na hypotéku. Otec si je vedomý toho, že maloletý rastie a jeho šaty treba obnovovať, ale suma na oblečenie je podľa jeho názoru vysoká. Takisto aj krúžky, ktoré maloletý navštevuje, považoval za nadštandard. Nie je celkom pravda, že otec gymnastiku schválil, nakoľko sa domnieval, že daný poplatok je na celý rok a nie na polrok. Otec sa domnieval, že je možné zabezpečiť aj lacnejší krúžok. Pokiaľ má matka priestor na to, aby vytvárala synovi rezervu, otec sa tomu nebráni, ale nemôže na to prispievať s ohľadom na svoje príjmy. Príjem otca zo zamestnania je daný, jeho príjem z prekladov nie je pravidelný. Aktuálne otec nemá možnosť pracovať inde, keďže do práce dochádza z Brezna do Banskej Bystrice, čo je asi hodina cesty. V roku 2019 otec prekladal 2 krát pre mesto Brezno, bolo to stretnutie so sesterským mestom vo Francúzku a za dve večere dostal 100,- eur a potom ešte 4 x tlmočil pri nákupe krbových vložiek, za čo dostal 150,- eur. Nikdy neštudoval tieto cudzie jazyky, nemá žiaden certifikát a prekladateľské služby neinzeruje, keďže nemá až takú dobrú úroveň, je to len hovorová úroveň. Vzhľadom k tomu, že matka nesúhlasila so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nemal záujem o vykonanie znaleckého dokazovania a teda netrval na takomto svojom návrhu. Matkou požadovanú sumu výživného považoval za likvidačnú. Dokázal by sa dohodnúť na sume 150,- eur, ale len v prípade, že by matka zabezpečovala odovzdanie maloletého, lebo otec s cestou dokáže dať na výživné 200,- eur mesačne. Otec by si vedel predstaviť aj bežný styk od stredy do nedele s tým, že by si matka pre dieťa prišla. Nemožno poprieť, že výdavky na pohonné hmoty má aj matka počas bežného týždňa, ako aj na zabezpečovanie programu maloletého cez víkend. Otec zároveň poukázal na nález ústavného súdu ČR č.k. III US 2324/17 ohľadne práva povinného rodiča zvoliť si slobodne povolanie či na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/55/2017, v ktorom sa súd ustálil na výške nákladov na dieťa predškolského veku na sume 110,- eur. Otec spochybňoval prehľad výdavkov na maloletého, ktoré v konaní predkladala matka, nakoľko tam boli zahrnuté aj výdavky matky. Poukázal aj na rozdiel príjmov otca a matky, ktorý je 3 násobný. Mal za to, že bola dostatočne upravená starostlivosť zo strany otca, a preto nie je potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, ale až od rozhodnutia súdu. V prípade, že sa súd rozhodne upraviť vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, navrhoval započítať finančné plnenia, ktoré poskytoval v prospech maloletého.
11. Kolízny opatrovník maloletého uviedol, že v otázke zverenia a úpravy styku sa rodičia maloletého dokážu dohodnúť. Čo sa týka výživného, vzhľadom na vek maloletého a príjem rodičov spočiatku navrhoval určenie výživného vo výške 130,- eur mesačne, neskôr navrhoval sumu 170,- eur mesačne a matka bude zabezpečovať polovicu odovzdania a prevzatia maloletého.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. V časti zverenia maloletého súd rozhodol tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko k tomuto riešeniu dospeli na záver obidvaja rodičia. Otec síce spočiatku navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, neskôr berúc do úvahy rozdielne bydliska rodičov a veľkú vzdialenosť medzi nimi, akceptoval zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky .
18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
19. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj z možnosti rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výživné, ktoré požadovala matka v návrhu , považoval súd za neprimerane vysoké. Maloletý Tobias má X rokov a matka vyčíslila jeho mesačné výdavky na sumu 795,- eur, neskôr ich upravila na výšku 894,- eur. Niektoré výdavky maloletého súd nezohľadnil a to vklady na účet maloletého a výdavok na životné poistenie. Sporenie nie je nevyhnutný výdavok maloletého dieťaťa a čo sa týka poistenia, súd poukazuje na to, že nejde o úrazové poistenie ale o životné poistenie, samotné úrazové poistenie by matka dokázala uzavrieť s oveľa nižším poistným. Taktiež súd nezohľadnil v plnej výške náklady na bývanie, nakoľko matka do týchto nákladov zahrnula aj náklady na hypotekárny úver, pričom ide o nehnuteľnosť, ktorá je výlučne vo vlastníctve matky, súd nevidí dôvod na to, aby otec vo výživnom prispieval matke na kúpu nehnuteľnosti. Ďalší výdavok, ktorý súd považoval za neprimerane vysoký je výdavok na stravu vo výške 200,- eur mesačne ( vrátane stravy v škôlke ). Nakoľko nie je možné podľa názoru súdu hodnoverným spôsobom preukázať výšku odôvodnených výdavkov na stravu, súd v tejto súvislosti poukazuje na štatistické údaje, podľa ktorých je v Slovenskej republike výdavok za potraviny na člena domácnosti cca 80,- eur priemerne mesačne. Súd akceptuje maximálne 2 násobok tejto sumy, ktorý považuje za primeraný veku maloletého. Za neprimerané vysoké považuje súd aj výdavky maloletého na zdravotnú starostlivosť a to vo výške 55,- eur mesačne a hračky a voľnočasové aktivity vo výške 45,- eur mesačne. Vzhľadom na vek maloletého ako aj odôvodnenosť a výšku jednotlivých výdavkov sa súd ustálil na výdavkoch maloletého vo výške cca 350-400,- eur mesačne. Povinnosť prispievať na výživu maloletého súd rozložil na obidvoch rodičov rovnakým dielom. Matka síce dosahuje dvojnásobok príjmu otca a teda jej podiel by mal byť vyšší, na druhej strane nemožno nebrať do úvahy, že svojou osobnou starostlivosť o maloletého kompenzuje svoj príspevok na výživu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 170,- eur mesačne, berúc do úvahy, že túto sumu navrhol aj kolízny opatrovník a v podstate s ňou súhlasili aj obidvaja rodičia za predpokladu, že súd upraví odovzdávanie maloletého v zmysle ich návrhov. Výživné, ktoré súd určil zodpovedá cca 20% z príjmu otca, je teda podľa názoru súdu rozhodne v možnostiach otca ho uhrádzať a popritom uhrádzať aj vlastné náklady. Výživné, ktoré spočiatku navrhoval otec a to vo výške 100,- eur mesačne považoval súd za nezodpovedajúce ani príjmu otca, ani jeho možnostiam a hlavne navrhovaná suma nezodpovedal výdavkom maloletého. Súd je toho názoru, že otec dostatočne využíva svoje možnosti, resp. , žeby nebolo spravodlivé žiadať od neho aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletého. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, platí to však aj opačne, že je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Otec je zamestnaný v štátnej správe, jeho vzdelanie zodpovedá pracovnému zariadeniu a nie je v jeho možnostiach ovplyvniť mzdové podmienky zamestnancov v štátnom sektore. Bolo by nespravodlivé posudzovať možností otca podľa výšky príjmov v iných právnických profesiách.
20. Právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Rodič, ktorému maloletého dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa, ktorý je prioritný, vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť,
ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd upravil styk otca s maloletým v rozsahu, na ktorom sa rodičia v podstate zhodli. Najzávažnejším problémom pri úprave styku sa stalo premiestnenie maloletého a otázka ktorý z rodičov bude prepravu zabezpečovať. Na strane otca boli prekážky materiálneho charakteru, teda výdavky na pohonné hmoty, na strane matky nedostatočne vodičské zručnosti ( ide o názor samotnej matky, nie o názor súdu). Súd upravil túto povinnosť viac menej rovnomerne , s miernym prevýšením u otca. Je možné, že rodičia s takýmto rozdelením nebudú spokojní, je však potrebné si uvedomiť, že nie je nutné určený rozsah styku resp. povinnosť rodiča odovzdať druhému "otrocky" dodržiavať, pokiaľ sa rodičia dokážu dohodnúť na zmene ( predĺžiť, resp. skrátiť dobu styku, zmena miesta odovzdania a pod.), súd zdôrazňuje, že musí ísť o zmenu, ktorú akceptujú obidvaja rodičia. Súd chápe obavy matky z riadenia vozidla na dlhšie vzdialenosti, na druhej strane nemožno povinnosťou premiestniť dieťa zaťažiť len otca. Súd apeluje na otca, aby matke v tomto smere vyšiel v ústrety. Nakoniec nič nebráni rodičom, aby aj v prípade , že povinnosť premiestniť dieťa má matka, prevzal túto povinnosť otec, pokiaľ mu matka prispeje na výdavok pohonné hmoty.
21. Zročné výživné k maloletému tvorí súčin plnení za obdobie od 14.5.2019 do 30.6.2020 ( 13 mesiacov + alikvótna časť za mesiac máj 2019) a dosahuje výšku 2.308,64 eur ( 13 mesiacov x 170,- eur = 2210,- eur + alikvótna časť za mesiac máj 2019 vo výške 98,64 eur). Po započítaní plnenia otca vo výške 1.025 eur , dosahuje zročné výživné výšku 1.283,64 eur .
22. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.