Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu L. O., podnikajúceho pod obchodným menom L. O. TAROSS, so sídlom podnikania Moldava nad Bodvou, Severná 991/12, IČO: 32 703 279, zastúpeného Ing. Mgr. Jánom Folvarským, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Československej armády 17, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom v Košiciach, Masarykova 10 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/5740, O-545/2018 zo dňa 06.12.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 14.12.2019 správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/5740, O-545/2018 zo dňa 06.12.2018 (v ďalšom texte aj : „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č. 15/18/S zo dňa 08.08.2018 (v ďalšom texte aj : „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp. „ prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) , ktorou žiadal, aby označenie rozhodnutia administratívneho orgánu boli zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. V správnej žalobe uviedol, že dňa 10.12.2018 mu bolo doručené k rukám jeho právneho zástupcu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté podané odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty vo výške 33.000 EUR za porušenie právnych predpisov označených vo výroku preskúmavaného rozhodnutia.

3. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, resp. nemá v ňom oporu. Žalobca tak uplatnil zrušovacie dôvody podľa , a .

4. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím ako odvolací orgán podľa a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „ , resp. „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania účastníka konania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu o uložení pokuty podľa zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov

uvedené v v bode 3 zákona o inšpekcii práce konkrétne za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v bod č. , konkrétne za porušenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „“, resp. „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na a , prílohu č. 6 bod 8.5 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej aj : „vyhláška MPSVR SR č. “); porušenie spočívalo v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ vykonávajúci stavebné práce pre zhotoviteľa: STAVADAN a.s. Prešov, Žižkova 63, Drieňov 082 04, IČO 36 511 064, nevykonal ku dňu 03.03.2017 opatrenia v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, začal práce na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekáme“ v areáli U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, Košice 044 54, divízny závod Vysoké pece - aglomerácia, bez náležitého zabezpečenia pracoviska, konkrétne bez toho, aby boli zo strany zhotoviteľa: STAVADAN a.s. Prešov, Žižkova 63, Drieňov 082 04, IČO 36 511 064 vykonané bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016 (postup dodržiavania bezpečnosti pri práci zo dňa 05.12.2016 pre opravu strechy na PS 506-606 budovy Spekáme - divízny závod Vysoké pece), t. j. pred začatím prác a pred nástupom pracovníkov na vyššie uvedené pracovisko nebol zhodnotený stav komunikačných zón na streche, neboli zrealizované potrebné bezpečnostné opatrenia - nebezpečné miesta neboli zabezpečené proti prepadnutiu, v dôsledku tohto porušenia povinnosti účastníka konania postihnutý zamestnanec účastníka konania: J. O. (zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 10.02.2017, pracovná úloha uvedená v DoVP: oprava strechy na PS 505-506 v areáli U. S. Steel Košice) utrpel dňa 03.03.2017 závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví (s poškodením dôležitého orgánu) na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekáme“ v areáli U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, Košice 044 54, divízny závod Vysoké pece

- aglomerácia, pričom postihnutý J. O. prepadol cez strešnú konštrukciu, nakoľko pracoval na vyššie uvedenej streche bez toho, aby bol zabezpečený proti prepadnutiu, odvolanie účastníka konania, t.j. žalobcu v tomto konaní podľa v znení neskorších zmien a doplnkov

- Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

5. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že Inšpektorát práce Košice v dňoch 03. 03., 07. 03., 09. 03., 15. 03., 22. 03., 23. 03., 25. 04., 26. - 28. 04. a 05.05.2017 vykonal vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, pri ktorom dňa 03.03.2017 na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne“ v areáli U. S. Steel Košice s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, Košice divízny závod Vysoké pece - aglomerácia utrpel poškodený J. O., ktorý v tom čase vykonával prácu na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 10.02.2017 uzavretej so zamestnávateľom, t.j. žalobcom pri pracovnom zaradení: oprava strechy na PS 505-506 v areáli U. S. Steel Košice. Pracovná zmena, počas ktorej sa stal pracovný úraz začínala o 6:00 hod. a končila o 14:00 hod., poškodený celkom odpracoval v danej pracovnej zmene 5,40 hod. Účastník konania zaslal správnemu orgánu prvého stupňa záznam o registrovanom pracovnom úraze z uvedeného dňa, z ktorého je zrejmé, že poškodený utrpel závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Ohliadka miesta úrazu bola vykonaná dňa 03.03.2017 v popoludňajších hodinách príslušníkom polície, a z tejto obhliadky bola vyhotovená zápisnica aj fotodokumentácia. Šetrením úrazu bol zistený nedostatok zo strany účastníka konania ako zamestnávateľa poškodeného v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, ktorá skutočnosť sa premietla v protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č.: IKO-18-33-2.2/P-J2-17 zo dňa 31.05.2017. Obsah protokolu bol prerokovaný so žalobcom, ako aj štatutárnym zástupcom spoločnosti STAVADAN a. s., ktorí požiadali o určenie lehoty na písomné vyjadrenie k obsahu protokolu. Účastníkovi konania bolo umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v protokole do 05.06.2017, avšak v určenej lehote od účastníka konania neobdržal žiadne písomné vyjadrenie, v dôsledku čoho inšpektor práce pristúpil k ukončeniu šetrenia závažného pracovného úrazu.

6. K skutkovým okolnostiam vzniku pracovného úrazu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že dňa 03.03.2017 od rána skupina štyroch zamestnancov účastníka konania (J. O. - poškodený, L. X., T. V. a G. V.) vykonávala prácu na generálnej oprave strechy vyššie označenej budovy Spekárne v areáli U.S. Steel Košice, divízny závod Vysoké pece, pričom zamestnanci v predchádzajúcich dňoch odstránili zo strechy hydroizoláciu a ostatné vrstvy strešného plášťa, ostali len pôvodné strešné panely.

V deň, keď vznikol pracovný úraz zamestnanci účastníka konania vykonávali demontáž pôvodných tenkostenných strešných panelov rozmerov 3m x 0,6m na streche rozmerov cca 10m x 20m (panely boli uložené na oceľových nosníkoch v troch radoch), a práca spočívala vo vypáčení panela, jeho nadvihnutí pomocou fošní, v premiestnení panela na súvislú časť strechy a v jeho následnom transporte na miesto skládky, tak, že panely o hmotnosti cca 100 kg sa ukladali na strechu na určenú skládku (skládka bola vzdialená niekoľko metrov od miesta odobratia panelov), kam ich ručne prenášali štyria zamestnanci; raz denne autožeriavom bola zabezpečená zvislá doprava vybúraného materiálu na skládku na zemi. V uvedený deň okolo 11:40 hod. po demontáži jedného z krajných panelov, v čase, keď ho štyria zamestnanci nadvihli a začali prenášať na určené miesto skládky sa pod poškodeným prelomil jeden z pôvodných strešných panelov (tenkostenný panel v strednom poli, druhý od otvorenej časti strechy), na ktorý stúpil a poškodený sa prepadol cez vzniknutý otvor do hĺbky cca 6,5-7 m; spadol na podlahu medzi dva pásové dopravníky (jeden bol v prevádzke) a pri páde utrpel viacpočetné poranenia hlavy a pľúc. Ďalej bolo zistené, že v čase vzniku závažného pracovného úrazu mal poškodený na sebe celotelový bezpečnostný postroj so samonavíjacou brzdnou kladkou, avšak v danom čase nebol zaistený o horizontálny istiaci systém (v ďalšom texte aj : „ HIS“), zrealizovaný na stavenisku podľa pokynov stavbyvedúceho N.. T. W. (štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti STAVADAN a. s.) a účastníka konania poškodeného. HIS pozostával zo štyroch kotviacich bodov (dva boli umiestnené na oceľovej konštrukcii fasády priľahlej budovy vo výške cca 1m a dva na kraji strechy), cez ktoré bolo natiahnuté oceľové lano priemeru 12 mm, súbežné s obvodom strechy (oceľové laná v pozdĺžnom smere boli od seba vzdialené cca 8 m) a z jedného pracovného lana (polyamidové lano priemeru 14 mm) v priečnom smere, ktoré bolo upevnené karabínami na pozdĺžne laná; práce na danom stavenisku organizovali, riadili a spôsob zabezpečenia pracovníkov na streche počas ich prác určili a kontrolovali účastník konania, t.j. žalobca v tomto konaní a stavbyvedúci N.. T. W.. Určené zabezpečenie zamestnancov proti pádu z výšky a do hĺbky na uvedenom stavenisku spočívalo v kolektívnom zabezpečení a osobnom zabezpečení; kolektívne zabezpečenie tvorili dvojtyčové zábradlia z dvoch strán strechy a lešenie z jednej strany fasády budovy Spekárne; osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu (systém zachytenia pádu) tvorili celotelové bezpečnostné postroje so samonavíjacou brzdnou kladkou (s dĺžkou lana maximálne 2 m) a horizontálny istiaci systém so štyrmi kotviacimi bodmi, na ktorých boli upevnené laná. V súvislosti s týmito zisteniami Inšpektorát práce v protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu zo dňa 31.05.2017 skonštatoval existenciu porušení jednotlivých právnych povinností príčinne súvisiacich so vznikom danej udalosti, jednak na strane poškodeného (porušenie ) na strane účastníka konania (porušenie a ), ako aj na strane obchodnej spoločnosti STAVADAN a. s. ako zhotoviteľa (porušenie označeného zákona v nadväznosti na a , príloha číslo 6, bod 8.5. Vyhlášky MPSVR SR č. ), teda skonštatoval existenciu jednotlivých nedostatkov príčinne súvisiacich so vznikom daného závažného pracovného úrazu. Následne na základe týchto zistení správny orgán začal voči účastníkovi konania správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt príčinne súvisiaci so vznikom označeného závažného pracovného úrazu, doručil účastníkovi konania oznámenie označené ako začatie správneho konania č.: 15/18/S zo dňa 08.02.2018 a vyzval účastníka konania, aby sa vyjadril ku všetkým podkladom pre vydanie rozhodnutia, k spôsobu ich zisťovania, k predĺženiu, prípadne k navrhnutie ďalších dôkazov správnemu orgánu za účelom objasnenia skutkového stavu a miery jeho zodpovednosti.

7. K začatému správnemu konaniu sa účastník konania vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne podaním z 14.03.2018, v ktorom označil protokol za nezákonný. Dôvodil tým, že inšpektorát práce nesprávne stanovil príčinu pracovného úrazu a tvrdil, že pracovný úraz vznikol v dôsledku pádu do hĺbky a nie v dôsledku prepadnutia poškodeného zamestnanca. Tvrdil, že ak by bol poškodený zamestnanec istený, v prípade prelomenia panela by ostal visieť pod úrovňou strechy na celotelovom postroji, a k takémuto úrazu by nebolo došlo. Aj v prípade, ak by došlo k prepadnutiu pracovníka, systém by ho zaistil pred pádom do hĺbky. Práve s ohľadom na tieto skutočnosti považoval zástupca žalobcu závery z vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu za nesprávne a nemajúce oporu vo výsledkoch aj vyšetrovania v trestnom konaní. Zároveň poukázal na záver znalca v znaleckom posudku č. 2/2017 vypracovaného pre potreby trestného konania znalcom N.. X. V., podľa ktorého priamou príčinou pracovného úrazu bolo to, že sa poškodený zamestnanec vedome odistil od istiacich prostriedkov a pohyboval sa po pôvodnom paneli. Jedinou priamou a bezprostrednou príčinou vzniku pracovného úrazu tak bolo porušenie povinnosti poškodeným uvedené v časti G písm. a) bod 1 protokolu o vyšetrení pracovného úrazu, vyplývajúcemu z , lebo v čase pracovného úrazu pri práci na stavenisku poškodený nepoužíval určeným

spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu, ktorými bol vybavený, avšak pri práci na streche sa odistil - odopol od horizontálneho istiaceho systému. Zároveň namietal, že v deň vzniku úrazu došlo aj k zásadnému porušeniu povinností všetkých štyroch zamestnancov, pretože keď títo pracovníci žalobcu zistili, že ich pri práci obmedzuje zaisťovací systém, mali o tom neodkladne informovať vedúceho pracovnej skupiny a riešiť to spoločne s ním, a nie sa odopínať od istenia a ohrozovať sa na živote. Práve na základe týchto skutočností konštatoval znalec podstatnú mieru zodpovednosti na pracovnom úraze na strane poškodeného zamestnanca. Právny zástupca účastníka konania nesúhlasil ani so záverom Inšpektorátu práce, že účastník konania nevykonal bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016, t.j. pred začatím prác a pred nástupom pracovníkov na pracovisko nebol zhodnotený stav komunikačných zón na streche, neboli zrealizované potrebné bezpečnostné opatrenia - nebezpečné miesta neboli zabezpečené proti prepadnutiu, pretože takýto záver nemá oporu vo výsledkoch šetrenia polície a ani Inšpektorátu práce. Uvedené porušenie považoval za dostatočne nepreukázané a tvrdil, že časť protokolu o vyšetrení vzniku príčin pracovného úrazu vychádza z nedostatočne resp. neúplne zisteného skutkového stavu a následného nesprávneho právneho posúdenia. Ďalej namietal, že v rámci šetrenia pracovného úrazu neboli vypočutí všetci zamestnanci nachádzajúci sa v čase vzniku pracovného úrazu na pracovisku a výsluchy svedkov neboli zrealizované podľa názoru žalobcu v potrebnom rozsahu. Prvostupňový správny orgán následne doručil právnemu zástupcovi účastníka konania znalecký posudok č. 2/2017 zo dňa 31.07.2017 vypracovaný pre účely trestného konania znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci N.. X. V., ktorý si prvostupňový správny orgán vyžiadal z podnetu účastníka konania od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - odboru kriminálnej polície. Následne na základe všetkých zistených skutkových okolností vo veci rozhodol rozhodnutím zo dňa 08.08.2018 č.: 15/18/S, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 33.000 EUR za spáchanie správneho deliktu príčinne súvisiaceho so vzniknutou udalosťou.

8. Žalovaný na základe účastníkom konania podaného odvolania (z 29.08.2018) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, dôkazy obstarané počas šetrenia vyhodnotil s najväčšou starostlivosťou v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov , a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že vyvodenie zodpovednosti správnym orgánom prvého stupňa voči účastníkovi konania za delikt príčinne súvisiaci so vzniknutou udalosťou kvalifikovaný ako porušenie v nadväznosti na a , prílohu č. 6 bod 8.5 vyhlášky MPSVaR SR č. , bolo poňaté, resp. vyhodnotené správne a že správny orgán správne právne ustálil skutkový stav na tom základe, že účastník konania konal protiprávne, keď ako zamestnávateľ vykonávajúci stavebné práce pre zhotoviteľa obchodnú spoločnosť STAVADAN a.s. Prešov, nevykonal ku dňu 03.03.2017 opatrenia v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a začal práce na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne“ v areáli U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, Košice 044 54, divízny závod Vysoké pece - aglomerácia, bez náležitého zabezpečenia pracoviska, teda bez toho, aby boli zo strany zhotoviteľa STAVADAN a.s. Prešov, vykonané bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016, t. j. bez toho, aby bol pred začatím prác a pred nástupom pracovníkov na inkriminované pracovisko/stavbu zhodnotený stav komunikačných zón na streche a aby boli zrealizované potrebné bezpečnostné opatrenia.

9. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný ďalej uviedol : „V Bezpečnom pracovnom postupe PBT č. 43/2016 zo dňa 05. 12. 2016 je uvedené, že pohyb po streche je možný len v prípade zabezpečenia pracovníkov proti pádu kolektívnym istením o kotviace body OK (oceľovej konštrukcie) strechy (l kotviaci bod - 1 pracovník). Na štyroch určených kotviacich bodoch (dva umiestnené na oceľovej konštrukcii fasády priľahlej budovy vo výške cca 1 m a dva na kraji strechy) bolo natiahnuté oceľové lano priemeru 12 mm súbežné s obvodom strechy a jedno pracovné lano (polyamidové lano priemeru 14 mm) v priečnom smere upevnené karabínami na pozdĺžne laná, t. j. štyri kotviace body boli súčasťou horizontálneho istiaceho systému. Na základe vyjadrení zamestnancov účastníka konania (L. X., T. V. a G. V.) všetci používali prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu a istili sa o laná horizontálneho istiaceho systému pri demontáži a odoberaní panelov, počas ich pohybu v blízkosti vzniknutých otvorov a pri práci na kraji strechy (istili sa o laná v pozdĺžnom smere alebo o lano v priečnom smere); následne však, pri manipulácii s panelom (dlhým 3 m a širokým 0,6 m, o hmotnosti 100 kg), ktorý mali štyria ručne preniesť na určené miesto skládky na streche vzdialené niekoľko metrov od miesta odobratia sa odistili (t. j. odopli) od horizontálneho istiaceho systému. Všetci zhodne v zápisniciach uviedli, že : „...sa odopli, resp. odistili,

lebo priestor uloženia bol ďalej, ťažko by sa nám pohybovalo, nakoľko lano by nám v pohybe prekážalo.“ L. X. (zamestnanec účastníka konania) v zápisnici o podaní informácie zo dňa 07.03.2017 uviedol, že : „...pri prenose panelov po streche pokračovali bez zabezpečenia, pohybovali sa v strede strechy, nie na kraji, nie stále sa dalo pohybovať nad nosníkmi (vadili rozvody)." T. V. (zamestnanec účastníka konania) v zápisnici o podaní informácie zo dňa 07.03.2017 uviedol, že : ,,...vtedy sme boli už odopnutí, lebo nás osobné istenie obmedzovalo v pohybe, bol to zaužívaný postup, nerátalo sa s tým, že sa panely pod nami prelomia.“ Taktiež uviedol, že : „... miesto pod prácami vo výškach bolo zabezpečené, že pri práci, napr. deň pred úrazom ich videl aj L.. W., aj G. W. z U.S. Steel, s.r.o., aj L.. O., ktorí videli ako sme demontáž škrupinových panelov vykonávali a nemali pripomienky." V tejto súvislosti odvolací orgán konštatuje, že zistené porušenie zo strany zamestnancov účastníka konania v príčinnej súvislosti so vzniknutým závažným pracovným úrazom, zdokumentované v protokole o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. IKO-18-33-2.2/P-J2-17 zo dňa 31.05.2017, spočívajúce v porušení , konkrétne v tom, že títo sa pri manipulácii s panelom (dlhým 3 m a širokým 0,6 m, o hmotnosti 100 kg), ktorý mali ručne preniesť na určené miesto skládky na streche vzdialené niekoľko metrov od miesta odobratia, odistili (t. j. odopli) od horizontálneho istiaceho systému z dôvodu, že ich osobné istenie obmedzovalo v pohybe (čo bol podľa tvrdenia T. V. zaužívaný postup, o ktorom mali vedomosť aj p. W., aj G. W. z U.S. Steel, s.r.o., aj L.. O. a ktorí nemali k tomuto zaužívanému postupu pripomienky) nezbavuje účastníka konania ako zamestnávateľa zodpovednosti za spáchanie daného zisteného deliktu príčinné súvisiaceho so vzniknutou udalosťou, t. j. nemá za následok zánik objektívnej zodpovednosti za daný zistený delikt a nezakladá účastníkovi konania žiaden liberačný (oslobodzujúci) dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyviniť ho z tejto zodpovednosti.

V spojení zo zistenými skutočnosťami, že zamestnanci účastníka konania používali prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu a istili sa o laná horizontálneho istiaceho systému odvolací orgán poukazuje na zákonné ustanovenie a na prílohu č. 2 bodu 5.1.1. Nariadenia vlády SR č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, podľa ktorých kolektívne ochranné opatrenia majú prednosť pred individuálnymi ochrannými opatreniami.

Odvolací správny orgán po posúdení podaného odvolania, ktoré podal právny zástupca účastníka konania, zistil, že právny zástupca sa v odvolaní odvoláva na svoje písomné vyjadrenie k začatému správnemu konaniu zo dňa 14.03.2018, na ktorom v celom rozsahu trvá. Odvolací orgán uvádza, že na argumentáciu právneho zástupcu účastníka konania vznesenú v rámci začatého správneho konania kvalifikovaným a vyčerpávajúcim spôsobom reagoval prvostupňový správny orgán vo svojom vydanom akte, s čím sa odvolací orgán plne stotožňuje.

V tejto spojitosti Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán dáva akcent na to, že porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, za ktoré správny orgán sankcionoval účastníka konania, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie.

Ide o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len na porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (). To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie. Teda pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok.

Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán má za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a že toto bolo vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.

V dôsledku tejto konštatácie, ako i s odkazom na posúdenie a vyhodnotenie jednotlivých skutkových okolností plynúcich z obstaraných dôkazov v rámci šetrenia tejto vzniknutej udalosti (viď vyššie) odvolací orgán musí odvolací dôvod právneho zástupcu účastníka konania týkajúci sa nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotiť ako právne bezvýznamný.

V spojení s výškou ukladanej sankcie odvolací správny orgán má za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležíte zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím pritom na osobitosti a špecifiká daného posudzovaného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia a , a preto uložená sankcia vo výške 33.000 eur za spáchanie tohto správneho deliktu príčinné súvisiaceho so vznikom tohto závažného pracovného úrazu, ktorý utrpel poškodený J. O., ktorému bola na základe posúdenia lekára spôsobená ťažká ujma na zdraví, sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná a uložená na možnej spodnej hranici zákonnej sadzby (tu odvolací orgán podotýka, že v danom prípade je minimálna zákonná hranica sadzby sankcie stanovená sumou 33.000 eur a jej maximálne zákonné rozpätie je určené sumou 100.000 eur), plniaca preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére účastníka konania, plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť účastníka konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti a motivovať účastníka konania k vyššej opatrnosti a pozornosti, ako i k väčšej zodpovednosti na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“

10. V správnej žalobe žalobca vo vzťahu k ustálenému skutkovému stavu zastával názor, že tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný vychádzali pri svojom rozhodovaní z nesprávne, resp. neúplne zisteného stavu. Namietal najmä to, že správne orgány nevyhoveli jeho návrhu na nariadenie pojednávania, resp. na doplnenie dokazovania o výpovede priamych svedkov pracovného úrazu T. V., Y. G. a L. X., pretože vzhľadom na závažnosť prípadu, ako aj na čistotu veci existovala potreba doplnenia dokazovania. Podľa žalobcu takýmto nesprávnym postupom správnych orgánov boli porušené práva žalobcu vyplývajúce z § 3 ods. 5, § 32 odsek 1 a § 33 ods. 1 Správneho poriadku. Aj výsluchy svedkov, ktoré boli vykonané, podľa žalobcu neboli realizované v potrebnom rozsahu na zistenie všetkých skutočností potrebných na stanovenie príčiny vzniku pracovného úrazu, pretože správny orgán sa dostatočne nezameral na zistenie, či v deň pracovného úrazu boli na streche vytvorené bezpečnostné komunikácie, resp. či o nich boli zamestnanci poučení, či bolo miesto, kde sa práce vykonávali zabezpečené proti prepadnutiu, a ako. Podľa názoru žalobcu skutočnosti produkované jednotlivými svedkami uvedené v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach v súvislosti s týmto pracovným úrazom (uznesenie ČVS: ORP-567/2-VYS-KE-2017 zo dňa 31.10.2017) vyvracajú resp. spochybňujú žalobcom namietaný záver v protokole zo dňa 31.05.2017 v časti pod označením G, písm. b), bod 2 v nadväznosti na časť D, z ktorého vychádza rozhodnutie žalovaného. Opätovne preto navrhol žalobca vypočuť už vyššie označených svedkov, ako aj žalobcu L. O., svedka U. D. a znalca z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci N.. X. V.. Žalobca ďalej tvrdil, že záver v časti protokolu o tom, že účastník konania nevykonal bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016 pred začatím prác a pred nástupom pracovníkov na jednotlivé pracoviská, a teda, že nebol zhodnotený stav komunikačných zón na streche, nezrealizovali sa potrebné bezpečnostné opatrenia, prípadné nebezpečné miesta neboli zabezpečené proti prepadnutiu, takýto záver podľa žalobcu nemá oporu vo výsledkoch vyšetrovania v trestnom konaní, pretože nebolo bez pochybností preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu uvedených právnych predpisov.

11. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalobca namietal, že správne orgány sa zaoberali len dôkazmi svedčiacimi v neprospech žalobcu, pričom nedostatočne prihliadli na znalecký posudok č. 2/2017. Správny orgán tak nesprávne stanovil priamu príčinu vzniku pracovného úrazu, pretože zamestnanci žalobcu dňa 03.03.2017 pracovali na streche bez toho, aby boli zabezpečení proti prepadnutiu cez strešnú konštrukciu v súlade s prílohy 6 bod 8.5 vyhlášky MPSVaR SR č. , došlo k prepadnutiu poškodeného cez strešnú konštrukciu. Podľa časti E protokolu poškodený utrpel viacpočetné poranenia hlavy a pľúc v dôsledku pádu do hĺbky cca 6,7 až 7 m na podlahu medzi dva pásové dopravníky, teda z uvedeného vyplýva, že pracovný úraz poškodeného vznikol v dôsledku jeho pádu do hĺbky, a nie v dôsledku jeho prepadnutia. Na vysvetlenie uviedol (v súlade s tvrdením svedka U. D. v trestnom konaní vedenom na ORPZ OKP Košice, ČVS: ORP-567/2-VYS-KE-2017), že ak by bol poškodený istený, v prípade, ak by sa panel prelomil, prepadnutý zamestnanec by ostal visieť pod úrovňou strechy na celotelovom postroji a k takémuto úrazu by nedošlo. Cieľom systému HIS bolo chrániť zamestnanca voči pádu, a teda aj keby došlo k prepadnutiu, tak systém ho zaistí pred pádom do hĺbky. Zaisťovacia kladka by sa v takom prípade zasekla a zamestnanec by zostal visieť a nespadol by

na zem. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca vyslovil názor, že zaradenie údajných zistených nedostatkov uvedených v časti protokolu G, písm. b) bod 2 medzi príčiny vzniku pracovného úrazu nemá oporu vo výsledkoch vyšetrovania v trestnom konaní, ktoré bolo vedené až po ukončení vyšetrovania pracovného úrazu Inšpektorátom práce Košice. Poukázal aj na záver znaleckého posudku č. 2/2017 vypracovaného znalcom N.. X. V. (v trestnom konaní), podľa ktorého priamou príčinou pracovného úrazu poškodeného bola tá skutočnosť, že sa poškodený vedome odistil od horizontálneho istiaceho systému a pohyboval sa po pôvodnom ( t.j. poškodenom) paneli. Z uvedeného podľa žalobcu možno jednoznačne ustáliť, že jedinou, primárnou, priamou a bezprostrednou príčinou vzniku pracovného úrazu (ťažkej ujmy na zdraví poškodeného) je nedostatok uvedený v časti G, písm. a/ ods. 1 - porušenie povinnosti poškodeným vyplývajúca z o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, lebo v čase pracovného úrazu pri práci na stavenisku poškodený nepoužíval určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu. Žalobca tvrdil, že poškodený, aj keď bol vybavený takýmito ochrannými pracovnými prostriedkami, pri práci sa odopol od HIS bez vedomia zamestnávateľa. Ďalšie prípadné porušenia žalobcu nemali a ani nemohli mať priamy a bezprostredný vplyv na vznik pracovného úrazu. Zároveň tvrdil, že keď pracovníci zistili, že ich pri práci istenie obmedzuje a spomaľuje výkon ich práce, mali o tom neodkladne informovať vedúceho pracovnej skupiny a riešiť to spoločne s ním a nie sa odopínať od istenia a ohrozovať sa tak na živote. Podľa názoru žalobcu správny orgán nesprávne aplikoval PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016, ktorý bol vypracovaný k realizovanej oprave strechy, pretože tento výslovne neustanovuje, ako a v akom rozsahu a čím presne sa má zabezpečiť prepadnutie strešného plášťa, keď aj v prílohe označenej vyhlášky sú vymenované spôsoby zabezpečenia proti prepadnutiu bez bližších podrobností, a len demonštratívne, čo nevylučuje aj iný spôsob. Svedok T. V. pritom uviedol, že výdreva sa na streche nedala urobiť, tak si porozkladali po streche foršne, po ktorých sa pohybovali. V trestnom konaní pritom uviedol, že: „Ako dvíhal panel kolega J. O. stal jednou nohou na foršni a jednou nohou na paneli, … a vtedy sa pod ním panel podlomil.“

12. Zároveň žalobca namietal aj nesprávne použitie § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pretože vznik pracovného úrazu (resp. ťažká ujma na zdraví) je v priamej súvislosti s porušením povinností zamestnanca, ktorý v čase pracovného úrazu pri práci na stavenisku nepoužíval určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu. V prípade, ak by bol zamestnanec riadne istený k takémuto následku by nedošlo. Nie je preto možné uložiť žalobcovi zákonnú sankciu v minimálnej výške 33.000 eur za následok, ťažkú ujmu na zdraví, ktorý nezavinil, resp. nie je v príčinnej súvislosti s vytýkaným porušením právnej povinnosti zo strany žalobcu.

13. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného ohľadom objektívnej zodpovednosti žalobcu ako zamestnávateľa za označený správny delikt a poukázal na ustanovenie a , ktorý podľa žalobcu mal správny orgán aplikovať pri vyvodzovaní zodpovednosti. Podľa žalobcu vyvodenie zodpovednosti podľa spomínaných ustanovení je právnym podkladom pre ukladanie sankcií aj podľa zákona o inšpekcii práce. V doterajšom konaní pritom nebolo preukázané, aby žalobca vydal príkaz zamestnancom na prácu na streche bez istenia. V závere správnej žaloby žalobca s poukazom na ustanovenie navrhol súdu postup podľa tak, aby rozsudkom bola znížená výška peňažného plnenia, ktoré mu bolo uložené napadaným rozhodnutím, pretože sankcia v sume 33.000 eur je voči žalobcovi likvidačná, vzhľadom na jeho majetkové, ako aj príjmové pomery.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30.05.2019 žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení zopakoval argumentáciu z preskúmavaného rozhodnutia a zdôraznil, že technologický postup a postup dodržiavania bezpečnosti pri práci PBO č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016 (bod 5.4 označený ako „zabezpečovanie komunikačných zón“) je stanovené, že: „Pred nástupom na jednotlivé pracoviská stavbyvedúci so zástupcom objednávateľa zhodnotí stav komunikačných zón na streche a realizuje potrebné opatrenia: - zabezpečenie výstupov na strechu horizontálnym istiacim systémom a - prípadné nebezpečné miesta (prepadnutie vrstiev strešného plášťa) výrazne označí a zabezpečí proti prepadnutiu osôb. Pohyb po strechy je možné len v prípade zabezpečenia pracovníkov proti pádu kolektívnym istením o kotviace body na oceľovej konštrukcii strechy (jeden kotviaci bod - jeden pracovník). Počas celej doby opravy budú pracovníci v týchto miestach zabezpečení proti pádu z výšky POZ (prostriedkami osobného zabezpečenia) a kolektívnou ochranou.“

15. Žalovaný ďalej konštatoval, že technologický postup práce pre stavenisko „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne“ spolu s bezpečným pracovným postupom PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016 pre označenú opravu bol vypracovaný N.. T. W., štatutárnym zástupcom spoločnosti STAVADAN, a. s. Prešov, schválený T. N., autorizovaným bezpečnostným technikom. S technologickým postupom bol oboznámený tak žalobca, ako aj jeho štyria zamestnanci, čo žalobca potvrdil v zápisnici o podaní informácie z 07.03.2017, kde deklaroval, že označený technologický postup (postup bezpečnej práce) bol na stavbe k dispozícii, bol súčasťou stavebného denníka a všetci jeho zamestnanci s ním boli riadne oboznámení. V tejto zápisnici žalobca ďalej uviedol: „Na uvedenej stavbe nepracoval zamestnanec inej firmy, práce na stavbe som riadil ja a pán Kuzma (firma STAVADAN a. s. Prešov).“ Stavbyvedúci na danom stavenisku bol práve N.. T. W., predseda predstavenstva označenej obchodnej spoločnosti STAVADAN, a. s. Prešov.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe označeného dokumentu technologický postup a postup dodržiavania bezpečnosti pri práci PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016, bod 5.4 bolo potrebné ku dňu 03.03.2017, okrem zabezpečenia výstupov na strechu horizontálnym istiacim systémom (čo bolo aj vykonané), zhodnotiť stav komunikačných zón na streche, bolo potrebné prípadné nebezpečné miesta, kde hrozilo prepadnutie vrstiev strešného plášťa výrazne označiť a tieto nebezpečné miesta zabezpečiť proti prepadnutiu pracovníkov vykonávajúcich jej opravu cez strešnú konštrukciu, čo však nebolo zrealizované. Podľa žalovaného uvedené vyplynulo z výpovede T. W. (stavbyvedúceho), ktorý do zápisnice o podaní informácie z 15.03.2017 uviedol, že: „Na uvedenej streche sme spolu s pánom W. z U. S. Steel Košice s.r.o. vykonali pri výberovom konaní vizuálnu obhliadku, bez prístupu na strechu, t.j. bez bezpečnostnej porady.“ Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že potvrdil porušenie ním vypracovaného bezpečného pracovného postupu, avšak zároveň zdôraznil, že počas celého výkonu prác mali byť zamestnanci istení horizontálnym istiacim systémom. Na otázku, či pred nástupom na pracovisko bol zhodnotený stav komunikačných zón uviedol, že: „Bol určený výstup rebríkom na strechu, po odstránení hydroizolácie bolo treba zvážiť použitie, resp. prehodnotiť použitie komunikačnej výdrevy.“ Zároveň potvrdil, že za vypracovanie technologického postupu a bezpečného pracovného postupu zodpovedal tak on, ako stavbyvedúci, ako je autorizovaný bezpečnostný technik pán N.. Samotný žalobca v zápisnici o podaní informácie zo dňa 22.03.2017 na otázku: „či navrhnutý technologický postup demontáže panelov, ktorý vypracovala spoločnosť STAVADAN, a. s. vyhovoval praktickému skutočnému prevedeniu?“ odpovedal, že iba čiastočne, pri demontáži vyhovoval, pri preprave panelov na určené miesto skládky však už nevyhovoval, pretože pri dĺžke lana do dvoch metrov, preprava 3 m panelu o šírke 60 cm sa to dalo ťažko zrealizovať. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 07.03.2017 žalobca potvrdil, že kontrolu a statické posúdenie strechy nerobil nik, že komunikácie neboli vytvorené z fošní a že nebola určená komunikácia; že jeho zamestnanci sa pohybovali po streche bez vytvorených komunikácií. Žalovaný práve z týchto skutočností uzavrel, že v rozhodujúcom čase, t.j. ku dňu 03.03.2017 nebol zhodnotený stav komunikačných zón na streche, a neboli zrealizované potrebné opatrenia na zabránenie prepadnutia zamestnancov cez strešnú konštrukciu, teda na streche neboli vytvorené žiadne bezpečné komunikácie pre zamestnancov, i keď sa dalo z dôvodu generálnej opravy strechy predpokladať jej znížená únosnosť. O tejto skutočnosti mal plnú vedomosť aj žalobca, čo potvrdil v zápisnici zo dňa 07.03.2017. Podľa názoru žalovaného preto v dôsledku zistenia tejto skutočnosti, t.j. že nebolo spravené statické posúdenie strechy a neboli vytvorené a ani určené bezpečné komunikácie na streche, žalobca nemal realizovať montážne, stavebné a izolatérske práce prostredníctvom svojich štyroch zamestnancov, ale v zmysle tak mal urobiť až potom, čo by bolo predmetné pracovisko náležite zabezpečené a vybavené tak, aby bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia jeho zamestnancov.

17. Žalovaný vo vyjadrení ďalej konštatoval, že zamestnanci žalobcu vykonávajúci v danom čase predmetné práce na streche (vrátane postihnutého zamestnanca) v čase úrazu boli pri práci na streche zabezpečení proti pádu zo strechy HIS, avšak neboli zabezpečení proti prepadnutiu v zmysle príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky MPSVaR SR č. a v zmysle PBP č. 43/2016 (to znamená cez strešnú konštrukciu - prepadnutie strechy). Žalovaný neakceptoval argumentáciu žalobcu o postačujúcom zaistení postihnutého poskytnutím osobných ochranných pracovných prostriedkov proti pádu, a to z dôvodu, že nielen jeho zamestnanci konštatovali, ale aj samotný žalobca výslovne priznal faktickú nemožnosť vykonávania predmetnej časti práce v prípade istenia HIS. Zároveň z vyjadrení zamestnancov žalobcu (L. X., T. V. a G. V.) vyplynulo, že všetci používali prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu a istili sa o laná HIS pri demontáži a odoberaní panelov, počas ich pohybu v blízkosti vzniknutých otvorov a pri práci na okraji strechy (istili sa o laná v pozdĺžnom smere alebo o

lano v priečnom smere); následne však pri samotnej manipulácii s panelom (rozmerov 3m x 0,6m, a hmotnosti cca 100 kg), ktorý mali štyria ručne preniesť na určené miesto skládky na streche vzdialené niekoľko metrov od miesta odobratia sa odistili (t.j. odopli) od HIS. Všetci zhodne v zápisniciach uviedli, že: „…sa odopli, resp. odistili, lebo priestor uloženia bol ďalej, ťažko by sa nám pohybovalo, nakoľko lano by nám v pohybe prekážalo.“ L. X. v Zápisnici o podaní informácie zo dňa 07.03.2017 upresnil, že: „… pri prenose panelov po streche pokračovali bez zabezpečenia, pohybovali sa v strede strechy, nie na kraji, nie stále sa dalo pohybovať nad nosníkmi (vadili rozvody).“ T. V. v zápisnici o podaní informácie z uvedeného dňa uviedol, že: „…vtedy sme boli už odopnutí, lebo nás osobné istenie obmedzovalo v pohybe, bol to zaužívaný postup, nerátalo sa s tým, že sa panely pod nami prelomia.“ Taktiež uviedol, že: „…miesto pod prácami vo výškach bolo zabezpečené, že pri práci, napr. deň pred úrazom ich videl aj pán W. aj G. W. z U.S. Steel s.r.o., aj L. O., ktorí videli, ako sme demontáž škrupinových panelov vykonávali a nemali pripomienky.“

18. Žalovaný dal do pozornosti i odborný posudok č. 63 RK/2016-VP o technickom stave stavebných konštrukcií zo dňa 14.11.2016, ktorý nepochybne potvrdzuje, že v čase mimoriadnej odbornej prehliadky realizovanej G. W., odborným pracovníkom stavebných opráv bolo zistené značné poškodenie strechy, ktorá neplní svoj účel; pôvodné panely sú popraskané, premočené a skarbonizované od dlhodobého pôsobenia vlhka a pary. Týmto odborným posudkom bol skonštatovaný nevyhovujúci technický stav strechy pre bezpečnú prevádzku a na základe tohto odborného posudku sa aj realizovala generálna oprava strechy spolu s výmenou tenkostenných panelov. Bolo preto potrebné nevyhnutne predpokladať, že únosnosť pôvodných panelov, ktoré sa mali demontovať je podstatne znížená. V dôsledku všetkých uvedených skutočností samotný dôkaz - stavebný denník stavby „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne,“ na ktorý poukazuje žalobca, a z ktorého vyplýva, že dňa 03.03.2017 na bezpečnostnej päťminútovke bola vykonaná kontrola náradia a osobných ochranných pracovných prostriedkov, vizuálna kontrola horizontálneho istiaceho systému a bol prediskutovaný postup dodržiavanie bezpečnosti pri práci, nemožno podľa žalovaného vo vzťahu k zistenému skutku vyhodnotiť ako relevantný a ako dôkaz spôsobilý vyvrátiť spáchanie zisteného skutku, pretože takýto dôkaz žiadnym spôsobom nepreukazuje, že v daný deň, t.j. 03.03.2017 bol zhodnotený stav komunikačných zón na streche a že nebezpečné miesta, kde hrozilo prepadnutie zamestnancov cez strešnú konštrukciu bolo zabezpečené proti prepadnutiu. Žalovaný naopak disponoval dôkazmi výslovne preukazujúcimi, že tieto úkony neboli zabezpečené, resp. vykonané.

19. Žalovaný ďalej konštatoval, že z obsahu žurnalizovaného správneho spisu je bez pochýb zrejmé, že tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný v danom prípade disponovali dostatočnými a relevantnými podkladmi jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zisteného skutku v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu žalobcu, ktoré dôkazy aj dostatočne vyhodnotili. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny orgán prvého stupňa upustil od vykonania ďalšieho dokazovania, vrátane nariadenia ústneho pojednávania navrhovaného žalobcom, ako aj od vykonania ďalších navrhovaných výsluchov svedkov, pretože dospel k záveru, že žiadnym spôsobom by sa tým neprispelo k ešte účinnejšiemu objasnenie skutkového stavu veci, keďže tento bol správnym orgánom dostatočne spoľahlivo a presne zistený aj z výsledkov vykonaného dokazovania, bez doplnenia týchto dôkazov. Na podporu svojej argumentácie vo vzťahu k nenariadeniu ústneho pojednávania, sa odvolal aj na právne názory vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2017, ako aj sp. zn. zo dňa 27.02.2017. Zároveň nesúhlasil ani s tvrdením, že pri svojom rozhodovaní sa zaoberal len dôkazmi svedčiacimi v neprospech žalobcu, a takéto tvrdenie považoval vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania za špekulatívne a hrubo zavádzajúce. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že nedostatočne prihliadol na znalecký posudok z trestného konania č. 2/2017, žalovaný uviedol, že ani s touto žalobnou námietkou sa nemôže stotožniť, pretože závery znaleckého posudku podrobne skúmal a vyhodnotil v preskúmavanom rozhodnutí, pričom zistil, že znalec obdobne ako oba správne orgány v posudkovej časti skonštatoval identické porušenie zákonných povinností zo strany žalobcu a v časti 4.4 posudku „Popis najpravdepodobnejších príčin pracovného úrazu“ v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom skonštatoval, že stavbyvedúci N.. T. W. so zástupcom objednávateľa L. O. nezhodnotili stav komunikačných zón na streche a v prípade nebezpečných miest tieto miesta výrazne neoznačili a nezabezpečili proti prepadnutiu osôb. Znalec v posudkovej časti taktiež konštatoval, že po prebraní pracoviska dodávateľskými spoločnosťami a oboznámení sa s možnými rizikami a postupmi prác, vedúci pracovných skupín zodpovedali za svojich pracovníkov a za svoje činnosti na danom pracovisku, a v časti III. záver znalec odpovedal, že : „Pri takomto poškodení strechy, aká bola v tomto prípade, kde sa stopercentne nedá vzhľadom na rôzny stupeň poškodenia stropných

panelov určiť ich nosnosť, bolo vhodné zvoliť iný postup prác napr. debnenie z lešenia pod strechou.“ Zároveň žalovaný vyhodnotil, že pracovný úraz nevznikol len v priamej súvislosti s porušením povinnosti poškodeného zamestnanca, ale aj v priamej súvislosti s porušením povinnosti zo strany žalobcu, ako aj zo strany spoločnosti STAVADAN, a. s. Prešov zastúpené N.. T. W., čo vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania.

20. K námietke žalobcu v súvislosti s uplatňovaním objektívnej zodpovednosti, ako aj poukázanie na ustanovenie a žalovaný uviedol, že zistené porušenie zo strany zamestnancov žalobcu v príčinnej súvislosti so vzniknutým závažným pracovným úrazom nezbavuje, resp. nezakladá žalobcovi ako zamestnávateľovi, pri súčasnom náležitom preukázaní porušenia bezpečnostných predpisov zo strany žalobcu žiaden liberačný dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za spáchanie preukázateľne zisteného skutku z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci príčinne súvisiaceho so šetrenou udalosťou (inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty). Ako nedôvodnú žalovaný vyhodnotil aj námietku žalobcu ohľadne ustanovení o zodpovednosti zamestnávateľa podľa , a to z dôvodu, že tieto ustanovenia smerujú voči zamestnancovi a nie voči štátu, čo reflektuje nemožnosť ich aplikácie na účely správneho trestania.

21. Žalovaný ďalej zdôraznil, že nemôže súhlasiť ani s namietanou skutočnosťou, že žalobca o odistení poškodeného nevedel, pretože takéto tvrdenie bez akýchkoľvek pochybností vyvracia vyjadrenie zamestnanca žalobcu T. V., ktorý do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 07.03.2017 uviedol, že: „… vtedy sme boli už odopnutí, lebo nás osobné istenie obmedzovalo v pohybe, bol to zaužívaný postup, nerátalo sa s tým, že sa panely pod nami prelomia;“ a taktiež uviedol, že: „… napr. deň pred úrazom ich videl aj pán W. aj G. W. z U.S. Steel, s.r.o., aj pán O., ktorí videli ako sme demontáž škrupinových panelov vykonávali a nemali pripomienky.“

22. Žalobca v replike zo dňa 17.07.2019 nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe a na jej dôvodoch trval v celom rozsahu. Opakovane zdôraznil, že so závermi správnych orgánov nesúhlasí, tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke a mal za to, že napádanými rozhodnutiami boli porušené subjektívne práva žalobcu. Poukázal aj na závery znaleckého posudku č. 2/2017, z ktorého vyplýva, že pracovný úraz vznikol v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zamestnancov, teda nie žalobcu. Z týchto podstatných dôvodov žiadal, aby Krajský súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

23. Žalovaný sa k podanej replike duplikou nevyjadril a to napriek tomu, že táto mu spolu s výzvou súdu bola doručená dňa 18.07.2019.

24. Správny súd v konaní podľa a nasledujúcich z. , rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania ( a nasledujúcich ) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správneho orgánu, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je, a preto túto procesným postupom podľa zamietol.

25. Vo veci sa uskutočnilo pred súdom pojednávanie dňa 18.06.2020, na ktorom sa žalobca a ani jeho zástupca nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu T.. N.. Y. K. zaslal súdu list z 10.06.2020 (doručený súdu dňa 12.06.2020), v ktorom žiadal ospravedlniť neúčasť žalobcu ako aj jeho zástupcu na pojednávaní, pretože tohto sa žalobca nemôže zúčastniť, pretože sa nachádza pracovne v Rakúsku a nesúhlasí s tým, aby sa konalo pojednávanie v jeho neprítomnosti. Navrhol, aby súd pojednávanie odročil na iný termín. Z obsahu uvedeného listu nevyplýva žiaden dôvod neprítomnosti zástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní, aj keď je z obsahu splnomocnenia zo dňa 27.02.2018 ( č.l. 9 súdneho spisu) zrejmé, že žalobca splnomocnil svojim zastupovaním právneho zástupcu v celom súdnom konaní v tejto veci.

26. Podľa , ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

27. Správny súd posudzoval obsah zaslaného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní a dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne také ospravedlniteľné dôvody neprítomnosti na pojednávaní, pre

ktoré by bolo potrebné vec odročiť na iný termín pojednávania. Z jeho písomného podania vyplýva, že v čase zaslania ospravedlnenia a v čase pojednávania sa zdržiava pracovne v Rakúsku a nesúhlasí s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal a naviac vo veci si zvolil právneho zástupcu, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný (predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 29.05.2020), dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní však žiadnym relevantným spôsobom neospravedlnil. Správny súd preto rozhodol procesným uznesením vyhláseným na pojednávaní, že vo veci sa bude konať v neprítomnosti zástupcu žalobcu.

28. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na písomnom vyjadrení, ako aj dôvodoch rozhodnutí administratívneho orgánu a zdôraznila, že z ich strany bola posudzovaná najmä objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za situácie, že porušil jednotlivé predpisy na ochranu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a preto takéto porušenie videli v označenom správnom delikte špecifikovanom v rozhodnutí administratívneho orgánu.

29. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.

30. Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

31. Podľa § 18 ods. 3 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.

32. Podľa vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov, podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sú uvedené v prílohe č. 6.

33. Podľa prílohy č. 6, bod 8.5 vyhlášky MPSVaR č. , zabezpečenie proti prepadnutiu, najmä pracovnou podlahou, komunikačnou podlahou alebo pokrývačským rebríkom, sa musí vykonať na všetkých strešných plášťoch, kde pôdorysná vzdialenosť medzi latami alebo inými nosnými prvkami strešnej konštrukcie je viac ako 0,25 m alebo nie je zaručené, že jednotlivé strešné prvky sú preukázateľne bezpečné proti prelomeniu zaťažením osobou vykonávajúcou stavebné práce alebo nie je toto zaťaženie vhodne rozložené pomocnou konštrukciou.

34. Podľa v znení neskorších predpisov - Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ods. 2 označeného zákonného ustanovenia, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

35. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

36. Podľa § 34 ods.1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 4 označeného ustanovenia zákona, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa ods. 5 označeného ustanovenia zákona, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

38. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

39. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Inšpektorát práce Košice, ako prvostupňový správny orgán zhrnul zistenia o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ku ktorému došlo dňa 03.03.2017 o 11. hod 40 min, pri ktorom utrpel poškodený zamestnanec žalobcu J. O. rozsiahle poranenia tým, že prepadol cez prelomený pôvodný strešný panel do Protokolu č.: IKO-18-33-2.2/P-J2-17 zo dňa 31.12.2017, v ktorom v časti G. uviedol zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu takto : „a) zo strany poškodeného : 1) Poškodený J. O. porušil ustanovenia ) písmeno f) o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lebo v čase pracovného úrazu, dňa 03.03.2017, pri svojej práci na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne“ nepoužíval určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu. V čase úrazu bol poškodený J. O. vybavený osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami proti pádu, ale pri práci na streche- pri prenášaní bremena sa odistil - odopol od horizontálneho istiaceho systému. b) zo strany zamestnávateľa poškodeného: 2) Zamestnávateľ, L. O. TAROSS, začal s prácami na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne“ bez toho, aby boli zo strany zhotoviteľa- spoločnosti STAVADAN a.s. Prešov vykonané bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016 (postup dodržiavania bezpečnosti pri práci) t.j. pred začatím prác a pred nástupom pracovníkov na jednotlivé pracoviská nebol zhodnotený stav komunikačných zón na streche, nezrealizovali sa potrebné bezpečnostné opatrenia, prípadné nebezpečné miesta neboli zabezpečené proti prepadnutiu v súlade s ustanoveniami príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v platnom znení. Následkom toho, že zamestnanci L. O. TAROSS dňa 03.03.2017 pracovali na streche bez toho, aby boli zabezpečení proti prepadnutiu cez strešnú konštrukciu v súlade s ustanoveniami príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , v platnom znení, došlo k prepadnutiu cez strešnú konštrukciu jedného z nich- J. O.. Zamestnávateľ L. O. TAROSS porušil ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. c) zo strany spoločnosti STAVADAN a.s. Prešov: 3) Spoločnosť STAVADAN a.s. Prešov, ako zhotoviteľ na pracovisku ktorého pracovali zamestnanci iného zhotoviteľa, na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne" nevykonal bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016 (technologický postup stavebných prác vo vzťahu k zaisteniu BOZP resp. postup dodržiavania bezpečnosti pri práci) t.j. pred začatím prác a pred nástupom pracovníkov na jednotlivé pracoviská nezhodnotil stav komunikačných zón na streche, nezrealizoval potrebné bezpečnostné opatrenia, prípadné nebezpečné

miesta nezabezpečil proti prepadnutiu v súlade s ustanoveniami príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v platnom znení. Uvedený stav je v rozpore s ustanoveniami a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že porušenie zákonných povinností u žalobcu, vedúcich k uloženiu sankcie spočívalo v tom, že žalobca ako zamestnávateľ poškodeného zamestnanca, ktorý utrpel závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví pred začatím výkonu prác na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne“ a pred nástupom pracovníkov na jednotlivé pracoviská nezhodnotil stav komunikačných zón na streche, nezrealizovali sa potrebné bezpečnostné opatrenia a neboli vyznačené bezpečné komunikačné trasy resp. neboli proti prepadnutiu zabezpečené prípadné nebezpečné miesta. Uvedená povinnosť vyplývala žalobcovi z ustanovenia ods. ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci , ako aj , ktorý odkazuje na prílohu č. 6 bod 8.5 vyhlášky č. . Zo strany zamestnancov žalobcu tak boli na predmetnom pracovisku v čase úrazu vykonávané práce aj napriek tomu, že toto nebolo náležite zabezpečené, pretože aj keď bol inštalovaný horizontálny istiaci systém, ako aj dvojtyčové zábradlia z oboch strán strechy a lešenie z jednej strany strechy Spekárne, zo strany zhotoviteľa - spoločnosti STAVADAN a.s. Prešov neboli vykonané bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 z 05.12.2016 (postup dodržiavania bezpečnosti pri práci pre uvedenú stavbu), t.j. nebol zhodnotený pred nástupom pracovníkov na stavbu stav komunikačných zón na streche, a neboli ani zrealizované potrebné bezpečnostné opatrenia - nebezpečné miesta neboli zabezpečené proti prepadnutiu.

41. V priebehu správneho konania bolo zistené, že úraz poškodeného zamestnanca J. O. sa stal v čase, keď zamestnanci žalobcu presúvali odobratý panel na miesto uloženia na streche a boli odopnutí od horizontálneho istiaceho systému. Títo vypovedali, že všetci používali prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu a istili sa o laná HIS pri demontáži a odoberaní panelov, následne počas manipulácie s panelmi sa odistili. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 07.03.2017 zhodne uviedli, že sa odopli preto, že priestor uloženia panelov bol ďalej a lano istiaceho systému by im bránilo, resp. by ich obmedzovalo v pohybe. Zamestnanec žalobcu T. V. naviac v Zápisnici o podaní informácie zo dňa 07.03.2017 uviedol : „…vtedy sme boli už odopnutí, lebo nás osobné istenie obmedzovalo v pohybe, bol to zaužívaný postup, nerátalo sa s tým, že sa panely pod nami prelomia“, a tiež : „... miesto pod prácami vo výškach bolo zabezpečené, že pri práci, napr. deň pred úrazom ich videl aj L.. W., aj G. W. z U.S. Steel, s.r.o., aj p. O., ktorí videli ako sme demontáž škrupinových panelov vykonávali a nemali pripomienky“.

42. Správny súd považuje takto zistený a ustálený skutkový stav, za dostatočne preukázaný, pretože všetky vykonané dôkazy a to jednotlivo ako aj v ich súhrne preukazujú, že zamestnanci žalobcu vykonávali práce na rekonštrukcii strechy bez toho, aby pred výkonom týchto prác bol zodpovednými osobami zhodnotený stav komunikačných zón na streche a v prípade nebezpečných miest tieto neboli výrazne označené a ani zabezpečené proti prepadnutiu osôb. Správny súd poukazuje aj na znaleckého dokazovania nariadeného pre potreby trestného konania - znalecký posudok č. 2/2017 znalca N.. X. V., ktorým sa podrobne zaoberal aj žalovaný a z výsledkov ktorého vyplýva, že stavbyvedúci N.. T.Á. W. so zástupcom objednávateľa L. O. nezhodnotili stav komunikačných zón na streche a v prípade nebezpečných miest tieto miesta výrazne neoznačili a nezabezpečili proti prepadnutiu osôb. Ďalej dospel k záveru, že : „Pri takomto poškodení strechy, aká bola v tomto prípade, kde sa stopercentne nedá vzhľadom na rôzny stupeň poškodenia stropných panelov určiť ich nosnosť, bolo vhodné zvoliť iný postup prác napr. debnenie z lešenia pod strechou.“ V závere vyhodnotil, že pracovný úraz nevznikol len v priamej súvislosti s porušením povinnosti poškodeného zamestnanca, ale aj v priamej súvislosti s porušením povinnosti zo strany žalobcu, ako aj zo strany spoločnosti STAVADAN, a. s. Prešov zastúpené N.. T. W., čo vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania. Správny orgán sa závermi tohto posudku v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne zaoberal, ako aj tieto závery vyhodnotil. Správny súd poukazuje, že v kontexte týchto zistení samotný dôkaz - stavebný denník stavby „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne,“ na ktorý poukazuje žalobca, a z ktorého vyplýva, že dňa 03.03.2017 na bezpečnostnej päťminútovke bola vykonaná kontrola náradia a osobných ochranných pracovných prostriedkov, vizuálna kontrola horizontálneho

istiaceho systému a bol prediskutovaný postup dodržiavanie bezpečnosti pri práci, nemožno vo vzťahu k zistenému skutku vyhodnotiť ako relevantný a ako dôkaz spôsobilý vyvrátiť zistené porušenia zákonných povinností zo strany žalobcu, pretože takýto dôkaz žiadnym spôsobom nepreukazuje, že v daný deň, t.j. 03.03.2017 bol zhodnotený stav komunikačných zón na streche a že nebezpečné miesta, kde hrozilo prepadnutie zamestnancov cez strešnú konštrukciu bolo zabezpečené proti prepadnutiu. Žalovaný naopak disponoval dôkazmi výslovne preukazujúcimi, že tieto úkony neboli zabezpečené, resp. vykonané.

43. V nadväznosti na závery týkajúce sa zisťovania skutkového stavu danej veci bolo povinnosťou správneho súdu vyhodnotiť aj zásadnú námietku žalobcu, ktorou sa domáhal nariadenia ústneho pojednávania v rámci administratívneho konania, na ktorom by podľa jeho názoru malo dôjsť k doplneniu dokazovania priamymi svedkami pracovného úrazu ako aj všetkých zamestnancov nachádzajúcich sa v čase vzniku pracovného úrazu na pracovisku. Správny súd v tej súvislosti poukazuje na to, že podľa § 21 ods. 1, prvá veta Správneho poriadku (ústne pojednávanie) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z citovaných ustanovení Správneho poriadku vyplýva právna povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ide o tzv. demonštratívny právny výpočet dôvod, pre ktoré správny orgán nariaďuje ústne pojednávanie. Je však pritom zrejmé, že správny orgán sa má v rámci svojej úvahy a oprávnenia vyplývajúceho z dikcie § 34 Správneho poriadku riadiť ustanovením § 3 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci. Je zároveň povinnosťou správneho orgánu vyplývajúcou zo znenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Správny orgán má v každom jednotlivom prípade v konkrétnej administratívnej veci vo svojej úvahe vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a má nariadiť ústne pojednávanie v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie, t.j. predovšetkým ak ústne pojednávanie môže prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla je to vtedy, ak v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami, keď treba vypočúvať svedkov, resp. vykonávať iné dôkazy, a tiež ústne pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky osoby, ktoré majú zákonné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, t.j. účastníci konania mohli v rámci neho realizovať svoje procesné práva (správny poriadok, Komentár Doc. U. W., PhD.).

44. Vychádzajúc z daného právneho rámca pre posúdenie povinnosti správneho orgánu v konkrétnej administratívno-právnej veci v konaní nariadiť ústne pojednávanie súd v prvom rade poukazuje na dôkazné závery vyplývajúce z Protokolu o vyšetrovaní príčin pracovného úrazu č.: IKO - 18-33-2.2/ P-J2-17 zo dňa 31.12.2017 ako aj ostatných vykonaných dôkazov v rámci správneho konania ( tak ako sú podrobne opísané a špecifikované vyššie v odôvodnení tohto rozsudku), ktoré vytvorili v administratívnom konaní dôkazný stav majúci svoj základ v označenom protokole a takýto stav aj potvrdili. Za daného dôkazného stavu, podľa názoru súdu nemožno správnym orgánom vytknúť v rámci procesnoprávnej úvahy o možnosti nariadenia ústneho pojednávania záver o jeho nepotrebnosti, dôkaznej nadbytočnosti, a teda takom dôkaznom postupe, ktorý nemôže mať právny potenciál pre zmenu dovtedajších dôkazných záverov.

45. Správny súd sa preto zhodne so závermi administratívneho orgánu konštatuje, že z výsledkov ním vykonaného dokazovania vyplýva záver, že žalobca sa dopustil vytýkaného správneho deliktu na úseku ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, tak ako porušenie jeho zákonných povinností je konštatované v časti G. písm. b/ bod 2 Protokolu o vyšetrovaní príčin pracovného úrazu č. : IKO - 18-33-2.2/P-J2-17 zo dňa 31.12.2017. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že zodpovednosť zamestnávateľa poškodeného za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti, nie zavinenie. Zamestnávateľ administratívnu zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne (v dôsledku nedostatočnej vedomosti zamestnávateľa, prípadne jeho zamestnancov), či vinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolností. Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov alebo za akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť.

46. Ako správny hodnotí súd aj záver žalovaného, že pri existencii objektívnej zodpovednosti žalobcu za označený správny delikt, ani prípadné zistené porušenie zákonných ustanovení na úseku ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci aj zo strany poškodeného zamestnanca (resp. aj ďalších zamestnancov) nezbavuje žalobcu jeho zodpovednosti za správny delikt, resp. nie je ani žiadnym liberačným dôvodom. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd aj námietku, ktorej obsahom bolo poukázanie na a , pretože tieto ustanovenia upravujú zodpovednostný vzťah zamestnávateľa voči zamestnancovi v súkromnoprávnej rovine a nie zodpovednosť subjektu verejného práva vo vzťahu k štátu. Uvedené ustanovenia preto na účely správneho trestania nie je možné použiť.

47. Podľa v znení neskorších predpisov o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci, Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 eur.

48. Podľa ods. 6 označeného zákonného ustanovenia, (6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

49. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje, že pri existencii objektívnej zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej povinnosti na úseku ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, vznikla správnemu orgánu zákonná povinnosť uložiť žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorá v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví nemôže byť nižšia než 33.000 euro a jej maximálna výška je limitovaná sumou 100.000 eur.

50. V tej súvislosti bolo povinnosťou správneho súdu sa vysporiadať aj s námietkou žalobcu uplatnenou v správnej žalobe, obsahom ktorej bolo jeho tvrdenie o tom, že pracovný úraz poškodeného nevznikol v dôsledku jeho prepadnutia cez prelomený strašný panel, ale v dôsledku jeho pádu do hĺbky a v prípade, ak by sa v čase úrazu neodopol od HIS, zostal by visieť na celotelovom postroji pod úrovňou strechy a nedošlo by k následku, t.j. k vážnemu poškodeniu jeho zdravia. Žalobca tak tvrdil, že jedinou a bezprostrednou príčinou pracovného úrazu poškodeného bolo porušenie povinností zamestnanca, pretože v čase úrazu sa bez vedomia zamestnávateľa odopol od HIS. Správny súd túto námietku žalobcu považujú za neopodstatnenú, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že zamestnanec žalobcu T. V. do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 07.03.2017 výslovne uviedol, že postup pri odopnutí od HIS pri prenose panelov bol zaužívaným postupom, pretože sa nerátalo, že sa panely pod nimi prelomia a z výpovede aj ostatných zamestnancov žalobcu vyplynulo, že pri pohybe po streche ich istiace laná obmedzovali, preto istenie HIS pri prenose panelov nepoužívali. Pri takejto činnosti ich videl aj zamestnávateľ, ktorý nemal žiadne pripomienky (bod 17. a 21. vyššie). K prepadnutiu žalobcu a následkom takéhoto úrazu pritom došlo z dôvodu, že sa pod poškodeným prelomil panel a následne spadol zo strechy medzi dopravníky a to za situácie, že na streche neboli zhodnotené komunikačné zóny a neboli označené nebezpečné miesta. Za situácie, že žalobca toleroval obvyklý (zaužívaný) pracovný postup svojich zamestnancov, ktorí v čase presunu panelov neboli istení istiacim lanom proti pádu do hĺbky, tak bezprostrednou príčinou vzniku pracovného úrazu u poškodeného bolo práve porušenie zákonných povinností žalobcu na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

51. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle §

19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ktorú stanovil na dolnej hranice zákonného rozpätia, pričom bola zohľadnená tak dĺžka trvania protiprávneho stavu, veľkosť zamestnávateľa, ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt. Uložená sankcia zároveň plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu. Vzhľadom na takto stanovenú výšku pokuty na dolnej hranici zákonnej sadzby, v konaní pred súdom neprichádza do úvahy návrh žalobcu na jej sankčnú moderáciu v zmysle ust. ods.l .

52. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že administratívny orgán vo veci dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery a súdom neboli zistené v konaní pred správnymi orgánmi žiadne pochybenia procesného charakteru, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov a to aj s prihliadnutím na ust. . Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto túto žalobu v zmysle ustanovenia zamietol.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa , pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

54. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).