Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-451-2020.pdf
PDF · 70.12 KB
Case nature
Subarea
19Ek/451/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava - Petržalka, IČO: 00 603 201, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti povinnej: S. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX O.-V., o vymoženie príslušenstva pohľadávky, trov pôvodného konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 24. 02. 2020 domáhal od povinnej vymoženia príslušenstva pohľadávky, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn.: 19Ro/1666/98 zo dňa 02. 02. 1998, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 11. 05. 1998 (ďalej len ako „Exekučný titul“).
2. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil Exekučný titul, opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti vo forme „skenu“, t. j. bez zaručenej konverzie.
3. Súd výzvou zo dňa 14. 04. 2020 vyzval oprávneného, aby v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia výzvy odstránil vady návrhu na vykonanie exekúcie, a to, okrem iného, aj predložením Exekučného titulu ako pôvodného elektronického dokumentu, ktorý bude autorizovaný orgánom, ktorý ho vydal, alebo ako elektronického dokumentu, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe (§ 48 ods. 6 prvá veta Exekučného poriadku). Výzva zo dňa 14. 04. 2020 bola oprávnenému doručená dňa 14. 04. 2020. V predmetnej výzve súd oprávneného poučil, že v prípade neodstránenia uvedeného nedostatku, návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietne.
4. Oprávnený v stanovenej lehote návrh na vykonanie exekúcie v súlade s výzvou neopravil. Oprávnený v oprave návrhu zo dňa 29. 05. 2020 namietol, že z dikcie zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“) nevyplýva, že by bolo povinnosťou oprávneného priložiť exekučný titul vo forme elektronického úradného dokumentu (vytvoreného zaručenou konverziou). Okrem toho, samotná dôvodová správa k zákonu č. 233/2019 Z. z. uvádza v danej súvislosti nasledovné: Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.
5. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
6. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
7. Podľa § 48 ods. 6 Exekučného poriadku, exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Zaručená konverzia sa nevyžaduje, ak návrh na vykonanie exekúcie ako oprávnený podáva ten, kto je pôvodcom exekučného titulu, alebo právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa osobitného predpisu.
8. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
9. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
10. Podľa ust. § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
11. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
12. Podľa ust. § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
13. Je pravdou, že podľa dôvodovej správy k § 9 zákona č. 233/2019 Z. z. sa na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie umožňuje oprávnenému predložiť pôvodný exekučný titul vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje, pričom podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého § 48 ods. 6 vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v zákone č. 233/2019 Z. z. (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Súd v tomto smere však poukazuje na skutočnosť, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením zákona č. 233/2019 Z. z. a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý má mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu.
14. Súd k vyššie uvedenej argumentácii oprávneného navyše uvádza, že dôvodová správa je dokument, ktorý má ozrejmiť dôvody, myšlienky, ciele a význam navrhovanej novej právnej úpravy a má tak svoju špecifickú úlohu pri legislatívnom procese. Dôvodová správa však nie je prameňom práva, nemá žiadnu právnu silu a nie je pre súd záväzná. Súd by síce mal v sporných prípadoch pri výklade určitej právnej normy, ktorá nie je jednoznačná, prihliadať aj na zámer zákonodarcu (ktorý je vyjadrený napr. aj v dôvodovej správe), avšak v uvedenom prípade pri aplikácii všetkých výkladových pravidiel znenie zákonného ustanovenia nevyvoláva žiadne pochybnosti o jeho zmysle a obsahu, je dostatočne jasné a zrozumiteľné. Ak by zákonodarca zamýšľal umožniť oprávnenému predložiť exekučnému súdu pôvodný exekučný titul bez zaručenej konverzie, zakomponoval by túto skutočnosť aj do znenia zákona, čo sa však nestalo, naopak, v ust. § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. explicitne zaviedol subsidiárne použitie Exekučného poriadku okrem jeho § 53 ods. 3 písm. g), a preto zákon č. 233/2019 Z. z. predstavuje špeciálny právny predpis, ktorého normy majú pre konkrétne prípady v ňom obsiahnuté prednosť pred právnymi normami upravujúce exekučné konanie obsiahnuté vo všeobecnom predpise, a to v Exekučnom poriadku.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na základe nespôsobilého exekučného titulu, ktorý nebol k návrhu pripojený vo forme, ako to ukladá ust. § 48 ods. 6 Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods. 3 písm a) Exekučného poriadku zamietol.
16. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.