Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: PHAREX, s.r.o., so sídlom Prieložtek č. 1, Martin, IČO: 44 073 437, právne zast. Advokátkou kanceláriou Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov č. 1, Žilina, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina - pobočka Martin, so sídlom Jesenského 23, Martin, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 10.02.2020 domáhal sa žalobca, aby správny súd uznesením zakázal žalovanému pokračovať v zatajovaní informácií a neposkytovaní žalobcovi relevantných odpovedí na jeho otázky, a to najmä v nesprístupňovaní mien zamestnancov správcu dane, ktorí sa podieľali na príprave stanovísk a vyjadrení správcu dane v rámci prvostupňového konania vedeného Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin proti kontrolovanému daňovému subjektu PHAREX, s.r.o., ako aj mien zamestnancov správcu dane, ktorí sa podieľali na príprave rozhodnutia č. 102925109/2019 vydaného v rámci tohto konania a mien zamestnancov správcu dane, s ktorými boli tieto stanoviská a vyjadrenia v rámci celého konania akýmkoľvek spôsobom konzultované a to tak po hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej stránke. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi presný menovitý zoznam všetkých zamestnancov, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave stanovísk a vyjadrení správcu dane v rámci daňového konania vedeného Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin ako prvostupňovým orgánom, v ktorom má žalobca procesné postavenie účastníka konania - kontrolovaného daňového subjektu, ako aj uviesť presné mená a priezviská všetkých zamestnancov, s ktorými boli tieto vyjadrenia a stanoviská správcu dane v rámci tohto konania akýmkoľvek spôsobom konzultované. Žalobu právne odôvodnil ustanovením (ďalej ) a skutkovo tým, že sa niekoľkokrát v priebehu daňového konania týkajúceho sa daňovej kontroly zrážkovej dane za rok 2015 domáhal sprístupnenia, resp. uvedenia mien pracovníkov finančnej správy, ktorí v priebehu konania vyhotovovali vyjadrenia a stanoviská v mene správcu dane, resp. s ktorými boli tieto vyjadrenia a stanoviská konzultované, napríklad na ústnom pojednávaní dňa 25.10.2019 alebo vo vyjadrení žalobcu zo dňa 05.11.2019. Zamestnanci žalovaného sa priamo na ústnom pojednávaní odmietli vyjadriť a zodpovedať položenú otázku. Rovnako sa nevyjadrili ani na otázku, či potvrdzujú, že sa jedná o tzv. koordinované daňové jednanie alebo či tento fakt vyvracajú. Na otázky žalobcu položené na ústnom pojednávaní dňa 25.10.2019 a vo vyjadrení zo dňa 05.11.2019 žalovaný odpovedal v stanovisku v rámci zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.12.2019. Správca dane odpovedal výlučne formálne, pričom celá odpoveď pozostávala z citácie zákonného ustanovenia. Na žiadosť o menovité uvedenie zamestnancov správca dane nereagoval a odpovedi na túto otázku sa vyhol. Aj odpoveď na otázku o koordinovanom daňovom konaní je účelová s cieľom vyhnúť sa skutočnému zodpovedaniu obsahu otázky. Na ústnom pojednávaní dňa 09.12.2019 opätovne žalobca položil správcovi dane žiadosť o zodpovedanie konkrétnych mien zamestnancov vyhotovujúcich vyjadrenia v mene správcu dane, avšak žalovaný odkázal na svoje predchádzajúce stanovisko. Správca dane mal určitý dôvod, pre ktorý sa vyhol odpovediam na tieto otázky, resp. pre ktorý na tieto otázky odpovedal výlučne formalisticky. Pokiaľ by správca dane vedel o relevantnom zákonnom dôvode, pre ktorý má právo odoprieť žalobcovi poskytnutie týchto informácií, určite by bolo v jeho záujme túto skutočnosť náležite žalobcovi objasniť. Žalobca má dôvodné podozrenie, že zo strany zamestnancov došlo k úmyselnému zatajovaniu skutočností, ktoré by mohli byť rozhodujúce pre celé konanie. K odmietnutiu sprístupnenia týchto informácií došlo z dôvodu, že zverejnením mien by mohol byť preukázaný taký zásadný protiprávny zásah do práv žalobcu ako je porušenie dvojinštančnosti konania. Uviedol, že princípom súdneho, správneho a iného konania je princíp zákonnosti a zásada nestrannosti a nezaujatosti správneho orgánu, ktorý v danom konaní rozhoduje, vrátane jeho zamestnancov. Mal za to, že pokiaľ žalobca nemá objektívnu možnosť získať informáciu o tom, ktoré konkrétne osoby rozhodujú vo veci, je mu odňatá možnosť účinne sa domáhať ochrany svojho práva na súdnu a inú ochranu, a to predovšetkým v dôsledku nemožnosti objektívneho posúdenia nezaujatosti zamestnancov vo vzťahu tak k predmetu konania ako aj k jeho účastníkom. Nemá pritom na mysli osoby, ktoré konajú formálne, ale osoby, ktoré sa čo i len sčasti reálne podieľajú na vyhotovení vyjadrení vo veci a príprave rozhodnutí v daňovom konaní. Iný zásah orgánu verejnej moci spočíva v nezákonnom postupe, ktorého sa orgán verejnej moci dopustil, a to že napriek viacnásobnej výzve a žiadosti o poskytnutie informácií a zverejnenie mien pracovníkov správcu dane, ktorí sa podieľali na vyhotovení vyjadrení správcu dane, sa správca dane k obsahu týchto otázok nevyjadril a mená pracovníkov správcu dane nezverejnil. Nevyjadril sa ani k tomu, či budú rovnakí pracovníci rozhodovať aj v odvolacom konaní, prípadne sú zamestnancami odvolacieho orgánu. Žalobca má za to, že výsledkom takéhoto konania, v rámci ktorého došlo k podstatnému porušeniu ako je porušenie princípu dvojinštančnosti konania, nemôže byť vydanie iného než nezákonného rozhodnutia. Domnieva sa, že konanie zamestnancov správcu dane je účelové s úmyslom zatajiť tieto informácie pred žalobcom, čím vzniká oprávnené podozrenie, že došlo k porušeniu právnych predpisov a k zneužitiu kompetencií zamestnancov. Zo strany žalovaného došlo k odmietnutiu jeho práva na sprístupnenie informácií v rámci daňového konania v rozpore s Daňovým poriadkom a SR. Podaním zo dňa 06.03.2020 žalobca žiadal o vypočutie svedkýň Ing. Z. R. a Ing. J. N. - pracovníkov Daňového úradu Žilina, pobočka Martin.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.05.2020. Poukázal na skutkový stav týkajúci sa vykonanej daňovej kontroly. Jej výkonom boli na základe poverenia zo dňa 23.08.2018 poverené Ing. Z. R. a Ing. J. N., obidve príslušníčky finančnej správy - kontrolórky na oddelení daňovej kontroly 8 Daňového úradu Žilina, pobočka Martin. V danej veci bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. 102925109/2019 zo dňa 18.12.2019, voči ktorému žalobca podal odvolanie. V podanom odvolaní rovnako namieta porušenie zásady dvojinštančnosti konania z dôvodu, že daňový subjekt žiadal o uvedenie mien zamestnancov kontrolujúceho orgánu, ktorí sa podieľali na príprave písomných podaní a správca dane mu tieto neuviedol. Žalobca zároveň žiadal prerušiť konanie, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Žalobca dal tiež podnet na preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.12.2019 na Krajskú prokuratúru v Žiline. Podaný podnet sa rovnako týkal namietanej nezákonnosti postupu správcu dane (nesprístupnenie mien pracovníkov správcu dane), ako aj tvrdeného porušenia princípu dvojinštančnosti konania. Dňa 17.04.2020 bol krajskou prokuratúrou vrátený spisový materiál z dôvodu odloženia predmetného podnetu. Žalobca podal 13.03.2020 návrh na prerušenie daňového konania do právoplatného skončenia konania o správnej žalobe sp.zn. na Krajskom súde v Žiline. Na základe § 73 ods. 2 Daňového poriadku a čl. 14 Organizačného poriadku FR SR odvolanie žalobcu a návrh na prerušenie konania bolo správcom dane predložené Finančnému riaditeľstvu, odboru daňového konania, oddeleniu daňového konania Žilina. Pri postupovaní odvolania druhostupňovému orgánu nie je známe meno zamestnanca odborného útvaru, ktorému je následne odvolanie pridelené na konanie a rozhodovanie vo veci. Uvedený odborný útvar Finančného riaditeľstva preskúmava rozhodnutia napadnuté odvolaním a nemá v kompetencii riešiť vypracovanie akýchkoľvek stanovísk pre daňový úrad, resp. poskytovanie konzultačnej činnosti pre daňový úrad. V zmysle zákonnej úpravy v priebehu prvostupňového konania je správca dane, t.j. kontrolór jediný, kto vykonáva a hodnotí dôkazy. Mená kontrolórov boli žalobcovi známe z prebiehajúcej daňovej kontroly a nadväzujúceho vyrubovacieho konania. Žalovaný mal za to, že zásada dvojinštančnosti bola z jeho strany dodržaná a odvolací orgán do ukončenia daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nijakým spôsobom nezasahoval a neovplyvňoval spôsob vykonávania a hodnotenia dôkazov. Zároveň poukázal na definíciu pojmu iného zásahu v zmysle § 3 ods. 1 písm.

e) . Žalobca od začiatku daňovej kontroly mal vedomosť o zamestnancoch správcu dane, ktorí daňovú kontrolu vykonali a títo zamestnanci vykonali aj vyrubovacie konanie, ktorého výsledkom je prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.12.2019. Vzhľadom na charakteristiku iného zásadu orgánu verejnej správy u žalobcu prebieha daňové (odvolacie) konanie a žalobcovi neboli upreté jeho zákonné práva počas daňovej kontroly. Žalobca využil svoje právo podať opravný prostriedok voči vydanému rozhodnutiu. Po rozhodnutí odvolacieho orgánu sa môže domáhať ochrany svojich práv žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci v zmysle . Nedošlo k inému zásahu charakterizovanému v ust. , a preto navrhol súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol alebo prerušil konanie s poukazom na prebiehajúce konanie na Generálnej prokuratúre SR.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku zo dňa 11.06.2020.Zotrval na všetkých jeho vyjadreniach. Argumentáciu žalovaného považoval na irelevantnú. Podozrenie, že na výkone daňovej kontroly sa nepodieľali samé Ing. R. a Ing. N., preukazuje aj zvuková nahrávka z ústneho pojednávania dňa 09.12.2019. Žalobca v tomto konaní nežiada preskúmanie vydaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.12.2019, ktoré momentálne v rámci odvolacieho konania preskúmava Finančné riaditeľstvo SR, ale žiada o preskúmanie samotného postupu žalovaného v rámci daňového konania pred jeho vydaním.

4. K replike žalovaného žalovaný dupliku nepodal.

5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v v spojení s . Žalobca ani žalovaný nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nezistil pre nariadenie pojednávanie existenciu iných zákonných dôvodov stanovených v . Žalobca nebol osobitne poučený o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania, pretože je zastúpený advokátom a v zmysle správny súd v týchto prípadoch nemá všeobecnú poučovaciu povinnosť o procesných právach takto zastúpeného účastníka konania.

6. Správny súd preskúmal žalobu podľa a nasl. , pričom z obsahu žaloby je zrejmé, že sa jedná o negatórnu zásahovú žalobu v zmysle . Zistil pritom, že namietaná činnosť žalovaného nie je iným zásahom, a preto žalobu uznesením podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, správny súd zistil, že u žalobcu prebiehala daňová kontrola na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 24.08.2018, ktorej výkonom boli poverené pracovníčky žalovaného Ing. Z. R. a Ing. J. N.. Výsledkom daňovej kontroly bolo vydanie protokolu z daňovej kontroly zo dňa 21.05.2019, ktorý bol doručený žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu v zastúpení splnomocneným zástupcom 29.05.2019 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Doručením protokolu dňa 29.05.2019 bola daňová kontrola ukončená. Nasledujúcim dňom sa začalo vyrubovacie konanie. Výsledkom vyrubovacieho konania bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia č. 102925109/2019 zo dňa 18.12.2019, ktorým bola daňovému subjektu vyrubená daň v sume 2 494 931,35 € na dani vyberanej zrážkou za rok 2015. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie dňa 22.01.2020, v ktorom - rovnako ako v správnej žalobe o inom zásahu - namieta porušenie zásady dvojinštančnosti konania z dôvodu, že daňový subjekt žiadal o uvedenie mien zamestnancov kontrolujúceho orgánu, ktorí sa podieľali na príprave písomných podaní a správca dane mu tieto mená neuviedol. O odvolaní žalobcu doposiaľ nebolo rozhodnuté odvolacím orgánom, t.j. Finančným riaditeľstvom SR. Žalobca v rámci vyrubovacieho konania na ústnom pojednávaní dňa 25.10.2019 sa prostredníctvom jeho spoločníka Bc. I. Y. domáhal, aby mu správca dane odpovedal na otázku, kto je obsahovým autorom stanovísk správcu dane v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní. Zamestnanci na ústnom pojednávaní odpovedali Bc. I. Y., že sa vyjadria písomne na ďalšom ústnom pojednávaní. Ďalej sa Bc. I. Y. opýtal, či potvrdzujú zamestnanci správcu dane Ing. Z. R. a Ing. J. N., že sa jedná o tzv. koordinované daňové jednanie alebo tento fakt vyvracajú. Zamestnanci na ústnom pojednávaní odpovedali Bc. I. Y., že sa vyjadria písomne na ďalšom ústnom pojednávaní. Odpovede na tieto otázky žiadal žalobca aj vo vyjadrení zo dňa 04.11.2019 k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 25.10.2019. Na ústnom pojednávaní dňa 09.12.2019 sa vyjadrili poverené pracovníčky daňového úradu Ing. J. N. a Ing. Z. R. na otázky položené žalobcom tak, že obsahovým autorom stanovísk správcu dane je podľa § 4 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku zamestnanec, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je Finančné riaditeľstvo. Na druhú otázku odpovedali, že pojem koordinované daňové konanie Daňový poriadok ani osobitné predpisy neupravujú. Správca dane mal za to, že predmetné otázky nesúvisia s výsledkom daňovej kontroly a ani ich nepovažuje za dôkazy preukazujúce tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu.

8. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

9. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej v zmysle jeho legálnej definície v je fakticky postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Aj pri inom zásahu sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby.

10. Doplnková definícia iného zásahu obsiahnutá v časti za bodkočiarkou stanovuje, že pod iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Ak však v rámci takejto kontroly došlo zo strany orgánu verejnej správy k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, bude zákonnosť preskúmavaná samostatne najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby.

11. Žaloba žalobcu smerovala k uloženiu zákazu orgánu verejnej správy pokračovať v napadnutom inom zásahu a povinnosti sprístupniť požadovaných informácií - išlo teda o negatórnu zásahovú žalobu v zmysle . Iný zásah žalobca vymedzil ako zatajovanie informácií a neposkytovanie odpovedí na jeho otázky, a to najmä nesprístupnenie mien zamestnancov správcu dane, ktorí sa podieľali na príprave stanovísk a vyjadrení správcu dane a príprave prvostupňového rozhodnutia a s ktorými boli konzultované. S ohľadom na obsah podanej žaloby a vyjadrenia žalovaného správny súd posudzoval, či toto tvrdené pochybenie (zatajovanie, neposkytnutie, nesprístupnenie), možno subsumovať pod legislatívny pojem „iný zásah". Podľa názoru správneho súdu takto definované správanie sa žalovaného nie je možné kvalifikovať ako iný zásah orgánu verejnej správy. Ako bolo vyššie uvedené, iný zásah sa prejavuje v tom, že ide o fakticky postup orgánu verejnej správy, a teda ide o aktívne konanie správneho orgánu, ktorý bezprostredne uplatňuje svoje oprávnenie ako orgánu verejnej správy na mieste samom. Musí ísť teda o taký faktický postup orgánu verejnej správy, ktorý sa navonok prejavuje (adresát napríklad musí strpieť obmedzenia spojené s kontrolou, najmä umožniť jej výkon, musí strpieť získanie podkladov pre následné uskutočnenie správneho trestania, atď.). Z uvedeného vyplýva, že iným zásahom orgánu verejnej správy môže byť len jeho aktívny postup pri výkone verejnej správy, a nie opomenutie takéhoto postupu alebo nečinnosť pri výkone verejnej správy.

12. V danom prípade však podľa tvrdenia žalobcu iným zásahom malo byť nekonanie žalovaného resp. pasívny postoj žalovaného, keď žalovaný žalobcovi neposkytol ním požadované mená a priezviská pracovníkov, ktorí boli autormi alebo konzultantmi stanovísk a rozhodnutia správcu dane. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ správca dane požadované informácie žalobcovi neposkytol, a to bez ohľadu na to, či mal alebo nemal zákonnú povinnosť tieto informácie poskytnúť, uvedené konanie nie je aktívnym konaním žalovaného. Išlo naopak o pasivitu orgánu verejnej správy, ktorá nemôže byť posudzovaná ako aktívny fakticky zásah do právneho postavenia žalobcu.

13. Nebola taktiež splnená ďalšia kumulatívna podmienka definície iného zásahu stanovená v , a to, že týmto zásahom bol alebo mohol byť žalobca priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Vyžaduje sa teda priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu, čím sa iný zásah prejavuje navonok. Žalobca v žalobe ani netvrdil, akým konkrétnym spôsobom bol alebo mohol byť bezprostredne dotknutý na svojich zákonných právach. Poukazovanie na porušenie princípu dvojinštančnosti konania je námietkou čisto hypotetickou, keďže sám žalobca uvádza, že má „dôvodné podozrenie", že zo strany zamestnancov došlo k úmyselnému zatajovaniu skutočností, ktoré by mohli byť rozhodujúce pre celé konanie. Okrem toho táto námietka je predčasná, pretože logicky môže byť najskôr uplatnená až vtedy, pokiaľ k namietanej vade dôjde, a v danom prípade k nej nemôže dôjsť skôr, ako bude vydané druhostupňové rozhodnutie. Okrem toho by sa jednalo o námietku, ktorá by mala byť uplatnená až v rámci prieskumu meritórneho rozhodnutia. Rovnako aj ďalšia žalobná námietka o nemožnosti posúdenia nezaujatosti zamestnancov správcu dane je čisto hypotetická a predčasná. Pokiaľ takéto podozrenie žalobca bude mať, je potrebné, aby túto námietku uplatnil v rámci odvolania voči meritórnemu rozhodnutiu.

14. Je nepochybné, že namietaný postup žalovaného bol vykonaný v rámci administratívneho konania, a to konkrétne vyrubovacieho konania podľa Daňového poriadku. Samotný žalobca v replike uvádza, že nežiada preskúmanie vydaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.12.2019, ktoré momentálne v rámci odvolacieho konania preskúmava Finančné riaditeľstvo SR, ale žiada o preskúmanie samotného postupu žalovaného v rámci daňového konania. Tento postup žalovaného namietal žalobca aj v odvolaní v administratívnom konaní voči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Správny súd zdôrazňuje, že postup správneho orgánu, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia, je súdom preskúmavaný v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobou na ochranu pred iným zásahom nie je možné úplne negovať vedenie a účinky správneho konania. V prípade, ak by správny súd v rámci konania o ochrane pred iným zásahom orgánu verejnej správy preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenie správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánu verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. Prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred iným zásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia (obdobne rozsudok NS SR č.k. zo dňa 13. novembra 2012).

15. Pokiaľ teda v rámci administratívneho konania bolo vydané prvostupňové rozhodnutie vo veci samej, zákonnosť postupu žalovaného v správnom konaní bude predmetom prípadného súdneho prieskumu v konaní o všeobecnej správnej žalobe, a to vrátane otázky, či v administratívnom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ( ). Všetko za predpokladu, že budú splnené zákonné podmienky na prieskum meritórneho rozhodnutia vyplývajúce zo .

16. V danom štádiu administratívneho konania je otázka, ktorú žalobca predostrel správnemu súdu ako nezákonný zásah žalovaného, predmetom odvolacieho konania Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, keďže túto istú otázku žalobca ako odvolaciu námietku uplatnil aj v odvolaní voči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Správny súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou prejudikovať dôvodnosť podaného odvolania ani nahradiť správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, inak by poprel zmysel a úlohu správnych orgánov.

17. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na názor vyslovený v publikácii Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1253 s., podľa ktorého ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam orgánu verejnej správy. Ak teda priamym následkom iného zásahu vykonávaného nezákonne bolo už vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, mala by byť v rámci správneho súdnictva poskytnutá ochrana prioritne v konaní o správnej žalobe proti takémuto rozhodnutiu. Tak tomu bolo aj v danom prípade. Meritórne bolo vo veci rozhodnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 18.12.2019, preto je potrebné, aby námietky týkajúce sa prípadných vád namietaných žalobcom v postupe prvostupňového správneho orgánu boli preskúmané v rámci administratívneho konania o odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu a prípadne následne v rámci správneho súdneho prieskumu o všeobecnej správnej žalobe.

18. Nebolo potrebné ani vykonať dôkaz navrhnutý žalobcom v doplnení žaloby zo dňa 06.03.2020, a to vypočutie zamestnancov žalovaného Ing. Z. R. a Ing. J. N.. Podstatným dôvodom je skutočnosť, že (ne)konanie žalovaného žalobcom označené ako iný zásah nie je iným zásahom v zmysle jeho definície uvedenej v . Účelom dokazovania podľa v prípade negatórnej zásahovej žaloby v zmysle bude verifikovanie skutočnosti, že iný zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí ich opakovanie (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 650 s.). Ak však namietaný postup žalovaného nespĺňa legálnu definíciu iného zásahu orgánu verejnej správy, je nadbytočné a neúčelné vykonávať akékoľvek dokazovanie.

19. Okrem toho tieto fyzické osoby mali vypovedať (podľa repliky žalobcu) na otázku, akým spôsobom prebiehala celá daňová kontrola a vyrubovacie konanie a čo bolo ich obsahom po procesnej a hmotnoprávnej stránke. Takto formulovaný okruh skutkových okolností je všeobecného charakteru, zahŕňajúci kompletný procesný postup žalovaného pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a nekorešponduje s konkrétnym tvrdeným zásahom označeným v žalobe. Okrem toho žalobca neuviedol konkrétny dôvod na vypočutie týchto zamestnankýň žalovaného. Uviedol len to, že to považuje za potrebné za účelom riadneho a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom je z administratívneho spisu nesporné, že práve tieto dve zamestnankyne žalovaného boli poverené výkonom daňovej kontroly na základe poverenia zo dňa 23.08.2018 a zúčastnili sa aj ústneho pojednávania dňa 25.10.2019 a 09.12.2019. To, že práve tieto zamestnankyne žalovaného za žalovaného konali, teda je zrejmé a ich vyjadrenia na pojednávaniach v dňoch 25.10.2019 a 09.12.2019 nie sú sporné.

20. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

21. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.