Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Sa-46-2019.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sa/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobcu: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XXX, XXX XX J. L., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. septembra 2019 a iné, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. septembra 2019 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. júna 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. novembra 2018 a vec sa v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedených rozhodnutí. Žalovaný svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.9.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.11.2018 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6.6.2019 (zmenové rozhodnutie, ktorým bolo doplnené odôvodnenie skoršieho rozhodnutia), ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 15.2.2019 o priznanie starobného dôchodku od 16.2.2015.
2. Žalobca v podanej žalobe namietal nezapočítanie obdobia od 1.1.2001 do 31.12.2003, kedy bol na Slovensku spolupracujúcou osobou SZČO.
3. Sociálna poisťovňa nebrala v úvahu ani obdobie dôchodkového poistenia v bývalej Juhoslovanskej zväzovej republike. Podľa výpisu zaslaného Ministerstvom práce a sociálnych vecí Kosova som bol ešte v bývalej Juhoslovanskej zväzovej republike sociálne poistený v období od roku 1976 do roku 1991. Problém, pre ktorý mu tieto roky neboli uznané, je nespolupráca medzi štátnymi orgánmi Kosova a Srbska, nakoľko Srbsko nevie verifikovať údaje z Kosova. Dodal, že nikdy nebol ani občanom Kosova a ani Srbska. V rokoch 1976 - 1991 bol občanom Juhoslávie a ani jeden z týchto štátov neexistoval. Pracoval na území Kosova a preto sú jeho záznamy evidované na jeho území a jemu ako občanovi Slovenskej republiky sú tieto roky poistenia odopreté výlučne z toho dôvodu, že Slovenská republika neuznáva Kosovo a Srbská republika vďaka zlým vzťahom s Kosovom nie je schopná resp. ochotná verifikovať údaje kosovských orgánov. V tomto prípade boli dokumenty svedčiace v môj prospech vylúčené a do úvahy bolo brané výlučne to, že Srbsko neverifikovalo údaje poskytnuté Kosovom, čo bolo v môj neprospech. V tomto prípade ide o hrubé porušenie ustanovenia § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
4. Obdobne mu nebolo započítané vykonanie vojenskej služby v Juhoslovanskej zväzovej republike v čase 15.5.1968 14.10.1969, o čom som tiež doložil potvrdenie vydané Republikou Kosovo.
5. Podľa názoru žalobcu druhostupňové rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia zo strany Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne je absolútne nedostatočné. Vôbec nie je zrejmé prečo neboli uznané listiny z Kosova, ktoré boli do konania predložené.
6. Ďalej upozornil aj na protizákonný postup Sociálnej poisťovne, kde v odvolacom konaní rozhodol rovnakým spôsobom dvakrát prvostupňový správny orgán v rozpore s ustanovením § 217 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa 2.2.2011. V Slovenskej republike žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok. Dňa 13.8.2018 bolo Sociálnej poisťovni doručené potvrdenie zo Srbskej republiky, že žalobca nezískal žiadnu dobu poistenia podľa právnych predpisov Srbskej republiky. Rovnaké oznámenie bolo doručené aj zo strany Spolkovej republiky Nemecko. V období od 1.1.2001 do 31.12.2003 žalobca nebol na Slovensku dôchodkovo poistený.
8. V podanej replike žalobca zdôraznil, že v odpovedi Srbskej strany sa v skutočnosti uvádza, že táto nemôže preukázať dobu dôchodkového poistenia. V ostatnom zotrval na žalobných tvrdeniach.
9. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, vrátane postupu správnych orgánov, podľa § 199 a nasl. SSP bez toho, aby bol viazaný len žalobnými dôvodmi, a ustálil, že žaloba je dôvodná.
10. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
11. Žalobcovi, nar. X.X.XXXX v Juhoslovanskej zväzovej republike bolo rozhodnutím Ministerstva vnútra č. XXX/X-XXXX/XXXXX zo dňa 30.7.2002 udelené štátne občianstvo Slovenskej republiky.
12. Dňa 2.2.2011 žalobca dosiahol dôchodkový vek.
13. Žiadosťou zo dňa 15.2.2018 opätovne požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 16.2.2015.
14. Žalobca podľa obsahu listín tvoriacich obsah administratívneho spisu žiadal započítať do celkového obdobia dôchodkového poistenia obdobie výkonu práce v Nemecku a v bývalej Juhoslávií, na území dnešného Kosova. Súčasťou spisu sú aj doklady, ktoré by mali potvrdzovať obdobie zamestnania v Kosove od r. 1976 do roku 1991, kedy sa podľa vyjadrenia žalobcu na súdnom pojednávaní s rodinou presťahovali na Slovensko.
15. Cestou medzinárodnej spolupráce Sociálna poisťovňa dožiadala príslušné orgány dôchodkového zabezpečenia v Srbsku a v Spolkovej republike Nemecko o poskytnutie informácii o dobách trvania dôchodkového poistenia žalobcu. Z odpovedí príslušných zahraničných inštitúcií vyplynulo, že žalobca ani v Srbsku a ani v Spolkovej republike Nemecko nezískal žiadne obdobia dôchodkového poistenia podľa ich predpisov.
16. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.11.2018 zamietol žalobcovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku pre nezískanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, keď nebolo preukázané žiadne obdobie dôchodkového poistenia v Srbskej republike ani v Spolkovej republike Nemecko. Pre nárok na starobný dôchodok mu bolo podľa osobného listu dôchodkového poistenia zhodnotená doba dôchodkového poistenia v trvaní 1.807 dní, t.j. 4 roky a 347 dní v rozpätí rokov 1993 až 2000.
17. Zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 6.6.2019 Sociálna poisťovňa - ústredie, ktorým zamietla žalobcovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku, správny orgán len doplnil odôvodnenie svojho rozhodnutia oproti rozhodnutiu zo dňa 9.11.2018.
18. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.9.2019 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 11.6.2019 a potvrdil obe rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že žalobca nespĺňa zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov na vznik nároku na starobný dôchodok. Žalovaný poukázal na výsledky medzinárodných dožiadaní, ktorými nebolo potvrdené obdobie sociálneho poistenia žalobcu v Srbskej republike a ani v Spolkovej republike Nemecko. K spornému obdobiu od 1.1.2001 do 31.12.2003 žalovaný uviedol, že v tomto čase žalobca nebol prihlásený na dôchodkové poistenie, ale iba na nemocenské poistenie.
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
20. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
21. Podľa § 191 ods. 1 písm. e), SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
22. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
23. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
24. Podľa § 65 ods. 2 dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
25. Keďže podľa právnych predpisov Slovenskej republiky účastník konania nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bolo na účely aplikácie čl. 17 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení potrebné, aby príslušná inštitúcia sociálneho poistenia Srbskej republiky potvrdila doby poistenia, ktoré účastník konania získal podľa právnych predpisov Srbskej republiky. Podľa čl. 17 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republiku a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej ako „zmluva“) ak podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu je získanie, trvanie alebo obnovenie nároku na dávku podmienené dĺžku období poistenia, inštitúcia jedného zmluvného štátu v prípade potreby zohľadní aj obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu tak, akoby boli získané podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia, pod podmienku, že obdobia poistenia sa neprekrývajú. Podľa čl. 19 zmluvy ak podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu vznikne nárok na dávku aj bez použitia ustanovení článku 17 tejto zmluvy, inštitúcia tohto zmluvného štátu prizná dávky s prihliadnutím výlučne na obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje. Podľa čl. 20 ods. 1 zmluvy ak podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu vznikne nárok na dávku len s prihliadnutím na článok 17 tejto zmluvy, inštitúcia tohto zmluvného štátu
- určí teoretickú sumu dávky, ktorá y patrila, ak by všetky obdobia poistenia, ktoré sa pri určení sumy zohľadňujú, boli získané podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, pričom suma dávky, ktorá nezávisí od obdobia poistenia, a sa považuje za teoretickú sumu dávky,
- na základe takto určenej teoretickej sumy dávky inštitúcia určí sumu dávky podľa pomeru medzi obdobiami poistenia získanými len podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, a všetkými obdobiami poistenia, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní sumy dávky,
- ak sú obdobia poistenia zohľadnené podľa článku 17 tejto zmluvy dlhšie než najdlhšie možné obdobia poistenia stanovené právnymi predpismi, ktoré inštitúcia uplatňuje, určí sumu dávky pomerne k obdobiam poistenia získaným výlučne podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, a podľa období poistenia, na základe ktorých sa určuje najvyššia možná suma dávky.
26. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade so zákonom pre nedostatočne zistený skutkový stav.
27. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným neuznanie období sociálneho poistenia v cudzine (Juhoslovanská zväzová republika a Spolková republika Nemecko) a na Slovensku (od 1.1.2001 do 31.12.2003) žalobcovi pri posudzovaní splnenia zákonnej podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik jeho nároku na starobný dôchodok. 28. Podľa osobného listu dôchodkového zabezpečenia žalobca v spornom období na Slovensku nemal evidované obdobie dôchodkového poistenie, pričom v tom čase bol podľa zistení Sociálnej poisťovne len nemocenský poistený. Čo sa týka žalobcovho sociálneho poistenia v cudzine, Sociálna poisťovňa na základe výsledkov medzinárodného dožiadania nemala preukázané žiadne obdobia dôchodkového poistenia žalobcu v zahraničí. Administratívne orgány postupovali správne, ak vo vzťahu ku Kosovu, na území ktorého žalobca ešte v časoch existencie Juhoslovanskej zväzovej republiky vykonával prácu, v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 9So 30/2012 zo dňa 27.3.2013 aplikovali Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení, a nadviazali medzinárodnú spoluprácu s príslušným orgánom sociálneho poistenia v Srbskej republike a nie v Kosove, s ktorým nemáme nadviazané diplomatické a právne vzťahy. 29. Správny súd však nemohol nechať bez povšimnutia argumentáciu žalobcu o výkone jeho práce v Kosove z čias Juhoslovanskej zväzovej republiky, o čom predložil doklady od orgánov sídliacich na území dnešného Kosova, ktoré Slovensko naďalej považuje za integrálnu súčasť Srbskej republiky, a ktoré tvoria obsah administratívneho spisu. Podľa vysvetlenia žalobcu sa jedná o písomnosti preukazujúce doby jeho zamestnania a dôchodkového zabezpečenia za roky 1976 až 1991, ktoré by mali svedčiť o získaní dôb dôchodkového poistenia ešte z čias Juhoslovanskej zväzovej republiky a po započítaní ktorých by žalobca splnil časovú podmienku. Nakoľko ani správne orgány uvedené dokumenty nespochybnili, postup administratívnych orgánov, ktoré sa uspokojili s odpoveďou srbskej strany, že u žalobcu neevidujú žiadne obdobia dôchodkového poistenia, považuje správny súd za nedostačujúci. Za preukázaného skutkového stavu bolo ich povinnosťou opätovne dožiadať príslušný orgán Srbskej republiky o podanie vysvetlenia k dokumentom, ktoré majú svedčiť o existencii žalobcových dôb dôchodkového poistenia z rokov 1976 až 1991, a na podaní náležitého vysvetlenia trvať. Ak tak neučinili, trpia ich rozhodnutia vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu (§191 ods. 1 písm. e) SSP) majúce za následok ujmu na právach žalobcu. 30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude povinný sa riadiť právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku.
31. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
32. V konaní úspešnému žalobcovi by podľa § 167 ods. 1 SSP prináležala plnú náhrada trov konania. Nakoľko však uviedol, že si nárok na náhradu neuplatňuje, správny súd rozhodol, že žalobcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.