Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/26/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v konaní o spôsobilosti na právne úkony P. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej procesným opatrovníkom F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX a právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou so sídlom v Beckovskej Vieske 623, Kočovce, o návrhu navrhovateľky Mgr. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, V. A., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Haškova 18, za účasti Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, na odvolanie P. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -271 zo dňa 23. marca 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom III. rozhodol, že štátu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 02.07.2018 žiadala súd, aby rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony jej matky. Dňa 20.12.2019 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu. Späťvzatie návrhu navrhovateľka odôvodnila výsledkami kontrolného znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého návrh na obmedzenie spôsobilosti právneho úkonu nie je dôvodný. Navrhovateľka tak učinila v zmysle zásady hospodárnosti konania. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu. Poukázala na to, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu na začatie konania dostupné znalecké posudky odôvodňovali nevyhnutnosť obmedzenia spôsobilosti u matky navrhovateľky navrhovaným spôsobom a to v záujme ochrany samotnej posudzovanej osoby, jej rodiny ako aj verejného záujmu. Samotná vyšetrovaná súdu dňa 07.01.2020 oznámila, že so späťvzatím návrhu súhlasí. Uplatnila si však nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že návrh nebol podaný dôvodne, ale bol zo strany navrhovateľky podaný z pomsty voči matke za trestné konanie iniciované voči otcovi. Prebiehajúce konanie bolo nielen zásahom do osobnej integrity vyšetrovanej, ale táto taktiež musela znášať náklady na cestovné, absolvovať rôzne lekárske vyšetrenia ako aj náklady na právne služby, keďže bola v konaní zastúpená advokátkou. V zmysle vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka späťvzatím návrhu procesne zavinila zastavenie konania požadovala priznať náhradu trov konania. Prokurátor okresnej prokuratúry súdu oznámil, že vzhľadom na výsledky kontrolného znaleckého dokazovania považuje späťvzatie návrhu za dôvodné. Procesný opatrovník sa k späťvzatiu návrhu nevyjadril. V danom prípade súd konanie s poukazom na dispozičné oprávnenie navrhovateľky a súhlasné stanovisko ostatných účastníkov konania zastavil.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle uvedených zákonných ustanovení a to tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Vo všeobecnosti v konaniach podľa platí zásada vyjadrená v , že každý účastník si sám platí trovy konania, ktoré vzniknú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Z tejto zásady prichádzajú do úvahy dve výnimky. Prvou možnosťou sú konania osobitne uvedené v zákone v (medzi ktoré konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je zaradené) a druhou možnosťou sú výnimočné prípady, kedy súd dospeje k záveru, že priznanie náhrady trov konania je vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V takomto prípade by súd mohol priznať náhradu trov konania v akomkoľvek z konaní podľa . Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má naviac čiastočnú špecifickú úpravu stanovenú v . Vzhľadom na skutočnosť, že vyšetrovaná si uplatnila náhradu trov konania čím naplnila podmienku uvedenú v ustanovení zaoberal sa súd otázkou, či v predmetnom konaní nastali také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznane náhrady trov konania vyšetrovanej na ťarchu navrhovateľky. Preskúmaním okolností konkrétneho prípadu súd žiadne takéto okolnosti nenašiel. Vyšetrovaná v priebehu konania ako aj vo vyjadrení k späťvzatiu návrhu uviedla, že návrh na začatie konania o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony bol zo strany jej dcéry podaný účelovo a z pomsty za to, že iniciovala trestné stíhanie voči manželovi, otcovi navrhovateľky. Toto tvrdenie sa v priebehu konania nepotvrdilo. Naopak, bolo preukázané, že pred podaním návrhu navrhovateľka disponovala dvomi znaleckými posudkami vyhotovenými počas trestného konania vedeného voči manželovi vyšetrovanej, ktoré preukazovali u vyšetrovanej duševnú poruchu. Naviac aj v priebehu tohto konania pri prvom vyhotovenom znaleckom posudku znalkyňa navrhla obmedziť vyšetrovanú v spôsobilosti na právne úkony. Až kontrolné znalecké dokazovanie konštatovalo, že vyšetrovaná síce trpí poruchou osobnosti, ktorá však nie je duševnou poruchou, ktorá by vyžadovala jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V žiadnom prípade sa teda nemožno stotožniť s tvrdením vyšetrovanej, že šlo o bezdôvodný návrh na začatie konanie, nakoľko rozsah a povaha duševnej poruchy vyšetrovanej (znalcami opakovane a zhodne diagnostikovanej ) sa ustálil až v priebehu dokazovania, v ostatnom znaleckom posudku. Ak sa teda navrhovateľka o okolnosti o bezdôvodnosti návrhu objektívne dozvedela až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania, nemožno jej uložiť povinnosť náhrady trov konania ani voči vyšetrovanej ani voči štátu. O náhrade trov konania štátu za vypracovanie znaleckého posudku rozhodol súd s poukazom na v spojení s . Pretože ich náhradu nemožno od žiadneho účastníka konania spravodlivo žiadať, nevzniklo štátu právo na ich náhradu.

4. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. podala v zákonnej lehote odvolanie P. B.. Uviedla, že žiada, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na , podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Aplikácia moderačného práva súdu podľa predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla formulovaného v , a preto musí byť takáto výnimka odôvodnená. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, by súd mal zohľadniť šikanózny charakter žaloby, jej traumatizujúci zásah do rodinného života v konaní úspešnej osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, ako aj to, že išlo o bezprecedentný zásah do práva na pokojný a nikým nenarúšaný súkromný život. Má za to, že návrh nebol podaný dôvodne, v konaní preukázala, že netrpí takou duševnou poruchou, ktorá by bola dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, naopak, podaný návrh bol citeľným zásahom do jej osobnej integrity, musela navštevovať rôznych lekárov, zúčastňovať sa sedení, na ktoré sa musela dopravovať sama. Právne zastúpenie v tomto konaní bolo pre ňu nevyhnutnosťou, keďže ide o závažný a právne nepochopiteľný zásah navrhovateľov a sama sa v konaní nedokázala k takýmto tvrdeniam postaviť, ako aj ju stálo nemálo prostriedkov na cestovné na vyšetrovania v rámci znaleckého dokazovania. Priznanie náhrady trov tak považuje za spravodlivé, keďže osoba, ktorá musela svoju spôsobilosť v konaní brániť čeliť takémuto útoku a mala s tým výdavky, bude v konečnom dôsledku ešte aj niesť finančnú ťarchu takejto obrany voči neodôvodnenému útoku. V zmysle konštantnej judikatúry je späťvzatie žaloby považované za zavinené zastavenie konania. Aj po koncepčnej zmene ohľadom trov konania v platí, že jednou zo zásad pre priznanie náhrady trov konania je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Jej podstatou je to, že trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik. Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v . Naviac, zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zrušil výrok II. uznesenia okresného súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

5. Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a navrhoval napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že považuje celé napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za zákonné, správne a vydané na základe dôkladne vyhodnoteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Je pravdou, že vzala v predmetnej veci podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony späť, na základe čoho súd konanie so súhlasom ostatných účastníkov zastavil. Návrh bol však podaný dôvodne. V čase podania návrhu disponovala dvomi znaleckými posudkami, ktoré podanie predmetného návrhu odôvodňovali. Napokon aj v prvom znaleckom posudku vyhotovenom v priebehu tohto konania znalkyňa odporučila obmedziť vyšetrovanú v spôsobilosti na právne úkony. Uvedený záver bol znalkyňou prezentovaný aj v rámci svedeckej výpovede pred súdom. Kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., však konštatovalo, že vyšetrovaná síce trpí poruchou osobnosti, ktorá však nie je duševnou poruchou, ktorá by vyžadovala jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania je v mimosporových konaniach upravené špeciálnymi ustanoveniami , , a a . Platí zásada, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Zákon pripúšťa výnimky, a to v a , avšak v predmetnom konaní neboli naplnené podmienky pre aplikáciu ani jedného z týchto ustanovení a taktiež ani ustanovenia . Súd správne vo výroku II. napadnutého uznesenia nepriznal náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi. Na základe vyššie uvedených skutočností je jednoznačné, že podala dôvodný návrh a o okolnostiach o bezdôvodnosti podaného návrhu sa dozvedela až v priebehu konania, na základe druhého (kontrolného) znaleckého dokazovania. Nie je teda pravdou, že návrh bol podaný ako pomsta za trestné konanie iniciované proti otcovi navrhovateľky. Taktiež nie je na mieste považovať podaný návrh za zjavne bezdôvodný a šikanózny. Návrh bol podaný dôvodne, v záujme ochrany vyšetrovanej a jej rodiny, ako aj verejného záujmu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že v predmetnom konaní nenastali také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov konania vyšetrovanej. Trvá na svojom názore, že uznesenie okresného súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a navrhovala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. P. B. v písomnom vyjadrení k vyjadreniam uviedla, že na podanom odvolaní voči nepriznaniu trov konania trvá. 8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správne potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 9. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III., odvolaním napadnuté nebolo a preto v týchto výrokoch je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. 10. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 12. Podľa a v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony trovy dôkazov platí štát. Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu. 13. V mimosporových konaniach, ktoré upravuje platí zásada (upravená v ustanovení ), že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ustanovení až . Vyššie citované ustanovenie oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé s tým, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má naviac čiastočnú špecifickú úpravu stanovenú v . 14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania správne podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V zmysle

len výnimočne možno náhradu trov konania strane priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má naviac čiastočnú špecifickú úpravu stanovenú v . Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje natoľko závažný dôvod, aby súd rozhodol o trovách konania inak ako podľa . Vzhľadom na skutočnosť, že vyšetrovaná si uplatnila náhradu trov konania čím naplnila podmienku uvedenú v ustanovení sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou, či v predmetnom konaní nastali také mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznane náhrady trov konania vyšetrovanej na ťarchu navrhovateľky. Preskúmaním obsahu spisu v prejednávanej veci však ani odvolací súd žiadne takéto okolnosti nenašiel. Vyšetrovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj vo vyjadrení k späťvzatiu návrhu a v odvolaní uvádzala, že návrh na začatie konania o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony bol zo strany jej dcéry podaný účelovo a z pomsty za to, že iniciovala trestné stíhanie voči manželovi, otcovi navrhovateľky. Toto tvrdenie sa však ani podľa odvolacieho súdu v priebehu konania nepotvrdilo. Naopak, aj podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že pred podaním návrhu navrhovateľka disponovala dvomi znaleckými posudkami vyhotovenými počas trestného konania vedeného voči manželovi vyšetrovanej, ktoré preukazovali u vyšetrovanej duševnú poruchu, pričom aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie pri prvom vyhotovenom znaleckom posudku znalkyňa navrhla obmedziť vyšetrovanú v spôsobilosti na právne úkony. Až kontrolné znalecké dokazovanie konštatovalo, že vyšetrovaná síce trpí poruchou osobnosti, ktorá však nie je duševnou poruchou, ktorá by vyžadovala jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Teda v žiadnom prípade sa ani podľa odvolacieho súdu nemožno stotožniť s tvrdením vyšetrovanej, že šlo o bezdôvodný návrh na začatie konanie, nakoľko rozsah a povaha duševnej poruchy vyšetrovanej (znalcami opakovane a zhodne diagnostikovanej ) sa ustálila až v priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie, v ostatnom znaleckom posudku. Ak sa teda navrhovateľka o okolnostiach o bezdôvodnosti návrhu objektívne dozvedela až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania, nemožno jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania ani voči vyšetrovanej ani voči štátu. Vzhľadom na vyššie uvedený priebeh konania pred súdom prvej inštancie mal teda aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zato, že pre daný prípad nie je možné uplatniť ustanovenie ( ani ), teda s ohľadom na okolnosti prípadu nie je spravodlivé vyšetrovanej voči navrhovateľke požadovanú náhradu trov konania priznať.

15. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).