Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-13Csp/91/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobcu A. L., narodeného XX.XX.XXXX, bytom Q., Z. XXX, právne zastúpeného LEGAL POINT s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Považská Bystrica, Ul. Nemocničná 979, IČO: 47 253 495, proti žalovanej M. I. Y., so sídlom A., I., C. D. Ú. X/C, konajúcej prostredníctvom M. Z., W..S.., so sídlom I., A. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenej JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Stará Vajnorská cesta 37, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 2 447 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody sumu vo výške 2 447 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v časti úrokov z omeškania z a m i e t a.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to z titulu zaplateného súdneho poplatku, trov právneho zastúpenia a trov znaleckého dokazovania, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 447 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 447 eur od 01.03.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou existoval zmluvný vzťah založený na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalobca oznámil žalovanej vznik škodovej udalosti, ktorú spôsobil motorovým vozidlom EVČ: Z. XXX I. dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. na ceste v obci G. A.. V oznámení o škodovej udalosti z poistenia motorového vozidla opísal vznik, priebeh a následky škodovej udalosti. Škodovú udalosť, ktorej bol žalobca účastníkom, spôsobilo vozidlo vo vlastníctve žalobcu, ktorý mal v rozhodnom čase poistenie zo zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla - PZP uzatvorené so žalovanou. Pri tejto udalosti došlo k poškodeniu motorového vozidla EČV: I. XXX S., ktorého držiteľom je obchodná spoločnosť X. O. S..X..F.., t. č. poškodený. Celková výška spôsobenej škody predstavuje sumu 2 447 eur, o čom svedčí FA č. XXXXXXXX vystavená vykonávateľom opravy poškodeného vozidla a doklad o úhrade tejto faktúry, ktorú bol žalobca nútený uhradiť, a teda nahradiť škodu priamo poškodenému, nakoľko listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná oznámila žalobcovi, že škodovú udalosť uzavrela bez náhrady škody. Žalobcovi nebolo absolútne zrejmé na základe čoho dospela žalovaná k tomuto záveru, nakoľko svoj záver náležite neodôvodnila a neoprela ho o konkrétne a relevantné dôkazy. Žalobca vyzval žalovanú k poskytnutiu poistného plnenia, na čo žalovaná reagovala stroho bez odôvodnenia svojho negatívneho stanoviska. Postup žalovanej sa žalobcovi javí ako nesprávny, t. j. v rozpore s poistnou zmluvou. Podľa žalobcu je nesporné, že škoda, ktorú spôsobil prevádzkou motorového vozidla je v celosti krytá PZP a žalovaný je povinný žalobcovi túto v zmysle zmluvy a zákona nahradiť. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Faktúra č. XXXXXXXX, Odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, Žiadosť o doplnenie zo dňa XX.XX.XXXX, Povinné zmluvné poistenie za škody spôsobené prevádzkou

motorového vozidla, Výzva k poskytnutiu poistného plnenia zo dňa XX.XX.XXXX, Odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, Daňový doklad zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie škodovej udalosti z poistenia motorového vozidla, Odpoveď na odvolanie zo dňa XX.XX.XXXX, Odvolanie zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal Platobný rozkaz dňa 20.06.2019, č. k. , ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2 447 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 447 eur od 01.03.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 339,52 eur.

3. Proti Platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že neuznáva nárok v celom rozsahu a žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaná nepovažuje za sporné, že žalobca mal v čase vzniku škodovej udalosti uzatvorené so žalovaným PZP. Za sporné žalovaná považuje, akým spôsobom došlo k vzniku škodovej udalosti, kto zavinil vznik tejto udalosti a či poškodenia na vozidle poškodeného sú technicky prijateľné vzhľadom na priebeh nehodového deja deklarovaný účastníkmi tejto škodovej udalosti. Vzniknutá škoda ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu zodpovedajúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen domnelá, ale musí byť aj bezpečne preukázaná, pričom bremeno tvrdenia zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť jednoznačne preukázaný a bezprostredný. Podľa vyjadrenia žalobcu uvedenom v Oznámení o škodovej udalosti poisteným, malo k škodovej udalosti dôjsť tak, že vozidlo P. E. pri vychádzaní na hlavnú cestu nedalo prednosť štvorkolke M. XXX a pri vyhýbacom manévri došlo k miernemu ťuknutiu a následnému prevráteniu štvorkolky na cestu. Žalovaná po obdržaní hlásenia o vzniku škodovej udalosti žalobcu začala prešetrovať túto škodovú udalosť a prostredníctvom svojho likvidátora, ten sa stretol s jednotlivými účastníkmi tejto škodovej udalosti, a obaja vyplnili dotazník k oznámeniu škodovej udalosti. Žalovaná si vyhotovila podrobnú fotodokumentáciu poškodených vozidiel, zadokumentovala aj miesto vzniku. V dotazníku odpovedali na otázky, akým spôsobom došlo k vzniku škodovej udalosti, aké boli rýchlosti vozidiel, v akom postavení boli vozidlá pred a po zrážke. Žalovaná v rámci interného prešetrovania škodovej udalosti nadobudla pochybnosti o spôsobe jej vzniku, na konzultáciu si zavolala znalca z odboru dopravy. Znalec sa pre žalovanú vyjadril, že na základe predložených podkladov je neprijateľné, aby sa škodová udalosť stala tak, ako to tvrdia jej účastníci. Podľa šetrenia žalovanej bol vznik škodovej udalosti spôsobený neprávnou technikou jazdy vodiča štvorkolky. Posúdenie vzniku škodovej udalosti je odbornou otázkou, a preto si žalovaná objednala u znalca vypracovanie odborného vyjadrenia, prípadne znaleckého posudku za účelom technického posúdenia, či k škodovej udalosti žalobcu došlo tak, ako to uviedol v rámci likvidácie tejto udalosti, prípadne aby znalec určil, čo bolo príčinou vzniku poškodení štvorkolky, tento znalecký posudok však žalovaná ešte nemala k dispozícii. Žalovaná po prešetrení dospela k záveru, že škoda na poškodenom motorovom vozidle nevznikla spôsobom, ako tvrdili účastníci tejto škodovej udalosti, a preto oznámením o ukončení šetrenia škodovej udalosti žalovaná uviedla poškodenému, že mu nevznikol nárok na náhradu škody, lebo rozsah poškodení na zúčastnených vozidlách je podľa nahlásených údajov o škodovej udalosti technicky neprijateľný. Žalobca v konaní podľa žalovanej nepreukázal, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou jeho poisteného motorového vozidla u žalovanej, a preto žalobcovi ako poistenému u žalovanej nevznikol nárok na náhradu plnenia za vyplatenú škodu poškodenému od žalovanej. Z dôvodu opatrnosti žalovaná namietala i výšku škody uplatnenú žalobcom. Žalovaná k odporu priložila nasledovné listinné dôkazy: Správa o nehode zo dňa XX.XX.XXXX, Dotazníky k oznámeniu škodovej udalosti, Oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalovaná sama do súdneho spisu predložila listinné dôkazy - dotazníky, z ktorých možno dospieť k záveru, ako došlo k vzniku škodovej udalosti a tiež kto ju spôsobil. Žalobca konštatuje, že k vzniku škodovej udalosti došlo takým spôsobom, že žalobca pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú cestu nespozoroval vozidlo idúce po hlavnej ceste a v dôsledku toho došlo k stretu, resp. kolízii predmetných vozidiel. Za účelom preukázania vzniku nehodového deja navrhol v konaní vykonať výsluch žalobcu a vodiča poškodeného vozidla. Preukázanie vzniku škodovej udalosti je podľa žalobcu zachytené v listinných dôkazoch, ktoré do konania predložili strany sporu - oznámenie o vzniku škodovej udalosti z poistenia motorového vozidla, a súčasne vznik škodovej udalosti bude predmetom dokazovania formou výsluchu. Podľa žalobcu je nelogické, ak žalovaná disponuje vyjadrením znalca ku škodovej udalosti, ktoré nepredložila a tým pádom nepreukázala. V rámci mimosúdneho konania právny zástupca žalobcu dopytoval žalovanú, aby mu predložila na posúdenie dôkaz, na základe ktorého dospela k záveru, že žalobcovi poistné plnenie neposkytne. Žalovaná však na túto žiadosť nereagovala a v podstate

iba zotrvala na tvrdení, že je z technického hľadiska neprijateľné, aby sa škodová udalosť stala tak, ako tvrdia jej účastníci. S takýmto záverom bez opory vo fyzickom dôkaze sa žalobca nemôže uspokojiť. Pokiaľ ide o dôkaz, ktorý sa žalovaná snaží zabezpečiť - vyjadrenie znalca, resp. znalecký posudok, toto preukazuje skutočnosť, že žalovaná nedisponuje a v čase likvidovania poistnej udalosti ani nedisponovala relevantným dôkazom, na základe ktorého by mala právo zamietnuť plnenie a mohla dospieť k záveru o technickej neprijateľnosti škodovej udalosti. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal zákonom vyžadované predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov je zrejmá tá skutočnosť, že žalovaná nevie relevantne podložiť a regulérne preukázať svoj záver, ktorý prijala v rámci likvidácie predmetnej škodovej udalosti. Okrem tejto skutočnosti je zrejmé, že v rámci súdneho konania produkuje dôkazy na svoju obranu až v aktuálnom čase.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že nakoľko posúdiť, či predmetná dopravná nehoda vznikla tak ako deklaroval žalobca je otázkou odbornou, žalovaná požiadala znalca U.. O. X. o spracovanie odborného vyjadrenia na posúdenie vzniku tejto dopravnej nehody a následných poškodení vozidla poškodeného. Žalovaná priložila k podaniu odborné vyjadrenie znalca U.. O. X. č. XX/XXXX, kde znalec z technického hľadiska posúdil túto nehodu. Záverom tohto odborného vyjadrenia znalec uvádza, že rozsah a charakter poškodenia na vozidle štvorkolky s EČV: I. XXX S. nekorešponduje s poškodením motorového vozidla P. E. s EČV: Z. XXX I. s ohľadom na žalobcom deklarovaný priebeh škodovej udalosti. Ku škodovej udalosti podľa znalca nemohlo dôjsť tak, ako uviedli vodiči v jednotlivých hláseniach. Žalovaná sa plne stotožňuje s vyjadrením znalca, má za to, že škodová udalosť sa nestala takým spôsobom, ako žalobca deklaroval, a preto ani žalobcovi nevznikol nárok, aby mu žalovaná nahradila plnenie, ktoré poskytol údajnému poškodenému majiteľovi vozidla. Žalovaná z uvedeného dôvodu navrhuje súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že Odborné vyjadrenie, ktoré do konania ako dôkaz predložila žalovaná v celom rozsahu namieta a rozporuje. Žalobca má za to, že tento dôkaz je maximálne účelový a nevychádza z reálnych okolností danej škodovej udalosti. Po oboznámení sa s týmto dôkazom možno podľa žalobcu konštatovať, že z tohto dôkazu „kričí“ to, že je vytvorený na objednávku žalovaného, čo sa premieta aj do záverov, ktoré znalec v tomto vyjadrení uviedol. U.. X. pri vypracovaní predmetného vyjadrenia nereflektoval mnohé podstatné skutočnosti, ku ktorým sa v tejto chvíli žalobca nedokáže relevantne vyjadriť - bez posúdenia veci znalcom, preto oslovil znalca, aby tento vypracoval znalecký posudok. Znalec prisľúbil žalobcovi vypracovanie znaleckého posudku do konca roka 2019. Teda v čase vypracovania tohto podania žalobca tento dôkaz nedokáže z objektívnych dôvodov predložiť. Bezprostredne potom, ako obdrží znalecký posudok, doručí ho súdu ako aj protistrane spolu s doplňujúcim vyjadrením. Nižšie žalobca vznáša námietky voči Odbornému vyjadreniu, pričom tieto následne doplní aj o námietky odborné, ktoré zistí znalec po dôkladnom oboznámení sa s vecou v rámci vypracovania znaleckého posudku: 1/ z odborného vyjadrenia U.. X. vyplýva, že znalec ani len nebol na mieste škodovej udalosti a svoje vyjadrenie vypracoval len z písomných dokladov zabezpečených žalovanou, čo má vplyv na to, že nepozná konkrétnosti prostredia škodovej udalosti, 2/ z odborného vyjadrenia U.. X. vyplýva, že tento zámerne a účelovo vyhodnocoval slová účastníkov škodovej udalosti z dokumentov mu predložených žalovanou pre spracovanie vyjadrenia, 3/ na str. 15 Odborného vyjadrenia znalec uvádza: „ Zo stavu štvorkolky nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, ktoré poškodenia vznikli kontaktom s vozidlom P..“ čiže sám znalec nedospel k jednoznačnému záveru ohľadom poškodenia štvorkolky, 4/ znalec spracoval Odborné vyjadrenia bez toho, aby reflektoval konkrétnosti danej záležitosti, 5/ pokiaľ ide o výpočty obsiahnuté v Odbornom vyjadrení, tieto žalobca nedokáže vyhodnotiť, a teda k týmto sa následne po konzultácii so znalcom vyjadrí. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský spor v zmysle a žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko nárok, ktorý si v konaní uplatňuje vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy - poistnej zmluvy, na čo je nutné brať zreteľ. Žalobca vníma konanie žalovanej extrémne negatívne a je toho názoru, že žalovaná sa správa absolútne neprimerane a dáva najavo svoju mocenskú prevahu dodávateľa, čo vyplýva predovšetkým z toho, že pred podaním žaloby právny zástupca žalobcu dvakrát vyzýval žalovanú (o čom sa v súdnom spise nachádzajú dôkazy) k tomu, aby mu predložila listiny, resp. jasne vysvetlila to, z akých dôvodov odmietla poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, a to práve z dôvodu, aby žalobca dokázal vyhodnotiť situáciu a zvážil podanie žaloby. Pretože, ak by mu bola žalovaná poskytla také dôkazy, ktoré by odôvodňovali záver žalovanej a vysvetlila to, prečo odmieta poskytnúť poistné plnenie, žalobca by sa potenciálne nepúšťal do súdneho sporu. Avšak nakoľko žalovaná iba stroho konštatovala, že podľa vyjadrenia znalca je priebeh škodovej udalosti technicky neprijateľný, čo však nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, pristúpil žalobca k podaniu

žaloby, pretože záver žalovanej prirodzene vyhodnotil ako špekulatívny. Tvrdenia žalovanej boli podľa názoru žalobcu zavádzajúce a nepravdivé, pretože až v súdnom konaní začala zabezpečovať dôkazy pre svoje závery ohľadom nepriznania nároku žalobcovi. Tvrdenia žalovanej o technickej neprijateľnosti teda nemali oporu v žiadnom relevantnom dôkaze, a boli iba výhovorkou pre to, aby neposkytol poistné plnenie.

7. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX doručil žalobca súdu Znalecký posudok č. XXX/XXXX a k predloženým listinným dôkazom v spore uviedol, že znalecký posudok U.. O. vypracoval potom ako sa riadne oboznámil a uskutočnil obhliadku miesta škodovej udalosti, o čom vyhotovil aj fotografie. Z Odborného vyjadrenia U.. X., ktoré predložila žalovaná nevyplýva, že by znalec - U.. X. skutočne bol na mieste škodovej udalosti, čo je však pre vypracovanie odborného vyjadrenia podstatné. Znalec U.. O. vykonal analýzu nehodového deja na podklade fotografií poškodených vozidiel, obhliadky vozidla P. E., technicky porovnateľnej štvorkolky M. T., informácii uvedených v uplatnení nároku na náhradu škody poisteným, obhliadke miesta vzniku škodovej udalosti. Zohľadnil aj smerové a výškové pomery miesta škodovej udalosti. V porovnaní s týmto odborné vyjadrenie U.. X. neobsahuje, nezvažuje a nezohľadňuje žiadne reálie a informácie z miesta škodovej udalosti. V znaleckom posudku sa U.. O. venuje otázke technickej prijateľnosti vzniku predmetnej škodovej udalosti, jednak tak ako uviedol žalobca v dotazníku k oznámeniu o škodovej udalosti, ako aj technickej prijateľnosti vzniku predmetnej škodovej udalosti, tak ako uviedol poškodený v dotazníku k oznámeniu o škodovej udalosti. Naproti tomu U.. X. vo svojom odbornom vyjadrení v závere konštatuje technickú neprijateľnosť danej škodovej udalosti, keď uvádza: „Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že škodová udalosť nemohla vzniknúť tak, ako uviedli vodiči vozidiel do jednotlivých zápisov“. Z čoho možno vyvodiť záver, že znalec U.. X. sa nezaoberal otázkou technickej prijateľnosti podľa vyjadrení oboch vodičov, ale iba jedným vodičom - poškodeným. Znalec U.. X. konštatuje technickú neprijateľnosť predmetnej škodovej udalosti výlučne na základe verzie jedného vodiča. Súčasne je zjavné, že celá procesná obrana žalovanej je založená na rozpore tvrdení, ktoré uviedli vodiči do dotazníkov k oznámeniu o škodovej udalosti, čo žalovaná využíva k tomu, aby svojmu zmluvnému partnerovi - žalobcovi neposkytol poistné plnenie. Žalobca má za to, že takýto postup zo strany žalovanej je absolútne nekorektný. Rovnako sa nevenoval tomu, kde vzniká rozpor, ktorý činí vyjadrenie, alebo hlásenie poškodeného technicky neprijateľným. Znalec U.. O. vo svojom posudku vykonal aj tzv. geometrickú kompatibilitu, ako aj energetickú korešpondenciu poškodení, ktoré v odbornom vyjadrení U.. X. úplne absentujú. Aj z tohto dôvodu, je odborné vyjadrenie znalca U.. X. minimálne v tejto časti nepreskúmateľné. Zo záverov znalca U.. O. jednoznačne vyplýva, že je technicky prijateľné, že škodová udalosť sa stala takým spôsobom ako deklaroval žalobca, pričom technickú prijateľnosť vzniku škodovej udalosti potvrdzujú aj merania a vyhodnotenia poškodení na oboch vozidlách. Porovnaním znaleckého posudku U.. O. a odborného vyjadrenia U.. X. možno konštatovať, že znalecký posudok U.. O. je vyhotovený objektívne, s tým, že znalec bol aj na mieste škodovej udalosti, vyhotovil si fotografie aj prostredníctvom dronu a vykonal potrebné merania. Na druhej strane U.. X. svoje odborné vyjadrenie vyhotovil len na podklade písomných dokumentov od žalovanej.

8. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že ako povinne zmluvný poisťovateľ vozidla vinníka nie je prítomná pri vzniku škodovej udalosti, a pri prešetrovaní škodovej udalosti vychádza výlučne len zo skutočností, ktoré sú nahlásené žalovanej priamo jednotlivými účastníkmi škodovej udalosti, prípadne vyplývajú z iných objektívnych záznamov. Každý z účastníkov tejto udalosti bol v Dotazníku poučený, že je povinný podať pravdivé a úplné vysvetlenie o spôsobe vzniku a rozsahu poistnej udalosti. Účastníci zároveň svojím podpisom v Dotazníku uviedli, že sa jedná o ich konečné stanovisko. Žalovaná preto likvidovala škodovú udalosť výlučne len na základe údajov, ktoré jej poskytli žalobca a poškodený, a rovnakú údaje, aké mala k dispozícii žalovaná poskytla aj znalcovi U.. X.. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaná vyjadrenia žalobcu za neprimerané a neopodstatnené a znalec U.. X. vychádzal z vyjadrenia žalobcu i poškodeného. Ďalej uviedla, že žalobca ako poistený má právo vždy požiadať i možnosť nahliadnutia do likvidačného spisu. Žalovaná však nie je povinná a ani interné smernice žalovanej neumožňujú, aby likvidačné spisy zasielala poisteným, a preto jediná možnosť, ako sa oboznámiť s postupom žalovanej je pri osobnom nahliadnutí do spisu. Podľa žalovanej znalec U.. O. pri spracovaní posudku nevychádzal z údajov, ktoré boli nahlásené účastníkmi škodovej udalosti, ale znalec si pri vypracovaní technicky prijateľnej analýzy nehodového deja prispôsobil skutočnosti tak, aby vôbec mohol technicky prijateľnú analýzu škodovej udalosti spracovať. Takýto spôsob považuje žalovaná za nesprávny a zavádzajúci, nakoľko žalobca ako aj poškodený poskytli žalovanej v rámci prešetrovania škodovej udalosti podrobné skutočnosti. Žalovaná zdôraznila, že Dotazníky k škodovej udalosti boli vyplnené za prítomnosti likvidátora, a v ich závere je uvedené, že sa jedná o konečné

stanovisko k škodovej udalosti. Prispôsobovania a zámerné pozmeňovanie údajov, za ktorých vznikla škodová udalosť je preto neprijateľné, a závery znaleckého posudku U.. O. o technickej prijateľnosti vzniku nehodového deja sú zavádzajúce. Podľa žalovanej nie je akceptovateľné, aby účastníci menili nahlásené údaje o priebehu vzniku škodovej udalosti tak, ako je pre nich výhodnejšie, a preto je potrebné vychádzať z údajov, ktoré sú objektívne zdokumentované a pravdivé. Žalovaná požiadala U.. X. o stanovisko k znaleckému posudku a on uviedol, že na to aby bolo možné konštatovať, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako uviedli účastníci, je potrebné, aby sa poškodenia jednotlivých vozidiel zhodovali energeticky, geometricky a farebne. Znalec si podľa U.. X. analýzu technickej prijateľnosti prispôsobil a poukázal na rýchlosť štvorkolky, na časť štvorkolky, ktorá prišla do kontaktu s vozidlom P. E. a na výškové porovnanie poškodenia vozidla P. E.. Žalovaná poukázala na stranu 10 Znaleckého posudku, kde U.. O. podľa ich názoru potvrdil správnosť Odborného vyjadrenia, a zhodne konštatoval, že podľa nahlásených údajov od účastníkov škodovej udalosti nie je technicky možné, aby k škodovej udalosti došlo tak, ako tvrdili samotní účastníci. Tvrdiť po takmer roku a pol od vzniku škodovej udalosti, že táto udalosť vznikla iným spôsobom, než účastníci tvrdili po jej vzniku, považuje žalovaná za účelové s cieľom získať úspech v spore. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná považovala záver znaleckého posudku č. XXX/XXXX za bezvýznamné pre toto konanie, nakoľko znalec spracoval analýzu technickej prijateľnosti nehodového deja škodovej udalosti za použitia vstupných údajov, ktoré nezodpovedali údajom nahláseným jednotlivými účastníkmi škodovej udalosti, a preto žalovaná namietala závery znalca a ďalej zotrváva na závere, že nie je technicky možné, aby sa škodová udalosť stala tak, ako to bolo účastníkmi nahlásené, a preto považuje žalobu za nedôvodnú. Žalovaná k vyjadreniu pripojila Stanovisko k znaleckému posudku U.. O..

9. Žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil súdu podanie, v ktorom navrhoval doplniť dokazovanie o odborné vyjadrenie znalca U.. A. O., ktoré bude vypracované k odbornému stanovisku U.. X. a výsluch znalca U.. A. O.. Zároveň žalobca žiadal i o zmenu žaloby, tak že si uplatnil i nárok na náhradu trov spojených so znaleckým posudkom U.. A. O. a k podaniu pripojil i faktúru č. XXX/XXXX a potvrdenie z banky o prevode.

10. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.02.2020, č. k. - 189, právoplatným dňa 06.03.2020 súd pripustil zmenu žaloby tak, že ďalej súd konal o žalobnom petite v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 447 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 447 eur odo dňa 01.03.2019 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to titulom zaplateného súdneho poplatku, titulom trov právneho zastúpenia a titulom trov znaleckého dokazovania, ktoré žalobcovi preukázateľne vznikli v súvislosti so zabezpečením dôkazu vo výške 430,20 eur.

11. Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych tvrdení, ktoré boli obsiahnuté v žalobe a v ďalších vyjadreniach. Zároveň žiadal vypočutie svedka W. G. (vodič poškodeného motorového vozidla - pozn. súdu) a žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenie U.. X., ktorý vo svojom stanovisku konštatoval, že znalec U.. O. analyzoval škodovú udalosť z rýchlosti, ktorá sa výrazne odlišuje od deklarovanej rýchlosti štvorkolky, podotýkal, že U.. O. pracoval pri vypracovaní znaleckého posudku s rýchlosťou 44 km/hod. v tolerancii plus/mínus 10 %, čo priamo vyplýva z jeho znaleckého posudku. U.. X. túto skutočnosť, že U.. O. pracuje s rýchlosťou toleranciou plus/mínus 10 % ignoruje a toto nevzal do úvahy pri podaní svojho stanoviska. Nemožno potom súhlasiť s tvrdením U.. X., že znalec U.. O. navýšil deklarovanú rýchlosť o 47 %. Okrem toho, je potrebné zdôrazniť, že v dotazníku, ktorý účastníci pre žalovanú vypĺňali, je otázka č. 10 koncipovaná nasledovne: Uveďte približnú rýchlosť motorového vozidla pred dopravnou nehodou? Čiže to ak aj účastník pri vypĺňaní uviedol rýchlosť 30 km/hod. tak ide len o približnú rýchlosť a nemožno na 100 % povedať, že takou rýchlosťou išiel. K druhému bodu stanoviska U.. X. a to, že analyzovaný priebeh škodovej udalosti podľa vodiča pána L. odporuje uvedeniu pána G., je podľa jeho názoru v príkrom rozpore so skutočnosťou, pretože v znaleckom posudku sa U.. O. vyjadroval a posúdil technickú prijateľnosť vzniku škodovej udalosti podľa toho, ako ju uviedol v dotazníku, tak pán L. ako aj pán G., kdežto z odborného vyjadrenia U.. X. vyplýva, že tento posudzoval technickú prijateľnosť vzniku škodovej udalosti výlučne podľa vyjadrenia pána G.. Čo sa týka tretieho bodu stanoviska U.. X., pri ktorom uviedol, že výškovým porovnaním poškodenia vozidla P. a ľavého predného kolesa štvorkolky, kde v znaleckom posudku U.. O. na obrázkoch doložené že oter na hornej rúre rámu vozidla E. nemohol vzniknúť od kontaktu s ľavým predným kolesom štvorkolky, nakoľko pri vjazde štvorkolky do priekopy sa bude znižovať pravé predné koleso a ľavé s určitosťou zostane na vozovke, čiže nemohlo dôjsť ku kontaktu ľavého predného kolesa s hornou rúrkou rámu vozidla P. E. je podľa jeho názoru nesprávne

a neprijateľné, pretože pri náraze motorového vozidla dôjde k tzv. prepruženiu, motorové vozidlo sa zakníše a v dôsledku toho sa preklopí na opačnú stranu a v rámci toho deja dôjde ku kontaktu vozidiel. Z vykonaného dokazovania podľa právneho zástupcu žalobcu nesporne vyplýva, že škodová udalosť, ktorá sa stala dňa XX.XX.XXXX v obci G. A. sa stala takým spôsobom, ako opísali v rámci výsluchu žalobca a svedok pán G.. Z ich verbálneho opisu škodovej udalosti nemožno vyvodiť taký záver, aký vyvodila pri likvidácii žalovaná, ktorá považovala škodovú udalosť za technicky neprijateľnú. U.. A. O. sa v rámci znaleckého posudku a výsluchu jasne vyjadril k možnostiam vzniku predmetnej škodovej udalosti. Vo vzťahu k námietke prezentovanej na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalovanej, t.j. že U.. A. O. si prispôsobuje okolnosti vzniku škodovej udalosti uviedol, že s týmto sa nestotožňuje a má za to, že takýto záver je nesprávny, pretože pán U.. O. sa vyjadril k tomu, kedy je priebeh škodovej udalosti technicky prijateľný a kedy nie, t.j. relevantne posúdil tento z rovnakých dokladov ako žalovaná, t.j. dotazníkov, ktoré účastníci škodovej udalosti vypisovali. Nie je pravdou, že by U.. O. nepoňal do svojho znaleckého posudku aj to, ako priebeh škodovej udalosti zaznamenal v dotazníku pán G., t.j. okolnosť ohľadom rýchlosti štvorkolky a okolnosti, ktorou stranou došlo ku kontaktu predmetných vozidiel. Má za to, že skutočnosť, že pán G. v rámci svojho výsluchu korigoval skutočnosť, ktorou stranou došlo k nárazu predmetných vozidiel nezakladá a ani v čase likvidácie škodovej udalosti pre žalovanú nezakladalo právo odmietnuť poskytnúť poistné plnenie. Skutočnosť, že účastníci dopravnej nehody predmetné dotazníky vypisovali na rôznych miestach a s odstupom času od vzniku škodovej udalosti, t.j. žalobca dňa XX.XX.XXXX v meste S. a svedok pán G. dňa XX.XX.XXXX v G. A. len potvrdzuje skutočnosť, že títo nemohli a skutočne neboli dohodnutí na vzniku tejto poistnej udalosti. Práve samotná skutočnosť, že sa tak odchýlili v tej výpovedi potvrdzuje to, že sa rozišli vo výpovedi ohľadom strany (ľavá/ pravá), ktorou došlo ku kontaktu predmetných vozidiel. Právny zástupca podotkol, že žalobca má v tomto spore postavenie spotrebiteľa nakoľko si uplatňuje nárok z poistnej zmluvy, čo je typizovaná zmluva, ktorej obsah pred jej uzatvorením nemá možnosť ovplyvniť a v kontexte tohto treba na neho aj nazerať a aplikovať príslušné právne normy. Žalobca nemá nehodovú minulosť, toto je jeho prvá skúsenosť s uplatňovaním si poistného plnenia, a preto nemožno aj v skutočnosti, že došlo k tejto nezrovnalosti pri vypisovaní dokumentov pre poisťovňu, možno k drobným nepresnostiam. Tieto však samé o sebe nemohli byť legitímnym dôvodom na neposkytnutie poistného plnenia. Zdôraznil, že skutočne pred začatím súdneho sporu, žalobca vyvinul enormné úsilie preto, aby od žalovanej zistil dôvod zamietnutia poistného plnenia. Žalovaná však na dopyty žalobcu len stroho reagovala a z týchto nebolo možné jednoznačne vyvodiť záver, ku ktorému dospela, pretože mu neposkytla žiaden konkrétny dôkaz, pre ktorý odmietla poistné plnenie. V kontexte tohto ešte poukazuje na výsluch pána G., z ktorého vyplynulo, že likvidátor poistnej udalosti už pri tom, ako s ním spisoval dotazník, sa vyjadril, že škodová udalosť sa nemohla stať tak, ako uvádzali jej účastníci. Následne žalovaná len tvrdila, avšak žiadnym spôsobom nepreukázala to, prečo odmieta poskytnúť poistné plnenie. Odborné vyjadrenie produkovala až počas súdneho sporu. Poukázal aj na znenie § 11 ods. 6 písm. b) kedy poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného po škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie atď. Zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti a nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorý za škodu zodpovedá, t.j. prevádzateľ, v tomto prípade žalobca. Podľa jeho názoru sa žalobca dôvodne a opodstatnene domáha finančného plnenia, ktorú výšku žalovaná nerozporovala.

12. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že považuje žalobu za bezdôvodnú, taktiež sa pridržiava vyjadrení a predložil súdu originál Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX. Uviedol, že osoba zodpovedná za to, že žalobcovi odmietli vyhovieť je likvidátor K. D.. On na základe vlastného prešetrovania podal žalovanej stanovisko, že dej ako opísal žalobca je technický neprijateľný a navrhol škodovú udalosť zamietnuť. Svedok G. na pojednávaní potvrdil, že vypisoval dotazníky k škodovej udalosti pre žalovanú a že išiel rýchlosťou okolo 30 km/hod. Ani odchýlka 10 % z rýchlosti znalca U.. O. sa podľa názoru žalovanej nepribližuje rýchlosti, ktorou uviedol svedok G., že išiel na štvorkolke v čase dopravnej nehody. V prípade, ak žalobca spochybňuje vyjadrenie znalca U.. X. má za to, že sa jedná o laické vyjadrenie žalobcu. A pokiaľ bude mať žalobca k dispozícii vyjadrenie U.. O. k stanovisku U.. X., žiadal právny zástupca lehotu, aby sa žalovaná mohla oboznámiť s týmto vyjadrením a následne zaujať k tomu stanovisko. Vážený súd, žalovaná zotrváva na všetkých svojich písomných ako aj ústnych vyjadreniach a návrh žalobcu na náhradu škody považuje za nedôvodný a nepreukázaný. Z tohto dôvodu navrhujeme súdu, aby žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania. Právo na náhradu škody podľa zákona o PZP prislúcha poškodenému len vtedy, ak svoj nárok jednoznačne preukáže. V prípade, ak žalobca bez skúmania, kto zodpovedá za vznik škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX

uznal svoju zodpovednosť za vznik škody a nahradil poškodenému škodu, vstúpil žalobca do práv poškodeného, a preto bolo na žalobcovi jednoznačne a bez pochýb preukázané, že za škodovú udalosť zodpovedá žalobca. Z predložených dokladov žalovanej počas likvidácie vyplývalo, že k škodovej udalosti malo prísť pravou prednou časťou vozidla štvorkolky a pravou zadnou časťou vozidla žalobcu, pričom pán G. v dotazníku pre žalovanú uviedol, že narazil pravou prednou časťou do vozidla P. E.. Poukazoval na vyjadrenie svedka G. v dotazníku bod 27, kde pán G. uviedol: ,,Išiel som po ceste, pán L. mi nedal prednosť, pričom som sa prevrátil na pravú stranu.“ Z tohto podľa žalovanej jednoznačne vyplýva, že pán G. pri vypisovaní dotazníku posudzoval jednotlivé strany v smere jazdy štvorkolky a nie tak, ako uviedol pán G. na pojednávaní, že náraz štvorkolky do vozidla P. E. posudzoval z pozície, ako keby stál pred štvorkolkou. Z tohto dôvodu považuje výpoveď svedka G. za tendenčnú a účelovú a navrhol, aby súd na túto výpoveď neprihliadol. Na konci každého dotazníka, ktorý vypísali účastníci škodovej udalosti osobne pre žalovanú, vyplýva, že do dotazníku uviedli účastníci pravdivé a úplne informácie týkajúce sa tejto škodovej udalosti, pričom na podpisoch jednotlivých účastníkov, je uvedené že sa jedná o ich konečné stanovisko k uvedenej škodovej udalosti. Poukázal taktiež na správu k nehode zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú podpísali obaja účastníci, a z ktorej vyplýva úplne iné miesto dopadu štvorkolky, ako následne účastníci uvádzali. Žalovaná predložila do konania odborné vyjadrenie U.. X., ktorý pri spracovávaní odborného vyjadrenia vychádza výlučne z údajov, ktoré poskytli účastníci tejto škodovej udalosti žalovanej a záverom znalca X. bolo, že nie je technicky prijateľné, aby k škodovej udalosti došlo tak, ako tvrdia účastníci tejto udalosti. K poškodeniu štvorkolky došlo nesprávnou technikou jazdy štvorkolky. Znalec U.. O. vo svojom znaleckom posudku vychádzal z úplne inej rýchlosti štvorkolky, ako uviedol samotný vodič štvorkolky, pričom znalec vychádzal z výrazne vyššej rýchlosti až okolo 52 km/hod., pričom sám pán G. ako vodič štvorkolky uvádzal rýchlosť okolo 30 km/hod. U.. O. taktiež uviedol, že je technicky neprijateľné, aby došlo k nárazu štvorkolky pravou prednou časťou do vozidla P. E., a preto znalecký posudok vytvoril s technicky prijateľnou verziou. Znalec U.. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní dokonca uviedol, že v prípade ak by vodič štvorkolky išiel rýchlosťou okolo 30 km/hod., tak by mohol vidieť vozidlo P. E. a k zrážke by tak nikdy nedošlo. Nie je možné súhlasiť s vyjadrením žalobcu, že znalec U.. O. spracoval znalecký posudok podľa dokladov, ktoré boli predložené účastníkmi žalovanej, pretože znalec U.. O. pri technicky prijateľnej verzii vzniku škodovej udalosti pracuje s vyššou rýchlosťou štvorkolky a s inou stranou miesta nárazu štvorkolky do vozidla žalobcu. V prípade, aby bolo možné z PZP vozidla P. E. nahradiť poškodenému škodu, musí byť jednoznačne preukázané, že vznik škodovej udalosti je v príčinnej súvislosti s prevádzkou poisteného motorového vozidla u žalovanej a taktiež, že za vznik škodovej udalosti zodpovedá poistený. Žalobca v konaní jednoznačne a bezpochybne preukázal, ako došlo k škodovej udalosti, vzhľadom na tendenčné a účelové vyjadrenia svedka a žalobcu, ktorí až na pojednávaní, v tomto súdnom konaní menili svoje výpovede tak, aby bolo možné dospieť k záveru o technicky prijateľnej analýze nehodového deja. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody zo škodovej udalosti je však potrebné vychádzať z dokumentov, ktoré boli žalovanej predložené v rámci likvidácie, ktoré osobne vypisovali a podpisovali títo účastníci, a z ktorých bolo oboma znalcami preukazné, že k škodovej udalosti nemohlo dôjsť tak, ako tvrdili účastníci tejto škodovej udalosti v rámci likvidácie. Na základe uvedeného a s poukazom aj na naše všetky vyjadrenia v konaní navrhujeme súdu žalobu zamietnuť. Pri nároku na náhradu škody z PZP je presne upravené, kedy v prípade, ak poisťovateľ neukončí likvidáciu škodovej udalosti, vzniká poškodenému nárok na vyplatenie úrokov z omeškania. Nakoľko žalovaná si splnila svoju zákonnú povinnosť a v lehote 3 mesiacov od nahlásenia škodovej udalosti zaslala žalobcovi oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti a to dňa XX.XX.XXXX. Splnila si žalovaná svoju zákonnú povinnosť a v zmysle zákona o PZP žalobcovi neprináležia ani úroky z omeškania.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, vodiča poškodeného vozidla, znalca U.. O. a oboznámením, resp. prečítaním listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným a zistil nasledovný skutkový stav veci:

14. Z povinného zmluvného poistenia (ďalej len „PZP“) za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že poisťovateľom bola žalovaná a poisteným bol žalobca, ktorý je vlastníkom a držiteľom vozidla P. E. s EČV Z.. Začiatok poistenia bol XX.XX.XXXX na dobu neurčitú. PZP bolo na poistné krytie vo výške 5 miliónov eur na zdraví a 1 milión eur na majetku. Územná platnosť PZP bola stanovená na celú Európu. Poistné sa platilo vo výške 66,72 eur ročne.

15. Dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. spísal žalobca s vodičom poškodeného motorového vozidla Správu o nehode, ktorá sa stala na ceste č. XXXX na XX km v G. A.. Pri nehode nedošlo k inému poškodeniu

než na vozidlách účastníkov, nikto nebol zranený a nehoda nebola vyšetrovaná políciou. Zo správy o nehode vyplýva že žalobca nedal prednosť v jazde, čím zavinil dopravnú nehodu. Vodičom motorového vozidla s EČV: I. bol W. G. a držiteľom vozidla bola spoločnosť X. O..

16. Oznámením o ukončení šetrenia škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná oznámila žalobcovi, že na základe uplatneného nároku na náhradu škody začala žalovaná prešetrovanie všetkých okolností, ktoré súviseli so vznikom škodovej udalosti. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsah poškodení na zúčastnených vozidlách je uvedený spôsobom v hláseniach účastníkov technicky neprijateľný, uzatvorila žalovaná škodovú udalosť bez náhrady škody.

17. Žalobca emailom zo dňa XX.XX.XXXX zaslal žalovanej odvolanie, v ktorom žiadal vyjadrenie týkajúce sa zamietnutia plnenia, nakoľko jeho poistka PZP je platná, zaplatená a udalosť bola riadne nahlásená. Taktiež žiadal o prehodnotenie a vyplatenie predmetnej škodovej udalosti, ktorú obhliadal a následne dodatočne obhliadal technik po odstrojení všetkých vrchných častí, ktorého žalovaná sama poslala na obhliadku danej škody. Poškodený danú čiastku navýšil o ušlý zisk, ktorý mu vznikol a stále sa zvyšuje z dôvodu nevydania poškodenej veci zo servisu, ktorý realizoval opravu.

18. V odpovedi na odvolanie žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná uviedla, že na základe opätovného dôkladného prešetrenia okolností vzniku a priebehu škodovej udalosti, ako aj škodovej dokumentácie, a taktiež po zohľadnení všetkých relevantných skutočností nevyhnutných k posúdeniu oprávnenosti nároku na náhradu škody, poisťovňa pri likvidácii predmetnej škodovej udalosti postupovala správne a zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX.

19. Z Faktúry č. XXXXXXXX je zrejmé, že A. L. ako odberateľovi bola od dodávateľa H. A. L. vystavená faktúra za opravu štvorkolky M. V. po škodovej udalosti na základe obhliadky zo dňa XX.XX.XXXX a doobhliadky dňa XX.XX.XXXX vo výške 2 447 eur s DPH. Dátum vystavenia faktúry bol dňa XX.XX.XXXX a dátum jej splatnosti dňa XX.XX.XXXX.

20. Z daňového dokladu H. A. L. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že došlo k úhrade faktúry č. XXXXXXXX a to v hotovosti v sume 2 447 eur.

21. Výzvou k poskytnutiu poistného plnenia v prospech škodcu zo dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu žiadal žalovanú, aby opätovne prehodnotila poistnú udalosť v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy a túto zlikvidovala v súlade s uzatvorenou poistnou zmluvou, VPP a zákonom, t. j. aby žalobcovi poskytli poistné plnenie vo výške 2 447 eur, na ktoré má z titulu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX nárok, nakoľko z obsahu písomných podaní žalovanej nie je zrejmé, na základe čoho dospela k uvádzanému záveru, tento záver je iba stroho konštatovaný, bez odôvodnenia a bez toho, aby ho žalovaná oprela o konkrétne a relevantné dôkazy. Súčasne vyzvali žalovanú na úhradu trov právneho zastúpenia.

22. Z odpovede žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že po zohľadnení všetkých relevantných skutočností nevyhnutných k posúdeniu oprávnenosti nároku poškodeného na náhradu škody dospela k záveru, že k zamietnutiu poistného plnenia došlo oprávnene. Poisťovňa mala za to, že na základe vykonaného šetrenia škodovej udalosti v mieste udalosti, na základe vykonanej fotodokumentácie poškodení motorového vozidla, oznámeného priebehu a príčin vzniku škodovej udalosti, ako aj na základe účastníkmi vyplnených dotazníkov, rozsah poškodenia na motorových vozidlách je technicky neprijateľný, a škodová udalosť sa nemohla stať podľa oznámeného popis poisteného a poškodeného. Nakoľko žalobca vo svojom liste adresovanom žalovanej neuviedol nové skutočnosti, žalovaná nevykonala nové prešetrenie a trvala na stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko nezistila pochybenie v súvislosti s priebehom likvidácie predmetnej škodovej udalosti.

23. Zo žiadosti o doplnenie zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že právny zástupca žalobcu žiadal žalovanú o konkretizovanie, špecifikáciu a vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa škodová udalosť nemohla stať podľa oznámeného popisu poisteného a poškodeného a náležite vysvetlila, prečo je rozsah poškodenia na zúčastnených motorových vozidlách technicky neprijateľný.

24. Z odpovede žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX má súd za preukázané, že žalovaná oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že na základe vykonaného šetrenia škodovej udalosti v mieste udalosti, fotodokumentácie, poisťovni oznámeného priebehu a príčin vzniku, účastníkmi vyplnených dotazníkov a na základe konzultácií so znalcom, rozsah poškodenia na zúčastnených motorových vozidlách je technicky neprijateľný a škodová udalosť sa nemohla stať podľa oznámeného popisu poškodeného a poisteného. Zároveň opätovne uviedla, že nakoľko žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, nevykonala nové interné prešetrenia a trvá na svojom stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX.

25. V dotazníku k oznámeniu škodovej udalosti vyplnenom žalobcom dňa XX.XX.XXXX bolo uvedené, že poistníkom je žalobca a poškodeným subjektom bola štvorkolka. Škodová udalosť sa stala XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v G. A.. Žalobca uviedol, že s poškodeným subjektom nie je v žiadnom vzťahu. Stav vozovky v čase udalosti a viditeľnosť boli dobré, technický stav motorového vozidla pred nehodou bol taktiež dobrý. Po nehode ostalo vozidlo P. E. v strede vozovky v smere jazdy a štvorkolka mimo vozovky. Príčinou dopravnej nehody bolo nedanie prednosti. Žalobca išiel približnou rýchlosťou 20 km/h, v okamihu nárazu nebrzdil, nakoľko pri vchádzaní do križovatky sa obzrel a vozidlo nevidel. Žalobca mal zapnutú smerovku doprava a stretávacie svetlá. Ďalej žalobca uviedol, že na jeho motorovom vozidle bol jemný oter na pravej zadnej strane na ochrannej mreži a z vozidla vyšiel normálne, nebola potrebná pomoc. Nikto nebol pri nehode zranený.

26. Dotazník k oznámeniu škodovej udalosti vyplnil aj vodič poškodeného vozidla W. G., ktorý uviedol, že technický stav jeho vozidla bol pred nehodou výborný, po nehode sa štvorkolka nachádzala v jarku a vozidlo P. E. v strede vozovky. Príčinou dopravnej nehody bolo, že žalobca nedal prednosť v jazde. Približná rýchlosť štvorkolky počas dopravnej nehody bola 30 km a vodič silno brzdil. Ďalej uviedol, že k stretu došlo pravou prednou časťou a došlo k poškodeniu celého vozidla, ktoré bolo po nehode pojazdné. Obhliadka bola vykonaná v Z. I. v servise. Nedošlo k zraneniu účastníkov nehody a ani štvorkolka nemala pred dopravnou nehodou nijaké poškodenia. Vodič poškodeného vozidla išiel po ceste a žalobca mu nedal prednosť v jazde, čo spôsobilo, že sa prevrátil na pravú stranu.

27. Z oznámenia škodovej udalosti motorového vozidla - poisteného vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. došlo ku škodovej udalosti v G. A. na ceste č. XXXX. Vozidlo P. E. (vo vlastníctve žalobcu - pozn. súdu) pri vychádzaní na hlavnú cestu nedalo prednosť štvorkolke M. XXX. Pri vyhýbacom manévri došlo k miernemu ťuknutiu a následne k prevráteniu štvorkolky mimo úroveň cesty. Rozsah poškodenia bol zrkadlo, blatník, display, palubná doska.

28. Odborné vyjadrenie č. XX/XXXX vo veci posúdenia vzniku škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX na ceste U. v katastri obce G. A. dala vypracovať znalcovi U.. O. X. žalovaná. Predmetom posúdenia bolo, či rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla žalobcu korešponduje s poškodením motorového vozidla - štvorkolky s ohľadom na žalobcom deklarovaný priebeh udalosti. Znalec U.. X. konštatoval, že rozsah a charakter poškodenia na motorovom vozidle žalobcu nekorešponduje s poškodením motorového vozidla - štvorkolky s ohľadom na žalobcom deklarovaný priebeh škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX a ku škodovej udalosti nemohlo dôjsť tak, ako uviedli vodiči v jednotlivých hláseniach a dotazníkoch. Znalec uviedol, že pri zrážke podľa vodiča poškodeného vozidla mala byť kontaktovaná pravá predná časť štvorkolky, čo je technicky neprijateľné. Aby nehodový dej prebiehal podľa uvedení vodiča štvorkolky, musela by byť na vozidle P. E. kontaktovaná ľavá strana vozidla a otery na ľavej strane zistené neboli.

29. Žalobca si ako zadávateľ dal vypracovať znalcovi U.. A. O. znalecký posudok č. XXX/XXXX vo veci preskúmania technickej prijateľnosti poškodenia vozidla - štvorkolky M., zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo zrážkou vozidla P. E. a štvorkolky a následného prevrátenia štvorkolky. Úlohami znalca bolo vykonanie technicky prijateľnej analýzy vzniku predmetnej škodovej udalosti, na základe vykonanej technicky prijateľnej analýzy pohybu vozidiel v nehodovom deji a zdokladovaného poškodenia na oboch vozidlách mal znalec posúdiť, či verzia udalostí popísaná žalobcom v hlásení škodovej udalosti, správe o nehode a dotazníku k oznámeniu škodovej udalosti je technicky prijateľná a mal sa vyjadriť, či je technicky prijateľné, aby došlo k nárazu pravej prednej časti štvorkolky do pravej zadnej časti vozidla P. E. tak, ako je uvedené v dotazníku k oznámeniu škodovej udalosti poškodeným. Znalec mal v prípade ďalších zistení v súvislosti s danou vecou, tieto v znaleckom posudku uviesť. Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že náraz pravej prednej časti štvorkolky do pravej zadnej časti vozidla P. E. (tak ako uviedol vodič poškodeného vozidla v dotazníku - pozn. súdu) považuje za technicky neprijateľný, jednak

z dôvodu poškodenia oboch vozidiel a taktiež z dôvodu pohybu vozidiel po zrážke. Za technicky prijateľný považuje znalec náraz štvorkolky v prípade vyhýbacieho manévru štvorkolky vpravo, kedy narazila do vozidla P. E. ľavým predným kolesom, pričom došlo aj k nadvihnutiu ľavej časti štvorkolky o niekoľko centimetrov z dôvodu, že sa pravé koleso pri náraze dostalo do žľabu. Znalec uviedol, že nárazová rýchlosť štvorkolky bola 44 km/h a vozidla P. E. 22 km/h v tolerancii 10 % +/-. Zároveň konštatoval, že nešlo o priamy náraz, ale štvorkolka narazila pod uhlom 30-35°, teda išlo o tzv. náraz sklzom. Dôvodom technickej prijateľnosti je podľa znalca pohyb vozidiel, poškodenie vozidiel a smer jazdy štvorkolky. Ďalej znalec uviedol, že verziu žalobcu popísanú v hlásení o škodovej udalosti, správe o nehode a dotazníku, pri ktorej došlo ku kontaktu ľavého predného kolesa štvorkolky do pravej zadnej časti vozidla P. E. považuje znalec za technicky prijateľnú. Technickú prijateľnosť vzniku škodovej udalosti potvrdzujú aj merania, resp. vzájomné prirovnanie oboch vozidiel, vyhodnotenie poškodenia.

30. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že vychádzal z vedľajšej cesty na hlavnú cestu. Vedľajšiu cesta vedie z osady S.E.. Pri vychádzaní na hlavnú cestu nespozoroval štvorkolku prichádzajúcu po hlavnej ceste, následkom čoho nedal prednosť. Štvorkolka narazila do zadnej časti a keď skontroloval spätné zrkadlo, na pravej strane sa prevracala štvorkolka, v tom čase na krajnici a vodič štvorkolky bol v čase keď ho prvýkrát zbadal tiež na zemi. Podľa jeho názoru išiel rýchlosťou cca 20 km za hodinu a pred nehodou nebrzdil, zabrzdil až po náraze. Žalobca sa stotožňuje s tým, čo uviedol v dotazníku. Správu o nehode vyplnil osobne, ihneď po nehode, s tým, že si bol vedomý, že je to jeho chyba, nakoľko nedal prednosť v jazde. Podľa jeho názoru vodič poškodeného vozidla do neho narazil ľavým predným kolesom a potom sa prevrátil. V správe o nehode inak vykreslil miesto prevrátenia štvorkolky, ako uviedol v dotazníku z dôvodu, že bol v tom čase veľmi rozrušený a neuvedomil si ten rozdiel. Dotazník vyplňoval 2-3 mesiace po nehode s likvidátorom od žalovanej v S.. Ďalej na otázky právneho zástupcu žalovanej uviedol, že na jeho aute je ochranný rám, ktorý nebol poškodený a s poškodeným sa osobne nepozná, no nakoľko sú z jednej doliny sa poznajú z videnia. Poškodený sa po nehode zdvihol, oprášil a povedal, že nemá žiadne zranenia a jeho vozidlo malo len povrchové poškodenie. Žalobca uviedol, že nevolali políciu ale nepamätal si prečo. Od začiatku si bol vedomý, že nehodu spôsobil on, pretože nedal prednosť v jazde. 31. Svedok W. G. (vodič poškodeného vozidla) na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že nemá žiadny vzťah k stranám konania, iba to, že mali so žalobcom dopravnú nehodu. Svedok uviedol, že žalobcu nepozná a štvorkolka mu bola pridelená ako správcovi pre firmu G.. Škodová udalosť sa stala v časti obce G. A., na odbočke X. - S.. Išiel po hlavnej ceste smerom z osady X. a išiel rýchlosťou cca 30-40 km/hod po hlavnej ceste. Keďže išiel po hlavnej ceste, tak si myslel, že ho žalobca vidí a dá mu prednosť v jazde. Keď prichádzal na križovatku, tak žalobca už bol v jeho jazdnej dráhe. Snažil sa predísť väčšej dopravnej nehode, tak začal brzdiť, ale už nedobrzdil. Ťukol do žalobcu ľavou stranou, prevrátil sa na pravú stranu do priekopy. Keď ťukol do žalobcu, jeho auto bolo už viac ako v križovatke, v jeho jazdnej dráhe. Keď do žalobcu vrazil, tak už bol s vozidlom na hlavnej ceste. Štvorkolka sa prevrátila a vymrštilo ho do priekopy. Zranený nebol, ale bol obúchaný. Políciu nevolali preto, lebo sa so žalobcom dohodol, že keďže on nedal prednosť v jazde, tak spísal škodovú udalosť. Po 2 mesiacoch škodovej udalosti sa mu ozval likvidátor od žalovanej, išli spolu na miesto nehody a mal mu popísať, ako sa nehoda stala. Vyplnil s ním aj osobne dotazník a v dotazníku uviedol, že došlo k stretu pravou prednou časťou vozidla. Na pojednávaní uviedol, že k stretu došlo ľavou prednou časťou vozidla, lebo keď sa ho likvidátor pýtal, akou stranou vrazil do žalobcu, tak si štvorkolku predstavil pred sebou, a preto hovoril o pravej strane. Likvidátor sa už na mieste prešetrenia škodovej udalosti vyjadril, že sa mu to celé nezdá a že podľa neho sa to nestalo tak, ako hovoril. Likvidátor po vyplnení dotazníka do neho ešte niečo dopisoval, avšak svedok nevidel, čo to bolo. 32. Znalec U.. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že technicky prijateľný priebeh predmetnej škodovej udalosti popísal od obrázkov na str. 5 Znaleckého posudku od obrázkov 3 až po obrázok 9 na strane 8. To je popis technicky prijateľného priebehu škodovej udalosti na základe obhliadky miesta škodovej udalosti, tzn. geometrických a ostatných pomerov v mieste škodovej udalosti a taktiež obhliadky identického vozidla a technicky obdobného vozidla, konkrétne štvorkolky a taktiež na základe dostupnej fotodokumentácie. Štvorkolka bola tá istá, nebol k dispozícii ten istý model, resp. to isté vozidlo, ktoré bolo zúčastnené pri škodovej udalosti, ale technické vlastnosti vozidla boli rovnaké. Podľa znalca bola zvláštna výpoveď pána G., že narazil do pravej strany, preto na rozdiel od pána U.. X. nevykonal posudok len spoza stola a snažil sa maximálne objektívne vyriešiť predmetnú škodovú udalosť a bol na mieste zrážky. Znalcovi sa zdalo, že rýchlosť bude privysoká, ale pochopil, že ak by štvorkolka išla 30 km rýchlosťou, ako uvádza pán G., tak by obaja účastníci škodovej udalosti mali dostatok času sa vidieť a reagovať. Podľa znalca si treba uvedomiť, že nárazová rýchlosť síce bola 44 km/hod., ale auto išlo v

čase zrážky išlo 22 km/h. Takže nárazová rýchlosť bola iba 22 km/hod., nie 44 km/hod, nakoľko vozidlo P. E. bolo v pohybe. Nemožno to brať tak, že bola nárazová rýchlosť priamo do prekážky, ktorá bola pevná a mala nulovú rýchlosť. Lada Niva mala rýchlosť 22 km/hod. v rovnakom smere ako mala štvorkolka, takže nárazová rýchlosť bola oveľa nižšia. Podľa znalca vozidlo P. E. išla 22 km/hod a štvorkolka išla na začiatku nehodového deja minimálne 52 km/hod. Podľa jeho názoru možno išla aj 60-70 km/hod, ale to nevie dokázať. Vzdialenosť medzi P. E. a štvorkolkou bola približne nejakých 10-12 metrov, takže podľa znalca, čo je technicky prijateľné, mal vodič v rýchlosti 30 km/hod. na štvorkolke dostatok času spomaliť na 22 km/hod. a k zrážke by tak nikdy nedošlo. Toto je jeden z dôvodov, že štvorkolka musela ísť podstatne vyššou rýchlosťou, ako 30 km/hod, pretože P. E. neustále zrýchľovala a tam bol dynamický dej. Keby štvorkolka spomaľovala z 30 km/hod. a P. E. zrýchľovala, tak by k zrážke nikdy nedošlo. Znalec v rámci posúdenia aj výpovede pána G. nasimuloval na strane 9 znaleckého posudku nehodu tak, ako vypovedal vodič poškodeného vozidla (analýza nehodového deja na základe výpovede W. G.), a podľa jeho názoru to je technický nezmysel a je to neprijateľné, nakoľko tak k tej zrážke nikdy nemohlo dôjsť. Po prvé by štvorkolka neskončila v jarku ležiacom na pravo vedľa vozovky a po druhé by došlo k absolútne inému poškodeniu štvorkolky, v porovnaní ako je zaznamenané poisťovňou pri obhliadke poškodenej štvorkolky. Podľa názoru znalca, s ktorým sa často krát v znaleckej praxi stretol, by sa správne malo posudzovať z pohľadu vodiča (ľavá a pravá strana), ale často krát sa vodiči postavia pred vozidlo a vtedy uvedú strany opačne. Má za to, že pán G. popísal inú stranu, ako v skutočnosti myslel. Znalec v znaleckom posudku pracoval s rýchlosťou v tolerancii +/- 10 %, nakoľko nikdy sa rýchlosť nedá presne stanoviť a jemu vyšla rýchlosť cca 50-52 km/hod. na základe simulácie. Podľa jeho názoru je technicky neprijateľné, aby došlo k nárazu tak, ako to opísal vodič poškodeného vozidla, t. j. že štvorkolka išla rýchlosťou 30 km/hod a že došlo k nárazu pravou prednou stranou štvorkolky. Ďalej uviedol, že poškodenie na štvorkolke mohlo vzniknúť jej prevrátením, resp. pri priebehu nehodového deja. Na otázku sudkyne znalec uviedol, že moderné tachometre sa nezaseknú, pretože sú digitálne. K zaseknutiu tachometra dochádza len v prípade, ak je ešte mechanický náhon tachometra. Deformácia by musela byť taká veľká, aby všetko, čo leží pred tachometrom bolo poškodené a následne došlo k poškodeniu tachometra, k čomu v tomto prípade nedošlo. Z pohľadu znalca vodič poškodeného vozidla mal možnosť vidieť vozidlo P. E.. Na to, aby vodič štvorkolky rozpoznal, kedy mu nedáva vozidlo P. E. prednosť v jazde, tak je uvedené na obrázku 3 znaleckého posudku, tzn. keď je to vozidlo cca pol metra až meter v jazdnom pruhu daného vozidla. Vodič štvorkolky podľa názoru znalca reagoval včas. Vozidlo P. E. mu nedalo prednosť, čo je v danom prípade náhla prekážka. 33. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 34. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 35. Podľa , poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 36. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 37. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 38. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

39. Podľa VPP článok 3, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa bodu 2 tohto článku, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania povinného zmluvného poistenia, ak zákon neustanovuje inak. 40. Podľa VPP článok 12, poistné plnenie, t. j. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Ak poistený nahradí škodu alebo jej časť priamo poškodenému, má právo, aby mu poisťovateľ uhradil ním nahradenú škodu, a to až do výšky, v akej bol poisťovateľ povinný nahradiť škodu poškodenému. 41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou existoval zmluvný vzťah založený na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a to k vozidlu P. E. s EČV: Z.. Zároveň mal preukázané, že medzi žalobcom a poškodeným (v tomto konaní svedkom W. G.) došlo k škodovej udalosti, a to dňa XX.XX.XXXX. 42. Žalovaná počas konania namietala spôsob, akým došlo k vzniku škodovej udalosti, kto zavinil vznik tejto škodovej udalosti a či poškodenia na vozidle poškodeného sú technicky prijateľné vzhľadom na priebeh nehodového deja deklarovaný účastníkmi tejto škodovej udalosti. 43. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). 44. Súd v prvom rade skúmal, kto porušil povinnosť t. j. kto zapríčinil škodovú udalosť. K dispozícii mal vyplnený dotazník k oznámeniu škodovej udalosti, oznámenie škodovej udalosti, odborné vyjadrenie znalca U.. X.Č., znalecký posudok U.. O., výpoveď žalobcu, poškodeného ako aj U.. O.. 45. Na základe vykonaného dokazovania došiel súd k záveru, že škodovú udalosť zapríčinil žalobca. Súd sa priklonil k znaleckému posudku a výpovedi U.. O. a k výpovedi žalobcu ako i svedka W. G.. Žalobca ako aj poškodený od začiatku t. j. aj v správe o nehode, aj v dotazníku a aj na pojednávaní zhodne uviedli, že žalobca nedal prednosť v jazde poškodenému a preto poškodený do žalobcu narazil tak, ako obidvaja popísali na pojednávaní. Je síce pravda, že v dotazníku k oznámeniu škodovej udalosti poškodený W. G. uviedol, že k nárazu štvorkolky do vozidla žalobcu došlo pravou prednou časťou štvorkolky, no na pojednávaní uviedol, že sa pomýlil a štvorkolka narazila do žalobcovho auta ľavou prednou časťou. Svedok W. G. na pojednávaní uviedol, že v dotazníku vyplnil preto pravú stranu, lebo keď sa ho likvidátor škodovej udalosti z poisťovne na túto otázku pýtal, tak si štvorkolku predstavil pred sebou a preto hovoril o pravej strane. Žalobca na pojednávaní uviedol, že vodič štvorkolky podľa neho do neho narazil ľavým predným kolesom a potom sa prevrátil. Žalobca zároveň na otázku právnej zástupkyne žalovanej uviedol, že štvorkolka sa prevrátila po náraze na pravú stranu a že v správe o nehode to označil chybne, pretože bol z nehody psychicky rozrušený t. j. správne to označil až v dotazníku. Súd sa k výpovedi žalobcu ako aj svedka priklonil a uznal ich za pravdivé aj vzhľadom na to, že tieto výpovede v podstate plne korešpondovali so závermi odborného vyjadrenia U.. X. ako aj U.. O.. Obidvaja znalci vo svojich písomných stanoviskách uviedli, že škody na vozidle P. nasvedčujú tomu, že štvorkolka kontaktovala vozidlo žalobcu ľavým bokom t. j. presne tak, ako uviedli žalobca aj poškodený na pojednávaní. Naviac súd uveril aj výpovedi žalobcu, že si mohol po nehode pomýliť strany na ktorú sa prevrátila štvorkolka, pretože pri vypĺňaní dotazníku ešte žalobca nevedel, že mu žalovaná poistné nevyplatí t. j. nemal racionálny dôvod na zavádzanie žalovanej, pričom dotazník vypĺňal až 2-3 mesiace po nehode t. j. už nebol z nehody psychicky rozrušený. 46. Súd zároveň podotýka, že relevantnejší posudok a teda ten ku ktorému sa priklonil pri svojom rozhodovaní bol posudok U.. O., a to z nasledovných dôvodov: znalec U.. O. posudzoval nehodový dej s ohľadom na výpoveď žalobcu ako aj žalovaného, pričom U.. X. sa zameral vo svojom závere predovšetkým na zohľadnenie výpovede poškodeného W. G.. Ďalším dôvodom pre ktorý sa súdu zdal pre rozhodnutie súdu relevantnejší posudok U.. O. bolo to, že U.. O. vypracoval posudok s tým, že zodpovedal otázku, kedy je priebeh škodovej udalosti technicky prijateľný a kedy nie. Ďalším dôvodom bolo aj to, že posudok U.. O. vychádza okrem iného aj z reálneho posúdenia stavu vozovky, keďže na mieste nehodového deja pri posudzovaní položených otázok reálne bol a aj z obhliadky identického vozidla a štvorkolky. Súd nesúhlasí s názorom žalovanej, že by si mal pri svojom rozhodovaní postačiť s tým, ako dotazník vyplnili účastníci nehodovej udalosti. Podľa názoru súdu je v tomto konaní dôležité skúmať, či žalovaná zohľadnila obidve výpovede účastníkov nehody pri vyhodnocovaní poistnej udalosti, či je prijateľný nehodový dej tak ako uvádzajú účastníci nehody po ich výpovedi na pojednávaní a či škoda zodpovedá tomuto nehodovému deju. Iba po zodpovedaní týchto otázok súd vie reálne určiť, či k škode došlo nehodovou udalosťou, kto je za ňu zodpovedný a či existuje príčinná súvislosť medzi škodou a nehodovou udalosťou. Po zohľadnení všetkých spomenutých skutočností je súd toho názoru, že nehodový dej sa stal tak, ako opísali jeho obidvaja účastníci. To, že svedok W. G. vyplnil iný údaj (podľa názoru súdu v omyle) nemôže bez všetkého ukončiť šetrenie žalovanej s tým, že žalobca nemá

nárok na náhradu škody, ktorú spôsobil. To, že žalobca nehodu nespôsobil žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala. V podstate preukázala iba to, že vo výpovedi poškodeného sú nezrovnalosti v súvislosti s poškodením vozidla žalobcu. Súd však podotýka, že tieto nezrovnalosti sa výpoveďou žalobcu ako i svedka odstránili. Žalovaná ďalej namietala to, že znalec U.. O. pracoval s inou rýchlosťou ako U.. X.. Súd k tomuto uvádza, že znalec síce spochybnil výpoveď poškodeného W. G. ohľadom rýchlosti akou išiel na štvorkolke, avšak žiadnym spôsobom nespochybnil výpoveď žalobcu a to že túto nehodu spôsobil práve on. Práve naopak, na pojednávaní uviedol, že k nehodovému deju mohlo dôjsť technicky len tak, ako uviedol žalobca. Zároveň uviedol, že čo sa týka rýchlosti uvádzanej vodičom štvorkolky, tak tej by neprikladal takú vážnosť, keďže zo znaleckej praxe vyplýva, že vodiči naozaj nemajú reálnu predstavu a častokrát sú rozdiely pri uvádzaní rýchlosti. Súd podotýka, že aj keby poškodený W. G. išiel inou rýchlosťou ako uviedol, to ešte neznamená, že žalobca neporušil povinnosť dať prednosť v jazde a tým zapríčinil nehodový dej. To, že žalobca porušil túto povinnosť bolo od začiatku prezentované obidvoma účastníkmi nehodového deja a zároveň táto skutočnosť nebola vyvrátená žalovanou v celom konaní. Práve naopak, verzia žalobcu bola potvrdená U.. O. ako technicky prijateľná a v podstate v súvislosti s poškodením vozidla Lada aj U.. X.. Na záver ešte súd udáva, že aj samotný znalec U.. O. vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že z jeho pohľadu vodič štvorkolky reagoval včas a keďže žalobca mu nedal prednosť, v tomto prípade to bola náhla prekážka. 47. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že nehodový dej prebiehal tak, ako uviedli žalobca a poškodený a teda že za škodovú udalosť je zodpovedný žalobca a to tým, že nedal poškodenému prednosť v jazde, súd ďalej skúmal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a vzniknutou škodou. K tomuto súd uvádza, že sa plne stotožnil s posudkom U.. O. a s jeho záverom t. j. že je technicky prijateľné predpokladať, že dotyčné poškodenia nevznikli priamo nárazom štvorkolky do vozidla P., ale až následne, kedy došlo k prevráteniu štvorkolky t. j. v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu. Súd je názoru, že žalobca v celom rozsahu preukázal, že za vznik škodovej udalosti zodpovedá on ako poistený a že táto udalosť je v príčinnej súvislosti s prevádzkou poisteného motorového vozidla u žalovanej. 48. Čo sa týka výšky škody, súd posudzoval a ustálil túto výšku podľa faktúry, ktorú predložil žalobca vo svojej žalobe, a to na sumu 2447 EUR. Žalovaná sa k tejto výške nevyjadrila počas celého konania a ani ju nerozporovala. 49. Súd však žalobu zamietol v časti úrokov z omeškania, keďže žalovaná si splnila svoju zákonnú povinnosť podľa a likvidáciu škodovej udalosti ukončila v lehote 3 mesiacov od jej nahlásenia a teda úroky z omeškania žalobcovi neprináležia. 50. Čo sa týka trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku, trov právneho zastúpenia a trov znaleckého dokazovania, súd priznal žalobcovi ich náhradu podľa v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).