Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_36Cb-59-2020.pdf
PDF · 68.76 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/59/2020
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu V.. V. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. M. XXXX/XX, XXX XX G. zastúpený spoločnosťou Ostertag legal s.r.o., so sídlom Lovinského 23, 811 04 Bratislava, IČO : 50 533 207 proti žalovanému I. C., G..M..B.., G. G. W.. T. XXXX/ XX, XXX XX C., V. : XX XXX XXX o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.500,-eur takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18.06.2020 doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2020 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.500,-eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.01.2020 žalovaný pripravil pre žalobcu ponuku - nacenenie garážovej brány, ktorú žalobca zaslal žalovanému e - mailom. Následne žalobca ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom dňa 31.01.2020 zmluvu o dielo č. ZoD XXX/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zhotoviť dielo - montáž garážovej Hörmann typ SPU F42 Plus na adrese ul. G.. O. XXXX/XX, G. s termínom montáže od 03.04.2020 do 10.04.2020. Cena za zhotovenie diela bola dohodnutá vo výške 5.750,- eur s DPH a ako zálohu za zhotovenie diela vystavil žalovaný žalobcovi dňa 31.01.2020 zálohovú faktúru XXX vo výške 4.500,- eur, ktorú žalobca dňa 31.01.2020 uhradil. Napriek úhrade zálohy a pripravení staveniska, o čom žalobca žalovaného opakovane informoval, v dohodnutom termíne od 03.04.2020 do 10.04.2020 žalovaný dielo nezrealizoval. Žalobca žalovaného opakovane kontaktoval a vyzýval ho k realizácii diela, naposledy listom - Výzva zo dňa 28.04.2020, v ktorom poskytol žalovanému primeranú lehotu na zhotovenie diela do 10.05.2020. Napriek poskytnutiu tejto primeranej lehoty žalovaný dielo nevykonal. Keďže žalovaný nevykonal dielo ani v poskytnutej primeranej lehote žalobca listom zo dňa 12.05.2020 od zmluvy o dielo odstúpil a zároveň vyzval žalovaného k vráteniu poskytnutej zálohy vo výške 4.500,-eur. Žalovaný prevzal odstúpenie od zmluvy dňa 15.05.2020, poskytnutú zálohu však žalobcovi nevrátil. Žalobca následne vyzval žalovaného aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vráteniu poskytnutej zálohy listom - Posledný pokus o zmier pred podaním žaloby zo dňa 26.05.2020, ktorý žalovaný prevzal dňa 05.06.2020, no poskytnutú zálohu žalobcovi nevrátil. Dlh žalovaného voči žalobcovi tak predstavuje sumu vo výške 4.500,-eur. Úrok z omeškania žiada v zákonnej výške.
2. Podaním zo dňa 23.06.2020 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo odôvodnil tým, že žalovaný po podaní žaloby na súd dňa 22.06.2020 uhradil dlžnú sumu, náhradu trov konania si neuplatňuje.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac zaplatenie dlžnej sumy zo strany žalovaného až po podaní žaloby. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
6. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žaloby predchádzalo zaplatenie žalovanej sumy žalovaným žalobcovi, avšak žalobca neosvedčil zaplatenie žalovanej sumy a už vôbec nie po podaní žaloby a rovnako neosvedčil ani poskytnutie vecného plnenia po podaní žaloby. Vzhľadom na to možno konštatovať, že samotný žalobca zavinil zastavenie konania, súd mu preto nárok na náhradu trov súdneho konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov súdneho konania ani žalovanému, keďže tieto zo spisu nevyplývali.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.