Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6S-116-2019.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Subarea
6S/116/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: MONTOSTROJ a.s., Poľná 4, 903 01 Senec, IČO: 31 411 916, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Rohutným, Nová 524/37, 900 23 Viničné, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného Protokolu č. IBA-011-27-2.1/P-J2-19 zo dňa 06.03.2019 v znení opravy protokolu č. IBA-011-27-2.1/P-J2-19 a Protokolu č. IBA-012-27-2.1/P-A22,24,25-19 zo dňa 06.03.2019 v znení Dodatku č. 1 k protokolu č. IBA-012-27-2.1/P-A22,24,25-19 zo dňa 06.03.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 23.05.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného: Protokolu č. IBA-011-27-2.1/P-J2-19 zo dňa 06.03.2019 v znení opravy protokolu č. IBA-011-27-2.1/P-J2-19 a Protokolu č. IBA-012-27-2.1/ P-A22,24,25-19 zo dňa 06.03.2019 v znení Dodatku č. 1 k protokolu č. IBA-012-27-2.1/P-A22,24,25-19 zo dňa 06.03.2019 (ďalej len „opatrenia“).
2. Žalobu dôvodil tým, že žalovaný dňa 06.03.2019 vyhotovil Protokol č. IBA-011-27-2.1/P-J2-19, č. úrazu: ČÚ 019/18-IBA/ o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1,2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Protokol č. 1“), ktoré bolo vykonané v dňoch 28.11., 04.12., 11.12.2018, 15.01. a 06.03.2019 inšpektormi práce. Žalobca ďalej uviedol, že Protokol 1 bol s ním prerokovaný dňa 06.03.2019. Predmetom protokolu bola vyšetrovaná udalosť, ktorá bola označená v protokole - závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v Protokole boli uložené povinnosti s poukazom na § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov a to prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Žalobca ďalej uviedol, že obsah protokolu bol s ním dňa 06.03.2019 prerokovaný s tým, že sa mal k Protokolu dodatočne vyjadriť. Na základe tel. komunikácie o príprave stanoviska k Protokolu sa jeho bezpečnostný technik dohodol, že stanovisko zašle o niekoľko dní neskôr. Dňa 04.04.2019 mu bolo doručené Vyjadrenie inšpektora k stanovisku štatutárneho zástupcu zamestnávateľa k Protokolu č. 1, v ktorom žalovaný konštatoval, že neuviedol žiadne nové skutočnosti a neboli predložené žiadne nové dôkazy a teda inšpektor práce nemení klasifikáciu v Protokole č. 1.
3. Žalobca správnemu súdu ďalej uviedol, že žalovaný dňa 06.03.2019 vyhotovil Protokol č. IBA-012-27-2.1/P-A22,24,25-19 o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na
§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Protokol č. 2“), ktorá bola vykonaná u zamestnávateľa v dňoch 15.01. a 06.03.2019 u kontrolovaného subjektu. Žalovaný dňa 25.03.2019 vyhotovil Dodatok č. 1 k Protokolu č. 2, ktorý bol vyhotovený podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom konštatoval, že nakoľko neboli predložené nové skutočnosti ani nové dôkazy, znenie protokolu zostáva nezmenené a nemení sa ani klasifikácia v protokole č. IBA-011-27-2.1/P-J2-19. Žalobcovi bol dodatok odovzdaný dňa 28.03.2019.
4. Žalobca považoval oba Protokol č. 1 a č. 2 v znení dodatku za nezákonné, nakoľko zistenia žalovaného uvedené v Protokole č. 1 a Protokole č. 2 v znení dodatku a opravy vychádzajú podľa jeho názoru z nesprávneho právneho posúdenia veci. Protokol č. 1 je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, zistenie skutkového stavu v Protokole č. 1 a Protokole č. 2 je nedostatočné na riadne posúdenie veci, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, ktorý konštatoval, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil bezpečné pracovné postupu (ani v technologickom postupe ani ústnymi príkazmi) - rozpor s § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z.z., a svoje argumenty uviedol aj v stanovisku k predmetným protokolom. Mal za to, že relevantnými faktami, ktoré uviedol v stanoviskách sa inšpektori zaoberali len formálne, pričom poukázal na tvrdenie obsiahnuté vo vyjadrení inšpektora k stanovisku štatutárneho zástupcu zamestnávateľa. Žalobca mal za to, že zamestnáva kompetentných zamestnancov, ktorí sa k priebehu úrazu vyjadrili (vedúci výroby, zváračský technológ) a bol si vedomý, že inšpektori práce nie sú odborníkmi na zváranie a preto sa dôsledne nezaoberali skutočnosťou, že zamestnanec nedostatočne vyhotovil dočasné montážne zvary a nepoužil zabezpečovacie prvky pri práci napriek tomu, že ich mal na pracovisku. Inšpektor práce na jednej strane tvrdil, že postihnutý aj so spolupracovníkom boli zaškolení z predpisov BOZP a mal odbornú a zdravotnú spôsobilosť na danú prácu, no na druhej strane uvádza, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neurčil bezpečné pracovné postupy, čím rozporuje svoje tvrdenia. Záznam o registrovanom pracovnom úraze, v ktorom bola uvedená príčina úrazu - používanie nebezpečných spôsobov práce a zotrvanie v ohrozenom priestore bol riadne poškodeným zamestnancom podpísaný a tento ho ani nerozporoval. Žalobca považoval Protokol č. 1 za zmätočný, nakoľko tak, ako mu bol doručený dňa 06.03.2019 obsahoval v bode D - údaje o pracovnom úraze nesprávne kód zdroja úrazu: 6 nesprávna organizácia práce, kód príčiny úrazu Va-49 pád predmetov, na ktorý nedostatok musel poukázať. Ďalej dal do pozornosti súdu, že Dodatok č. 1 k Protokolu zo dňa 06.03.209 s ním nebol riadne prerokovaný, bol len odovzdaný dňa 28.03.2019 jeho bezpečnostnému technikovi, čím došlo k porušeniu § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. V zmysle zákonných ustanovení je žalovaný povinný prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom protokol. Po vydaní dodatku k protokolu má byť tento prerokovaný ako celok, nakoľko zmyslom prerokovania je záujem na tom, aby sa kontrolovaná osoba oboznámila so skutočnosťami, ktoré sa jej kladú za vinu, a tiež so spôsobom, ako sa inšpektor vysporiadal s námietkami uvedenými vo vyjadrení k protokolu.
5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 19.08.2019 žiadal žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ktorý považoval oba protokoly za nezákonné, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že inšpektorát práce má povinnosť vyšetrovať ZPÚ, má právo vykonávať u zamestnávateľov inšpekcie práce a z týchto inšpekcií práce vypracovávať protokoly, uvádzať zistené nedostatky a nariaďovať ich nápravu. Ďalej uviedol, že z vyjadrenia žalobcu mu nie je zrejmé, čo na v protokoloch uvedených nedostatkoch mu nebolo zrejmé. V protokoloch boli uvedené konkrétne konania a konkrétne právne ustanovenia, ktoré boli porušené. Mal za to, že boli dodržané všetky zákonné požiadavky kladené pre vyšetrovanie pracovných úrazov a vykonávanie inšpekcie práce. Záverom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že bol porušený zákon, nakoľko predmetným dodatkom sa nemusel meniť protokol a nebolo čo prerokovať. Takýto postup má oporu v zákone a aj vo viacerých súdnych rozhodnutiach.
6. Žalobca v duplike doručenej správnemu súdu dňa 20.09.2019 opísal priebeh svojej podnikateľskej činnosti ako aj priebeh kontroly výroby v jeho spoločnosti. Záverom žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v žalobe.
7. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté správne akty v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
13. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
15. Správny súd zo správnej žaloby zistil, že dňa 06.03.2019 bol vyhotovený protokol č. IBA-011-27-2.1/ P-J2-19, č. úrazu: ČÚ 019/18-IBA/ o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa § 7 ods. 3 písm. b) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo vykonané v dňoch 28.11., 04.12., 11.12.2018, 15.01. a 06.03.2019 inšpektormi práce: N.. N. W., N.. Ľ. L. a inšpektormi práce - uchádzačmi N.. T. U. a T.. Y. G.. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 06.03.2019. Predmetnom protokolu bola vyšetrovaná udalosť, ktorá bola označená v protokole - závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V Protokole boli uvedené zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a boli nariadené žalobcovi prijať opatrenia - ihneď odstrániť zistené nedostatky a zároveň mu bola uložená povinnosť 1) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a 2) doručiť mu písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 3 dní od prevzatia protokolu
16. Zároveň Inšpektorát práce Bratislava dňa 06.03.2019 vyhotovil Protokol č. IBA-012-27-2.1/P-A22, 24,25-19 o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola vykonaná u zamestnávateľa v dňoch 15.01. a 06.03.2019 u kontrolovaného subjektu. Inšpekciu vykonal N.. N. W. - inšpektor práce. V bode B/ boli uvedené zistené nedostatky a zároveň bolo prijaté opatrenie - nariadené odstránenie zistených nedostatkov.
17. Inšpektorát práce Bratislava dňa 25.03.2019 vyhotovil Dodatok č. 1 protokolu č. IBA-012-27-2.1/ P-A22,24,25-19 vyhotovený podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom konštatovať, že nakoľko neboli
predložené nové skutočnosti ani nové dôkazy, znenie protokolu zostáva nezmenené a nemení sa ani klasifikácia v protokole č. IBA-011-27-2.1/P-J2-19.
18. Predmetom preskúmania v predmetnej veci je v zmysle žaloby správny akt - Protokol č. IBA-011-27-2.1/P-J2-19 zo dňa 06.03.2019 v znení opravy protokolu a Protokol č. IBA-012-27-2.1/P- A22,24,25-19 zo dňa 06.03.2019 v znení Dodatku č. 1.
19. Predtým ako správny súd podrobil napadnuté opatrenia (Protokol č. 1 a 2) meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom prípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.
20. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 OSP, § 7 SSP).
21. Podľa názoru súdu kontrolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a výsledný materiál zo zistenej kontroly (Protokol č. 1 a 2.) so zistením porušenia - závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Zz., nemožno považovať za rozhodnutie vydané v takomto konaní. Až ukončením správneho konania vo veci uloženia pokuty za kontrolou zistený správny delikt, vzniká oprávnenosť preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci správneho súdnictva.
22. Súd má za to, že výsledný materiál z vykonanej kontroly - Protokol č. 1 a 2, nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nejde o rozhodnutie správneho orgánu v zmysle SSP. Takýmto rozhodnutím, bude až prípadné rozhodnutie o uložení sankcie, pokuty za kontrolou zistený správny delikt vydané v správnom konaní.
23. Správny súd uvádza, že konajúci orgán verejnej správy na základe skutočností zistených a opísaných v Protokoloch má následne povinnosť (možnosť) vyhodnotiť zistené nedostatky ako také porušenie zákona, ktoré zakladajú oprávnenie začať správne konanie voči žalobcovi s uložením mu sankcie. Až takýmto správnym rozhodnutím môže byť zasiahnuté do práv a povinností žalobcu a môže byť predmetom súdneho prieskumu správnym súdom. Protokol slúži ako jeden z dôkazov v prípadnom správnom konaní vedenom následne voči žalobcovi za zistené porušenie právnych predpisov a jeho povinností. V prípade daných Protokolov ide o podkladovú písomnosť vydanú príslušným orgánom verejnej správy - výstup kontroly, ktorá sa nijako nedotkla právneho postavenia žalobcu a nie je spôsobilá privodiť mu ujmu na jeho právach - ukladajú sa mu vykonať opatrenia, ktoré zanedbal a bol povinný vykonať a dodržiavať bez ďalšieho sám.
24. Predmetnými protokolmi boli žalobcovi oznámené len skutočnosti zistené v priebehu kontroly a preto je ho možné považovať za rozhodnutie majúce predbežnú povahu. Na základe tejto skutočnosti je potrebné konštatovať, že v danom prípade sa nejedná o žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu. Súd zároveň poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012, podľa ktorého Protokol ako taký nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sám o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.
25. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal meritórnym posúdením veci - námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Protokole, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadnom následne vyvolanom správnom konaní vo veci uloženia sankcie za kontrolou zistený správny delikt. Až takéto rozhodnutie bude mať právny dopad na práva a povinnosti žalobcu.
26. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti
takým aktom orgánu verejnej správy - Protokolu č. 1 a 2, vydaných v správnom konaní, ktoré nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, nejde o individuálne správne akty, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. b), e) SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.