Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Cb-89-2019.pdf
PDF · 115.59 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/89/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: CWS-boco Slovensko, s.r.o., so sídlom Bojnická 10, Bratislava, IČO: 31 411 045, právne zastúpený: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, D., podnikajúci pod obchodným menom: Denis Lopour - Legionshop, so sídlom Botanická 5640/14, Trnava, IČO: 46 939 148, o zaplatenie sumy 690,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 218,74 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
- 0,1 % denne zo sumy 32,21 eur od 12.03.2019 do zaplatenia,
- 0,1 % denne zo sumy 32,21 eur od 09.04.2019 do zaplatenia,
- 0,1 % denne zo sumy 32,21 eur od 07.05.2019 do zaplatenia,
- 0,1 % denne zo sumy 23,28 eur od 13.06.2019 do zaplatenia,
- 0,1 % denne zo sumy 57,80 eur od 11.06.2019 do zaplatenia,
- 8 % ročne zo sumy 8,64 eur od 12.03.2019 do zaplatenia,
- 8 % ročne zo sumy 8,64 eur od 09.04.2019 do zaplatenia,
- 8 % ročne zo sumy 8,64 eur od 07.05.2019 do zaplatenia,
- 8 % ročne zo sumy 15,12 eur od 11.06.2019 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.08.2019 v znení jej čiastočného späťvzatia zo dňa 24.10.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 690,47 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že na základe Abonentnej zmluvy zo dňa 21.01.2019 a Zmluvy o servisnej službe zo dňa 21.01.2019 dodal žalobca žalovanému objednaný tovar a poskytol dohodnuté služby. Za takto dodaný tovar a poskytnuté služby žalovaný doposiaľ žalobcovi nezaplatil faktúry č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Okrem dojednaného úroku z omeškania sa si žalobca zároveň uplatňuje aj zmluvné pokuty fakturované žalovanému v zmysle Zmlúv.
3. Súd vo veci vydal dňa 17.12.2019 v skrátenom konaní platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
4. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že faktúra č. XXXXXXXXX aj faktúra č. XXXXXXXXX boli vystavené nedôvodne. Podľa bodu 6 zmluvy o servisnej službe má žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 % zo súčtu cien mesačného paušálu odo dňa odmietnutia poskytovania služieb po dobu trvania zmluvy. Teda súčet cien je podľa faktúr č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX spolu 145,83 eur. To znamená, že podľa bodu 6 tejto zmluvy má byť zmluvná pokuta vo výške 72,91 eur. Výpočet zmluvnej pokuty na sumu 429,44 eur a 115,20 eur je nelogický a prehnaný. Podľa bodu 4 písm. c) abonentnej zmluvy je abonent povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % zo súčtu cien mesačného paušálu za každý začatý mesiac odo dna poskytovania služieb až do skončenia účinnosti zmluvy. To znamená zase zaplatiť sumu 72,91 eur? Nakoľko sú dve zmluvy, spoločnosť žalobcu spojila platby za obe zmluvy do tých 4 faktúr, avšak penále pýta dvojmo a ešte navyše v samostatných faktúrach. V takom prípade mali vystaviť faktúry samostatne a aj penále účtovať samostatne. Celková suma na úhradu by mala byť 218,74 eur aj s penále. V preberacom protokole nie je uvedený dôvod ukončenia zmluvy, aj keď sú tam na to vyhradené kolónky, v ktorých by mal byt zaznačený dôvod, čiže žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu.
5. Žalobca v tzv. replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom odpore žiadnym spôsobom nespochybňuje existenciu žalobcom vymáhaných pohľadávok vo výške 145,83 eur v zmysle faktúr č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, namieta jedine výšku zmluvných pokút v sume 544,64 eur v zmysle faktúr č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Žalovaný zároveň i sám uvádza, že svoj dlh voči žalobcovi eviduje vo výške 218,74 eur, čím uznáva existenciu právneho základu žaloby. Žalobca vyčíslil výšku pohľadávok uplatňovaných v spore v súlade s príslušnými ustanoveniami Abonentnej zmluvy zo dňa 21.01.2019 a Zmluvy o servisnej službe zo dňa 21.01.2019. V zmysle bodu 4 VOP Abonentnej zmluvy je abonent povinný zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 50 % zo súčtu cien mesačného paušálu za každý aj začatý mesiac odo dňa odmietnutia poskytovania služieb až do skončenia účinnosti Abonentnej zmluvy. Obdobným spôsobom i faktúra č. XXXXXXXXX na sumu 115,20 eur bola riadne vystavená, a to v zmysle bodu 6 Zmluvy o servisnej službe, podľa ktorého dodávateľovi pri odmietnutí poskytovania služieb zo strany odberateľa vzniká nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 % zo súčtu cien mesačného paušálu za každý aj začatý mesiac odo dňa odmietnutia poskytovania služieb po dobu trvania Zmluvy o servisnej službe. Zmluvná pokuta vo výške 429,44 eur bola vypočítaná nasledovne: Abonentná zmluva bola uzatvorená na obdobie 36 mesiacov; Počet neuskutočnených služieb do konca zmluvného obdobia - 32; Počet uskutočnených služieb do konca zmluvného obdobia - 4; Mesačná fakturácia podľa Abonentnej zmluvy - 26,84 eur; Výpočet: 32 x 26,84 € = 858,88 eur; 50 % zo zvyšnej ceny zákazky = 429,44 eur. Zmluvná pokuta vo výške 115,20 eur bola vypočítaná nasledovne: Zmluva o servisnej službe bola uzatvorená na obdobie 36 mesiacov; Počet neuskutočnených služieb do konca zmluvného obdobia - 32; Počet uskutočnených služieb do konca zmluvného obdobia - 4; Mesačná fakturácia podľa Zmluvy o servisnej službe - 3,60 eur; Celoročná výmena 1x za 14 dní: 3,60 eur/1 výmena; Výpočet: 32 mesiacov x 3,60 eur x 1 rohož x 2 výmeny = 230,40 eur; 50 % zo zvyšnej ceny zákazky = 115,20 eur. Žalovaný spochybňuje nárok žalobcu na zmluvnú pokutu aj z dôvodu chýbajúceho dôvodu „ukončenia zmluvy“ na protokole o odovzdaní - prevzatí prenajatých predmetov zo dňa 22.05.2019. K odovzdaniu a prevzatiu špecifikovaných predmetov nájmu došlo až po viacnásobných výzvach žalovaného k úhrade faktúr, z ktorých muselo byť žalovanému zrejmé vlastné porušenie zmluvných povinností. Navyše, informácia o presnom dôvode ukončenia Zmlúv nie je predpokladom pre vznik nároku žalobcu na zmluvné pokuty. Žalobca si zmluvné pokuty uplatnil v súlade s predmetnými Zmluvami, v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným. Obdobné zmluvné dojednania zakotvujúce zmluvné pokuty sú štandardné a v obchodných vzťahoch žalobcom bežne používané.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s Abonentnou zmluvou zo dňa 21.01.2019 (č.l. 10 spisu), Zmluvou o servisnej službe zo dňa 21.01.2019 (č.l. 11 spisu), faktúrami č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, Protokolom o odovzdaní/prevzatí prenajatých predmetov (č.l. 20 spisu), Odstúpením od zmluvy zo dňa 31.05.2019 (č.l. 21 spisu), ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že gramatickým výkladom predmetných zmluvných ustanovení o zmluvných pokutách je nepochybne možné prísť k záveru, za aké obdobie sú dojednané a nárok v akej výške žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti zmluvných povinností žalovaným vznikol. Čo sa týka Protokolu o odovzdaní, skutočnosť, že tam nie je označený dôvod skončenia zmluvy je vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke irelevantné a navyše dôvod ukončenia zmluvy je presne špecifikovaný v odstúpení od zmluvy z 31.05.2019.
8. Žalovaný v konaní uviedol, že je ochotný zaplatiť sumu 218,74 eur aj s doplatkom úrokov za tie dni, ktoré mal platnú zmluvu od januára do mája, avšak nie je ochotný platiť za 32 mesiacov, ktoré zo všeobecných podmienok abonentnej zmluvy vyplývajú a aj si v podstate odporujú, nakoľko bola táto zmluva ukončená. Hoci bola Zmluva ukončená, na preberacom protokole nebolo označené, z akých dôvodov. Keďže sú mu strhávané zrážky zo mzdy, nemal možnosť uhradiť ani časť žalovanej pohľadávky, preto by chcel o plniť v splátkach.
9. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
11. Podľa ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
12. Podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
13. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
14. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
15. Podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
16. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru a v konaní ani nebolo sporné, že sporové strany ako podnikateľské subjekty uzavreli dňa 21.01.2019 tzv. abonentnú zmluvu, ktorá má charakter inominátnej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie a montáž zmluvne dohodnutých produktov, pravidelná dodávka čistých uterákových roliek, dodávka náplní do prenajatých produktov, vykonávanie servisnej služby na produkty poskytnuté v rámci služby (abonentná služba UMYVÁRKA) a poskytnutie služieb spočívajúcich v poskytnutí, montáži a nastavení dávkovača, kontroly batérií a výmen náplne (abonentná služba AIR CONTROL). Žalovaný sa za tieto služby zaviazal platiť žalobcovi mesačne paušálne sumy vo výške 16,04 eur s DPH a 10,80 eur s DPH. Podľa všeobecných podmienok abonentnej zmluvy (ďalej len „VPOZ“) zmluvné strany uzatvorili zmluvu na dobu 36 mesiacov s tým, že podľa bodu 3 písm. c) VPOZ je abonent (t.j. žalovaný) povinný zaplatiť dodávateľovi (t.j. žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 50 % zo súčtu cien mesačného paušálu za každý
aj začatý mesiac odo dňa odmietnutia poskytovania služieb až do skončenia účinnosti zmluvy. Okrem toho strany medzi sebou uzavreli v ten istý deň aj zmluvu o servisnej službe, ktorú súd posúdil takisto ako inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom tejto zmluvy je servisná služba žalobcu, t.j. odborné vyčistenie a ošetrenie bezpečnostných rohožiek, ich doprava, výmena a uloženie v priestoroch žalovaného. Žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby platiť žalobcovi 3,60 eur za 1 výmenu 1 rohože v intervale 1 x za 14 dní. Podľa bodu 6 zmluvy sa strany dohodli, že dodávateľovi (t.j. žalobcovi) pri odmietnutí poskytovania služieb zo strany odberateľa (t.j. žalovaného) vzniká nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 % zo súčtu cien mesačného paušálu za každý aj začatý mesiac odo dňa odmietnutia poskytovania služieb po dobu trvania zmluvy. Strany si dojednali dobu trvania zmluvy na obdobie 36 mesiacov. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca od oboch zmlúv odstúpil listom zo dňa 31.05.2019 (č.l. 21 spisu) z dôvodu, že žalovaný odmieta poskytovanie služieb podľa zmlúv. Takisto nebolo sporné, že po odstúpení od zmlúv si žalobca prevzal od žalovaného všetky veci, ktoré žalovanému poskytol v rámci abonentnej zmluvy a zmluvy o servisnej službe. Podľa Protokolu o odovzdaní - prevzatí prenajatých predmetov (č.l. 20 spisu) žalobca odobral žalovanému dňa 22.05.2019 predmety nájmu na základe ukončenia zmluvného vzťahu uzatvoreného abonentnou zmluvou a zmluvou o servisnej službe.
17. Žalovaný neuhradil žalobcovi v lehote splatnosti faktúru č. XXXXXXXXX vo výške 40,85 eur, faktúru č. XXXXXXXXX vo výške 40,85 eur, faktúru č. XXXXXXXXX vo výške 40,85 eur a faktúru č. XXXXXXXXX vo výške 23,28 eur. Nárok žalobcu vyplývajúci z uvedených faktúr žalovaný nerozporoval, na základe toho má súd v tejto časti žalobný nárok žalobcu za nesporný a preto v časti o zaplatenie sumy 145,83 eur súd žalobe vyhovel.
18. Žalovaný namietal v konaní len oprávnenosť faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 115,20 eur a faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 429,44 eur. Spornou faktúrou č. XXXXXXXXX žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu za nedodržanie podmienok zmluvy podľa bod 4 všeobecných podmienok abonentnej zmluvy. Spornou faktúrou č. XXXXXXXXX žalobca fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu za nedodržanie podmienok zmluvy podľa bod 6 všeobecných podmienok zmluvy o servisnej službe.
19. Ako vyplýva z bodu 4 Všeobecných podmienok abonentnej zmluvy a z bodu 6 Zmluvy o servisnej služby, zmluvné strany si pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaného platne dojednali zmluvné pokuty. Podľa oboch zmlúv vzniká žalobcovi právo na zmluvnú pokutu odo dňa odmietnutia poskytovania služieb, pričom za odmietnutie poskytovania služieb na strane abonenta sa považuje aj čiastočné neuhradenie aspoň dvoch faktúr za poskytnuté služby. Vzhľadom na to, že nie je sporné, že žalovaný je v omeškaní s úhradou viac ako dvoch faktúr, je zrejmé, že z jeho strany došlo k porušeniu zmluvných povinností a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvných pokút. Žalovaný však namietal primeranosť uplatnených zmluvných pokút za obdobie po odstúpení žalobcu od zmlúv (t.j. po 31.05.2019). Súd preto v konaní posudzoval primeranosť dojednanej výšky zmluvných pokút a dospel k záveru, že posudzovanom prípade je potrebné uplatniť moderačné právo súdu v zmysle § 301 Obchodného zákonníka a neprimerane vysoké zmluvné pokuty znížiť s ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
20. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Medzi základné náležitosti dohody o zmluvnej pokute patrí dostatočne určité vymedzenie povinnosti, ktorej nedodržanie má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Podľa úpravy Obchodného zákonníka má súd moderačné právo a zmluvnú pokutu môže znížiť až do výšky škody vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia porušením zabezpečovacieho záväzku.
21. Základom pre dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute je vymedzenie zmluvného záväzku v uzavretej zmluve, ktorého porušenie je dôvodom pre vznik povinnosti platiť zmluvnú pokutu. Zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou sa musí v zmluve vyjadriť presne a zrozumiteľne, aby nevznikala pochybnosť o jej obsahu. Z formálneho hľadiska sa pre platnosť dojednania o zmluvnej
pokute vyžaduje písomná forma, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu v prípade nedodržania stanovenej zákonnej formy.
22. Účel zmluvnej pokuty spočíva najmä vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi v prípade nesplnenia jeho povinnosti zo záväzkového vzťahu, a tým aj v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla vzniknúť nesplnením záväzku. Je potrebné posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. Zmluvná pokuta teda musí zahŕňať všetky rozumne očakávateľné škody a musí mať dostatočnú, nie však premrštenú stimulačnú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody, je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná.
23. Platným odstúpením od zmluvy zanikajú aj všetky vedľajšie záväzky, vrátane záväzku na zmluvnú pokutu, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Ak však nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. M Cdo 264/2002)
24. Napriek tomu, že dojednania o zmluvnej pokute vyhodnotil súd ako platné, nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút nepovažuje súd za dôvodný v celom uplatnenom rozsahu. Žalovaný síce v konaní namietal, že v preberacom protokole (č.l. 20 spisu) nie je uvedený dôvod ukončenia zmluvy, aj keď sú tam na to vyhradené kolónky, má súd za nesporné, že žalovaný neuhradil žiadnu zo žalovaných faktúr, napriek tomu, že poskytnutie služby zo strany žalobcu nepopieral. Ako už súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu práve z dôvodu omeškania žalovaného s úhradami fakturovaných služieb. Rovnako tak už súd poukázal na to, že k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo odstúpením žalobcu od oboch zmlúv ku dňu 31.05.2019. Zmluvná pokuta je akcesorickým záväzkom, ktorý sleduje osud hlavného záväzku. Preto keď zanikol hlavný záväzok, nemôže sa žalobca domáhať nárokov zo zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalovaným v čase, keď už medzi nimi žiadny záväzkový vzťah neexistoval. Pokiaľ už neexistoval hlavný záväzkový vzťah, k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného nemohlo dôjsť a teda ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože nároky z akcesorického záväzku zanikli súčasne s hlavným záväzkom.
25. Na jednej strane súd akceptuje zmluvnú voľnosť strán, avšak okolnosti prejednávaného prípadu nemôžu ospravedlniť neadekvátny majetkový prospech, ktorý by žalobca získal na úkor žalovaného, ak by bol žalovaný povinný platiť žalobcovi zmluvnú pokutu za dobu 36 mesiacov, hoci zmluvný vzťah trval len necelých 5 mesiacov a navyše za situácie, že všetky prenajaté veci si žalobca od žalovaného po odstúpení od zmluvy prevzal. Za týchto okolností mu nemohla reálne vznikať po skončení zmluvného vzťahu so žalovaným žiadna škoda.
26. Vzhľadom na dojednania strán o momente vzniku nároku na zmluvné pokuty a určenie výpočtu výšky zmluvnej pokuty, dospel súd k záveru, že žalobca mohol žiadať od žalovaného zmluvné pokuty od nasledujúceho dňa po splatnosti v poradí druhej nezaplatenej faktúry, t.j. v danom prípade faktúry č. XXXXXXXXX. Splatnosť predmetnej faktúry bola určená dňom 08.04.2019, a teda nárok na zaplatenie dojednaných zmluvných pokút vznikol žalobcovi odo dňa 09.04.2019 a trval až do skončenia zmluvného vzťahu, t.j. do 31.05.2019. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvných pokút za dva mesiace (apríl a máj 2019), pričom výška zmluvnej pokuty bola v oboch zmluvách dohodnutá obdobným spôsobom, a to ako 50 % zo súčtu cien mesačného paušálu za každý aj začatý mesiac. Mesačný paušál podľa abonentnej zmluvy bol dohodnutý vo výške 26,84 eur a podľa zmluvy o servisnej službe vo výške 3,60 eur. Výška zmluvnej pokuty v zmysle abonentnej zmluvy tak predstavuje sumu 26,84 eur (2 mesiace x 26,84 eur x 50 %) a výška zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy o servisnej službe tak predstavuje sumu 3,60 eur (2 mesiace x 3,60 eur x 50 %). Keďže však žalovaný písomne uznal nárok žalobcu na zmluvné pokuty v celkovej výške 72,91 eur v podanom odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 48 spisu), predmetný prejav vôle žalovaného spĺňa podmienky uznania záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka, a preto súd priznal žalobcovi nárok na zmluvné pokuty vo výške 72,91 eur.
27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty žalobu zamietol.
28. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
29. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
30. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
33. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
34. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vyplývajúceho zo zmluvy o servisnej službe vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých žalovaných faktúr, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z fakturovaných súm až do zaplatenia.
35. Z bodu 2 Všeobecných podmienok abonentnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si pre prípad omeškania žalovaného s platbami dohodli úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Na základe toho súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z jednotlivých fakturovaných súm, a to odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.
36. Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo zmluvných pokút, ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, tento uznal nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 72,91 eur ako 50 % zo sumy 145,83 eur, fakturovanej faktúrami č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX. Znamená to, že žalovaný uznal uvedenú sumu zmluvných pokút pomerne podľa jednotlivých fakturovaných služieb. Na základe toho preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania 0,1 % denne zo sumy 57,80 eur od 11.06.2019 do zaplatenia, keď suma 57,80 eur vyplýva z fakturovaných služieb vykonaných podľa abonentnej zmluvy (t.j. 50 % zo súčtu 32,21 eur + 32,21 eur + 32,21 eur + 18,96 eur). Okrem toho súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania 8 % ročne zo sumy 15,12 eur od 11.06.2019 do zaplatenia, keď suma 15,12 eur vyplýva z fakturovaných služieb vykonaných podľa zmluvy o servisnej službe (t.j. 50 % zo súčtu 8,64 eur + 8,64 eur + 8,64 eur + 4,32 eur).
37. Okrem úrokov z omeškania vzniklo žalobcovi zo zákona právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, preto súd rozhodol aj o priznaní tohto nároku žalobcovi.
38. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vyplývajúcich zo zamietnutej časti zmluvných pokút.
39. Hoci žalovaný žiadal o povolenie splatiť dlžnú sumu v splátkach, nepredložil v konaní žiadne doklady, ktoré by preukazovali jeho majetkové pomery odôvodňujúce predĺženie paričnej lehoty. Súd zároveň zohľadnil aj relatívne nízku výšku sumy, ktorú má žalovaný žalobcovi uhradiť, a na základe toho ponechal žalovanému základnú trojdňovú paričnú lehotu na zaplatenie priznanej sumy.
40. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
42. Hoci žalobca bol v konaní úspešný pokiaľ ide o dôvodnosť jeho nároku, mieru jeho úspechu by po uplatnení moderačného práva súdu nebolo možné vyčísliť v rozsahu 100 %. Z toho však nemožno vyvodiť procesný úspech žalovaného v zamietnutej časti žaloby, pretože výška priznanej zmluvnej pokuty (vrátane súvisiacich úrokov z omeškania) závisela od uváženia súdu. Predchádzajúci procesný predpis (Občiansky súdny poriadok) určoval pre takýto prípad možnosť priznať plnú náhradu trov konania čiastočne úspešnej strane sporu (§ 142 ods. 3 OSP). Súčasný procesnoprávny predpis (Civilný procesný poriadok) takúto výslovnú právnu úpravu trov konania neobsahuje, avšak súd má v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP za to, že aj v prejednávanej veci je napriek tomu namieste priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. Vzhľadom na to súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).