Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-10-2020.pdf
PDF · 87.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.07.2020 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
P.. N. E., nar. XX.XX.XXXX N. Z., trvale bytom Kežmarok, A. XXXX/X,
j e v i n n ý p r e t o , ž e
dňa 16.05.2019 v čase okolo 18:44 hod., vstúpil ako člen výboru do kancelárie Lesopôdohospodárskeho pozemkového spoločenstva Matiašovce nachádzajúcej sa na adrese Matiašovce, ul. D. XX/XX, okr. Kežmarok, a po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach prítomnému Z.. Z. A. vytiahol z bočnej priehradky plátenej tašky, ktorú si priniesol so sebou, lovecký nôž s dĺžkou čepele približne 15 až 20 cm, demonštratívne ním manipuloval pred Z.. Z. A. a zároveň mu vravel, aby si dal pozor, aby nedostal ten nôž medzi rebrá, a tiež že zdochne, čím vzbudil u poškodeného Z.. Z. A. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom § 138 písm. a/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na p e ň a ž n ý trest v sume 300,- Eur (tristo eur). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, u k l a d á náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov. Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie a ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 22.01.2020 obžalobu pod sp. zn. Pv 330/19/7703-21 na Ing. N. E. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.07.2020 bol obžalovaný Ing. N. E. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora a poškodeného, ktorí zhodne navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Ing. N. E. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom liečení a následne na hlavnom pojednávaní súd oboznámil obsah listinných dôkazov, vypočul obžalovaného a súdnu znalkyňu MUDr. B. Q..
Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaný sa v skutkovej vete opísaným konaním vyhrážal poškodenému Z.. Z. A. smrťou takým spôsobom, to mohlo u tohto poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou (nožom), čím obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana osôb pred nebezpečnou formou vyhrážok /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Z aktuálneho odpisu Registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol za obdobie od 06.11.2015 do 16.02.2020 celkovo deväťkrát postihnutý za priestupky, pričom 8 priestupkov spáchal na úseku cestnej premávky, resp. bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jeden, posledný priestupok spáchal dňa 16.02.2019, kedy v čase o 08.20 hod. v kancelárii LPPS Matiašovce slovne napadol B. Q., kde na jej adresu vulgárne nadával a pokúsil sa fyzicky zaútočiť na Z.. Z. A.. Tento priestupok bol právne kvalifikovaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a za jeho spáchanie bol obžalovaný postihnutý pokarhaním. Vo vzťahu k tomuto posledne menovanému priestupku vyplývajúceho z výpisu súd oboznámil aj rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok číslo OU-KK-OVVS-2019/007272-9 zo dňa 05.08.2019 o uznaní viny zo spáchania tohto priestupku. Zo správy Mestského úradu Kežmarok o obžalovanom vypracovanej v prípravnom konaní dňa 02.10.2019 vyplývajú osobné a rodinné údaje o obžalovanom s tým, že bol postihnutý za tri priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktoré mu bola uložená bloková pokuta. Obžalovaná je vlastníkom bytu a garáže.
Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v súvislosti s ukladaním trestu uviedol, že je starobný dôchodca a jeho dôchodok predstavuje sumu 800,- Eur mesačne. Spolu a manželkou vlastnia byt a garáž. Spolu so súrodencami je spoluvlastníkom rodičovského domu. Žiadnu vyživovaciu povinnosť nemá. Jeho manželka je pracujúca dôchodkyňa. Lieči sa v ambulancii psychiatričky MUDr. N. a aj v súčasnosti je vo veľmi zlom stave. V čase spáchania skutku bol opitý, priznáva sa k tomu, čo
spravil a vyjadril ľútosť nad tým, ako sa správal. Ľútosť nad svojím konaním obžalovaný vyjadril aj v záverečnej reči s tým, že poškodenému sa ospravedlnil.
Vo vzťahu k zdravotnému stavu obžalovaného a s tým súvisiacej možnej ochrannej liečby súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr. B. Q., ktorá vyšetrením obžalovaného u neho diagnostikovala bipolárnu afektívnu poruchu vo fáze ľahkej depresie a poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v 3. štádium závislosti podľa Jellineka. V čase spáchania predmetného trestného činu bola podľa znalkyne u obžalovaného v podstatnej miere znížená schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a v podstatnej miere znížená schopnosť ovládať svoje konanie. K zníženiu došlo vplyvom diagnostikovanej bipolárnej afektívnej poruchy v hypománickej fáze v čase spáchania skutku a taktiež vplyvom jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa. U obžalovaného bola diagnostikovaná závislosť na alkohole, konkrétne 3. štádium závislosti podľa Jellineka. Obžalovaný je v čase kompenzácie bipolárnej afektívnej poruchy schopný zúčastňovať sa úkonov trestného konania, chápe zmysel trestného konania a je schopný vnímať zmysel trestného konania. V čase dekompenzácie tohto ochorenia môže byť z psychiatrického hľadisku pobyt obžalovaného na slobode považovaný za nebezpečný pre spoločnosť vzhľadom k aktuálnej fáze ochorenia. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného bola znalkyňou diagnostikovaná bipolárna afektívna porucha a taktiež poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu, súdna znalkyňa navrhla uloženie ochrannej psychiatrickej a protialkoholickej liečby ambulantnou formou. K vzťahu diagnostikovanej bipolárnej afektívnej poruchy a užívania alkoholu súdna znalkyňa uviedla, že tieto diagnózy môžu existovať každá samostatne, ale taktiež jedna druhú navzájom môžu ovplyvňovať v tom zmysle, že bipolárna afektívna porucha hlavne v štádiu hypománie alebo mánie môže u pacienta viesť k nadmernému nadužívaniu alkoholu, ale aj iných toxických látok, nakoľko jeho správanie v tejto fáze ochorenia je odbrzdené a naopak, v štádiu depresie môže pacient riešiť svoje depresie tým, že užíva alkohol, u ktorého má anxiolitický účinok, tzn. znižuje jeho úzkosť a napätie, a naopak, závislosť na alkohole a požívanie alkoholu u pacientov, ktorí trpia bipolárnou afektívnou poruchou, vedie k zhoršeniu príznakov tohto ochorenia. Na znížení ovládacích a rozpoznávacích schopností obžalovaného sa podľa súdnej znalkyne podieľali oba faktory, teda aj bipolárna afektívna porucha aj jednoduchá opitosť, v ktorej sa obžalovaný v čase spáchania skutku nachádzal. Nedá sa však presne špecifikovať miera toho, akou sa ten ktorý z týchto dvoch faktorov sa na tomto znížení podieľal. Bipolárna afektívna porucha v tomto prípade mala vplyv na zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností z toho dôvodu, že obžalovaný sa v čase skutku nachádzal vo fáze rezonantnej hypomanie, ktorá sa prejavuje zlobnou náladou a ktorá môže viesť až k agresívnemu a nepriateľskému správaniu voči druhým a požitý alkohol znižoval schopnosť sebaovládania a korekcie svojho správania. Vplyv na zníženia rozpoznávacích a ovládacích schopností by mal každý z týchto faktorov samostatne. V čase stredne ťažkej opitosti sú ovládacie a rozpoznávacie schopnosti znížené nepodstatnou mierou vo väčšine prípadov, a u hypomanickej fázy bipolárnej afektívnej poruchy sa vo väčšine prípadov jedná o nepodstatné zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností. Správa MUDr. N., ktorú súd oboznámil na hlavnom pojednávaní a ktorá opisuje zdravotný stav obžalovaného ku dňu 11.06.2020, podľa súdnej znalkyne MUDr. Q., ktorej bola predložená pri jej výsluchu potvrdzuje diagnózu bipolárnej afektívnej poruchy u obžalovaného, pričom v čase tohto psychiatrického vyšetrenia sa toto ochorenie nachádzalo vo fáze miernej depresie. Diagnózy sú tak totožné, akurát ide u obžalovaného o inú fázu afektívnej bipolárnej poruchy.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného Ing. N. E. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Na strane druhej súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Preto súd pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 1:0, upravil v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona trestnú sadzbu trestu odňatia slobody stanovenú v
ustanovení § 360 ods. 2 Trestného zákona (od 6 mesiacov až do 3 rokov) znížením jej hornej hranice o jednu tretinu a vychádzal tak z trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 6 mesiacov až do 2 rokov a 2 mesiacov.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, k spáchaniu trestného činu sa priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval. Zároveň sa ospravedlnil poškodenému. Súd predovšetkým zdôrazňuje aspekt preventívneho a výchovného účelu trestu vo vzťahu k osobe obžalovaného, ktorý nie je doposiaľ trestaný, tento trest má byť odpoveďou spoločnosti na správanie sa obžalovaného a zároveň má viesť obžalovaného k tomu, aby sa zo spáchania tohto trestného činu poučil a podobného správania sa v budúcnosti vyvaroval. Súd je vzhľadom na osobu obžalovaného presvedčený, že prejednávané konanie obžalovaného majúce podobu trestného činu bolo ojedinelým excesom v jeho správaní. Súd tiež musel nutne zohľadniť skutočnosť, že ako vyplynulo zo záverov písomného znaleckého posudku a výpovede znalkyne MUDr. Q., obžalovaný mal v čase spáchanie trestného činu významnou mierou zníženú schopnosť ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Na ochranu spoločnosti pred potencionálne budúcim protizákonným konaním obžalovaného v trestnej rovine je podľa názoru súdu významnejšie uloženie ochranného protialkoholického a psychiatrického liečenia, čo je aj v súlade s odporúčaním znalkyne, ako samotné uloženie trestu, najmä trestu odňatia slobody, ktorý je najprísnejším druhom trestu. Vzhľadom na osobu obžalovaného je podľa názoru súdu z pohľadu trestu účinnejšie uloženie peňažného trestu, ako formy alternatívneho trestu, ktorý bude pre obžalovaného predstavovať výstrahu do budúcna (a to aj v spojení s už samotným prejednaním jeho trestnej veci pred súdom) v kombinácii s vyššie uvedeným ochranným liečením, ktorému sa bude musieť obžalovaný podrobiť, a to dovtedy, pokiaľ si to bude vyžadovať účel liečenia. Preto súd uložil obžalovaného peňažný trest vo výške 300,- Eur, ktorý zohľadňuje nielen závažnosť konania, za ktorý bol uznaný vinným ale aj jeho majetkové pomery, ktoré mu podľa presvedčenia súdu (aj vzhľadom na výšku jeho dôchodku) umožňujú uhradenie peňažného trestu. Pre prípad, že by bol peňažný trest úmyselne zmarený, súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pretože poškodený Z.. Z. A. si náhradu škody neuplatnil, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval. inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.