Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/223/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci sporu žalobcu: P. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XX, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarína Michálková MBA, Košická 48, Bratislava, proti žalovanému: 1/ UNIQA poisťovňa a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpeného advokátskou kanceláriou Z. Z. S..X..F.., G. E. X, Bratislava, žalovanému 2/ Tatra banka a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO:00686930 o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky a zaplatenia 6.004,25 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a.

II. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z cestovného poistenia k platobným kartám klientov Tatra banky, a.s., podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ dňa 14.03.2015 tým, že poskytne žalobcovi poistné plnenie vo výške 6.004,25 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 6.004,25 Eur od 17.06.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanému 2/ sa voči žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

V. Žalobca a žalovaný 1/ nemajú právo na náhradu trov konania.

VI. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

VII. Štát má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.09.2015, domáhal v zmysle zmeny žaloby, pripustenej uznesením na pojednávaní dňa 29.01.2018, vrátane špecifikácie petitu v zmysle písomného podania žalobcu z 02.03.2020 vydania rozhodnutia, ktorým by súd jednak určil neplatnosť zmluvnej podmienky, konkrétne ustanovenia čl. 17 oddiel II, všeobecných obchodných podmienok VPP CPPK- TA, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Cestovného poistenia k platobným kartám klientov Tatra banky a.s.-poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ ako i uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu sumu 6004,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6004,25 Eur od 12.05.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Podľa a veta prvá (ďalej len ""), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

3. Žalobca v žalobe tvrdil, že je klientom žalovaného 2/ u ktorého mu bola poskytnutá kreditná karta v roku 2012 ktorej súčasťou bolo i cestovné poistenie ku kreditnej karte pôvodne uzatvorené so spoločnosťou Allianz-Slovenská poisťovňa a.s. v roku 2015, nakoľko žalovaný 2/ prestal sprostredkúvať poistenie pre spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a. s uzavrel žalobca na podnet a prostredníctvom sprostredkovateľa žalovaného 2/ novú zmluvu o cestovnom poistení so žalovaným 1/, prílohou ktorej boli i všeobecné poistné podmienky VPP CPPK-TA, ktoré žalobca pri podpise zmluvy obdržal. Dňa 29.04.2015 žalobca podstúpil vyšetrenie bolesti brucha, pričom bolesti po infúznej liečbe úplne ustúpili, stav žalobcu ošetrujúci lekári nevyhodnotili ako závažný v súvislosti s nástupom žalobcu na zájazd nemali žiadne obáv či námietky, preto ten dňa 30.04.2015 vycestoval letecky na plánovanú dovolenku do Egypta. Dňa 01.05.2015 v popoludňajších hodinách sa objavili u žalobcu bolesti brucha, následne bol v nemocnici žalobcovi diagnostikovaný ileózny stav, pričom musel podstúpiť akútnu operáciu, počas ktorej mu zistili zrasty v oblasti slepého čreva po operácii apendixu pred 50 rokmi, uvedené nebolo možné podľa žalobcu pred vycestovaním zistiť žiadnou vyšetrovacou metódou. Za poskytnutú lekársku starostlivosť bol žalobca nútený zaplatiť 6004,25 Eur, ktorých preplatenie si uplatnil u žalovaného 1/ z titulu dojednanej poistnej zmluvy. Ten však ani po opakovaných výzvach nepristúpil k plneniu s tým, že na prípad žalobcu sa vťahuje výluka z poistenia preto jeho náklady preplatiť nemôže. Žalobca má za to, že poistná zmluva nebola individuálne dojednaná a výluka z poistenia uvedená v oddiele II, č.l17 VPP CPPK- Ta je neprijateľná a voči spotrebiteľovi neprimerane tvrdá. Skutočnosť, že žalovaný 1/ nepreplatí zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá klientom, ak došlo k ich ošetreniu, prípadne došlo ku komplikáciám v súvislosti s chorobou resp. úrazom ktorý vznikol 12 mesiacov pred začiatkom cesty poskytuje podľa žalobcu žalovanému 1/ neprimeranú výhodu na úkor spotrebiteľa. K postaveniu žalovaného 2/ žalobca uviedol, že ho považuje za pasívne vecne legitimovaného v tomto konaní, nakoľko mal svojvoľne zmeniť rozsah ponúknutého cestovného poistenia pred nástupom žalobcu na zájazd. Nezaplatením nákladov za zdravotnú starostlivosť, v lehote jej splatnosti sa žalovaný 1/ a 2/ dostal do omeškania, z ktorého dôvodu má žalobca popri istine právo na zaplatenia úrokov z omeškania.

4. Ako dôkaz označil žalobca žiadosť o zrušenie cestovného poistenia, záznam o sprostredkovaní, cestovné poistenie k platobným kartám klientov Tatra banky a.s., poistnú zmluvu, správu z vyšetrenia z 29.04.2015 A.. P. W. A.. B., email zo dňa 05.05.2015, vyúčtovanie z nemocnice z Egypta, prehľad úhrad, odvolanie z 19.05.2015, list žalovaného 1/ z 1.06.2015, sťažnosť žalobcu z 10.06.2015, vyjadrenie A.. B. z 17.09.2015, odpovede žalovaného 1/ z 16.07.2015 a odpoveď žalovaného 2/ z 13.07.2015. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu, jeho manželky i jeho ošetrujúcich lekárov A.. P. W. A.. B..

5. Žalovaný 1/ sa v písomným podaním zo dňa 01.03.2016 k veci vyjadril v tom zmysle, že nároky žalobcu neuznáva a žiada žalobu zamietnuť. Dôvodil, že žalobca odletel na zájazd 30.04.2015 napriek tomu že deň predtým mu bola okrem iného diagnostikovaná dyspepsia a začínajúca gastroenteritída. Správanie žalobcu, ktorý napriek zdravotným ťažkostiam vycestoval do zahraničia označil za priečiace sa ust. , teda vymykajúce sa povinnosti dodržať všeobecnú prevenčnú povinnosť. K okolnostiam týkajúcich sa uzatvorenia doplnkového cestovného postenia k platobnej karte prostredníctvom žalovaného 2/ ako sprostredkovateľa uviedol, že je pravdou, že toto poistenie bolo pôvodne ponúkane žalovaným 2/ prostredníctvom spoločnosti Allianz pričom neskôr začal žalovaný 2/ toto poistenie ponúkať prostredníctvom spoločnosti UNIQA, žalobca však nebol nútený aby k zmene doplnkového cestovného poistenia pristúpil. K žalobcom tvrdenej neprijateľnosti výluky z poistenia uviedol, že predmetná výluka je celosvetový štandard v poistných zmluvách, ktorých predmetom je cestovné poistenie. Jej zámerom je zamedziť špekulatívnemu správaniu poistených, ktorí by na úhradu lekárskych zákrokov využili lacnejšie komerčné poistenie na úhradu zákrokov za choroby ktoré si priniesli z domovskej krajiny a ktoré existovali už pred vycestovaním. Žalobcom napádaná výluka z poistenia, je upravená každou slovenskou komerčnou poisťovňou. Pokiaľ ide o dĺžku času počas ktorého sa kontroluje zdravie poisteného na slovenskom trhu ide štandardne o 9-24 mesiacov, teda časové obdobie upravené v VPP žalovaného 1/ je skôr na dolnej hranici sledovaného obdobia. Výluka z poistenia je podmienkou hlavného predmetu plnenia, preto v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa kontroluje len je transparentnosť a

nie neprijateľnosť. Výluka je vo VPP jasne a zrozumiteľne definovaná, žalobca sa mal možnosť s ňou oboznámiť.

6. V rámci repliky podaním z 04.09.2017 poukázal žalobca na skutočnosť, že pred vycestovaním bol ošetrujúcimi lekármi ubezpečený, že môže nastúpiť na dovolenku 30.04.2015, že jeho zdravotný stav nie je prekážkou a nie je akútny. Poistenie ponúkané žalovaným 1/ v znením VPP a v nich nachádzajúcej sa výluky oddiel II a č. l. 17 spôsobuje, že je pre poistenca prakticky nepotrebné, ak je dojednané na 12 mesiacov. Výluka síce obsahuje slovíčko súvisiace totiž na žalobcu vôbec neplatilo, nakoľko jeho návšteva lekára nesúvisela s jeho hospitalizáciou v Egypte. Žalobca špekulatívne nekonal, Egypt podľa žalobcu nie je destinácia kam by sa ktokoľvek dobrovoľne vybral realizovať operačný zákrok a to v malej provinčnej turistickej destinácii, ak by si mal žalobca slobodne vybrať, chcel by byť operovaný v nemocničnom zariadení na Slovensku kde jeho manželka 38 rokov pracuje, teda Národnom onkologickom ústave na Kramároch.

7. Žalovaný 1/ ako dôkazy označil a predložil Všeobecné poistné podmienky spoločností Allianz, ČSOB,AXA, Kooperativa, navrhol doplniť dokazovanie prizvaním znalca z príslušného oboru (súd nariadil znalecké dokazovania uznesením č. k. -173 z 05.12.2018 a ustanovil znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia MUDr. Jána Mihálika), v priebehu konania predložil súkromný znalecký posudok č. 68/2019, ktorý vypracoval prof. MUDr. Peter Labaš CSc., navrhol konfrontáciu oboch znalcov a preložil i zvukový záznam svojej asistenčnej služby.

8. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril písomne 25.02.2016 tak, že považuje nároky žalobcu za nedôvodné, nakoľko nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy na základe ktorej žalobca žiada poistné plnenie preto nemá kompetenciu prípadné poistné plnenie žalobcovi vyplatiť. Žalovaný 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní a žiada žalobu zamietnuť. V konaní sa ďalej vyjadril, že hoci poistenie sprostredkoval, bolo slobodnou vôľou žalobcu poistnú zmluvu za daných podmienok podpísať. Žalovaný 2/ neoznačil žiadne dôkazy ani žiadne dokazovanie nenavrhol.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami a to v rozsahu skutočností , ktoré boli v konaní sporné. Výsluch manželky žalobcu nakoniec realizovaný nebol nakoľko žalobca na ňom v priebehu konania napokon netrval.

10. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovaným nárok na zaplatenie poistného plnenia z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy, cestovné poistenie k platobným kartám klientov Tatra banky a.s. medzi žalovaným 1/ ako poisťovateľom na jednej strane žalobcom ako poisteným na strane druhej. Taktiež chce určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria prílohu dojednanej poistnej zmluvy.

11. Z poistnej zmluvy z 14.03.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným 1/ ako poistiteľom (čl. 13) súd zistil, že rozsah v zmluve dojednaného poistného krytia v rámci dojednaného cestovného poistenia k platobným kartám klientov banky predstavuje i poistenie liečebných nákladov (č.l. 3 bod 3.1 zmluvy). Prílohou zmluvy boli i Všeobecné poistné podmienky (ďalej len VPP CPPK-TA), pričom žalobca svojím podpisom na zmluve vyhlásil, že sa s obsahom VPP CPPK-TA v platnom znení oboznámil, prevzal ich, súhlasí s jej ustanoveniami bez výhrad, podmienkam poistenia porozumel, bol mu poskytnutý Formulár o podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy.

12. Z VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm. a) súd zistil, že výluku z dojednaného poistenia predstavujú liečené náklady keď liečebná starostlivosť súvisí s ochorením resp. úrazom ktoré existovali po dobu 12 predchádzajúcich mesiacov pred začiatkom cesty poisteného, prípadne s komplikáciami, ktoré sa vyskytnú pri liečbe ochorení a úrazov, ktoré nie sú zahrnuté do tohto poistenia.

13. Z VPP pre cestovné poistenie v zahraničí spoločností Kooperativa, ČSOB, AXA Allianz (čl.56 až 69) vyplývam že výluka z poistenia je upravená v rámci poskytovateľov na tunajšom komerčnom trhu nastavená viacmennej podobne tak, že poisťovne neposkytujú planenie ak ide o ošetrenia ktoré sú pokračovaním stavu pred poistením, a v čase uzatvorenia zmluvy bolo predvídateľné, resp. ak ošetrenie a liečebná starostlivosť súvisí s ošetrením ochorenia ktoré existovalo 12 mesiacov pred začiatkom poistenia resp. nastalo pred odjazdom do zahraničia (VPP Kooperativa čl. 56,57). Spoločnosť ČSOB vylučuje vo svojich VPP preplatenie liečebnej starostlivosti v súvislosti s ošetrením ochorenia ktoré

existovalo dokonca 24 mesiacov pred začiatkom poistenia, resp. ak sa jedná o kúpu liekov na chorobu diagnostikovanú už pred začiatkom vycestovania do zahraničia (čl.59,61). Spoločnosť Allianz vylučuje z poistného plnenia náklady spojené s liečbou akútnych chorôb pretrvávajúcich v čase začiatku poistnej cesty, ak na základe posudku lekára nie je cestovanie odporúčané (č.l.61).

14. Z lekárskej správy A.. A. P., ambulancia klinickej onkológie pohotovostná Klinika klinickej onkológie, Národný onkologický ústav z 29.04.2015 (č.l. 21) súd zistil, že žalobca sa dostavil na vyšetrenie z dôvodu náhlej pichľavej bolesti v bruchu. V priebehu dňa raňajkoval obedoval následne nastúpila bolesť, zastavené vetry, mal pocit návalov tepla, nezvracal ale nechutilo mu jesť, pri príchode na ošetrenie teplotu nemal, jednorazovo užil doma Algifen 20 kvapiek. V správe je zaznačené, že žalobca prekonal v detstve operáciu slepého čreva. Žalobcovi boli uskutočnené vyšetrenia RTG a USG i laboratórne vyšetrenie, kde len leukocyty boli pozitívne s diagnostickým záverom, dyspepsia. Snímok RTG abdomenu vyhodnotila A. . P. tak, že v tenkočrevných kľučkách šírky do 30 mm sú prítomné aj hladinky - nález RTG zodpovedá obrazu subileiózneho stavu. Lekársky záver bol počínajúca gastroenteritída, žalobcovi bol predpísaný Degan a Omeprazol, Smecta a diéta.

15. Z vyúčtovania (čl. 27) vystaveného žalobcovi dňa 02.05.2015 PORTGHALIB HOSPITAL súd zistil, že žalobcovi ňou bolo vyúčtované za realizované lekársku starostlivosť spolu 6004,25 Eur. Z detailov pohybu na účte žalobcu (čl. 28,29) vyplýva, že žalobca túto sumu uhrádzal postupne v troch častiach.

16. Z listu zo dňa 01.06.2015 adresovaného žalovaným 1/ žalobcovi súd zistil, že žalovaný 1/ skončil prešetrenie poistnej udalosti tak, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie z dôvodu, že došlo k naplneniu definície výluky z poistenia v zmysle VPP CPPK-TA.

17. Z výsluch žalobcu č.l 129-130 súd zistil, že ak by manželka nerobila v nemocnici by ani na vyšetrenie pred odletom nešiel. Celý deň pracoval a keď prišiel domov, bolel ho žalúdok, netrávilo mu. Manželka mu hovorila aby išli do nemocnice. Večer o 6-tej deň pred odletom mu došlo zle. Urobili mu RTG a ultrazvuk a dali mu infúziu, prezrel ho chirurg a internista, povedali, že všetko je v poriadku nič nevidieť na RTG. Chirurg povedal, že ultrazvuk ukazuje operáciu čo absolvoval pred 50 rokmi, kedy mu odstránili slepé črevo, ostala jazva, povedal mu ak sa bude cítiť dobre môže cestovať. Zbalili si s manželkou veci a ráno odcestovali. Cesta bola v pohode a na hoteli večer na ďalší deň po prílete ho to chytilo. Z hotela ich poslali do nemocnice urobili mu CT a tam zistili a bol akútne operovaný. Cestou na letisko nemal bolesti, odšoféroval ju žalobca sám, cítil sa dobre, ráno pred cestou zjedol maslové rožky s čajom, v Egypte o jedenástej po prílete ešte išli na obed na pláž, na večeru jedol hovädzie a ryžu s hranolkami, ryžu a hovädzie na šťave považuje za diétne, bezprostredne sa bolesti objavili až večer deň po prílete. Bolesti v Egypte boli kŕčovité a silné, boli iné ako tie čo mal pred odletom. Žalobca zdravotné ťažkosti tohoto druhu bežne nemá, od operácie slepého čreva v detstve chodí len na preventívne prehliadky a to každoročne. Na otázky žalovaného 2/ k spôsobu dojednania poistnej zmluvy uviedol, že ponuku dostal telefonicky, najprv nechcel nič meniť ale podmienky od žalovaného 1/ sa mu javili lepšie, poistenie bolo lacnejšie. Potvrdil, že pošta od žalovaného 2/ v ktorej mu oznamujú, že pôvodné poistenie môže zostať zachované mu bolo doručené.

18. Svedkyňa A.. A. P. na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že je internou lekárkou v Národnom onkologickom ústave, v deň vyšetrenia žalobcu mala službu, jeho manželku pozná, nakoľko u nich pracuje ako staničná sestra. Žalobca došiel s tým, že má vyfúknuté brucho, pobolievanie brucha, ktoré vzniklo v priebehu dňa, na základe týchto ťažkostí sa urobili laboratórne vyšetrenia a pre istotu na okolnosti, ktoré nasledovali, že mal žalobca odísť na dovolenku sa urobilo i sonografické vyšetrenie brucha. Svedkyňa prizvala i chirurga, čo je pri bolestiach brucha bežné. Ťažkosti pripisoval žalobca diétnej chybe. Pri vyšetrení od žalobcu zistila, že jedol kapustu, ktorá mohla tieto ťažkosti vyvolať. Čiže sa to pripisovalo diétnej chybe alebo nejakej inej infekčnej príčine. Svedkyňa nemala problém s tým, aby žalobca vycestoval na dovolenku, čo potvrdil i prizvaný chirurg, výsledky vyšetrení vrátane RTG nepoukazovali na závažný problém. Subileózny stav v odbornej terminológii znamená, že je problém na úrovni čreva, nie je to úplne špecifické aký problém môže byť, môže to byť zápal čreva, nehovorí presnú príčinu. Je to chorobný proces, vyvolaný viacerými chorobnými jednotkami, napr. aj pri diétnej chybe, hnačke môže byť vyplnené črevo tekutinami, môže tam byť zvýšená plynatosť. Samotný subileózny stav sa môže a nemusí preklenúť do stavu ileózneho, prípadné pozorovanie pacienta a následná kontrola závisí od klinického nálezu stavu pacienta, kebyže nemal žalobca stolicu, lekár by odporučil kontrolu pacienta, u žalobcu však v čase vyšetrenia nebolo nič prítomné. U žalobcu podľa svedkyne sa nejednalo

o subileózny stav jeho komplexné klinické vyšetrenie tomu nezodpovedalo. RTG záver, nie klinický záver. V ten deň stolicu žalobca mal, ak by mal nepriechodnosť čriev tak by ju nemal. Záverom jej vyšetrenia bola začínajúca gastroenteritída, pričom žalobcovi dala medikamenty a odporučila diétny režim, stav nehodnotila ako závažný natoľko aby nemohol vycestovať, žalobca sa jej na to pýtal i s manželkou. Svedkyňa o probléme žalobcu v Egypte počula ale domnieva sa, že jej diagnóza bola správna a zdravotné ťažkosti ktoré mal žalobca v Egypte nesúvisia s vyšetrením pred odletom.

19. Svedok A.. O. B. na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že je chirurgom v Národnom onkologickom ústave, v deň vyšetrenia žalobcu ho prizvala A.. P., žalobcu vyšetril (zistil čo žalobca jedol, či mal vetry, stolicu, vyšetril ho hmatom a fonendoskopom). Pozrel si výsledky vyšetrení sono a RTG, s tým, že pacient urobil diétnu chybu. Ohľadne cesty sa dohodli, že ho bude kontaktovať pred cestou, kde prebehol telefonát že stav je dobrý. Raz to bolo v noci a raz pred cestou. Ráno pred cestou cca o 5 hodine. Mal som zmeškaný hovor. Bolo zlepšenie stavu pacienta. Ráno pred cestu dostal informáciu o tom, že pacientovi sa stav zlepšil. Z pohľadu svedka stav žalobcu nebol na hospitalizovanie, ani na dohľad ani kľud na lôžku, bežne pacienti keď sa im nasadí diéta môžu ísť do práce. Svedok diagnostikoval žalobcovi taktiež začínajúcu gastroenteritídu, subileózny stav na ktorý mala poukazovať snímka RTG vylúčil, samotný snímok RTG je iba konštatácia bez toho aby bol pacient videný, ten snímok porovnáva s klinickým stavom pacienta. Subileózny stav je pracovná diagnóza, to je ťažko potvrdiť, subileózny stav je prechodná vec, ktorá je i po diétnej chybe, po zápale čreva, ktorá ustúpi. Svedok žalobcu vyšetril, brucho nebolo bolestivé ani nafúknuté, bola tam len drobná citlivosť, počúval funkčnosť čreva fonendoskopom, kde tieto zvuky sú iné pri subileóznom a iné pri ileóznom stave. Ileózny stav je iný stav, kde pacienta bolí celé brucho. Ileózny stav je úplná nepriechodnosť čriev, stav sa vyvíja postupne. Pacient má výrazne bolesti, ktoré neustupujú ani po infúzii. Je to stav pacienta, ktorý má vážne ťažkosti, čo nebol žalobcov prípad nakoľko jednak mal stolicu a deň po vyšetrení i vetry, samotná pichľavá bolesť brucha, ktorú svedok diagnostikoval mohla podľa neho mať pôvod v infekcii. Vzhľadom na zlepšenie stavu žalobcu, ktorého brucho tomu nezodpovedalo teda celkový klinický stav nezodpovedal subileóznemu stavu žalobcovi odporučil, že ak dôjde k zlepšeniu stavu, ustúpia bolesti, nie je dôvod aby nešiel na dovolenku. O operačnom zákroku žalobcu v Egypte sa dozvedel, za svojou diagnózou si stojí a nepovažuje zdravotné ťažkosti žalobcu za súvisiace s jeho ošetrením bezprostredne pred zájazdom.

20. Z písomného vyjadrenia A.. B. (čl. 32 ) z 17.09.2015 súd zistil, že žalobca nemal v deň odletu žiadne ťažkosti, teplotu, bolesti brucha či nevoľnosť jeho stav bol na vyšetrení 29.04.2015 uzavretý ako gastroenteritída po diétnej chybe, bolesti žalobcu po infúznej liečbe plne ustúpili, ťažkosti žalobcu pred odletom nemajú kauzálny súvis s ťažkosťami po prílete a počas vyšetrenia sa nedali predpokladať.

21. Zo zvykového záznamu nahrávky z 01.05.2015, ktorú zaznamenala asistenčná služba žalovaného 1/ súd zistil, že manželka žalobcu volala žalovanému1/ z Egypta ohľadne postupu z dôvodu náhlej zdravotnej komplikácie jej manžela, ktorý musel byť akútne operovaný pričom uviedla, že manžel je poistený u žalovaného 1/ pričom pred vycestovaním bol ošetrený na bolesť brucha, lekári mu ale odporučili vycestovať s tým že jeho ťažkosti do 24 hod odznejú. Informovala sa na možnosti preplatenia resp. finančnej účasti na vzniknutých nákladoch za zdravotnú starostlivosť.

22. Z lekárskej správy z 01.05.2015 vyhotovenej v nemocnici Portghalib Hospital v Marsa-Alam , súd zistil, že žalobca mal uviesť že 3 dni už trpí bolesťou brucha, u žalobcu bol po vyšetreniach diagnostikovaný ileózny stav (malá črevná obštrukcia), úplná konstipácia trvajúca 2 dni, preto bol akútne operovaný, žalobcovi bola počas operácie zistená mala črevná slučka priškrtená fibróznym pásom, teda zrasty v oblasti slepého čreva po operácii slepého čreva pred 50 rokmi.

23. Zo Znaleckého posudku číslo 915472-04/19 vypracovaného MUDr. Jánom Mihálikom znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia dňa 19.03.2019 na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. -173 z 05.12.2018 súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo vpracovať znalecký posudok k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu, jeho zdravotných ťažkostí dňa 29.4.2015, ktoré ho doviedli na lekárske vyšetrenie do NOÚ, ďalej posúdenie diagnostického a terapeutického postupu vyšetrujúcich lekárov NOÚ, a to internistky A.. A. P. a chirurga MUDr. O. B., ďalej posúdenie zdravotných ťažkostí žalobcu vzniknutých dňa 1.5.2015 na dovolenke v Egypte a posúdenie diagnostického - terapeutického postupu vrátane operačného zákroku a následnej pooperačnej starostlivosti, ktoré boli poskytnuté žalobcovi počas hospitalizácie od 01.05.2015 do

07.05.2015 v nemocnici Port Ghalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Na otázku aké zdravotné problémy boli p. Z. diagnostikované jednotlivými oddeleniami počas vyšetrenia dňa 29.apríla 2015, znalec odpovedal, že predbežný diagnostický záver doktorky P. bol Dyspepsia, t.j. porucha trávania. Pacienta odoslala na laboratórne vyšetrenie, kde sa zistilo 16,5 tisíc leukocytov, ostatné biochemické výsledky boli negatívne. Pacienta tiež odoslala na röntgen a sonografiu brucha, ktoré vykonala dňa 29.4.2019 o 21:01 hod. a 21:11 hod. röntgenologička A.. Š. F.-C. s týmto výsledkom: Rtg. brucha- natívna snímka postojačky: v subfrenických priestoroch /t.j. pod bránicou/ bez nálezu voľného vzduchu. Zvýšená plynová črevná náplň v.s. prevažne v tenkočrevných kľučkách šírky do 30 mm aj s prítomnými hladinkami- nález zodpovedá RTG obrazu sub - ileózneho stavu, Coíon /t.j. hrubé črevo/ vyplnené skybalami /t.j. stolicou/. Bez zjavných kalcifikačných zatienení v abdomen. Sonografia brucha bola so záverom: Žalúdok s väčším objemom anechogénneho v.s. retenčného obsahu. Prevažne v okolí pupka vizualizované črevné kľučky s tekutým obsahom, peristaltika živšia. Inak parenchymatózne orgány abdomen a cholecysta /t.j. žlčník/ bez evidentných patologických zmien v ultrazvukovom obraze. Na základe anamnézy, objektívneho klinického vyšetrenia pacienta, laboratórneho vyšetrenia, ďalej rtg. a ultrazvukového vyšetrenia brucha internistka MUDr. A. P. uzavrela daný klinický stav ako Algický abdominálny syndróm vs pri počínajúcej gastroenteritíde, rovnako stav pacienta po vyšetrení vyhodnotil i prizvaný chirurg Dolník. Na otázku, aby popísal, aký je rozdiel medzi klinickou diagnostikou a diagnostikou RTG, znalec odpovedal, že RTG vyšetrenie je vyšetrenie podporné. Základom klinickej diagnostiky je: Anaméza pacienta: rozhovor pacienta s vyšetrujúcim lekárom, ktorý sa cielene pýta na existujúce zdravotné ťažkosti, napr. pri bolestiach brucha, ich presný začiatok, čo im predchádzalo, aké jedlo a tekutinu a kedy naposledy pacient prijal, či neurobil nejakú diétnu chybu, aký charakter majú tieto bolesti, či sú stále alebo len občasné, či sú rovnaké alebo sa stupňujú, či sú kŕčovitého charakteru, tupé alebo ostré, či vyžarujú alebo sa šíria nejakým smerom, či mal vyšetrovaný už v minulosti podobné bolesti. Objektívne klinické vyšetrenie pacienta je nedeliteľnou súčasťou klinickej diagnostiky a prebieha kontinuálne tak, že lekár vyšetruje pacienta a popritom mu kladie cielené otázky, aby zistil čo najviac a najobjektívnejších anamnestických údajov. Pri klinickom vyšetrení pacienta postupuje lekár systematicky od hlavy až po päty s využitím svojich zmyslových orgánov. K stanoveniu konečnej prvotnej klinickej diagnózy teda dospeje lekár len po dôkladnom zhodnotení najmä anamnézy a objektívneho klinického vyšetrenia, a tiež po vyhodnotení výsledkov pomocných vyšetrení / rtg., USG, laboratórne a iné vyšetrenia. Na otázku: Popísať závažnosť diagnostikovaných zdravotných problémov žalobcu a bežný postup liečby, znalec odpovedal, že A.. P. po vyhodnotení anamnézy, klinického vyšetrenia pacienta a po posúdení pomocných vyšetrení /vyšetrenie krvi, rtg. snímka a sonografia brucha/ uzatvorila klinický stav ako Abdominálny algický syndróm vs pri počínajúcej gastroenteritíde. Privolaný chirurg A.. B. pacienta tiež vyšetril a po zhodnotení klinického stavu a pomocných vyšetrení nediagnostikoval subileózny až ileózny stav, ale sa stotožnil s diagnózou A.. P., teda že išlo o brušný bolestivý syndróm pravdepodobne na podklade začínajúcej gastroenteritídy. Tento diagnosticky postup internistky A.. P. a chirurga MUDr. B. hodnotím ako úplne štandardný. Pacientovi bola správne indikovaná infúzna spasmoanalgetická liečba 500 ml 5% glukózy s Deganom / liek proti nevoľnosti a zvracaniu / a s Omeprazolom / liek na utíšenie podráždeného žalúdka/. Na domov mu bola odporučená diéta, pri hnačke Smecta resp.Carbosorb a spasmoanalgetiká podľa potreby. Aj tento terapeuticky postup internistky A.. P. a chirurga A.. B. hodnotím ako bežný a štandardný: Na otázku: Uviesť, v súvislosti s akými zdravotnými problémami bol žalobca dňa 01.05.2015 operovaný, znalec odpovedal, Po krátkej predoperačnej príprave bol dňa 1.5.2015 vo večerných hodinách akútne operovaný pre nález obštrukcie /ilea/ tenkého čreva. Pri operačnej revízii sa po vyšetrení celej dutiny brušnej a oblasti malej panvy našiel fibrózny /väzivový/ pruh škrtiaci kľučku tenkého čreva s jej neistou vitalitou. Fibrózny pruh sa odstránil, čím došlo k uvoľneniu obštrukcie tenkého čreva. Na priškrtenú kľučku tenkého čreva sa opakovane po jej uvoľnení prikladali teplé vlhké rúšky, čím sa jej vrátila vitalita a táto kľučka tenkého čreva nemusela byť resekovaná /vyrezaná/. Na otázku popísať, či zdravotné problémy v súvislosti s ktorými bol žalobca dňa 29.05.2015 vyšetrený v NOÚ súvisia so zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých bol žalobca dňa 01.05.2015 operovaný, znalec odpovedal, že dňa 29.4.2015 bol u žalobcu zistený bolestivý brušný syndróm na podklade počínajúcej gastroenteritídy s najväčšou pravdepodobnosťou po diétnej chybe po konzumácii kapusty, ktorý mal veľmi priaznivý klinický priebeh, dobre zareagoval na spasmoanalgetickú liečbu a jeho príznaky rýchlo odzneli. Dňa 1.5.2015 dostal poobede žalobca brušné bolesti, ako sám uviedol, iného charakteru, boli kŕčovité a intenzívne, preto musel rýchlo vyhľadať lekársku pomoc. Svedčili pre vznik a rozvoj ileózneho stavu, čo sa aj potvrdilo po prijatí do egyptskej nemocnice PortGhalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Ide teda o dve klinicky rozdielne chorobné jednotky. V prvom prípade išlo o bolesti brucha na podklade gastroenteritídy pravdepodobne po diétnej chybe a po zjedení kapusty. Jej priebeh býva často benígny, t.j. po sprísnení diéty a po spasmoanalgetikách môžu klinické príznaky črevného dyskomfortu

ustúpiť do niekoľkých hodín, ako tomu bolo aj u žalobcu. Klinický rozvoj ileózneho stavu, t.j črevnej nepriechodnosti býva naproti tomu oveľa dramatickejší, nástup bolestí a nafúknutia brucha je zväčša veľmi rýchly v priebehu niekoľkých desiatok minút, postihnutý opakovane zvracia, cíti sa slabý, malátny, bolesti sa stupňujú, spravidla nereagujú promptne na analgetickú liečbu, pacient odmieta potravu, snaží sa čím skôr vyhľadať lekársku pomoc. Vyšetrenie dvoch lekárov internistky A.. A. P. a chirurga A.. O. B. dňa 29.4.2019 nekonštatovalo subileózny až ileózny stav, čo je vážna diagnóza a vyžaduje okamžitý príjem postihnutého na chirurgické oddelenie, intenzívnu, spočiatku konzervatívnu liečbu. Pri nezlepšení klinického stavu, resp. dokončení diagnostiky napr. urgetne vykonaným CT vyšetrením brucha v priebehu maximálne 2-3 hodín je indikovaná akútna operačná revízia, ako tomu bola u žalobcu pri jeho hospitalizácii dňa 1.5.2015 v nemocnici PortGhalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Na základe vyššie uvedených faktov preto konštatujem, že zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými bol žalobca dňa 29.04,2015 vyšetrený v NOÚ, nesúvisia so zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých bol žalobca dňa 01.05.2015 operovaný. Znalec ďalej uviedol ďalšie zistenia a to, že sa vrátil k objasneniu vzťahu a významu klinickej a rontgenologickej diagnostiky. Každý vyšetrujúci lekár musí vo svojej správe popísať anamnézu, svoje klinické vyšetrenie pacienta a všetky pomocné vyšetrenia a závery vyšetrení ďalších lekárov. Takýmto spôsobom opísala presne a doslovne vo svojom náleze dňa 29.4.2015 pri vyšetrení žalobcu aj A.. A. P. jednak sonografiu a jednak natívny snímok brucha so závermi rontgenologičky A.. S. F.-C., ktorá hovorí o UZ /ultrasonografickom/ obraze žalúdku s väčším objemom anechogénneho vs retenčného obsahu, ďalej o UZ obraze črevných kľučiek s tekutým obsahom a tiež o RTG obraze subileózneho stavu. A..P. a aj MUDr. B. správne vyhodnotili klinický nález žalobcu dňa 29.4.2015, pretože o diagnóze pacienta rozhoduje v prvom rade jeho anamnéza, vývoj a priebeh jeho zdravotných problémov a najmä klinické vyšetrenie , určite nie UZ obraz alebo RTG obraz, ktoré ako morfologické nálezy nemôžu samotné v žiadnom prípade viesť k stanoveniu klinickej diagnózy. Ako hovorili starí klinici, neoperuje sa rtg. snímok, ale živý ľudský organizmus. Preto niet žiadneho dôvodu na preceňovanie významu pomocných vyšetrení vykonaných v tomto prípade dňa 29.4.2015 rontgenologičkou A.. S. F.- C.. Ďalej zdôraznil, dôležitý fakt, vyplývajúci z operačného nálezu. Po odstránení škrtiaceho pruhu sa podarilo operatérovi prikladaním teplých vlhkých rúšok oživiť priškrtenú kľučku tenkého čreva. Z tohto jednoznačne vyplýva, že táto kľučka tenkého čreva nemohla byť priškrtená viac ako 4-6 hodín, pretože pri jej dlhšej strangulácii / priškrtení / by došlo v dôsledku ischémie / neprekrvenia/ k jej odumretiu - k nekróze. Kľučka by mala tmavofialovú až hnedočiernu farbu alebo by mohla byť už prasknutá a jej vyliaty obsah by spôsobil závažnú komplikáciu - zápal pobrušnice. Musela by byť preto resekovaná / odstránená/, čo by viedlo jednak k predĺženiu operácie a jednak k dlhšiemu liečeniu v pooperačnom období. Celý diagnostický a terapeutický postup internistky A.. P. a chirurga MUDr. B.D. vyhodnotil znalec ako úplne štandardný používaný bežne v slovenských zdravotníckych zariadeniach. Napokon uviedol, že Po appendektómii rovnako ako aj po inej operácii brucha môžu vzniknúť u pacienta zrasty v dutine brušnej, a to najmä v operačnom lôžku a jeho okolí. U niektorých pacientov môžu však vzniknúť zrasty už veľmi skoro po prvej brušnej operácii a prejavia sa vznikom ileózneho stavu a nutnosťou novej operácie za 4-6 mesiacov a výnimočne aj skôr. Častejší je však ich pomalý vývoj trvajúci viacero rokov, niekedy sa prejavia prvý- krát formou ileózneho stavu až za desiatky rokov, čo bol aj prípad nášho žalobcu.

24. Zo Znaleckého posudku číslo 68/2019 vypracovaného znalcom prof. MUDr. Petrom Labašom znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia dňa 20.06.2019 na základe žiadosti zadávateľa - žalovaného 1/ súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo vpracovať znalecký posudok k zraneniam žalobcu Na otázku aké zdravotné problémy boli p. Z. diagnostikované jednotlivými oddeleniami počas vyšetrenia dňa 29.apríla 2015, znalec odpovedal, že počas vyšetrenia dňa 29.04.2015 mal menovaný bolesti brucha, pocit napätia, živú úsilnú peristaltiku, nechutenstvo, všetko príznaky, ktoré sú typické pre počínajúci stav črevnej nepriechodnosti. Na otázku, aby uviedol v súvislosti s akými zdravotnými problémami bol p. Z. dňa l. mája 2015 operovaný v Egypte, znalec odpovedal, že dňa 01.05.2015 bol operovaný pre rozvinutý stav črevnej nepriechodnosti zrastom, ktorý sa vyvinul po predchádzajúce operácii slepého čreva. Na otázku, aby popísal, či zdravotné problémy popísané na vyšetrení dňa 29.apríla 2015 majú súvis s operáciou p. Z. zo dňa 1. mája 2015, znalec odpovedal, že všetky zdravotné problémy a laboratórne vyšetrenia majú jednoznačný súvis s operáciou P. Z. zo dňa 01.05.2015. Na otázku: uveďte, či postup pri diagnostike A.. A. P. a A.. O. B. na vyšetrení zo dňa 29. apríla 2015 bol správny. Znalec odpovedal, že postup pri diagnostike A.. P. a A.. B. bol správny stým "rozdielom, že pri daných vyšetreniach je rozhodne vhodné pacienta hospitalizovať, zaviesť nazogastrickú sondu, nasadiť plnú infúznu liečbu a rozhodne vylúčiť lieky na tlmenie bolesti, ktoré tlmia, prekrývajú klinickú symptomatológiu (ide o štandardný postup, ktorý nazývame drip and suck v anglickej literatúre). Jednoznačne konštatujem, že pacient

mal byť upozornený, že je absolútne nevhodné nasledujúci deň vycestovať do zahraničia a ešte do takej lokalizácie, kde hygienické a stravovacie návyky sú diametrálne odlišné od domáceho prostredia. I keby mal potvrdenú len gastrenteritídu mal by byť hlavne niekoľko dní na absolútnej diéte a to doma a nie v zahraničí. Na otázku: Popíšte príznaky gastroenteritídy (GEA), ako aj uveďte či Z.. Z. mal v čase vyšetrenia dňa 29. apríla 2015 príznaky GEA, znalec odpovedal, že Typickými príznakmi gastroenteritídy sú: hnačky, zvracanie, difúzna brušná bolesť, pridružuje sa teplota a dehydratácia, synonymum pre gastroenteritídu je infekčná hnačka. Príčinou najčastejšie býva nevhodne pripravená strava, pitie kontaminovanej vody a kontakt s infikovanou osobou. Najtypickejšími klinickými príznakmi býva zvracanie, hnačky a príznaky infekcie. Na otázku: Popíšte a uveďte či je nález "hladiniek" na RTG typickým príznakom pre gastroenteritídu alebo pre subileózny /ileózny stav, znalec odpovedal, že nález hladiniek na RTG sú typickým počínajúcim príznakom svedčiacim pre sub až ileózny stav. Drobné hladinky sa však môžu vyskytnúť i pri gastroenteritíde, kde však dominuje zvracanie a hnačky. Na otázku : Popíšte príznaky subileózneho stavu, tiež v nadväznosti na "hladinky" na RTG, neodchádzajúce vetry a bolesť brucha, znalec odpovedal, že pacient pri vyšetrení 29.04.2015 nezvracal, nemal chuť do jedla, mal zastavené vetry a nemal ani najmenšie príznaky infekcie, mal pocit smädu a spontánne močil. Na otázku: Uveďte, či výsledky vyšetrenia dňa 29. apríla 2015 predstavujú príznaky subileózneho stavu alebo gastroenteritídy, znalec odpovedal, že všetky výsledky vyšetrenia dňa 29.04.2015 svedčia pre sub ileózny stav a nie pre gastroenteritídu. Na otázku: Uveďte, či by ste ako Znalec schválil, odporučil odlet, pokiaľ by bol prítomný subileózny /ileózny stav na vyšetrení dňa 29. apríla 2015, znalec odpovedal, že na základe vyšetrenia zo dňa 29.04.2015 by som nielenže neodporučil odlet, ale pacient vyžadoval hospitalizáciu. Na otázku: Popíšte možnosti, príp. spôsobu vzniku a rozvoju strangulačného ileu, znalec odpovedal, že v zásade pri rozvoji ileu ak jeho priebeh je bezbolestný by odporučil konzervatívny postoj (drip and suck).

25. Z konfrontácie znalcov MUDr. Labaša a MUDr. Mihálika na pojednávaní 24.01.2020, súd zistil, že obaja primárne stoja za závermi, ktoré popísali v predložených znaleckých posudkoch. Znalec Mihálik stav žalobcu pred vycestovaním uzavrel tak, že viacmennej súhlasil s diagnózami, ktoré stanovila p. doktorka P. a doktor B., dietetická chyba po zjedení kapusty, pri vyšetrení žalobcu by postupoval obdobne a ak by sa cítil dobre nemal by problém s tým, aby na dovolenku vycestoval. Diagnóza, ktorá bola stanovená 1.5. 2015 pri operácii je iného charakteru, sú to dve rozdielne chorobné jednotky, pokiaľ by mal pacient ileózny stav už 29.5. nebol by schopný vycestovať, subileózny stav je pracovná diagnóza, sa môže upraviť aj spontánne. Znalec Labaš trval na tom, že už pred vycestovaním šlo u žalobcu o počiatočný ileus, ktorý bol jednoducho zle diagnostikovaný, a bolesti boli len potlačené medikamentóznou liečbou, čo spomalilo jeho nástup, šlo preto podľa znalca Labaša o úplne zlý postup, kde by v žiadnom prípade neodporučil vycestovať žalobcovi ale by ho ihneď hospitalizoval. Obaja znalci sa zhodli, že diagnóza ileiózny stav resp. subileiózny stav sú diagnózy učebnicové, že nie je možné ich posúdiť len zo snímkov RTG ale len komplexne po klinickom vyšetrení pacienta. Podľa znalca Labaša RTG snímky, ukazujú jednoznačne príznaky rozvíjajúcej sa črevnej nepriechodnosti, na druhej strane pripustil, že hladinky na RTG sa môžu vyskytnúť i pri gastroenteritíde a i keby tam bola len rozvíjajúca sa gastroenteritída, žalobca by predsa nemal cestovať do zahraničia, trval na tom, že ileus sa začal vyvíjať už pred vycestovaním, to že obaja vyšetrujúci lekári dospeli k inému záveru si vysvetliť nevie ale stáva sa to bežne. Znalec Mihálik, konštatoval, že i ak by vychádzal z názoru znalca Labaša, že črevo žalobcu malo byť stlačené resp. pritlačené, teda teoreticky mohlo sa tento stav vyvíjať 50 rokov (od operácie apendixu), bolo by ťažké vyhodnotiť , či sa jednalo o pritlačené črevo, ktoré žalobcovi spôsobilo pnutie, a následne sa mu prilepšilo, alebo to bol syndróm po zjedení kapusty, to že bol rizikový, lebo je po operácii slepého čreva, je jasné, napriek tomu je ťažko spraviť klinický záver ak pacienta osobne nevyšetril o pritlačení čreva už 29.05.2015 len zo snímky RTG, resp. presne určiť kedy k tomuto pritlačeniu došlo, lebo k tomu reálne mohlo dôjsť až 01.05.2015. Pacientov so syndrómom dráždivého čreva nie je možné všetkých ihneď hospitalizovať, ak ich ťažkosti po infúznej liečbe neustúpia a stav sa dramaticky zhorší pristupuje sa k tejto možnosti, čo nebol prípad žalobcu.

26. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

27. Podľa (ďalej len ""), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

28. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

30. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.22.

31. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa , Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti ,b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nieje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ""), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

35. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

36. Podľa , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

37. Podľa , Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

38. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

39. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

40. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

41. Podľa veta prvá, , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

42. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení účinnom po 31.januára 2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 16.06.2015 bola 0,05 %, výška úrokov z omeškania je preto 5,05%.

45. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený nárok má základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na poskytnutie poistného plnenia v zmysle medzi žalobcom a žalovaným 1/ dojednanej poistnej zmluvy z titulu poistnej udalosti, ktorá nastala v zahraničí, preto žalobca v konaní má postavenie spotrebiteľa.

46. Ako prvé sa zaberal súd otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, kde vyhodnotil, že nakoľko nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje oba svoje nároky nie je nositeľom právnej povinnosti v tomto spore. Tvrdenia žalobcu , že žalovaný 2/ mal svojvoľne zmeniť podmienky cestovného poistenia jednak nemajú žiaden vplyv na záver, že žalovaný 2/ nie je účastníkom zmluvného vzťahu , rovnako však neboli ani preukázane, žalobca podpísal poistnú zmluvu dobrovoľne, bez nátlaku, svojím podpisom na zmluve potvrdili že sa s jej obsahom oboznámil a to i vrátane VPP CPPK-TA, to že žalobcovi bol žalovaným 2/ doručený list v ktorom mu oznamuje , že k zmene poistenia nemusí pristúpiť, žalobca potvrdil v rámci svojho výsluchu na pojednávaní. Z uvedených dôvodov súd námietke žalovaného 2/ o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol ( výrok I).

47. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vyslovenie neplatnosti ustanovenia všeobecných poistných podmienok súd konštatuje, že u žalobcu v postavení spotrebiteľa existuje naliehavý právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúci exlege z (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2019, sp. zn. ).

48. K otázke žalobcom tvrdenej neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm. a) v časti označenej ako výluky poistenia má súd za to, že dojednanie, že výluku z poistenia predstavujú liečené náklady keď liečebná starostlivosť súvisí s ochorením resp. úrazom ktoré existovali po dobu 12 predchádzajúcich mesiacov pred začiatkom cesty poisteného, prípadne s komplikáciami, ktoré sa vyskytnú pri liečbe ochorení a úrazov, ktoré nie sú zahrnuté do tohto poistenia, nemožno považovať ani za neprijateľné ,ani za netransparentné a teda ani za neplatné. Ustanovenie ako také je zaradené v osobitnej časti VPP CPPK-TA, je prehľadné a jasné a z jeho obsahu je možné zreteľne pochopiť jeho následky. Je pravdou, že nejde o individuálne dojednané ustanovenie, ktorého obsah mal možnosť žalobca ovplyvniť, minimálne mal však možnosť, napokon sám svojim podpisom na poistnej zmluve potvrdil, že sa s prílohou k poistnej zmluve oboznámil a súhlasil s ňou bez výhrad, takto koncipovanú zmluvu, pokiaľ sa mu podmienky výluky zdali nevýhodné nepodpísať. Námietky žalobcu ohľadne toho, že takéto zmluvné podmienky mu boli svojvoľne zmenené žalovaným 2/ neboli v konaní preukázané, súd ich preto vyhodnotil ako nedôvodné, pričom je potrebné podotknúť, že od priemerne rozumného človeka je možné očakávať , že pred podpisom zmluvy si túto aspoň prečíta, a to minimálne v rozsahu, ktorý sa týka možnej výluky z poistenia. To, že žalobca tak pravdepodobne neučinil, resp. sa spoliehal, že oproti pôvodne dojednanej zmluve nedošlo k žiadnej zmene nie je dôvodom na vyhlásenie výluky z poistenia za neprijateľné a neplatné, a to preto, že ide o štandardnú podmienku ktorú ma v zmluvách každá komerčná spoločnosť poskytujúca cestovné poistenie k platobným kartám (napr. Kooperativa, AXA, ČSOB), taktiež preto, že výluka z poistenia je podmienkou hlavného predmetu plnenia preto v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa kontroluje len je transparentnosť, podmienku transparentnosti napadnutá zmluvná podmienka podľa súdu z vyššie uvedených dôvodov spĺňa. ( pozri rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-96/14 Van Hove). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Súd však nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by predmetný článok Všeobecných poistných podmienok vyvolával hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Rovnako súd nemá za to, že ide o neurčitú zmluvnú podmienku alebo podmienku, ktorá by bola v rozpore s účelom zákona (o poistných zmluvách). Vo výroku III, súd preto zamietol žalobu v časti nároku žalobcu na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky. Nad rámec súd poznamenáva, že i keď dojednanú výluku z poistenie nepovažuje za neplatnú, toto ustanovenie poistnej zmluvy by malo byť vykladané v zmysle ust teda spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Priemerný spotrebiteľ nevie vyhodnotiť mieru rizika spojeného s akýmkoľvek vyšetrením pred vycestovaním a jeho dopady na prípadnú aplikáciu výluky z poistenia, čo má zrejmý dopad i na vyhodnocovanie jeho povinnosti

dodržiavať všeobecnú prevenčnú povinnosť, preto výluky by mali štandardne byť vykladané tak, pokiaľ toto nevyplýva jednoznačne z ich obsahu, že to, či liečebné náklady resp. liečebná starostlivosť súvisí s ochorením resp. úrazom ktoré existovali pred vycestovaním, majú sa odvíjať striktne od odporúčaní resp. povolenia vycestovať ošetrujúcim lekárov. V prípade žalobcu bolo mu povolenie na vycestovanie oboma ošetrujúci lekármi dané, pred odletom a následne o deň po ňom sa cítil úplne bez problémov preto nemal dôvod sa domnievať , žeby jeho zdravotný stav mohol do budúcna predstavovať možné riziko prípadnej výluky z poistenia, resp. bol takej povahy aby na dovolenku nenastúpil.

49. Medzi stranami sporu zostalo po vyriešení námietky žalobcu 2/ ako i otázky žalobcom tvrdenej existencie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v dojednanej zmluve sporné, či žalovaný1/ dôvodne pristúpil k uplatneniu výluky na prípad žalobcu v zmysle VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm. a) a žalobcovi poistné plnenie z tohto dôvodu nepriznal. Nebolo sporné, že žalobca 29.04.2015, teda deň pred odletom na dovolenku dostal pichľavé bolesti brucha a podstúpil vyšetrenie, kde ošetrujúci lekár internista a chirurg jeho stav uzavreli ako začínajúcu gastroenteritída, nasadili mu infúznu a medikamentóznu liečbu a odporučili mu, v prípade, že jeho bolesti ustúpia vycestovať. Dňa 01.05.2015 dostal žalobca už v zahraničí silné kŕčovité bolesti brucha, ktoré popisoval ako iné ako tie pre ktoré navštívil lekárov v Bratislave , následne bol akútne operovaný s diagnózou ileus. Nebolo sporné, že dňa 01.05.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla žalobcovi škoda. Žalovaný 1/ sa v konaní snažil preukázať, že zdravotné problémy žalobcu začali už pred odletom, len boli ošetrujúcimi lekármi zle diagnostikované, a teda že jeho ošetrenie v Egypte súviselo s zdravotnými problémami pred nástupom na dovolenku , pričom v zahraničí došlo len k ich zhoršeniu.

50. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalovaný 1/ pri odôvodní výluky z poistenia vychádzal zo svojho interného posúdenia lekárskych správ žalobcu podľa ktorých pred odletom trpel dyspepsiou - tráviace ťažkosti a bol mu zistený subileózny stav na snímke RTG brucha. S postupom žalovaného sa však súd nestotožňuje. Z lekárskych správ, na ktoré sa žalovaný 1/ odvolával jednoznačne nevyplýva, že bolesti žalobcu a ich ošetrenie pred odletom mali súvis s ošetrením žalobcu v zahraničí, kde mu bol diagnostikovaný ileus teda úplnú obštrukcia čriev.

51. V konaní nebolo sporné, že 29.05.2015 vo večerných hodinách pred odletom, sa žalobca dostavil s pichľavými bolesťami brucha na vyšetrenie, s tým že ho komplexne vyšetrila internistka i chirurg a zhodne stanovili u žalobcu zistený bolestivý brušný syndróm na podklade počínajúcej gastroenteritídy s najväčšou pravdepodobnosťou po diétnej chybe po konzumácii kapusty, ktorý mal veľmi priaznivý klinický priebeh tráviace ťažkosti , začínajúca gastroenteritída. Obaja ošetrujúci lekári svoj postup popísali i v rámci svedeckej výpovede, kde najmä chirurg Dolník, popisoval ako prebieha vyšetrenie a čo všetko pri vyhodnocovaní bolesti žalobcu zobral do úvahy. Vysvetlil, rovnako ako doktorka P. rozdiel medzi subileóznym a ileóznym stavom a uviedol, že brucho nebolo bolestivé ani nafúknuté, bola tam len drobná citlivosť, počúval funkčnosť čreva fonendoskopom, kde tieto zvuky su iné pri subileóznom a iné pri ileóznom stave, kedy ma pacient také bolesti, že mu nepomôže ani infúzia , samotná pichľavá bolesť brucha ktorú svedok diagnostikoval mohla podľa neho mať pôvod v infekcii, obaja lekári diagnózu subileózneho stavu 29.05.2015 u žalobcu na základe jeho klinického vyšetrenia vylúčili. Lekári i znalci sa zhodli i na tom, že suileózny stav resp. ileózny stav sú takzvané pracovné ,učebnicové diagnózy, samotný subileozny stav môže byť konštatovaný i pri bežnej zápche, infekcii čreva má prechodný charakter, časom môže ustúpiť a nemusí byť predzvesťou stavu ileózneho, teda úplnej črevnej nepriechodnosti. Znalec Mihálik vo svojom znaleckom posudku uvádza, že obaja ošetrujúci lekári, správne vyhodnotili klinický nález žalobcu dňa 29.4.2015, (teda sa jasne vyjadril, že ich diagnostika bola správna) pretože o diagnóze pacienta rozhoduje v prvom rade jeho anamnéza, vývoj a priebeh jeho zdravotných problémov a najmä klinické vyšetrenie , určite nie UZ obraz alebo RTG obraz, ktoré ako morfologické nálezy nemôžu samotné v žiadnom prípade viesť k stanoveniu klinickej diagnózy. Tiež uvádza, že dňa 29.4.2015 bol u žalobcu zistený bolestivý brušný syndróm na podklade počínajúcej gastroenteritídy s najväčšou pravdepodobnosťou po diétnej chybe po konzumácii kapusty, ktorý mal veľmi priaznivý klinický priebeh, dobre zareagoval na spasmoanalgetickú liečbu a jeho príznaky rýchlo odzneli. Dňa 1.5.2015 dostal poobede žalobca brušné bolesti, ako sám uviedol, iného charakteru, boli kŕčovité a intenzívne, (teda nie pichľavé ako v Bratislave) preto musel rýchlo vyhľadať lekársku pomoc. Svedčili pre vznik a rozvoj ileózneho stavu, čo sa aj potvrdilo po prijatí do egyptskej nemocnice PortGhalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Ide teda o dve klinicky rozdielne chorobné jednotky. V prvom prípade išlo o bolesti brucha na podklade gastroenteritídy pravdepodobne

po diétnej chybe a po zjedení kapusty. Jej priebeh býva často benígny, t.j. po sprísnení diéty a po spasmoanalgetikách môžu klinické príznaky črevného dyskomfortu ustúpiť do niekoľkých hodín, ako tomu bolo aj u žalobcu. Klinický rozvoj ileózneho stavu, t.j črevnej nepriechodnosti býva naproti tomu oveľa dramatickejší, nástup bolestí a nafúknutia brucha je zväčša veľmi rýchly v priebehu niekoľkých desiatok minút, postihnutý opakovane zvracia, cíti sa slabý, malátny, bolesti sa stupňujú, spravidla nereagujú promptne na analgetickú liečbu, pacient odmieta potravu, snaží sa čím skôr vyhľadať lekársku pomoc. Vyšetrenie dvoch lekárov internistky A.. A. P. a chirurga A.. O. B. dňa 29.4.2019 nekonštatovalo subileózny až ileózny stav, čo je vážna diagnóza a vyžaduje okamžitý príjem postihnutého na chirurgické oddelenie, intenzívnu, spočiatku konzervatívnu liečbu. Pri nezlepšení klinického stavu, resp. dokončení diagnostiky napr. urgetne vykonaným CT vyšetrením brucha v priebehu maximálne 2-3 hodín je indikovaná akútna operačná revízia, ako tomu bolu u žalobcu pri jeho hospitalizácii dňa 1.5.2015 v nemocnici PortGhalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Na základe vyššie uvedených faktov konštatoval, že zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými bol žalobca dňa 29.04,2015 vyšetrený v NOÚ, nesúvisia so zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých bol žalobca dňa 01.05.2015 operovaný.

52. Žalovaný 1/ sa so závermi znalca ošetrujúcich lekárov i znalca Mihálika nestotožňoval, mal za to, že síce snímku RTG nie je možné vyhodnocovať samostatne ale ak žalobcovi bol v Egypte diagnostikovaný ileus, ten sa zaiste rozvíjal už pred odletom teda už 29.05.2015, pričom v prípade žalobcu nemal dramatický priebeh, preto sa prejavil až ťažkosťami v Egypte, pričom prítomnosť ileu v Egypte predstavuje jasné potvrdenie nesprávnosti diagnostiky pri vyšetrení 29.04.2015, žalovaný 1/ sa domnieva , že na základe snímky RTG mali ošetrujúci lekári zvážiť hospitalizáciu žalobcu a nepovoliť mu vycestovať a to ani v prípade, žeby žalovaný 1/ pripustil, že bolesti brucha žalobcu boli podmienené začínajúcou gastroenteritídou, čo mu mal potvrdiť i Z.. X. S. Z..B. (teda doktor farmácie, č.l.233, bod 34 vyjadrenia žalovaného 1/) ktorý poskytol žalovanému 1/ odborné vyjadrenie (to však nebolo súdu doručené, a ani vypracované v zmysle návrhu strany podľa ( "Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.") z ktorého pri vypracovaní posudku čerpal i MUDr. Labaš, (ten vo svojom posudku dokonca hovorí, že bol prizvaný A., S., znalec, nie je zrejmé z akého odboru ani kto ho prizval ani či ide o znalca, okolnosti okolo odborného vyjadrenia s ktorým mal znalec pracovať vyznievajú preto viac ako zmätočne a nedôveryhodne). V prípade žalovaného 1/ nebol teda dodržaný postup podľa a rovnako nebolo možné vyhodnotiť ani odbornú spôsobilosť, pána X. S., ako doktora farmácie bez posúdenia, či osoba, ktorá má vyjadrenie vypracovať, je v danej problematike dostatočne odborne zdatná, a či skúsenosti alebo vedomosti tejto osoby poskytujú záruku správnosti záverov uvedených v odbornom vyjadrení. Nebolo preto ani účelné brať jeho závery za hodnoverné a prihliadať na ne, nakoľko nebolo možné z podkladov , ktoré žalovaný 1/ poskytol súdu overiť o akého odborníka v prípade pána S. ide, nebol účelný ani jeho výsluch, napokon žalovaný 1/ na ňom nakoniec ani netrval a to ani potom, čo konfrontácia znalcov A. a P. nepriniesla do prípadu nové skutočnosti. Znalec Labaš, ktorý dospel k úplne odlišným záverom ako znalec ustanovený súdom i žalobcovi ošetrujúci lekári, v závere znaleckého posudku konštatuje, že všetky diagnostické postupy boli správne ale na základe vykonaných vyšetrení sonografia, RTG v stoji a klinického vyšetrenia ide o typický počínajúci sa postupne sa rozvíjajúci stav črevnej nepriechodnosti, pričom pruh, ktorý postupne zaškrcoval kľučku vznikol po predchádzajúcej operácii slepého čreva, uzavrel že zdravotné problémy žalobcu jednoznačne vznikli už pred vycestovaním a v Egypte sa jeho stav len zhoršil a jeho prepuknutie oddialilo užitie liekov na utíšenie bolesti.

53. Súd mal za preukázané, že žalobca bol pred odletom vyšetrený na pichľavú bolesť brucha, ktorú ošetrujúca internistka i prizvaný chirurg vyhodnotili po komplexnom vyšetrení, pri ktorom brali v úvahu i informáciu, že žalobca mal ako dieťa operované slepé črevo, ako počiatočnú gastroenteritídu s tým, že ak stav žalobcu bude priaznivý nič mu nebráni vycestovať. Obaja vylúčili prítomnosť subileózneho resp. ileózneho stavu, na ktoré poukazovalo len podporné vyšetrenie RTG, pričom celkový klinický stav pacienta tejto diagnóze nezodpovedal. Diagnózu stanovenú ošetrujúcimi lekármi nespochybnil ani znalec Mihálik, ktorý ich celý postup (diagnostiku i navrhovanú liečbu) vyhodnotil ako správny a úplne štandardný. Bolo taktiež nesporné, že bolesti brucha žalobcu, ktoré nastúpili 01.05.2015, teda deň po príchode na dovolenku boli iného charakteru, boli kŕčovité a oveľa intenzívnejšie, sám žalobca ich vyhodnotil na návštevu lekára, i keď pri ťažkostiach v Bratislave by lekára dobrovoľne ani nenavštívil, keby na tom netrvala manželka. Znalec Mihálik, uzavrel, že v prípade bolestí žalobcu pred vycestovaním a následne po ňom, ide o dve klinicky rozdielne chorobné jednotky (rovnaký názor mali i obaja ošetrujúci lekári žalobcu). V prvom prípade išlo o bolesti brucha na podklade gastroenteritídy pravdepodobne po

diétnej chybe kedy klinické príznaky črevného dyskomfortu ustúpia zväčša do niekoľkých hodín, ako tomu bolo aj u žalobcu, naproti tomu bolesti v Egypte, ktorých výsledkom bola diagnóza ileus teda črevná nepriechodnosť, nastúpili náhle, pričom vysvetlil, že to vplýva z operačného nálezu nakoľko po odstránení škrtiaceho pruhu sa podarilo operatérovi prikladaním teplých vlhkých rúšok oživiť priškrtenú kľučku tenkého čreva. Z tohto jednoznačne vyplýva, že kľučka tenkého čreva nemohla byť priškrtená viac ako 4-6 hodín, pretože pri jej dlhšej strangulácii / priškrtení / by došlo v dôsledku ischémie / neprekrvenia / k jej odumretiu - k nekróze. Kľučka by mala tmavofialovú až hnedočiernu farbu alebo by mohla byť už prasknutá a jej vyliaty obsah by spôsobil závažnú komplikáciu - zápal pobrušnice. Musela by byť preto resekovaná /odstránená/, čo by viedlo jednak k predĺženiu operácie a jednak k dlhšiemu liečeniu v pooperačnom období. Zo znaleckého posudku doktora Labaša naopak nevyplýva jeho tvrdenie o jednoznačnom súvise ťažkostí žalobcu pred odletom s ťažkosťami po odlete. Z jeho záverov nie je možné odvodiť, na základe čoho dospel k záveru, že prípadná črevná nepriechodnosť mala u žalobcu nastať už 29.05.2015 resp. dokonca skôr no mala len pomalý priebeh, a vyústila do nepriechodnosti úplnej ,nakoľko k tejto otázke sa vôbec nevyjadril, len odkázal na odborné vyjadrenie bližšie neurčenej osoby pána X. S. s ktorým sa plne stotožnil. Taktiež jeho posudok nepreukazuje jednoznačný záver , žeby podporný snímok RTG ktorý posudzovali ošetrujúci lekári mal napovedať, že u žalobcu začína črevná nepriechodnosť, ktorá mala následne vyústiť v úplnú črevnú nepriechodnosť, keď síce konštatoval, že natívna snímka v stoji urobená 29.04.2015 o 21,01 hod. konštatuje, že voľný vzduch nie je prítomný, zvýšená plynová črevná náplň v kľučkách tenkého čreva šírky do 30mm s prítomnými hladinkami a nález zodpovedá RTG obrazu subileózneho stavu), hrubé črevo vyplnené tvrdou stolicou, na druhej strane pripúšťa, že nález hladiniek na RTG sa vyskytuje i v prípade začínajúcej gastroenteritídy, ktorú však úplne vylúčil aj napriek tomu, že žalobcu nemal možnosť klinicky vyšetriť s tým, že žalobca nemal podľa neho jej prejav lebo netrpel známkami infekcie, aj napriek tomu že laboratórne vyšetrenie leukocytov žalobcu bolo jediné pozitívne (čo vyplýva zo správy lekárky P. i znaleckého posudku znalca Mihálika) s odôvodnením, že pacient nemal hnačku, čo je sprievodným javom gastroenteritídy, pričom i pri čiastočnom upchatí čriev môže mať pacient hnačku, resp. pri neúplnej nepriechodnosti môže i zvracať teda mať podobné symptómy. Taktiež k možnej gastroenteritíde v rámci konfrontácie znalcov len úsmevne podotkol, že neviem čo je diétna chyba, a že jesť kapustu už staré babky vedia, že z nej nafukuje, že o diétnu chybu nemohlo predsa u žalobcu dôjsť a to aj napriek tomu, že nevedel čo, kedy v akom množstve a akej kvalite žalobca zjedol. Z posudku tiež nevyplýva, aký vplyv má podanie liekov na utíšenie bolesti v prípade začínajúcej črevnej nepriechodnosti a v prípade gastroenteritídy, keď síce nie je sporné, že tieto žalobca užil, nie je však jasné koľko mohli u žalobcu účinkovať, resp. či ich užitie bolo schopné dlhodobo teda nie na pár hodín, ak by skutočne u neho začínal ileózny stav už pred vycestovaním umožniť mu prežiť úplne bez príznakov a bolesti absolvovať leteckú prepravu, zmenu tlaku a následne zmenu klimatického podnebia v zahraničí. Posudok znalca Labaša podľa súdu jednoznačne nepreukazuje kauzálny súvis zdravotných ťažkosti žalobcu ktoré mal pred odletom s ťažkosťami ktoré nastali na dovolenke, rovnako ani to, že diagnostika ošetrujúcich lekárov doktora Dolníka a doktorky P. boli nesprávne. Ak sám znalec Labaš pripúšťa, že je úplne bežné, že viac lekárov má na posúdenie zdravotného stavu pacienta rôzne názory, súd sa priklonil k záverom dvoch ošetrujúcich lekárov, ktorí ako jediní mali možnosť žalobcu vyšetriť komplexne , vytvoriť si úplný obraz o jeho stave anamnéze, vývoji a priebehu jeho zdravotných problémov a najmä mohli realizovať jeho klinické vyšetrenie, ktorého správnosť bola odobrená znalcom Mihálikom.

54. Námietky strán sporu ohľadne znalca Labaša , ktorý podľa žalobcu je neschválne známy vypracovaním kontroverzného posudku v prípade G. A., podľa ktorého si mala spôsobiť zranenia sama, pričom následne sa ukázalo že tento posudok bol absolútne nesprávny, ako i námietku žalovaného 1/, že žalobca sa nenechal vyšetriť na obdobnom pracovisku úrazovej chirurgie, tieto vyhodnotil súd ako nedôvodné. Obaja vyšetrujúci lekári majú atestácie v príslušných odboroch pričom pracujú na renomovanom pracovisku, preto na znevažovanie ich odbornej kredibility zo strany žalovaného 1/, či ním osloveného znalca pána Labaša, nebolo na mieste.

55. Súd mal za to, že žalovanému 1/ sa v konaní nepodarilo preukázať, že zdravotné ťažkosti žalobcu ( pichľavá bolesť brucha s ktorou prišiel na vyšetrenie pred odletom) mali priamy kauzálny súvis s kŕčovitou bolesťou brucha (a následnou operáciou žalobcu v zahraničí), čím žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že výluku z poistenia uplatnil voči žalobcovi dôvodne, čiže neboli splnené podmienky na použitie výluky z poistenia podľa VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm. a). Žalobca v stanovil výšku požadovaného poistného plnenia na sumu 6004,25 Eur. Žalobca túto sumu

nenamietal. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na použitie výluky z poistenia, zaviazal žalovaného1/ na poskytnutie, teda zaplatenie poistného plnenia žalobcovi v sume 6004,25 Eur, výška žalobcom vyplatených liečebných nákladov nebola sporná.

56. Žalobca sa domáhal i úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uplatnenej istiny domáhal odo dňa 12.05.2015 do zaplatenia. Ustanovenie určuje splatnosť plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti. Plnenie poistiteľa závisí od rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou, pričom poistiteľ musí vyšetriť v akom rozsahu má plniť. Splatnosť plnenia poisťovne závisí od skončenia vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť. V tomto konkrétnom prípade skončil žalovaný 1/ vyšetrenie vlastnej povinnosti plniť v deň oznámenia, že poistné plnenie neposkytne, tzn. 01.06.2015. Nasledujúcim dňom, mu začala plynúť 15 dňová lehota splatnosti poistného plnenia, keďže v zmysle citovaného ustanovenia je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Do omeškania s poskytnutím poistného plnenia sa teda žalovaný dostal dňa 17.06.2015. S poukazom na uvedené priznal súd žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenej výške podľa v spojení s Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. od 17.06.2015 do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania (od 12.05.2012) súd žalobu zamietol.

57. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví , že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Podľa článku 4 ods. 1 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

63. Podľa článku 4 ods. 2 , ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

64. Podľa , svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

65. Podľa , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

66. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s a , keď žalovaný 2/ bol v konaní plne úspešný, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu tieto nepriznal ( výrok IV.). Žalobca i žalovaný 1/ boli obaja úspešní čiastočne, žalobca v časti v ktorej sa domáha zaplatenia poistného plnenia vrátane príslušenstva , žalovaný v časti určenia neplatnosti zmluvného dojednania, preto súd vyslovil v zmysle vo výroku V. rozsudku, že tieto strany sporu nemajú právo na náhradu trov konania.

67. Na pojednávaní 24.01.2020 sa zúčastnili obaja znalci (MUDr. Labaš a MUDr. Mihálik), ktorým znalečné za účasť na pojednávaní bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

68. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie , v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, , ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa v spojení s a , keď vo výroku IV. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči rovnako úspešným žalobcovi a žalovanému 1/, a to podľa rozsahu ich neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 50%.

69. O výške náhrady trov konania strán sporu ako aj o výške náhrady trov konania štátu bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava I.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ).