Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/1/2024

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v právnej veci navrhovateľky: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX C., prechodne bytom D. XXX, XXX XX D., právne zast. JUDr. Mariánom Havrilom, advokátom, so sídlom Nám. slobody 13, 071 01 Michalovce proti povinnému z neodkladného opatrenia (odporcovi): A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. E., D. D. XXX, XXX XX D., t.č. ÚVTOS Sládkovičova 80, Kráľová, 974 05 Banská Bystrica, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Odporcovi sa z a k a z u j e približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 20 metrov.

II. Odporcovi sa z a k a z u j e približovať sa k miestu trvalého bydliska navrhovateľky na ulici B. X, XXX XX C., ako aj k miestu prechodného bydliska D. XXX, XXX XX D., a to na vzdialenosť menej ako 20 metrov od jej obydlia.

III. Odporca sa smie priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude odporca predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na týchto úkonoch. IV. Súd poučuje odporcu, že môže podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia ( ).

V. Navrhovateľke priznáva voči povinnému z neodkladného opatrenia (odporcovi) nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení: I. Žalovanému sa z a k a z u j e približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 20 metrov. II. Žalovanému sa z a k a z u j e približovať sa k miestu trvalého bydliska žalobkyne na ulici B. X, XXX XX C., ako aj k miestu prechodného bydliska D. XXX, XXX XX, a to na vzdialenosť menej ako 20 metrov od jej obydlia. III. Žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na týchto úkonoch. IV. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému 100 % náhradu trov konania.

2. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že dňa 5.1.2021 sa jej povinný z neodkladného opatrenia A. A. (odporca), t.j. jej syn vyhrážal slovami, že ju zabije a vulgárne jej nadával, čím sa dopustil trestného činu podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, za čo bol odsúdený trestným rozkazom sp.zn. na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého bol odložený na skúšobnú dobu 3 rokov. Pár dní potom, t.j. dňa 2.2.2021, ako vyššie uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť,

sa A. A. dopustil obdobného konania, avšak tentoraz svoje vyhrážky povýšil aj na fyzické napadnutie matky, ktorú udrel do tváre a vyhrážal sa jej zabitím, čím sa dopustil trestného činu podľa , , za čo bol odsúdený trestným rozkazom sp.zn. na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne. V súčasnosti sa A. A. nachádza v ÚVTOS Banská Bystrica. Navrhovateľka ďalej uviedla, že približne vo februári 2024 by mal byť prepustený na slobodu z ÚVTOS Banská Bystrica a jeho prepustenie u nej vyvoláva obavy. Po predchádzajúcich skutkoch je navrhovateľka rozhodnutá, že nechce byť so synom v kontakte a nechce, aby ju vyhľadával a kontaktoval. Navrhovateľka sa obáva najmä toho, že naplní svoje vyhrážky a zabije ju. Fyzické napadnutie p. A., ktoré vykonal jej syn ju nesmierne poznačilo a nedokáže si predstaviť, aby so svojím synom po jeho návrate žila v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka má 73 rokov, a ako osoba v takomto veku si zaslúži pokojne žiť bez strachu a obáv, že ju môže opätovne napadnúť. Uviedla, že vzťah rodiča a dieťaťa, by mal byť založený na vzájomnej úcte a rešpekte z oboch strán, no to, ako sa viackrát zachoval k nej ako ku svojej matke povinný (z neodkladného opatrenia) má jeho správanie od úcty a rešpektu na míle ďaleko s tým, že aj keď mu viackrát odpustila, odporca svoje konanie stále opakoval a stupňoval. Zároveň žiadala, aby Okresný súd Michalovce si ku konaniu pripojil všetky trestné spisy vedené na Okresnom súde Michalovce, v ktorých vystupuje povinný z neodkladného opatrenia ako obžalovaný a následne odsúdený. Uviedla, že z priložených trestných rozkazov a z trestných spisov jednoznačne vyplýva naliehavosť a potreba úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhovala, aby Okresný súd Michalovce vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia v znení vyššie uvedenom. Poukázala na ustanovenia , a , pričom pripojila len trestné rozkazy s tým, že aj z trestných spisov a z týchto konaní, ktoré žiadala v tomto konaní pripojiť, jednoznačne je zrejmá naliehavosť a potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom v znení jej návrhu.

3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -12 zo dňa 04.01.2024 zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na neosvedčenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľky, keďže nemal osvedčenú jeho bezodkladnosť a skutkové tvrdenia navrhovateľky. V uznesení súd uviedol, že navrhovateľka na osvedčenie svojich tvrdení nepredložila žiadne listinné dôkazy, okrem fotokópie trestného rozkazu súdu prvej inštancie č.k. zo dňa 5.2.2021 a trestného rozkazu sp.zn. zo dňa 7.2.2021, súd po preskúmaní návrhu a pripojených dôkazov dospel k záveru, že nie sú vo veci splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v danom prípade nie je preukázaná naliehavá a nevyhnutná potreba úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Súd uviedol, že v žiadnom prípade nechce relativizovať fyzické násilie alebo ho nejako ospravedlňovať, každé násilie je potrebné odsúdiť, ale s poukazom na časové súvislosti ale konštatoval, že nejde o akútny, náhle vzniknutý stav a vzhľadom na súčasný stav je zrejmé, že k násiliu zo strany povinného momentálne nedochádza. Z tvrdení navrhovateľky taktiež nevyplýva, že by ju povinný aktívne vyhľadával, či písomne, telefonicky, prípadne elektronickou komunikáciu obťažoval s tým, že navrhovateľkou tvrdené dôvody sa viažu skôr k minulosti a preto nemajú dostatočnú intenzitu a relevanciu na vyhovenie návrhu vo vzťahu k uplatnenému nároku. Súd uviedol, že bez dôkazných prostriedkov nemohol zistiť najvýznamnejšie skutočnosti, o ktorých navrhovateľka písala vo svojom návrhu, nakoľko už v podanom návrhu mala navrhovateľka predložiť také dôkazy (napr. trestné oznámenie, písomnú, elektronickú alebo telefonickú komunikáciou a pod.) a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jej nárok vo veci, čo navrhovateľka relevantným spôsobom neosvedčila, a tak jej súd nemohol poskytnúť ochranu, pričom ani zo samotného návrhu nevyplývala zrejmosť ohrozenia práv navrhovateľky, keďže odporca sa v súčasnosti nachádza vo väzbe, a teda ani aktuálne nemôže hroziť nebezpečenstvo zo strany povinného. Súd dodal, že ak by po prepustení z väzby vznikla akákoľvek situácia, prípadne podozrenie z možného násilného správania, resp. ohrozenia telesnej integrity navrhovateľky zo strany odporcu je možné, aby opätovne vzhľadom na nové skutočnosti podala navrhovateľka kvalifikovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s riadnym označením dôkazov alebo aspoň špecifikácie návrhov na vykonanie dokazovania (presne označiť listinný dôkaz, napríklad úradný záznam z toho a toho zásahu polície z príslušného obvodného, resp. okresného oddelenia policajného zboru, záznam z výjazdu polície s uvedením konkrétneho dňa a zasahujúceho policajného orgánu, označenie trestného spisu alebo priestupkového spisu, či konania a podobne).

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa , keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka uviedla, že súd prvej inštancie

sa v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolával na skutočnosti, že navrhovateľka žiada povinnému zakázať konanie, ktorého sa (momentálne) nedopúšťa, lebo je v ústave na výkon trestu, a preto chýba splnenie jednej zo zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia - bezodkladnosť. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ale zdôraznil, že ak by po prepustení povinného z výkonu trestu vznikla akákoľvek situácia, prípadne podozrenie z možného násilného správania, resp. ohrozenia telesnej integrity navrhovateľky zo strany povinného je možné, aby opätovne vzhľadom na nové skutočnosti podala navrhovateľka nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené ale naznačuje, že má čakať a opätovne sa vystaviť stresu, fyzickému a psychickému násiliu zo strany odporcu, aby bolo možné neodkladným opatrením nariadiť zákaz priblíženia. Zdôraznila, že „koho zodpovednosťou bude, ak povinný po prepustený z výkonu trestu príde a znova sa jej bude vyhrážať, prípadne znova fyzicky napadne navrhovateľku? Kde je súdna ochrana občanov, poškodených trestnými činmi v takýchto situáciách, ak pripustíme takýmto nebezpečným precedensom fakt, že neodkladné opatrenie zákaz priblíženia možno uložiť iba v situáciách, ak povinný ohrozuje v súčasnosti (v čase posudzovania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) telesnú integritu navrhovateľky, bez možnosti je ochrany do budúcnosti, pri posúdení predchádzajúceho konania povinného, ako v tomto prípade?“ s poukazom aj na obsah neodkladných opatrení podľa až h/ (ktorých aplikácii vo veci sa domáhal) a ktoré vychádzajú zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktoré sú vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť a ktorých primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku, nakoľko chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Konštatovala, že dňa 5.1.2021 sa A. A. vyhrážal svojej matke A. A. slovami, že ju zabije a vulgárne jej nadával, čím sa dopustil trestného činu podľa , , za čo bol odsúdený trestným rozkazom sp.zn . na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého bol odložený na skúšobnú dobu 3 rokov. Dňa 2.2.2021, teda pár dní potom, ako vyššie uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť sa A. A. (odporca) dopustil obdobného konania, avšak tentoraz svoje vyhrážky povýšil aj na fyzické napadnutie matky, ktorú udrel do tváre a vyhrážal sa jej zabitím, čím sa dopustil trestného činu podľa , , za čo bol odsúdený trestným rozkazom sp. zn. na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne. Od 2.2.2021 do 31.5.2023 bol v ÚVTOS Ružomberok, počas výkonu trestu napísal povinný navrhovateľke list dňa 13.5.2021, v ktorom uviedol: „Šak uvidíš, čo som za človeka, keď ma pustia. Dám ti potom jedno pekné a veľké prekvapenie.“ Dňa 19.5.2021 napísal z ústavu na výkon trestu ďalší list, v ktorom uviedol: „Veď ty sa neboj prekvapko budeš mať veľmi pekné. Uvidíš.“ Potom ako bol prepustený z ústavu na výkon trestu sa vrátil opitý do domu k navrhovateľke a znova došlo medzi nimi k incidentu, kedy sa jej vyhrážal a nadával jej, čo vyústilo do toho, že dňa 26.6.2023 o 23,35 hod. na OO PZ v Michalovciach podala navrhovateľka oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch a dňa 10.7.2023 na OO PZ v Michalovciach podala navrhovateľka ďalšie oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch, práve na povinného. Zo strany povinného ide o opakované správanie, dlhodobé so stúpajúcou tendenciou, keďže povinný bol za nebezpečné vyhrážanie odsúdený a v takomto správaní pokračoval, len čo sa vrátil s výkonu trestu. V dôsledku opakovaného konania povinného, ktorého sa na navrhovateľke dopustil povinný, za čo bol aj právoplatne odsúdený a aj momentálne vykonáva trest odňatia slobody navrhovateľka navštevuje psychológa, pretože to na nej zanechalo následky. Z lekárskej správy zo dňa 18.1.2024 vyplýva, že od leta 2023 stav navrhovateľky dekompenzovaný ako reakcia na stres, má veľké obavy, strach a úzkosť ako prejav reakcie zo strany syna. Navrhovateľka užíva Xanax 0,25 mg, ktorý sa používa u dospelých na liečbu príznakov úzkosti, ktoré sú závažné, hendikepujúce alebo predstavujú pre pacienta extrémnu záťaž. Zo správania poškodeného, ako ani z listov zaslaných z ÚVTOS nevyplýva, že by povinný ľutoval svoje konanie, ktorého sa dopustil a možno dôvodne predpokladať, že po jeho prepustení, ktoré má byť sa situácia zopakuje. Nakoľko ani prvý nepodmienečne uložený trest odňatia slobody nenaplnil svoj účel, pretože po prepustení sa dopúšťal obdobného konania, prezumuje, že ani tento súčasný TOS ho nenaplní. Navrhovateľka je dôchodkyňa vo veku takmer 74 rokov a s blížiacim sa termínom prepustenia povinného z ÚVTOS (niekedy v marci 2024) na slobodu prežíva obrovský strach a stres z toho, čo bude nasledovať. Navrhovateľka sa obáva najmä toho, že naplní svoje vyhrážky a zabije ju. Z listu, ktorý povinný odoslal navrhovateľke dňa 20.7.2023 vyplýva, ako sám uvádza: „Neviem čo ti mám napísať, ale dosť na tom, že som na teba strane nasratý. Už si ma dostala 2-hý krát do basy a pre nič.“ Poukázala na skutočnosť, že počas

trestných konaní vedených na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. a sp.zn. sa navrhovateľka týchto konaní nezúčastňovala, nakoľko svojho syna vidieť nechcela, bála sa ho a zároveň sa pred ním takto chránila. Navrhovateľka sa však z objektívnych dôvodov nemôže dostať do vyššie uvedených spisov, na ktoré poukazovala a žiadala ich pripojiť vo veci, pretože tieto sa nachádzajú mimo Okresného súdu Michalovce, jeden je v E. F. G. a druhý v Liptovskom Mikuláši, uvedená okolnosť vyplynula na základe telefonickej žiadosti o ich sprístupnenie na Okresnom súde Michalovce. Obavu navrhovateľky z ďalšieho konania povinného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na základe jeho doterajšieho správania preukazuje aj fakt, že využila svoje právo podľa a na Okresnom súde Michalovce dňa 22.1.2024 podala žiadosť o poskytnutie informácie o prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody s tým, že v obdobnej veci dávala do pozornosti aj vydané uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 1.7.2021 v bode 22. S poukazom na uvádzané skutočnosti tak v celom rozsahu trvala na naplnení zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v zmysle a navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -44 zo dňa 05.02.2024 vyhovel odvolaniu navrhovateľky a zrušil vyššie označené uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že potrebu rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda potrebné predovšetkým skúmať, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. otázky, ktoré nie sú totožné so skutočnosťami skúmanými pri konečnom rozhodnutí vo veci samej (aj keď čiastočne sú aj tieto okolnosti základom pre posúdenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia) a to dôslednejšie v prípade, ak rozhodnutie konzumuje vec samú, keďže pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcami osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný so zreteľom na dobu trvania a určený rozsah. Odvolací súd tiež uviedol, že je potrebné vykonané dokazovanie vyhodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti v zmysle a nasl. a vec následne správne právne posúdiť z hľadiska ne/naplnenia zákonných predpokladov v zmysle so zreteľom nielen na podaný návrh, ale aj v znení obsahu odôvodnenia podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj s odkazom na Čl. 16 ods. 1 a Čl. 23 ods. 1 SR, ktoré z hľadiska proporcionality skutočnosti viažucich sa k ochrane osobnej integrity osoby, jej nedotknuteľnosti ako aj súkromia v kontexte zabezpečenia slobody pohybu a pobytu, z hľadiska proporcionality, musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu inej osoby, berúc do úvahy aj pretrvávajúce a zhoršujúce sa konanie odporcu voči navrhovateľke ako matke a jej odôvodnený strach a obavu z prepustenia syna, nielen z dôvodu psychického ale aj fyzického ataku voči jej osobe, čo si vyžaduje ochrana života, zdravia, osobná integrita a nedotknuteľnosť osoby, ako aj súkromia navrhovateľky jednoznačne.

6. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

8. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa až 3 , (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

14. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa , ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

16. Podľa a 2 (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov) (1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

17. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

18. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

23. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov (spravidla pomerov strán sporu), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň svedčenie danosti práva (nároku) bezpochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril

nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov (spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.

24. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

25. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu (spravidla medzi sporovými stranami), ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. v ust. výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však vyplýva z ustanovenia a v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či

oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.

29. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená.

30. Navrhovateľka sa domáhala v danom prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa , keďže navrhla, aby súd uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, povinnosť nepribližovať sa k miestu trvalého bydliska žalobkyne na ulici B. X, XXX XX C., ako aj k miestu prechodného bydliska D. XXX, XXX XX, a to na vzdialenosť menej ako 20 metrov od jej obydlia., s tým že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na týchto úkonoch.

31. Účelom neodkladného opatrenia podľa je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená.

32. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka predložila fotokópiu trestného rozkazu tunajšieho súdu č.k. zo dňa 05.02.2021 a trestného rozkazu sp. zn. zo dňa 07.01.2021. Neskôr k podanému odvolaniu predložila aj tieto listinné dôkazy, a to lekársku správu - nález zo dňa 18.1.2024, listy, ktoré jej posielal odporca, potvrdenie o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 31.5.2023, potvrdenie o podaní oznámenia zo dňa 26.6.2023 a zo dňa 10.07.2023 na Okresné riaditeľstvo PZ, odbor poriadkovej polície, obvodné odd. PZ Michalovce a žiadosť o poskytnutie informácie o prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 23.1.2024.

33. Súd skúmajúc, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sa oboznámil s návrhom navrhovateľky a predloženými listinnými dôkazmi, pripojenými právoplatnými trestnými rozhodnutiami tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. a oznámením právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 08.03.2024.

34. Z lekárskej správy zo dňa 18.1.2024 vyplýva, že navrhovateľka má veľké obavy, strach a úzkosť ako prejav reakcie na vyhrážky zo strany odporcu.

35. Z potvrdenia o podaní oznámenia zo dňa 26.06.2023 na OO PZ v Michalovciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné odd. PZ Michalovce je zrejmé, že navrhovateľka podala na odporcu oznámenie, týkajúce sa priestupku proti majetku podľa / o priestupkoch v platnom znení.

36. Z potvrdenia o podaní oznámenia zo dňa 10.07.2023 na OO PZ v Michalovciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné odd. PZ Michalovce je zrejmé, že navrhovateľka na odporcu podala oznámenie, týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v platnom znení.

37. Z pripojeného právoplatného rozhodnutia (trestný rozkaz) sp. zn. -75 zo dňa 05.02.2021 je zrejmé, že odporca bol uznaný za vinného pre prečin nebezpečného vyhrážania sa podľa §139 ods.1,

2, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ust. §139 ods.1 písm. c/, e/ Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne.

38. Z pripojeného právoplatného rozhodnutia (trestný rozkaz) sp. zn. zo dňa 07.01.2021 vyplýva, že odporca bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na od.1 písm. c/, písm. e/ .

39. Z oznámenia právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 08.03.2024 vyplýva, že odporca má byť prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 11.03.2024 o 11. hod. Zároveň uviedol, že odporca býval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody v rodinnom dome na adrese D. XXX, okr. A..

40. Z predložených listinných dokladov a vyjadrení navrhovateľky mal súd za dostatočne osvedčené, že navrhovateľka má dôvodný strach o svoju telesnú a duševnú integritu, keďže ju odporca v minulosti opakovane slovne aj fyzicky napádal, správal sa voči navrhovateľke agresívne.

41. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby, na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje súd aj intenzitu a rozsah zásahu rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do práv osoby povinnej z neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba vtedy, ak osoba povinná z neodkladného opatrenia nebude rozhodnutím súdu obmedzená na svojich právach neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

42. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľky osvedčený, a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená.

43. Primárnym účelom nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek formy násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Navrhovateľka sa návrhom domáha úpravy vzájomného pomeru medzi ňou a odporcom.

44. Každý človek má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia ( ). Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo nebyť podrobený mučeniu, krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu patria pritom medzi základné ľudské práva ( SR, čl. 3 Dohovoru).

45. Keďže navrhovateľka už priblíženie sa odporcu k jej osobe považuje za výrazný zásah do svojej vlastnej integrity, vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti skoršieho agresívneho správania zo strany odporcu, a takéto priblíženie si neželá navrhovateľka z dôvodnej obavy o vlastný život a zdravie, hlavne z obavy, že vzájomný kontakt s odporcom opätovne bude násilného charakteru, samotné osvedčenie týchto skutočností považoval súd za dostatočné na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti odporcu nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, ktorá zaručí ochranu jej integrity.

46. Ustanovenie vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka má v zmysle právo na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia, a ak považuje vzhľadom na osvedčené skutočnosti násilného správania zo strany odporcu jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity a neželá si ho v obave o svoje

zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz priblíženia z dôvodu podozrenia z násilia.

47. Listinnými dôkazmi mal súd teda dostatočne osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľky a odporcu, ako aj splnenie všetkých ostatných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zabránenia možnému ďalšiemu protiprávnemu konaniu odporcu vo vzťahu k navrhovateľke (nepredvídateľnosť správania žalovaného a tiež riziko hrozby použitia násilia voči žalobkyni). Súd mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a zákaz priblíženia odporcu sa k miestu trvalého bydliska navrhovateľky na ul. B. X, C., ako aj k miestu prechodného bydliska D. XXX dostatočne zaručí ochranu integrity navrhovateľky.

48. Súd mal aj na základe oznámenia právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 08.03.2024 za osvedčené, že odporca býval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v rodinnom dome na adrese D. XXX. Z dôvodu jeho prepustenia z výkonu trestu na slobodu a predpokladaného návratu do bydliska navrhovateľky, má táto dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

49. V súvislosti s možným ohrozením fyzickej, psychickej integrity navrhovateľky súd podľa uložil odporcovi povinnosť nepribližovať sa k ohrozenej osobe - navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov, tiež nepribližovať sa k miestu trvalého bydliska žalobkyne na ulici B. X, XXX XX C., ako aj k miestu prechodného bydliska D. XXX, XXX XX, a to na vzdialenosť menej ako 20 metrov od jej obydlia. Odporca sa smie priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude odporca predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na týchto úkonoch.

50. Súd teda nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu nevhodnému správaniu odporcu, alebo prípadne aj útoku odporcu na navrhovateľku (vzhľadom na opísané doterajšie správanie sa odporcu v návrhu). V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej osoby, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu.

51. Ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané neodkladným opatrením v civilnom procese, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle . Nežiaducim sledovaním, vyhľadávaním alebo kontaktovaním chránenej osoby môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa .

52. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a skonštatoval, že navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. V posudzovanej veci bolo osvedčené, že k neželanému správaniu odporcu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie závisí iba od individuálnej vôle samotného odporcu, a preto tomuto návrhu vyhovel ( ).

53. Súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže v zmysle zákonného ustanovenia druhá veta , nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami. Z toho istého dôvodu súd časovo neobmedzil trvanie neodkladného opatrenia v zmysle zákonného ustanovenia .

54. Súd zároveň poučil odporcu, že môže podať voči navrhovateľke žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia ( ). Nariadené neodkladné opatrenie možno zrušiť na návrh, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ). Ak sa povinný z neodkladného opatrenia (odporca) dopustí závažného alebo opakovaného konania, vyplývajúceho z tohto neodkladného opatrenia súdu, dopustí sa prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

55. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Keďže navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.