Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/75/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 622, proti žalovanej: R. J., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. T. XXX/XX/XB, Š. Z. J., v konaní o žalobe na vypratanie bytu, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná vypratať byt č. XB vo vchode číslo XX na prízemí, nachádzajúci sa na ulici T. v Ž., v dome súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele P.-B. Č.. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Ž., obec Ž., okres Ž., vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor a tento byt odovzdať žalobcovi, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 10. 10. 2019, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 11. 10. 2019, domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať jednoizbový byt v jeho vlastníctve č. XB nachádzajúci sa vo vchode č. XX na prízemí v bytovom dome označenom ako „dom“ na ul. T., Ž., súp. číslo XXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Ž., kategória bytu IV.

2. V Žalobe žalobca uviedol, že uzatvoril so žalovanou dňa 09. 01. 2006 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom 1-izobového bytu č. XB nachádzajúcom sa vo vchode d. XX na prízemí v bytovom dome označenom ako „dom“ na ul. T., Ž., súp. č. XXX zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie Ž., kategória bytu IV., vo vlastníctve žalobcu, na dobu neurčitú. Ďalej uviedol, že žalovaná si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnila, a z tohto dôvodu jej bola podaná výpoveď z nájmu zo dna 02. 01. 2019, ktorá jej bola doručená dňa 29. 01. 2019. Nájom bytu sa skončil k 30.04.2019. Byt však dobrovoľne žalobcovi neodovzdala, ale ho od 01.05.2019 užíva bez právneho dôvodu. Tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Žalobca vyzval žalovanú na uvoľnenie bytu listom zo dňa 31.07.2019, avšak žalovaná byt dobrovoľne neuvoľnila.

3. Žalovaná na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k podanej žalobe sa v súdom stanovenej lehote nevyjadrila, žaloba bola spolu s výzvou na vyjadrenie žalovanej do vlastných rúk doručená dňa 20. 12. 2019, čo vyplýva z č. l. 61 spisu.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 03. 07. 2020. Na pojednávanie sa dostavil len právny zástupca žalobcu. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnila a nežiadala o odročenie pojednávania. Okresný súd vec na predmetnom pojednávaní prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci samej rozhodol.

5. Právny zástupca žalobcu na predmetnom pojednávaní zotrval na tvrdeniach uvádzaných v žalobe, zároveň na dopyt súdu, či žalobca aj napriek skutočnosti, že zo strany žalovanej nebolo v predmetnom spore preukázané, že sa nachádza v hmotnej núdzi, má možnosť poskytnúť žalovanej náhradné ubytovanie, právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca takúto povinnosť zo zákona nemá a zároveň žalobca ani nemá možnosti, aby poskytol žalovanej takéto náhradné ubytovanie. Zároveň dodal, že podľa predpisu týkajúceho sa plnenia záväzkov nájomcov žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z nájomnej zmluvy už od roku 2017, odkedy nemala uhradiť žiadnu čiastku nájomného. Zároveň právny zástupca žalobcu dodal, že naposledy žalovaná uhradila z titulu nájomného sumu vo výške 45,- eur v marci 2017. Odvtedy neuhradila žiadnu sumu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s produkovanými listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k predmetu konania, a to nájomnou zmluvou zo dňa 09. 01. 2006 (č. l. 6, 7 spisu), výpisom z listu vlastníctva č. 1100 (č. l. 8 - 44 spisu), výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 02. 01. 2019 (č. l. 45 spisu), výzvou na uvoľnenie bytu zo dňa 31. 07. 2019 (č. l. 46 spisu).

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu č. XB, vo vchode číslo XX na prízemí, nachádzajúci sa na ulici T. v Ž., v dome súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na parcele P.-B. Č.. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Ž., obec Ž., okres Ž., vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor. Nájomnou zmluvou zo dňa 09. 01. 2006 prenechal žalobca v postavení prenajímateľa predmetný byt do užívania žalovanej ako nájomcovi na dobu neurčitú. Výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 02. 01. 2019 žalobca vypovedal nájom predmetného bytu, a to z dôvodu, že žalovaná nezaplatila nájomné za dlhší čas ako tri mesiace ( ), výpoveď bola žalovanej doručená dňa 19. 01. 2019 (č. l. 45 spisu), pričom nájom bytu sa skončil v zmysle ustanovenia uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňa 30. 04. 2019. Žalovaná naďalej byt obýva, ktorú skutočnosť žalovaná v konaní nespochybňovala. Žalobca žalovanú vyzval na uvoľnenie bytu v lehote 15 dní od prevzatia výzvy zo dňa 31. 07. 2019. Napriek skončeniu nájmu bytu a výzve žalobcu na jeho vypratanie a odovzdanie, žalovaná predmetný byt naďalej užíva. Dlh žalovanej vo vzťahu k predmetnému bytu podľa vyčíslenia v predmetnej výzve predstavuje ku dňu 31. 07. 2019 sumu 2 353,04 eur (z toho bezdôvodné obohatenie vo výške 545,48 eur, neuhradené nájomné a služby 1 465,21 eur, úroky z omeškania vo výške 277,35 eur a poplatky vo výške 65 eur, č. l. 46 spisu), výšku dlhu pritom žalovaná v spore nepoprela.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:

9. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa ustanovenia , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Podľa ustanovenia , nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

12. Podľa ustanovenia , ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

13. Podľa ustanovenia , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

14. Podľa ustanovenia , ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

15. Podľa ustanovenia , ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

16. Podľa ustanovenia , ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa , že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

17. Podľa ustanovenia , prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

18. Podľa ustanovenia , náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.

19. Podľa ustanovenia , ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

20. Súd v konaní postupoval v zmysle , podľa ktorého dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením v spojení s a , a to na základe zisteného skutkového stavu, ako aj na základe skutočností, ktoré boli medzi stranami sporu zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že predmetná nájomná zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená na dobu neurčitú a nájom predmetného bytu zanikol jeho výpoveďou v zmysle ustanovenia uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Žalovaná aj napriek zániku nájomného vzťahu predmetný byt doposiaľ užíva, nevypratala ho ani na výzvu žalobcu na uvoľnenie bytu zo dňa 31. 07. 2019.

22. Súd je toho názoru, že z dôvodu zániku právneho dôvodu (ktorý zanikol dňa 30. 04. 2019, odkedy žalovaná predmetný byt neoprávnene užíva), na základe ktorého predmetný byt žalovaná užívala, je na strane žalobcu daný právny dôvod domáhania sa vypratania predmetného bytu. Súd konštatuje, že sú splnené podmienky podľa citovaných zákonných ustanovení, aby bolo žalobe žalobcu vyhovené a žalovaná bola povinná vypratať predmetný byt a tento byt odovzdať žalobcovi. V danom prípade žalovaná neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a preto sa žalobca žalobou voči žalovanej dôvodne domáha vypratania predmetného bytu.

23. Predmetný byt je mestský nájomný byt, pričom sa nejedná o byt osobitného určenia podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje ( ) a na strane druhej obydlie možno definovať ako miesto, kde osoba býva, pričom zabezpečenie bývania je jednou zo základných sociálnych istôt.

24. Súd zobral do úvahy možnú stratu obydlia zo strany žalovanej, avšak dospel k záveru, že žalovanej nárok na bytovú náhradu v zmysle ustanovenia nevznikol, nakoľko v spore nepreukázala, že je z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi, pričom z vykonaného dokazovania mal súd za to, že túto skutočnosť žalovaná nepreukázala ani žalobcovi. Súd však aj napriek nesplneniu zákonných podmienok na bytovú náhradu v akejkoľvek podobe zisťoval, či na strane žalobcu ako prenajímateľa sú podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, t.j. či má žalobca možnosť pre žalovanú bytovú náhradu zaobstarať. Na pojednávaní konanom dňa 03. 07. 2020 v predmetnej veci však právny zástupca žalobcu uviedol, že nie je v možnostiach žalobcu poskytnúť žalovanej bytovú náhradu, navyše, túto povinnosť v zmysle zákona žalobca nemá. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd nemal oporu v zákone na to, aby povinnosť žalovanej vypratať predmetný byt viazal na čas zabezpečenia bytovej náhrady zo strany žalobcu.

25. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca v konaní preukázal splnenie podmienok ustanovených v . Ako vlastník predmetného bytu má právo domáhať sa vypratania bytu od žalovanej, ktorá v čase rozhodovania súdu nemala žiadny nárok na užívanie predmetného bytu, a teda byt užívala bez právneho dôvodu. Žalovaná v konaní nepreukázala opak a ani nenavrhla žiadne dokazovanie na preukázanie právneho dôvodu užívania predmetného bytu. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak boli splnené všetky podmienky, aby súd žalobe žalobcu, ktorá bola podaná dôvodne a v súlade so zákonom v celom rozsahu vyhovel.

26. Podľa ustanovenia (ďalej označený ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.