Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Em-8-2008.pdf
PDF · 76.86 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Em/8/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu rozhodnutia v prospech oprávneného: ZEZ Hořice a.s., so sídlom Žižkova 1021, Hořice v Podkrkonoší, Česká republika, IČO: 481 55 322, vymazaný z Obchodného registra dňa 17.01.2017 proti povinnému: MAKY'S, spol. s r.o., so sídlom 909 01 Skalica, IČO: 30 999 782, v mene ktorého koná správkyňa konkurznej podstaty: JUDr. Eva Rezníčková - Hlaváčová, Farská 12, 949 01 Nitra, o zaplatenie 2.133,10 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Povinnému súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 22.12.1997 na Okresný súd Senica návrh na výkon právoplatného rozhodnutia
- platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Rob 1277/95 zo dňa 04.06.1996, ktorým bol povinný zaviazaný k zaplateniu sumy spolu 2.133,10 Kč s príslušenstvom. Dňa 18.02.1998 bola vec postúpená tunajšiemu súdu.
2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K 155/97 zo dňa 03.02.1998 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného, za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Eva Rezníčková - Hlaváčová.
3. Okresný súd Skalica uznesením č.k. E 61/98 zo dňa 23.02.1998 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania Krajského súdu v Bratislave o konkurze na majetok povinného.
4. Súd z výpisu z Obchodního rejstříka vedeného Krajským soudem v Hradci Králové oddíl B, vložka 929 zistil, že oprávnený bol dňa 17.01.2017 vymazaný z Obchodného registra. Výmazu predchádzal konkurz vyhlásený na majetok oprávneného rozhodnutím krajského soudu v Hradci Králové sp. zn. 42K/232/98-47 zo dňa 01.12.1998. Uznesením Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 42K 323/98-578 zo dňa 21.09.2009 bol konkurz zrušený po splnení rozvrhového uznesenia.
5. Po oboznámení sa so súdnym spisom súd zistil, že predmetné konanie o výkon rozhodnutia sa začalo dňa 22.12.1997, t.j. za účinnosti O.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ktorý nariadenie a uskutočnenie výkonu rozhodnutia upravoval v šiestej časti zákona. Ďalej bolo zistené, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného od 23.02.1998 bolo konanie o výkon rozhodnutia zo zákona prerušené, a preto súd nevykonával žiadne procesné úkony. Medzičasom bol prijatý zákon č. 341/2005 Z. z., ktorým bol novelizovaný O.s.p. Predmetná novela odstránila dualizmus v postupe pri výkone rozhodnutia podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku. Fakticky po uplynutí 6 mesiacoch od 1. 9. 2005 súdy boli odbremenené od výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení úpravy platnej do 31. 8. 2005 a po tomto dátume by mali už len súdni exekútori realizovať výkon rozhodnutia, okrem výkonu týkajúceho sa výchovy maloletých
detí a vymáhania súdnych pohľadávok, ktorý ostal v kompetencii súdu. V zmysle § 372m O.s.p. za účelom zabezpečenia kontinuity núteného výkonu rozhodnutia od 1.9.2005 oprávnený bol povinný podať do 6 mesiacov od účinnosti zákona návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi podľa Exekučného poriadku a zároveň bol povinný oznámiť podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Ak tak učinil, súd postúpil vec súdnemu exekútorovi spolu s poverením. Súd poznamenáva, že predmetné konanie o výkon rozhodnutia v čase prijatia zákona č. 341/2005 Z. z. bolo prerušené, čo znamená, že oprávnenému nezačala plynúť lehota určená v § 372m O.s.p. Počas prerušeného konania došlo k rekodifikácii občianskeho práva procesného a s účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý CSP, ktorý s výnimkou výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých detí neupravuje nútený výkon rozhodnutia. S poukazom na to, že O.s.p. stratil účinnosť od 1.7.2016, už v súčasnosti nie je možné použiť jeho zákonné ustanovenia upravujúce súdny výkon rozhodnutia. To znamená, že už neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by upravoval výslovne taký súdny výkon rozhodnutia, aký je predmetom tohto konania. Preto súd je toho názoru, že v danej veci je potrebné postupovať v súlade s článkom 4 ods. 1 CSP, a tak na konanie a rozhodnutie použiť analógiu. Súd teda právnu vec posúdil podľa ustanovení takých zákonov, ktoré upravujú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
6. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
10. Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
11. Konanie o výkon rozhodnutia je v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok povinného s poukazom na § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 328/1991 Z. z. o konkurze a vyrovnaní v spojení s § 206b ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní prerušené, nakoľko k dnešnému dňu konkurz stále trvá. Súd je však v ktoromkoľvek štádiu konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by výkon rozhodnutia ďalej prebiehať nemal, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas trvania výkonu rozhodnutia nastali skutočnosti znemožňujúce jeho ďalšie pokračovanie, a to zánik účastníka konania - oprávneného výmazom z obchodného registra, bez právneho nástupcu. Súd prvej inštancie v súvislosti s účinkami vyhláseného konkurzu na žalovaného uvádza, že ak sa aj predmetné súdne konanie prerušilo, teda nevykonávajú procesné úkony a plynúce procesné lehoty sa prerušujú, tým nie je vylúčené, aby súd skúmal procesné podmienky konania. Prerušenie konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka neznamená, že by nebolo možné zastaviť konanie, ktoré bolo prerušené, ak pre zastavenie konania nastanú dôvody. Ide o osobitný prípad, keď ďalšie vedenie konania už nie je možné z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania. Ďalšie vedenie takého konania by nebolo opodstatné ani z hľadiska hospodárnosti konania. Skutočnosť, že prerušené konanie je možné zastaviť vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 1994, sp.zn. 4Obo80/95, podľa právnej vety ktorého: „Ak žalobca vezme žalobu späť, skôr než začalo pojednávanie, súd rozhodne o zastavení konania aj v prípade, že konanie bolo prerušené v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného.“
12. Procesná subjektivita účastníka konania je jednou zo základných procesných podmienok, na splnenie ktorej prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť právnických osôb mať práva a povinnosti a teda aj ich procesná subjektivita zaniká dňom ich výmazu z obchodného registra. Ak po začatí konania účastník stratí procesnú subjektivitu, súd postupuje podľa § 62 a 64 CSP. Zastavenie konania prichádza do úvahy najmä vtedy, keď právnická osoba je vymazaná z obchodného registra, pričom nemá právneho nástupcu.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že u oprávneného zanikla spôsobilosť mať práva a povinnosti výmazom z obchodného registra a tým stratil aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523256'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Stratu procesnej subjektivity je nepochybne potrebné chápať ako procesné zavinenie oprávneného na zastavení konania, a preto nárok na náhradu trov konania zásadne vzniká protistrane, o ktorom musí súd rozhodnúť aj bez návrhu, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade ešte nebol ani uznesením nariadený výkon rozhodnutia, keďže konanie bolo krátko po začatí prerušené, povinný nevykonal žiaden úkon a preto podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevznikli. Súd s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov povinného rozhodol v súlade so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.