Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-111-2019.pdf
PDF · 133.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX N. D. N., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.036,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 600,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 192,84 eur od 16.04.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 407,90 eur od 16.09.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 15,98 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.11.2019 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.036,02 eur, úrokov vo výške 22,00 % ročne zo sumy 392,54 eur od 03.12.2016 do zaplatenia, úrokov vo výške 23,40 % ročne zo sumy 499,00 eur od 03.12.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 447,86 eur od 03.12.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 568,16 eur od 03.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 (ďalej aj len "Cetelem") so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, čím spoločnosť Cetelem zanikla a žalobca sa stal jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 08.02.2016 uzavrela spoločnosť Cetelem ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok spoločnosti Cetelem poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 459,00 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 18-tich mesačných splátok vo výške 33,27 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.03.2016. Podľa bodu 1.4 Časti 1 Úverovej zmluvy žalovaná súhlasila s
tým, aby Cetelem poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol žalovanej úver tak, že dňa 11.02.2016 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaná uhradila do podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu 99,81 eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovanej. Žalovaná na predžalobné výzvy nereagovala. Žalobca taktiež poukázal na bod 3.1, bod 3.2, bod 3.4, bod 6 Časti 3 predmetnej úverovej zmluvy a na ustanovenia § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej, Cetelem vyhlásil dňa 02.12.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Uviedol, že vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi k dátumu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 467,86 eur (suma 392,54 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, suma 36,72 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, suma 18,60 eur z titulu dlžného poistného, suma 20,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 % ročne zo sumy 392,54 eur od 03.12.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 447,86 eur od 03.12.2016 do zaplatenia. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 14.05.2016 uzavrela spoločnosť Cetelem ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok spoločnosti Cetelem poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 499,00 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 48-tich mesačných splátok vo výške 18,22 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.06.2016. Podľa bodu 1.4 Časti 1 Úverovej zmluvy žalovaná súhlasila s tým, aby Cetelem poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol žalovanej úver tak, že dňa 18.05.2016 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru žalovaná neuhradila do podania žaloby ani len časť dlžnej sumy, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovanej. Žalovaná na predžalobné výzvy nereagovala. Žalobca taktiež poukázal na bod 3.1, bod 3.2, bod 3.4, bod 6 Časti 3 predmetnej úverovej zmluvy a na ustanovenia § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej, Cetelem vyhlásil dňa 02.12.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Uviedol, že vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi k dátumu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 568,16 eur (suma 499,00 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, suma 56,44 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, suma 12,72 eur z titulu dlžného poistného). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 499,00 eur od 03.12.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 568,16 eur od 03.12.2016 do zaplatenia.
3. Súd žalobu spolu s prílohami doručil žalovanej s tým, že jej umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ju poučil o jej procesných právach a povinnostiach. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.07.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, ktorá mala predvolanie na pojednávanie včas doručené, neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a nežiadala odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p., súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti strán a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní a listín doložených do spisu, a to konkrétne: žaloba podaná na tunajšom súde dňa 15.11.2019, výpis z OR SR právneho predchodcu žalobcu, výpis z obchodného registra žalobcu, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 08.02.2016, prehľad splátok a výpis z úverového účtu č.l. 21, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2016 s doručenkou č.l. 22, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 14.05.2016, prehľad splátok a výpis z úverového účtu č.l. 27, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2016 s doručenkou č.l. 28, výsledok lustrácie žalovanej v Obchodnom vestníku SR, ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Dňa 08.02.2016 právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s.) uzavrel so žalovanou zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb", identifikačné číslo zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca v časti 1 zaviazal poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 459,00 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru uvedeného v predmetnej úverovej zmluve, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 18-tich mesačných splátkach vo výške 33,27 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 22,00 % ročne, RPMN uvedenej vo výške 24,36 %, priemernej RPMN vo výške 29,89 %, poplatku za poistenie vo výške 10,28 %, so splatnosťou mesačných splátok 15. deň v mesiaci a so splatnosťou prvej mesačnej splátky dňa 15.03.2016 a poslednej dňa 15.08.2017 (v texte aj len "úverová zmluva č. 1"). Ako celková čiastka k zaplateniu bola v úverovej zmluve č. 1 uvedená suma 543,06 eur.
6. V bode 3.1 písm. a) Spoločných ustanovení k úverovej zmluve č. 1 ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v lehote a s účinnosťou, ktorú veriteľ určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
7. Z výpisu z úverového účtu k žalovanej k úverovej zmluve č. 1 vyplýva, že úver vo výške 459,20 eur bol čerpaný dňa 11.02.2016, pričom žalovaná uhradila veriteľovi na základe úverovej zmluvy č. 1 celkom sumu 99,81 eur.
8. V listine označenej ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX" zo dňa 13.12.2016, adresovanej žalovanej, právny predchodca žalobcu uviedol, že nakoľko žalovaná úver nesplácala riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 02.12.2016 sa záväzok žalovanej stal splatným v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 467,86 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 392,54 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 55,32 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,00 eur.
9. Dňa 14.05.2016 právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s.) uzavrel so žalovanou zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb", identifikačné číslo zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca v časti 1 zaviazal poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 499,00 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru uvedeného v predmetnej úverovej zmluve, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 48-tich mesačných splátkach vo výške 18,22 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 23,40 % ročne, RPMN uvedenej vo výške 26,07 %, priemernej RPMN vo výške 32,03 %, poplatku za poistenie vo výške 13,17 %, so splatnosťou mesačných splátok 15. deň v mesiaci a so splatnosťou prvej mesačnej splátky dňa 15.06.2016 a poslednej dňa 15.05.2020 (v texte aj len "úverová zmluva č. 2"). Ako celková čiastka k zaplateniu bola v úverovej zmluve č. 2 uvedená suma 772,80 eur.
10. V bode 3.1 písm. a) Spoločných ustanovení k úverovej zmluve č. 2 ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v lehote a s účinnosťou, ktorú veriteľ určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
11. Z výpisu z úverového účtu k žalovanej k úverovej zmluve č. 2 vyplýva, že úver vo výške 499,00 eur bol čerpaný dňa 18.05.2016, pričom žalovaná neuhradila veriteľovi na základe úverovej zmluvy č. 2 žiadnu sumu.
12. V listine označenej ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX" zo dňa 13.12.2016, adresovanej žalovanej, právny predchodca žalobcu uviedol, že nakoľko žalovaná úver nesplácala riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 02.12.2016 sa záväzok žalovanej stal splatným v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 568,16 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 499,00 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 69,16 eur.
13. Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ku dňu 01.07.2016 zanikla v dôsledku cezhraničného zlúčenia so žalobcom, ktorý sa stal jej právnym nástupcom, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa vložky 2435/B.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
24. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov ("RPMN") celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
27. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
32. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
33. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
34. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom
alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
35. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Podľa článku 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p.") strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
39. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
40. Podľa 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
41. Podľa § 156 C.s.p. konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
42. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
43. Predmetné zmluvy (úverová zmluva č. 1 a č. 2), uzatvorené medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanou, súd posúdil podľa ich obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetné zmluvy spĺňajú tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná vystupovala v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovanou ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetných zmlúv je nepochybný aj tým, že zmluvy boli veriteľom pripravené vopred na formulári vrátane znenia zmluvných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovanou ako spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd na základe uvedeného na predmetné zmluvy aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
44. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa.
Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
45. V danom prípade súd zistil, že v uzatvorených úverových zmluvách č. 1 a č. 2 nie je uvedená v súlade so zákonom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 1, pri počte mesačných splátok 18 a výške splátky 33,27 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi podľa tejto zmluvy zaplatiť, predstavuje sumu 598,86 eur, a teda nie sumu 543,06 eur, ako to nesprávne uviedol veriteľ v predmetnej úverovej zmluve č. 1. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 2, pri počte mesačných splátok 48 a výške splátky 18,22 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi podľa tejto zmluvy zaplatiť, predstavuje sumu 874,56 eur, a teda nie sumu 772,80 eur, ako to nesprávne uviedol veriteľ v predmetnej úverovej zmluve č. 1. Súd zastáva v tejto súvislosti názor, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená výslovne a jednoznačne, keď účelom uvedenia tejto náležitosti v zmluve je nepochybne to, aby bol spotrebiteľ už na začiatku úverového vzťahu informovaný a mal prehľad o tom, koľko finančných prostriedkov bude povinný ako dlžník pri splácaní úveru celkovo vynaložiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že zo znenia predmetných úverových zmlúv je zrejmé, že v obidvoch zmluvách sa nachádza predformulovaný text o zvolenom súbore poistenia ako "Komplexný súbor poist. Istota plus", avšak úverová zmluva č. 1 a ani úverová zmluva č. 2 vôbec nepredpokladajú odmietnutie poistenia ako takého, resp. uzatvorenie úverovej zmluvy bez poistenia. Podľa názoru súdu sú v predmetných zmluvách na základe vyššie uvedeného nesprávne stanovené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v predmetných zmluvách nebola správne uvedená zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetných zmluvách v nižšej sume, ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške, a teda nesprávne a pre spotrebiteľa zavádzajúco. Veriteľ zároveň v predmetných zmluvách neuviedol všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
46. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetných zmluvách, súd považoval úver poskytnutý veriteľom žalovanej na základe úverovej zmluvy č. 1 a č. 2 za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/, písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení).
47. Súd ďalej dospel k názoru, že poistenie tak, ako bolo v predmetných úverových zmluvách dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaná ako klient mala súhlasiť v obidvoch zmluvách so zvoleným komplexným súborom poistenia Istota plus. V tejto súvislosti má súd odôvodnené pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovanej s dokumentmi uvádzanými v Časti 3 článok 1 Poistenie bod 1.1 predmetných úverových zmlúv, kde žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila s rámcovými zmluvami o poistení uzatvorenými medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami poisťovne Cardif Slovakia, a.s. Súd poukazuje na to, že pokiaľ išlo o uvedené rámcové zmluvy ako aj všeobecné podmienky poisťovne, s ktorými sa mala žalovaná pri podpise jednotlivých úverových zmlúv oboznámiť, tieto nie sú pripojené k predmetným zmluvám. Je pritom možné predpokladať, že išlo o pomerne obsahovo rozsiahle dokumenty upravujúce vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a právnym predchodcom žalobcu a vzhľadom na sféru primárneho záujmu žalovanej, táto len výnimočne by mala časový priestor na dôsledné preskúmanie predmetných poistných zmlúv a podmienok. Žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi v časovej tiesni nemusel byť zrejmý ani význam uvedeného vyhlásenia, keďže jeho primárnym záujmom v danom prípade bolo získanie spotrebiteľského úveru. Uvedenie údajov o prijatí súboru komplexného poistenia tak, ako bolo uvedené v predmetných zmluvách, bolo už súčasťou vopred pripravených spotrebiteľských zmlúv, a teda nemožno hovoriť o individuálne dojednaných zmluvných ustanoveniach. Z formulácie textu nevyplýva, že by žalovaná mohla poistenie odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu aj bez poistenia. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil veriteľ pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalovaná nemala možnosť do tohto textu
zasiahnuť. Absentuje tak slobodná vôľa žalovanej pri dojednaní poistenia úveru a týmto spôsobom tiež dochádza k neodôvodnenému navyšovaniu nákladov na spotrebiteľský úver. Takáto podmienka zmluvy, resp. oboch zmlúv je preto neplatnou podmienkou (§ 37 ods. 1 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
48. Žalobca v posudzovanom prípade uplatňuje nárok voči žalovanej na zaplatenie sumy 1.036,02 eur s príslušenstvom. V konaní nebolo sporné a vyplýva aj z predložených listinných dôkazov, že žalobca, resp. jeho právny predchodca si svoju povinnosť z predmetných zmlúv splnil a poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 459,00 eur podľa úverovej zmluvy č. 1 a vo výške 499,00 eur podľa úverovej zmluvy č. 2. Na druhej strane žalovaná poskytnutý spotrebiteľský úver s príslušným úrokom nesplácala v splátkach riadne a včas a uhradila veriteľovi na základe úverovej zmluvy č. 1 len sumu 99,81 eur a na základe úverovej zmluvy č. 2 žiadnu sumu. Z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe predmetných zmlúv, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi patrí právo na vrátenie dlžnej istiny úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok je uplatnený titulom spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka (účinného od 05.12.2018) z úradnej činnosti ďalej posudzoval premlčanie práva žalobcu bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala, pričom z dôvodu spotrebiteľského charakteru predmetného právneho vzťahu sa premlčanie posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonník je špeciálnym ustanovením k ostatným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú premlčanie, čo znamená, že sa použije prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľského vzťahu. Vymáhaním premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.
49. Súd na základe uvedeného ex offo skúmal, či uplatnený nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. Aby súd mohol vyššie uvedené vyhodnotiť, bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či veriteľ (žalobca) úver platne predčasne zosplatnil, a to v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poskytnutý úver na základe úverovej zmluvy č. 1 a č. 2 je bezúročný a bez poplatkov avšak účinky zosplatnenia úveru, o ktorom žalobca tvrdil, že nastali u obidvoch úverov dňa 02.12.2016 pre nedodržanie podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nenastali, pretože žalobca, resp. jeho právny predchodca žalovanú ako spotrebiteľa preukázateľne neupozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd nemal preukázané, že žalobca alebo právny predchodca žalobcu takúto písomnosť žalovanej doručoval. Aj keď sa listina označená ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42748264390004", rovnako listina "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42748264390010" na výzvu žalovanej odvoláva, žalobca nielenže takúto výzvu nepredložil, ale ani ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení neoznačil. Keďže nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru z predmetných zmlúv postupom podľa zákona, resp. toto preukázané v spotrebiteľskom spore nebolo, bolo potrebné skúmať prípadné premlčanie každej zo splátok úveru v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. 50. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý sa samostatne tiež premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. V súlade s ustanovením § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie je potrebné v danej veci aplikovať, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V danej veci bola žaloba podaná na súde dňa 15.11.2019. V zmysle úverovej zmluvy č. 1 splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci a 1. splátka bola splatná dňa 15.03.2016. Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná 3- ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula uvedená 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Pri výške mesačnej splátky 33,27 eur mala byť istina úveru vo výške 459,00 eur uhradená v 14 splátkach (13 celých splátok a posledná 14. splátka bola vo výške 26,49 eur) so splatnosťou v období od 15.03.2016 do 15.04.2017. Na základe uvedeného potom za premlčané súd považuje splátky so splatnosťou od 15.03.2016 do 15.10.2016, v celkovej sume 266,16 eur (celkovo 8 splátok, každá vo výške 33,27 eur). V tejto súvislosti súd pre úplnosť dodáva, že vykonané úhrady žalovanej boli v nižšej sume a spadajú do premlčaného obdobia. Vo zvyšnej časti istiny vo výške 192,84 eur (istina pôžičky 459,00 eur po odpočítaní premlčanej sumy 266,16 eur) súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a v tejto časti súd žalobe vyhovel. V zmysle úverovej zmluvy č. 2 splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci a 1. splátka bola splatná dňa 15.06.2016. Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky.
Rovnako tak plynula uvedená 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Pri výške mesačnej splátky 18,22 eur mala byť istina úveru vo výške 499,00 eur uhradená v 28 splátkach (27 celých splátok a posledná 28. splátka bola vo výške 7,06 eur) so splatnosťou v období od 15.06.2016 do 15.09.2018. Na základe uvedeného potom za premlčané súd považuje splátky so splatnosťou od 15.06.2016 do 15.10.2016, v celkovej sume 91,10 eur (celkovo 5 splátok, každá vo výške 18,22 eur). Vo zvyšnej časti istiny vo výške 407,90 eur (istina pôžičky 499,00 eur po odpočítaní premlčanej sumy 91,10 eur) súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a v tejto časti súd žalobe vyhovel. 51. Zhrnúc uvedené súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa doposiaľ neuhradené nepremlčané splátky poskytnutých úverov v celkovej výške 600,74 eur (suma 192,84 eur titulom úverovej zmluvy č. 1 + suma 407,90 eur titulom úverovej zmluvy č. 2). V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny súd na základe vyššie uvedeného považoval uplatnený nárok za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. 52. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania na skutkovom základe splatnosti celej pohľadávky a táto v zmysle vyššie uvedeného a podľa právneho záveru súdu nastala splatnosťou poslednej splátky istiny úveru, a to v prípade úverovej zmluvy č. 1 dňa 15.04.2017 a v prípade úverovej zmluvy č. 2 dňa 15.09.2018. Keďže žalovaná v tejto lehote spotrebiteľský úver na základe predmetných zmlúv nesplatila, dňa 16.04.2017 (úverová zmluva č. 1), resp. dňa 16.09.2018 (úverová zmluva č. 2) sa dostala do omeškania a žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,00 % ročne (základná úroková sadzba ECB 0,00 % + 5 bodov). Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy zo sumy 192,84 eur od 16.04.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 407,90 eur od 16.09.2018 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z vyššej sumy a od skoršieho dátumu, v tejto časti bola žaloba z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodná zamietnutá.
53. Súd na základe uvedeného podanej žalobe v časti vyhovel a v nedôvodne požadovanej istine a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.
54. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 55. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 56. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 57. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 58. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom konaní proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.036,02 eur, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 600,74 eur, na základe čoho súd konštatuje, že úspech žalobcu v spore predstavuje 57,99 %, neúspech žalobcu predstavuje 42,01 % a čistý úspech žalobcu v spore voči žalovanej potom predstavuje 15,98 %. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v stanovenej lehote náhradu trov konania v rozsahu 15,98 %. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.