Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Pc-21-2020.pdf
PDF · 73.65 KB
Case nature
Area
Subarea
20Pc/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom JUDr. Mironom Čiževským, v právnej veci navrhovateľky: P. právne zast. JUDr. Jurajom Langerom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti manželovi: L. právne zast. JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, Bajzova 2, 040 01 Košice o rozvod manželstva,
rozhodol:
I. Súd manželstvo P. uzavreté dňa 10.9.1994 v Košiciach, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Košice, Mestská časť Košice - Staré Mesto, vo zväzku 103, ročník 1994, na strane 9, pod poradovým číslom 424, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 2.3.2020 navrhovateľka doručila súdu návrh na rozvod manželstva. V návrhu uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli dňa 10.9.1994 na matričnom úrade v Košiciach, Mestská časť Staré mesto, ktoré je zapísané v Knihe manželstiev príslušného úradu, vo zväzku 103, na strane 9, ročník 1994, pod por. č. 9. 2. Túto skutočnosť si súd overil zo sobášneho listu. 3. K dôvodom rozvratu manželstva navrhovateľka uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené z lásky, spočiatku bolo harmonické, po narodení dcér sa o ne spoločne starali. Postupne však medzi nimi začali vznikať najprv bežné nezhody, ale v posledných rokoch sa vystupňovali do výraznejších nezhôd. Príčinou bolo, že manžel prepadal hráčskej vášni a časom si vypracoval závislosť na hazardných hrách, čo sa začalo prejavovať aj vo finančnej oblasti. Manžel postupne míňal rodinné úspory, bol schopný prehrať v hazardných hrách väčšiu časť svojho príjmu a toto neskôr riešil záväzkami vo forme úverov a pôžičiek, čím neúmerne zaťažoval spoločný majetok a rodinný rozpočet. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v decembri 2016 sa manžel prestal podieľať na financovaní spoločnej domácnosti, okrem platenia úhrad za služby spojených s užívaním bytu a splátok úveru, ktorý bol použitý na financovanie spoločného bývania. Manžel začať požívať alkoholické nápoje, čo negatívne poznačilo jeho psychickú stránku a vzťah ku navrhovateľke a deťom. Pod vplyvom alkoholu sa manžel správal agresívne voči navrhovateľke a deťom. 4. Záverom uviedla, že má za to, že manželstvo je natrvalo rozvrátené a neplní ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel, k manželovi stratila cit, náklonnosť a lásku, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je presvedčená, že neexistuje žiadna šanca na obnovenie ich riadneho spolužitia. Obe deti sú už plnoleté. Preto navrhuje súdu, aby súd ich manželstvo rozviedol. 5. Dňa 14.5.2020 odporca doručil súdu vyjadrenie k podanému návrhu na rozvod manželstva. Vo svojom vyjadrení uviedol, že skutočnosti tvrdené navrhovateľkou považuje za nepravdivé. Ak by uvedené skutočnosti boli len na jedno percento pravdivé, je logické, že by boli v uvedenom čase prešetrené, stotožnené a následne by konali príslušné orgány. Záverom uviedol, že toho času neexistujú formálne ani procesné dôvody na rozvod manželstva. Manželstvo plní svoju funkciu, aj keď život prináša aj situácie
ako odôvodnené dočasné odlúčenie. Dáva na zváženie súdu nariadiť účastníkom konania absolvovať manželskú poradňu, resp. odbornú pomoc. 6. Záverom svojho vyjadrenia odporca navrhol súdu, aby konanie o rozvod manželstva zastavil, návrh zrušila ako nedôvodný a následne o tom vydal uznesenie. 7. Dňa 25.6.2020 navrhovateľka doručila súdu vyjadrenie k podaniu odporcu, kde predovšetkým uviedla, že plne zotrváva na podanom návrhu na rozvod manželstva ako aj na písomnom vyjadrení, ktoré je súčasťou spisového materiálu. 8. Na pojednávaní konanom dňa 6.7.2020 navrhovateľka zotrvala na svojom písomnom vyjadrení a na rozvode manželstva a má za to, že za takejto situácie nemôže v manželstve ďalej zotrvať. 9. Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní do zápisnice uviedla, že manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Jedná sa o dlhodobé manželstvo, manžel má k navrhovateľke silný citový vzťah, nechce ju stratiť a mali by si tieto veci vydiskutovať spoločne. Žiada súd, aby obaja účastníci boli predvolaní na mediáciu, kde by si vyriešili manželské vzťahy. 10. Navrhovateľka na pojednávaní do zápisnice uviedla, že s mediáciou nesúhlasí, mediácia nezmení je názor na fungovanie manželstva, nakoľko citovo sa už úplne odlúčili. Na otázku právnej zástupkyne odporcu navrhovateľka uviedla, že návrh na rozvod už podávala v roku 2017, avšak vzhľadom na sľub manžela, že bude prispievať na deti, tento návrh stiahla. S manželom nie je vôbec v kontakte, netelefonujú si, iba občas manžel napíše SMS. 11. Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní do zápisnice uviedla, že žiada súd, aby postupoval vykonaním mediácie a v prípade, ak by súd zastával iný názor, aby návrh na rozvod manželstva zamietol. 12. Navrhovateľka na pojednávaní záverom uviedla, že je pevne rozhodnutá sa s odporcom rozviesť a jej názor už nič nezmení. 13. Podľa ust. § 22 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 14. Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 15. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 16. Súd pri posudzovaní mieri rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19. 17. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo rozvrátené. 18. Súd poukazuje na to, že už v minulosti bol podaný návrh na rozvod manželstva zo strany navrhovateľky, ktorý návrh síce bol vzatý späť, avšak k zlepšeniu vzťahov medzi manželmi nedošlo. Takže podľa názoru súdu, manželstvo účastníkov konania je rozvrátené a neplní svoju spoločenskú funkciu. 19. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti už takmer dva roky, teda od novembra 2018. Navrhovateľka sa vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj do zápisnice na pojednávaní vyjadrila, že v žiadnom prípade nehodlá obnoviť manželské spolužitie. 20. Odporca síce vo svojich vyjadreniach, ako aj na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne žiadal, aby súd návrh na rozvod manželstva zamietol, resp. žiadal o využitie mediácie, avšak súd má za to, že tieto manželské problémy u oboch účastníkov a v ich vzájomnom manželskom živote pretrvávajú minimálne od roku 2016 a teda za toto obdobie štyroch rokov si účastníci konania mohli tieto vzťahy vyriešiť, a preto súd mal za to, že aj v prípade zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, resp. prerušenia konania by opätovne dochádzalo k manželským nezhodám. 21. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a manželstvo účastníkov konania rozviedol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).