Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-94-2016.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/94/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu EDYPLUS s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO 36 258 881, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO 36 866 598, za ktorú koná JUDr. Roman Kvasnica, proti žalovanej R. Y., narodenej XX. 9. XXXX, bytom v Y. nad X., F. XXXX/XX, o zaplatenie 6.668,90 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 6.668,90 eur, vyčíslené úroky 1 832,14 eur, vyčíslené úroky z omeškania 543,12 eur, úrok 11,15 % ročne zo sumy 6.668,90 eur od 28. 9. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8 501,04 eur od 28. 9. 2016 do zaplatenia, a to v splátkach po 50,00 eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že v prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý zostatok dlhu.
II. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu 6.668,90 eur, vyčíslené úroky 1 832,14 eur, vyčíslené úroky z omeškania 543,12 eur, úrok 11,15 % ročne zo sumy 6.668,90 eur od 28. 9. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 8 501,04 eur od 28. 9. 2016 do zaplatenia. Uviedol, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa a. s. Bratislava, poskytla L.i L. (pôvodne žalovanému 1/) na základe Zmluvy o splátkovom úvere úver, ktorý sa zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť v určených splátkach, s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20. 3. 2016. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné splátky nesplnil v čase určenom v úverovej zmluve, čím sa dostal do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny v žalovanej výške. Žalovaná 2/ uzavrela k uvedenej zmluve dohodu o ručení.
2. Pôvodný žalovaný 1/ v priebehu konania zomrel 4. 7. 2017 zomrel. Dedičské konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 22D/786/2017. Uznesením sp. zn. 22D/786/2017 zo dňa 15. 7. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 8. 2019, bolo dedičské konanie po zomrelom žalovanom v 1. rade zastavené z dôvodu nemajetnosti. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 18. 2. 2020, č. k. 24C/94/2016-97, konanie voči žalovanému 1/ zastavil.
3. Žalovaná súhlasila so žalobou, nemala žiadne námietky voči uplatnenému nároku, bola si vedomá toho, že pristúpila k úverovej zmluve ako ručiteľka. Dlžníka poznala osobne, pracovala u neho 16 rokov, potom sa ukázalo, že mal všade množstvo dlhov, nevedno z akého dôvodu. Pokiaľ mal majetok, tak ho ešte za života previedol, dlhoval jej aj peniaze za mzdu, dostal ju do finančných ťažkostí. T. č. je na starobnom dôchodku od minulého roka, od 1. 7., dôchodok má celkom 380,00 eur spolu s vdovským
dôchodkom. Z dôchodku jej zrážajú 50,00 eur mesačne v dôsledku toho, že aj ona spláca viacero úverov v rámci možností. V tomto prípade požiadala o možnosť splácať dlh v splátkach po 50,00 eur mesačne. Má 3 dospelé samostatne ekonomicky činné deti, dcéry sú samostatné, žije v rodinnom dome so synom, ktorý platí prevádzku domu. Dom patrí v polovici jej a v polovici deťom. Chodí na brigádu, kde zarobí 50 eur mesačne.
4. Z obsahu žaloby a listinných dôkazov, predložených žalobcom, súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol pôvodnému žalovanému 1/ na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0362993345 zo dňa 31. 3. 2006 splátkový úver vo výške 500 000,- Sk (16 596,96 eur), za dohodnutú ročnú premenlivú úrokovú sadzbu 10,50 %, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť spolu s celkovými nákladmi úveru v 120 splátkach po 6 850,- Sk (227,38 eur) mesačne do 20. 3. 2016. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné splátky neplnil v čase určenom v úverovej zmluve, celkom zaplatil 139 úhrad v sumách od 5,63 eur do 782,63 eur, posledná úhrada 50,00 eur bola 28. 11. 2014. Pôvodný dlžník a ručiteľka nereagovali na žiadnu z opakovaných výziev na zaplatenie splatnej pohľadávky. Žalobca si uplatnil ku dňu podania žaloby, teda k 27. 9. 2016, pohľadávku celkom vo výške 9 035,16 eur, ktorá pozostávala z istiny 6 668,90 eur, úrokov 1 832,14 eur, vyčíslených za obdobie od 29. 5. 2014 do 27. 9. 2016, úrokov z omeškania 534,12 eur vyčíslených za obdobie od 29. 5. 2014 do 27. 9. 2016. , splátky úveru splatné od 20. 10. 2010 do 20. 10. 2013 v počte 37 v celkovej sume 3 137,97 Eur. Nesplatená istina predstavuje 9 208,17 eur, nesplatené úroky a poplatky 2 175,72 eur. Túto sumu doposiaľ žalovaný neuhradil. Tvrdenia žalobcu súd za sporné nepovažoval.
5. Dňa 5. 6. 2017 uzavreli Slovenská sporiteľňa a. s. Bratislava ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE, jej súčasťou bola aj pohľadávka postupcu, uplatnená v tomto konaní.
6. Na základe Dohody o ručení, uzatvorenej podľa § 303 až 312 Obchodného zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a žalovanou ako ručiteľom bolo zistené, že podľa článku I. má ručiteľ vedomosť o tom, že veriteľ uzavrel dňa 31. 3. 2006 s dlžníkom, pôvodným žalovaným 1/ zmluvu o splátkovom úvere č. 0362993345, vo výške 500.000,- Sk. Podľa článku II. bod 1, ručiteľ týmto vyhlasuje, že podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla z úverovej zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver a ktorý tvorí istina vo výške 500.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
9. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
10. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
11. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. "absolútny obchod", však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
12. Podľa § 52 ods. 1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa § 2 uvedeného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 3 ods. 1,2 uvedeného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Na základe zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol pôvodnému žalovanému 1/ na jeho požiadanie peňažné prostriedky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o dohodnuté úroky v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch. zák. a záväzkový vzťah je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Posudzovaný právny vzťah túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní v čase uzavretia zmluvy nekonali v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísali ako fyzické osoby za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
17. V danom prípade predmetná zmluva v časti týkajúcej sa požičania finančných prostriedkov neobsahovala také podmienky, ktoré by boli v rozopre s dobrými mravmi, prípadne ktoré by predstavovali zjavný nepomer práv a povinností medzi účastníkmi zmluvy a ktoré by teda mohli byť vyhodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že bola uzavretá zmluva o úvere, ktorú svojou povahou a charakterom zmluvných strán možno považovať za spotrebiteľskú. Zároveň mal súd za preukázané, že dlžník si neplnil svoje povinnosti splácať poskytnutý úver tak, ako bolo dohodnuté. Žalovaná prevzala ručiteľský záväzok uspokojiť pohľadávku veriteľa pre prípad, ak si túto povinnosť nebude plniť dlžník. Z pohľadu vyššie uvedeného bol nárok žalobcu uplatnený dôvodne, súd preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
19. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Nakoľko sa žalovaní sa dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi aj žiadaný úrok z omeškania, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške.
23. S použitím § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku súd umožnil žalovanej plniť súdom uloženú povinnosť v splátkach, s výškou splátky 50,00 eur mesačne, žalobca súhlasil s možnosťou splátok, výšku splátok ponechal na zvážení súdu.
24. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.