Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Ek-419-2020.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Subarea
13Ek/419/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Pohrebné služby Bobuľová, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 2122/28, 010 01 Žilina, IČO: 51026473, zast. právnym zástupcom: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti povinnému: N. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. 17XX/XX, XXX XX N., o vymoženie 1.130,13 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 13Ek/419/2020 zo dňa 08.06.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a.
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník po zrušení rozhodnutia zo dňa 30.04.2020 pre jeho nepreskúmateľnosť, vo veci návrhu oprávneného opätovne rozhodol dňa 08.06.2020 tak, že zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 49,52 Eur. V odôvodnení uznesenia uviedol, že skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane správnosti vyčíslenia v návrhu uplatnených trov exekúcie oprávneného v nadväznosti na znenie § 9 až 14 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, na ktoré odkazuje Exekučný poriadok v ustanovení § 199e. Zistil, že právny zástupca oprávneného si uplatnil odmenu za celkovo 3 úkony právnej služby, pričom vypočítanú odmenu za jeden úkon právnej služby v celkovej výške 36,84 Eur (vrátane DPH) považoval za správnu. Nestotožnil sa však s uplatnením odmeny za úkon právnej služby: predžalobná výzva. Mal za to, že v danom prípade tento úkon nie je úkon právnej služby, ktorý by upravoval zákon č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), a to aj s poukazom na ustanovenie § 199e Exekučného poriadku, v ktorom je uvedené, že do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby. V exekučnom konaní pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie má teda oprávnený nárok na odmenu len za prevzatie a prípravu zastúpenia a návrh na vykonanie exekúcie. Nad rámec uvedeného dodal, že zákonná úprava v Exekučnom poriadku má prednosť pred ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), nakoľko Vyhláška je zákon nižšej zákonnej sily ako Exekučný poriadok. V predmetnom exekučnom konaní má oprávnený teda nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 30,70 Eur a za podanie návrhu na vykonanie exekúcie v sume 30,70 Eur, t. j. spolu v celkovej výške 61,40 Eur. Ku každému z týchto úkonov prináleží režijný paušál v sume 10,60 Eur, t. j. spolu vo výške 21,20 Eur. Právny zástupca je platiteľom DPH, a preto mu z celkovej odmeny prináleží ešte 20% DPH v sume 16,53 Eur. Po pripočítaní sumy súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur predstavuje výška dôvodne uplatnených trov oprávneného v exekučnom konaní sumu vo výške 115,67 Eur. Oprávnenému preto náhrada trov exekúcie prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha. Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov v sume spolu 165,19 Eur, je tento nárok v časti sumy 49,52 Eur (148,69 Eur - 99,17 Eur) uplatnený v rozpore so zákonom. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného s Exekučným poriadkom, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 49,52 Eur zamietol.
2/ Voči rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť a to z dôvodu, že vyšší súdny úradník vo veci opäť nerozhodol správne. Za nesprávne považoval tvrdenie o prednosti Exekučného poriadku pred ustanoveniami Vyhlášky, ktorá je nižšej právnej sily. V tomto prípade nejde o silu právnej normy, ale o to, že lex generalis je Exekučný poriadok a lex specialis je Vyhláška. Pokiaľ teda lex generalis (Exekučný poriadok) neupravuje dané právne vzťahy, tak je potrebné sa riadiť lex specialis (Vyhláškou). Ďalej suviedol, že dňa 15.6.2019 nadobudla účinnosť novela Vyhlášky, na základe ktorej bola opätovne do § 13a ods. 1 písm. d/ k úkonom právnej služby doplnená ako úkon právnej služby predžalobná výzva. V zmysle novely Vyhlášky sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie predbežnej výzvy. Cieľom uvedenej novely v zmysle dôvodovej správy k vyhláške je: „zabezpečiť, aby advokátom bolo umožnené vyúčtovať si ako úkon právnej služby v občianskom konaní aj predbežnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho by advokátom mala byť priaznivá odmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia.“ Tento právny názor zaujíma aj súčasná právna prax, keď napr. podľa rozhodnutia KS v Nitre sp.zn. 8Co/159/2017 predžalobnú výzvu treba považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, keď za trovy konania treba považovať trovy, ktoré sú vynaložené v súvislosti s konaním. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že vyšší súdny úradník v danom rozhodnutí pochybil a nesprávne rozhodol, keď mi nepriznal i zvyšné trovy právneho zastúpenia na priznanie ktorých mám zo zákona nárok. Vyššie uvedené odôvodnil tak, že aj keď odmenu za predžalobnú výzvu nemožno považovať za trovy súdneho konania, význam zakotvenia tohto samostatného úkonu právnej služby podľa jeho názoru spočíva v tom, že si tieto náklady možno jednoznačnejšie uplatniť ako príslušenstvo pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa považujú za príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Medzi tieto náklady možno zaradiť aj predžalobnú výzvu. Uvedené potvrdzuje aj Krajský súd v Nitre: „Predžalobnú výzvu treba považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, keď za trovy konania treba považovať trovy, ktoré sú vynaložené v súvislosti s konaním.“ Keďže náklady na predžalobnú výzvu predstavujú príslušenstvo pohľadávky, možno si ich uplatniť priamo v žalobe popri istine, úrokoch či úrokoch z omeškania. Novela Vyhlášky odstránila pochybnosť o tom, či možno predžalobnú výzvu považovať za príslušenstvo pohľadávky tým, že tento úkon zaradila samostatne medzi úkony, za ktoré patrí advokátovi odmena. Nesporným prínosom novely Vyhlášky je aj skutočnosť, že sa odstránila aplikačná nejednotnosť pri určení výšky tohto príslušenstva. Možno konštatovať, že tarifná odmena za vypracovanie predžalobnej výzvy vyplývajúca z Vyhlášky by mala byť obhájiteľná. Ak by žalobca zaplatil advokátovi za vypracovanie predžalobnej výzvy vyššiu odmenu ako je tarifná odmena, nie je možné vylúčiť, že by konajúci súd v tomto prevyšujúcom rozsahu odmenu nepriznal ako neprimeranú. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-287/17, ktorý konštatoval, že žalobca má právo získať aj primeranú odmenu za predžalobnú výzvu. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že vyšší súdny úradník v danom rozhodnutí pochybil a nesprávne rozhodol, keď oprávnenému nepriznal i zvyšné trovy právneho zastúpenia na priznanie ktorých má zo zákona nárok a preto navrhol napadnuté uznesenie zo dňa 08.06.2020 v zmysle § 250 ods. 2 CSP zmeniť tak, že súd mu prizná trovy právneho zastúpenia vo výške 49,50 Eur.
3/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
6/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
7/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
8/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
9/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Sudca sa s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v sume 49,52 Eur stotožňuje.
10/ Na doplnenie správnosti napadnutého uznesenia, a to i vzhľadom k tvrdeniam oprávneného, sudca uvádza, že oprávnený si uplatnil na elektronickom formulári návrhu na vykonanie exekúcie časť „F) Trovy exekúcie - oprávnený“ nasledovné trovy: súdny poplatok (návrh na vykonanie exekúcie) 16,50 Eur, trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH) 148,69 Eur, trovy za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora si neuplatnil rovnako ako ani iné trovy. Trovy celkom (vrátane DPH) potom predstavovali sumu 165,19 Eur. Ďalej konkretizoval (odôvodnil) hodnotu jedného úkonu právnej pomoci (61,41 € / 2 = 30,70 € x 3 + 10,60 RP x 3 = 92,11 € + 31,80 € = 123,91 € + 20% DPH = 148,69 €), pričom si uplatnil tri úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie právneho zastúpenia, výzva - posledný pokus o zmier, návrh na výkon exekúcie.
11/ V Exekučnom poriadku sú v ustanovení § 199a ods. 1 taxatívnym spôsobom definované výdavky oprávneného, ktoré sa v zmysle Exekučného poriadku považujú za jeho trovy. Rozlišujú sa na trovy vzniknuté v súvislosti so zastupovaním v exekučnom konaní, a to jednak pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ďalej výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
12/ Pokiaľ ide o uplatnené trovy v súvislosti so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ustanovenie § 199e Exekučného poriadku limituje nárok na trovy právneho zastúpenia do začatia exekúcie na „najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby“. Pretože Exekučný poriadok ako zákonný predpis určuje, že oprávnený si do začatia exekúcie môže uplatniť len odmenu za maximálne dva úkony právnej služby, nárok na tretí úkon zo zákona nemá. Pritom už z tohto hľadiska nie je pri rozhodovaní významným akú kombináciu dvoch úkonov právnej služby, ktoré právny zástupca oprávneného v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie vykonal, zvolí.
13/ Zásadne však nemožno súhlasiť s názorom oprávneného, že v danej veci nebola pre rozhodnutie podstatná právna sila Vyhlášky. Jedným zo základným princípov slovenského právneho poriadku je hierarchia právnych noriem. Právne predpisy sa triedia podľa tzv. „právnej sily“. Právna sila sa vzťahuje na vlastnosti právnych predpisov, na základe ktorých je jeden právny predpis podriadený druhému (t.j. právnemu predpisu vyššej právnej sily).V hierarchicky usporiadanom právnom poriadku je možná nadradenosť jedného druhu právnych noriem (prameňov práva) nad iným druhom právnych noriem (prameňov práva) a nemôže nastať situácia, kedy by mala prednosť právna norma vyhlášky (ako podzákonného právneho predpisu, ktorý má nižšiu právnu silu) a nie právna norma zákona. V takom prípade by sa totiž nemohol účastník konania spoliehať na predvídateľné správanie orgánu aplikujúceho právne normy a nemennosť základných princípov hierarchie právnych predpisov, čím by nedošlo k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov materiálneho právneho štátu zakotveného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Na základe princípu hierarchie právnych predpisov a zásady
pochádzajúcej z rímskeho práva (lex superior derogat legi inferiori, t.j. právny predpis vyššej právnej sily má prednosť pred predpisom nižšej právnej sily) mali v danom prípade ustanovenia Exekučného poriadku, ako zákonné normy, prednosť pred ustanoveniami Vyhlášky, ako podzákonného právneho predpisu.
14/ Zásada lex generalis derogat legi generali (špeciálny právny predpis má prednosť pred všeobecným právnym predpisom), na ktorú poukazoval oprávnený v sťažnosti, a ktorá sa mala v danej veci podľa jeho názoru aplikovať, sa môže uplatniť len pri predpisoch rovnakej právnej sily, preto jeho námietka, že Vyhláška je lex specialis oproti Exekučnému poriadku ako lex generalis nemohla obstáť. Z tohto dôvodu aj ďalšia polemika oprávneného o prednosti aplikácii ustanovení Vyhlášky odvolávajúc sa na dôvodovú správou k novele Vyhlášky (o zaradení predžalobnej výzvy medzi úkony právnej služby) a rozhodnutia súdov v základnom (vyhľadávacom konaní) bola nepodstatná a nebolo potrebné sa ňou bližšie zaoberať.
15/ Na základe uvedeného sudca sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú a podľa ustanovenia § 250 ods. 1 ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.