Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/20/2019

Uznesenie

Okresný súd Poprad, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 2.200,82 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Z a s t a v u j e konanie.

II. Nárok na náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu podal na tomto súde dňa 22.02.2019 voči žalovanej návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 2.200,82 eur s príslušenstvom.

2. Žalobca dňa 09.06.2020 súdu doručil podanie, v ktorom oznámil, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz. Žalobca zároveň vzal na vedomie nutnosť zastavenia tohto konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej a požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku za podanie žalobného návrhu.

3. Súd ďalej z Obchodného registra zistil, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. zo dňa 26.05.2020 zverejneným v obchodnom vestníku č. 103/2020 zo dňa 26.05.2020 vyhlásil konkurz na majetok žalovanej. Zároveň uvedeným uznesením zbavil dlžníka - žalovanú všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze.

4. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu patriacemu úpadcovi. Lehoty v týchto konania ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo intervenciu.

5. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii, vrátane zmien, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú (). Podľa cit. zákona o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

Podľa § 166e ods. 2 cit. zákona oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

Podľa § 166e ods. 4 cit. zákona na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Podľa § 166b ods. 1, písm. b/ cit. zákona za nevymáhateľné voči dlžníkovi prípade oddlženia sa považuje príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu.

6. Keďže v predmetnom konaní sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze v zmysle § 166a ZRK, súd postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie v celom rozsahu zastavil, t. j. v rozsahu, v ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté o celom predmete konania, zastavil..

7. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia , trovy konania však neboli priznané žiadnej zo sporových strán z dôvodu, že konanie bolo zastavené v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

9. V danom prípade súd dospel k záveru, že zastavenie konania možno pričítať žalovanej, keďže práve na základe jej návrhu na vyhlásenie konkurzu došlo k procesnoprávnemu účinku, t.j. k zastaveniu tohto konania. Avšak dňom vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej bola žalovaná zbavená aj dlhu, ktorý mala voči žalobcovi v tomto konaní. Žalobou uplatňované pohľadávky sa teda stali voči žalovanej dlžníčke nevymáhateľnými v rozsahu, v akom ju súd zbavil. Trovy tohto súdneho konania možno považovať za príslušenstvo pohľadávky (t.j. pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej došlo k oddlženiu žalovanej), pretože ich vznik závisí od začatia a ďalšieho priebehu súdneho konania. Keďže k vzniku nároku na náhradu trov konania dochádza až pri rozhodnutí súdu o nároku na náhradu trov, v spojení s prípadným rozhodnutím o výške náhrady trov v zmysle , je zrejmé, že nárok na zaplatenie príslušenstva (t.j. na náhradu trov konania) vznikol až po rozhodujúcom dni. Keďže trovy konania patria medzi pohľadávky, ktoré sa považujú v prípade oddlženia za nevymáhateľné (, , v spojení s cit. zákona), súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol II. výrokom tohto uznesenia tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal. Žalobcovi, ktorému by prislúchal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, ktorá procesne zavinila trovy tohto konania, nemôže byť priznaný nárok na náhradu trov, pretože sa voči žalovanej táto pohľadávka považuje za nevymáhateľnú a súd je povinný vo vzťahu k tejto pohľadávke prihliadnuť, ako keby rozhodol o trvalom upustení od jej vymáhania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.