Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/232/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: O. B. V. C. V., D.. XX. XX. XXXX, N. V., XX O. Z. N. O., I. V. F., o zaplatenie sumy 21 188,96 Eur s príslušenstvom, o zastavení konania, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.

II. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 23. 11. 2019, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21 188,96 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu uzavretej spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere č. 5078590285 zo dňa 13. 10. 2015 v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky titulom zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej dňa 21. 05. 2018 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653, ako postupníkom a žalobcom ako postupcom.

2. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

3. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

4. Procesné podmienky, aj keď ich výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky.

5. Súd v prvom rade skúmal, či vec, ktorú rieši, spadá pod nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“), resp. pod iné nariadenie práva EÚ alebo

medzinárodnú zmluvu. V prípade, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu a nejde o prípad, keď je možné založiť právomoc bez ohľadu na bydlisko žalovaného (výnimky podľa čl. 6 ods. 1 nariadenie Brusel I bis), tak sa na účely zistenia právomoci použijú normy medzinárodného práva procesného toho členského štátu, na súd ktorého bola žaloba doručená (lex fori).

6. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nie je inak stanovené v článku 18 ods. 1, článku 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25.

7. V posudzovanej veci súd konštatuje, že žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, nakoľko žalovaný je občanom Egyptskej arabskej republiky a nejde ani o prípad, keď je možné založiť právomoc bez ohľadu na bydlisko žalovaného. Preto súd na predmetné konanie aplikuje ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

8. Podľa , ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

9. Podľa až 6 účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v . Ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou zmeniť jeho vecnú príslušnosť. Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú. Ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované. Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu. Ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.

10. Za bydlisko (domicil) možno považovať spravidla miesto trvalého pobytu občana za predpokladu, že sa tu naozaj zdržiava, inak miesto prechodného pobytu občana žijúceho v zahraničí alebo miesto, kde sa skutočne trvalo zdržiava v čase rozhodnom pre určenie právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Týmto rozhodným časom bude moment začatia súdneho konania, t. j. doručenia návrhu na začatie konania súdu alebo vydanie uznesenia o začatí konania. Za bydlisko cudzinca na území Slovenskej republiky možno považovať miesto uvedené v potvrdení o registrácii, ak ide o občana EÚ; miesto uvedené v pobytovej karte, ak ide o jeho rodinného príslušníka, ktorý nie je občanom EÚ; miesto uvedené v povolení na pobyt, ak ide o cudzinca z tretieho štátu bez rodinných väzieb k príslušníkovi členského štátu EÚ; inak iné miesto na území Slovenskej republiky, kde sa takáto osoba skutočne trvalo zdržiava v rozhodnom čase. Všeobecná právomoc slovenských súdov je daná vtedy, ak žalovaný má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak ide o fyzickú osobu, alebo sídlo, ak ide o právnickú osobu.

11. Súd za účelom zistenia bydliska žalovaného vykonal dopyt na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov, z ktorého v odpovedi zo dňa 14. 01. 2020 zistil, že žalovaný mal posledný známy trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, na adrese D.. C. XXXX/X, N. - A., v období od 20. 07. 2015 do 06. 08. 2015. Súd následne dopytoval Úrad hraničnej a cudzineckej polície, ktorý v odpovedi zo dňa 18. 03. 2020 oznámil, že žalovaný bol zaradený v súvislosti so zákazom vstupu v evidencii nežiaducich osôb do 27. 11. 2017, avšak protokol o vyhostení nebol spracovaný, nakoľko OCP PZ Bratislava vydalo dňa 11. 11. 2015 rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu č. p. PPZ - HCP - BA6 - 620 - 009/2015 - AV, v ktorom bola žalovanému určená lehota 15 dní na vycestovanie od právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Súd si od OCP PZ Bratislava vyžiadal právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu. Z rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu zo dňa 11. 11. 2015, právoplatného dňa 01. 07. 2016, súd mal za preukázané, že žalovanému bola určená lehota 15 dní na vycestovanie z územia Slovenskej republiky a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky

po dobu troch rokov z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Nakoľko v čase podania žaloby na súde, ubehla doba troch rokov, na ktorú bol žalovanému uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, tak súd opätovne dopytoval Úrad hraničnej a cudzineckej polície za účelom, či žalovanému nebolo udelené povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky po uplynutí tejto doby. Z odpovede zo dňa 15. 06. 2020 mal súd za preukázané, že žalovanému nebolo opätovne udelené povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky a jeho súčasná adresa pobytu je V., XX O. Z. N. O., I. V. F..

XX. Podľa účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Základnou formálnou podmienkou platnosti dohody o právomoci je zachovanie písomnej formy dohody. Písomná forma dohody je podľa ustanovenia zachovaná vtedy, ak má dohoda písomnú formu alebo aj je písomne potvrdená. Zákon výslovne nevyžaduje, že musí ísť o podpisy účastníkov na jednej listine, stačilo by písomné potvrdenie aj na dvoch rozdielnych dokumentoch. Dohoda o právomoci sa zvyčajne uzatvára tak, že sa zverí právomoc rozhodovať určitý spor jednému konkrétnemu súdu (príp. súdom jedného štátu všeobecne), a právomoc podľa takejto dohody má potom povahu výlučnej právomoci. Okrem obmedzenia voľby právomoci v prípade výlučnej právomoci podľa je voľba právomoci obmedzená aj v prípade niektorých osobitných zmluvných typov, a to vo veciach z pracovných zmlúv, z poistných zmlúv a zo spotrebiteľských zmlúv. V prípade týchto zmlúv je pre spory z týchto zmlúv platná len v nasledujúcich dvoch prípadoch, a to, ak dohoda o právomoci nevylučuje právomoc súdu štátu, na území ktorého má bydlisko žalobca, keď uvedené ustanovenie slúži najmä na ochranu pracovníka, poisteného alebo spotrebiteľa, aby im nebola odňatá možnosť podať návrh v štáte, v ktorom majú svoje bydlisko, alebo dohoda o právomoci bola uzatvorená až po vzniku sporu; ak oba subjekty uzatvoria dohodu o právomoci až po vzniku sporu, nedôjde k obmedzeniu ich práva podať návrh na súd v tom štáte, v ktorom majú bydlisko, nakoľko návrh mohli podať pred uzatvorením tejto dohody.

13. V posudzovanej veci právny predchodca žalobcu vo všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“), ktoré sú v zmysle zmluvy o splátkovom úvere jej súčasťou, v bode 19.10 uvádza, že ak nie je medzi Bankou a Klientom dohodnuté inak, všetky zmluvné vzťahy sa riadia právom Slovenskej republiky, a v bode 19.11 uvádza, že Banka je oprávnená, v prípade, že je navrhovateľom, podať návrh na začatie konania na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike alebo na zahraničnom súde, ak je takýto súd vecne príslušným súdom Klienta.

14. Predmetné ustanovenia vo VOP však nie je možné považovať za dohodu o právomoci, nakoľko tá má byť písomná a má byť zrejmé, že jej úmyslom bolo dohodnutie právomoci, resp. že všetky spory vzniknuté z predmetného zmluvného vzťahu majú právomoc rozhodnúť slovenské súdy. V uvedených ustanoveniach vo VOP nie je jasne dohodnutá právomoc súdov Slovenskej republiky, pričom v bode 19.10. rieši voľbu práva, ktorá je odlišným právnym úkonom od voľby právomoci, nakoľko účastníci záväzkového vzťahu si zvolili len právny poriadok, ktorému podriadia svoj záväzkový vzťah. V bode 19.11 VOP síce uvádza, že banka je oprávnená podať návrh na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike alebo na zahraničnom súde, ak je takýto súd vecne príslušným súdom klienta, avšak aby bola dohoda o voľbe právomoci platná, musí obsahovať výslovnú dohodu zmluvných strán o tom, že spory z určitého zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody budú riešiť - rozhodovať súdy určitého štátu. Účastníci dohody si môžu dohodnúť buď právomoc slovenských súdov, alebo súdov iného štátu všeobecne (t. j. v zmluve by bola doložka „Všetky spory z tejto zmluvy budú riešiť slovenské súdy.“), alebo si môžu dohodnúť aj konkrétny súd. Vecná príslušnosť je odlišný pojem, ktorý vymedzuje okruh pôsobnosti jednotlivých druhov súdov. Určuje, ktoré druhy súdov rozhodujú určitý okruh vecí v prvom stupni, a ktorý druh súdov rozhoduje ako odvolací súd veci v druhom stupni.

15. Keďže žalovaný v rozhodnom čase, t. j. v čase podania žaloby, nemal svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území Slovenskej republiky, a zároveň súd nemal preukázané ani uzatvorenie dohody medzi stranami sporu o právomoci slovenského súdu, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať.

16. Vzhľadom na uvedené musel tunajší súd s poukazom vyhlásiť, že nemá právomoc konať vo veci a s poukazom na , toto konanie zastavil pre neodstrániteľnú prekážku ďalšieho konania vo veci, a to nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky v danej veci konať.

17. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Egyptskej arabskej republike, kde je bydlisko žalovaného.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . V predmetnej veci súd konanie zastavil pre nedostatok medzinárodnej právomoci, teda nemožno dospieť k záveru, že niektorá zo strán zavinila zastavenie konania. Preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.