Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-3-2020.pdf
PDF · 91.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: J. R., Q.. X. X. XXXX, U. X. X, XXX XX X., právne zastúpený JUDr. Štefanom Demkom, advokátom so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice proti žalovanej: J.. T. R., Q.. XX. X. XXXX, U. K. J. X, XXX XX X., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 279/4, Spišská Nová Ves, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území Y., obec Y., okres Y. Q. T., a to stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku par. č. XXX evidovaného ako parcela registra „C“ a pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 402 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 303 m2 patria do dedičstva po nebohej X. R., N.. U., Q.. XX. XX. XXXX, M.. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Š. XXX/X, XXX XX Y., a do dedičstva po nebohom J. R., N.. R., Q.. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom Š. XXX/X, XXX XX Y. v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v podiele 1/1 k celku).
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 23. 1. 2020 žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. území Y., a to rodinný dom č. súp. XXX postavený na parc. č. XXX o výmere 402 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 303 m2 patria do dedičstva po nebohej X. R., N.. U. v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň požadoval plnú náhradu trov konania.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že X. R. je jeho mama a zomrela XX. XX. XXXX v Smižanoch, pričom prejednaním dedičstva bola poverená Okresným súdom Spišská Nová Ves súdna komisárka JUDr. Mária Barabášová v konaní 11D/3/2020.
3. Dňa 2. 1. 2019 medzi otcom žalobcu J. R., teda pôvodným žalovaným v 2. rade (v priebehu pojednávania dňa 13. 4. 2020 zomrel), a vtedy ešte jeho žijúcou mamou X. R., ako darcami, a jeho sestrou J.. T. R. došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku. Dňa 10. 1. 2019 bol povolený vklad vlastníckeho práva predmetnej darovacej zmluvy pod č. T. XX/XXXX, čím sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré boli v BSM rodičov žalobcu, stala žalovaná v 1. rade.
4. Žalobca ďalej uviedol, že jeho mama už niekoľko rokov pred spísaním darovacej zmluvy trpela výpadkami pamäti, zmätenosťou a posledné roky vôbec nespoznávala blízkych príbuzných, teda
manžela a deti, ani zvyšok svojej rodiny. Dôkazmi o tomto tvrdení boli listinné lekárske správy a súkromný znalecký posudok priložený k žalobe, k čomu žalobca zároveň navrhol aj vypočuť členov jeho rodiny H.. J.Q. R., J.. M. R., ako aj výsluch pracovníčky Obecného úradu Smižany, ktorá vykonávala overenie podpisov na predmetnej darovacej zmluve.
5. Žalobca s odkazom na závery znaleckého posudku a obsah lekárskych správ s poukazom na ustanovenie § 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka má zato, že predmetná darovacia zmluva je neplatný právny úkon, o čom má súd v tomto konaní prejudicionálne rozhodnúť.
6. Čo sa týka žalovaného v 2. rade, teda otca strán sporu, žalobca k tomu uviedol, že jedná sa o osobu vysokého veku (v čase podania žaloby 92 rokov), ktorý okrem iného trpel vážnymi problémami so zrakom, podstúpil operáciu obidvoch očí asi pred 15 rokmi, následkom ktorej na jedno oko videl len veľmi obmedzene, čo sa časom zhoršovalo. Zároveň prekonal pred niekoľkými rokmi mozgovú príhodu a v čase podania sa liečil na neurológii a kardiológii. Ďalej uviedol, že jeho rodičia si po celý život priali, aby po ich smrti došlo k rozdeleniu ich rodinného domu a majetku na obe deti rovnakým dielom a aby neskôr v ich dome žili ich deti a vnúčatá. Darovacia zmluva nezodpovedá prezentovanej vôli jeho rodičov.
7. Navyše žalobca pri rozhovoroch s otcom dospel k záveru, že otec o darovacej zmluve nemá vedomosť a rozhovor s mamou nemal význam, nakoľko nikoho z rodiny dlhodobo nespoznávala a nebola orientovaná v čase, ani v priestore. O darovacej zmluve nemal vedomosť nikto z rodiny, nevedel o tom ani syn žalobcu H.. J. R., ktorý sa o jeho rodičov posledné dva roky intenzívne staral a býval s nimi v predmetnom rodinnom dome. O prepise nevedel ani bratranec žalobcu Š. R., ktorý často bol s rodičmi v ich dome a ktorý potvrdil, že v januári 2019 dvakrát osobne zaviezol pracovníčky Obecného úradu Smižany na overenie podpisov, ktoré sa mali týkať nejakej zmluvy. Nemal však vedomosť, čo bolo ich obsahom. Žalobca sa o zmluve informoval aj u sestry a keď požadoval od nej vysvetlenie, trvala na platnosti a účinnosti darovacej zmluvy.
8. Z vyššie uvedených skutočností žalobcom podľa jeho vyjadrenia v žalobe vyplýva, že jeho rodičia nikdy nechceli prepísať predmetné nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade, jeho otec nemá o tejto skutočnosti vedomosť. Z uvedeného možno konštatovať, že spísanie darovacej zmluvy nebolo výsledkom jeho iniciatívy, ale iniciatívy inej osoby. Možno teda dôvodne pochybovať, že podpísanie zmluvy otcom nebolo urobené vážne a nebolo skutočným prejavom jeho vôle, nakoľko v čase podpisovania zmluvy bol limitovaný svojím vekom a zdravotným stavom (poškodeným zrakom a sluchom).
9. V odôvodnení žaloby sa žalobca dotkol aj právnej argumentácie, prečo zápis na LV č. XXX v kat. území Y. nekorešponduje reálnej skutočnosti, že sporné nehnuteľnosti tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda ich rodičov. K tomu okrem iného uviedol, že predošlá právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva medzi manželmi neumožňovala iný zápis, ako bol uvedený na citovanom liste vlastníctva, podľa ktorého sú doposiaľ predmetné nehnuteľnosti uvádzané ako podielové spoluvlastníctvo žalovaného v 2. rade a X. R., u každého v podiele v 1/2. K žalobe predložil sobášny list rodičov, podľa ktorého títo uzavreli manželstvo dňa 21. 9. 1951, ktoré manželstvo trvalo až do úmrtia jeho matky X. R., teda do XX. XX. XXXX.
10. Z uvedeného teda vyplýva, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy sporné nehnuteľnosti patrili do režimu bezpodielového spoluvlastníctva J. G. X. R. v podiele 1/1. Z uvedeného teda vyplýva, že dochádza k absolútnej neplatnosti právneho úkonu ako celku.
11. Žalobca v závere odôvodnenia žaloby uviedol, že ďalším dôvodom neplatnosti zmluvy majú byť tie skutočnosti, ktoré zistil na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, katastrálnom odbore pri informácii o dátume uzatvorenia darovacej zmluvy, kde vizuálnym kontaktom zahliadol, že táto nie je úradne zaviazaná a overenie podpisov nebolo urobené na strane zmluvy, kde sa podpisy nachádzali, hoci bol na to dostatočný priestor. Ďalšie pochybnosti vznikajú v súvislosti s počtom jej vyhotovení, lebo on žiadne vyhotovenie u jeho rodičov nevidel a keď požiadal darovaciu zmluvu žalovanú v 1. rade, tá mu odpovedala, že ju stratila. S poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca s tvrdením, že sporná darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, domáhal sa určenia, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, patria do dedičstva po jeho nebohej matke X. R. a doplneným návrhom po smrti jeho otca aj do dedičstva po ňom.
12. K žalobe predložil dôkazné listiny, a to výpis z LV č. XXX kat. územie Y., úmrtný list X. R., sobášny list jeho rodičov, kópiu notárskej zápisnice - kúpno-predajnej zmluvy Nz 119/1954, znalecký posudok č. 44/2019 vyhotovený znalcom MUDr. Ladislavom Laukom.
13. Žalovaný v 2. rade J. R. sa k žalobe písomne nevyjadril, nakoľko už v čase jej doručovania k písomnému vyjadreniu bol nemocnične hospitalizovaný a následne XX. X. XXXX zomrel, preto súd uznesením pripustil zmenu žaloby tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
14. Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že vzhľadom k zložitej životnej situácii v rodine, hlavne starostlivosti o chorého otca, ktorá skončila jeho úmrtím, a aj vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, po zvážení všetkých okolností nemá záujem súdiť sa so svojím bratom, a preto súhlasí s tým, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu a určil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, patria do dedičstva jej rodičov, teda po nebohej X. R. a J. R.. Navrhla v konaní uzatvoriť súdom schválený zmier účastníkov konania a o trovách konania rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nebude mať nárok.
15. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca a jeho právny zástupca a právna zástupkyňa žalovanej. Žalobca nesúhlasil s návrhom žalovanej, aby v konaní bol uzavretý zmier. Trval na tom, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom a priznal mu plnú náhradu trov konania v celom rozsahu s odôvodnením, že jeho žalobný návrh bol v celom rozsahu dôvodný. Nesúhlasil s rozhodnutím vo veci zmierom s odôvodnením, že takýto procesný postup nie je možný, nakoľko predmetom sporu je určovacia žaloba.
16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
19. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
20. Z dôkazných listín predložených žalobcom súd vzal za preukázané, že nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - rodičov strán sporu. Ďalej nebolo sporné tvrdenie, že dňa 2. 1. 2019 bola spísaná medzi X.Q. R., J. R. a ich dcérou J.. T. R. darovacia zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti na LV č. XXX v kat. území Y.Ž., titulom ktorej po povolení vkladu vlastníckeho práva sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností.
21. Zo znaleckého posudku č. 44/2019 vyhotoveného MUDr. Ladislavom Laukom, lekárom z odvetvia psychiatrie, súd zistil, že X.Q. R. trpela duševnou poruchou a to aj v období na prelome rokov 2018 - 2019, teda v čase spisovania darovacej zmluvy, ktorá ju robila neschopnou realizovať právne úkony. Menovaná trpela demenciou najmenej stredného stupňa, t. j. mala znaky degeneratívnej demencie (ako aj Alzheimerovej choroby) a tiež aj cievnu, vaskulárnu demenciu.
22. Zo zdravotnej dokumentácie súd vzal za preukázané, že u menovanej bolo už v roku 2013 diagnostikované delírium s nasadením na demenciu F05.1, kedy mala byť operovaná a následne upadla do stavu zmätenosti. Po vyšetrení bolo zistené, že prekonala mozgový infarkt, atrofiu mozgu a leukoaraioziu. O týchto skutočnostiach žalovaná, teda jej dcéra vedela, aj o tom, že v roku 2015 bola posúdená obvodným lekárom kvôli odkázanosti na pomoc a nutnosť dohľadu a opatery so záverom, že nie je plne orientovaná a nedokáže si zabezpečiť základnú sebaopateru.
23. Z vykonaného dokazovania súd v závere konštatuje, že žalobca v plnom rozsahu preukázal tvrdenie, že žalobkyňa nebola spôsobilá podpisovať predmetnú darovaciu zmluvu, nemohla rozpoznať obsah a
text tejto darovacej zmluvy, ani jej význam, preto za použitia ustanovení § 37 ods. 1 v spojení s § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prejudicionálne skonštatoval, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom čo sa týka účastníčky X. R..
24. Je potrebné pripomenúť, že žalovaná túto skutočnosť v konaní ani nerozporovala.
25. Čo sa týka právneho úkonu, ktorý mal vykonať nebohý J. R. - otec strán sporu, - podpisu darovacej zmluvy, tento právny úkon súd posudzoval len na základe písomného vyjadrenia žalobcu v odôvodnení žaloby a jeho vyjadrenia na pojednávaní.
26. Žalovaný v priebehu pojednávania zomrel, žalovaná nerozporovala tvrdenie žalobcu, že ani jej otec nemal spôsobilosť k podpisovaniu predmetnej zmluvy, preto súd určil, že aj v časti úkonov vykonaných J. R. v darovacej zmluve je predmetný právny úkon absolútne neplatný a darovaná nehnuteľnosť patrí do dedičstva aj po tomto poručiteľovi. Súd tak rozhodol aj z toho dôvodu, že vzal za preukázané, že už v čase podávania žaloby bol J. R. hospitalizovaný, teda jeho zdravotný stav bol veľmi zlý a vzhľadom na jeho vysoký vek je predpoklad, že tvrdenia žalobcu uvádzané v odôvodnení žaloby sú dôvodné, a preto súd nevykonával dôkazy výsluchmi žalobcov navrhnutých svedkov.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako uvádza enunciát tohto rozsudku.
28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalobca mal v konaní plný úspech, požadoval od žalovanej náhradu trov konania, preto mu súd priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením.
32. Žalovaná sa pojednávania osobne nezúčastnila, jej právna zástupkyňa pred súdom neprodukovala žiadne dôkazy preukazujúce jej zlé majetkové a sociálne pomery, v konaní bola zastúpená advokátom, takže súd nezistil u nej dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ju výnimočne k náhrade trov konania nemal zaviazať (§ 257 C.s.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.