Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. V., N.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - V. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. F. B., F. XXX/XX, zastúpená JUDr. Juliannou Weiszovou, advokátkou, Dunajská Streda, Jantárová 16, a otec - C. V.T., N.. XX.XX.XXXX, A. F. B., N. N.. XXXX/X, na návrh matky o zmenu úpravy rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom a na návrh otca o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Súd mení úpravu rozsahu styku otca s maloletým K. V., N.. XX.XX.XXXX nasledovne: „Otec je oprávnený stýkať sa s mal. K. každú párnu sobotu roka od 10.00 h do 18.00 h a každú párnu nedeľu roka od 10.00 h do 18.00 h. Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste svojho bydliska a otec je povinný v stanovenom čase dieťa matke v mieste jej bydliska vrátiť. V prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nemôže uskutočniť, sú povinní rodičia sa o tomto dôvode vzájomne informovať najneskôr 12 hodín pred začiatkom styku.“

Týmto sa mení v časti úpravy rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom rozsudok tunajšieho súdu č. k. -77 zo dňa 07.05.2019.

odôvodnenie:

(1) Návrhom zo 17.09.2019 sa matka maloletého (navrhovateľka) domáhala zmeny úpravy rozsahu styku otca s maloletým tak, aby sa otec s dieťaťom stretával počas párneho víkendu roka vždy v sobotu a v nedeľu od 10. do 13. hodiny výlučne v prítomnosti matky a každú stredu počas jednej hodiny bez jej prítomnosti. Návrh odôvodnila tým, že tunajší súd v máji 2019 rozviedol manželstvo rodičov dieťaťa a schválil dohodu rodičov, v znení ktorej bol maloletý zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť na jeho výživu sumu 100 eur mesačne. Zároveň rodičia upravili styk otca s dieťaťom. Styk otca s dieťaťom sa (už v prvom období piatich mesiacov) však nerealizuje v zmysle súdnej úpravy, otec termíny stretnutí nedodržiaval, v priebehu piatich mesiacov asi 9-krát odvolal stretnutie s dieťaťom alebo meškal. Maloletý si vzhľadom na túto skutočnosť na otca riadne nezvykol a matke nie je zrejmé, ako si otec stretnutia s dieťaťom bez jej prítomnosti predstavuje, pričom matka nepozná prostredie, v akom otec aktuálne býva, podľa jej informácií má bývať v prenajatom byte so ženou, na ktorú dieťa nie je zvyknuté. Medzi otcom a dieťaťom nie je vytvorený taký citový vzťah, ktorý by umožňoval ich stretnutia bez prítomnosti matky, z ktorého dôvodu stretnutia otca s dieťaťom ako sú upravené súdnym rozhodnutím od októbra 2019, nebudú v záujme dieťaťa a budú problematické. Matka nemá námietky proti stretnutiam otca s dieťaťom, podľa nej je pre dieťa vhodné, aby sa v súčasnosti naďalej s otcom stretávalo v sobotu a nedeľu v jej prítomnosti a v stredu vždy na jednu hodinu bez

prítomnosti matky. Dieťa si postupne musí zvyknúť na to, že je s otcom bez matky, ale v kratšom časovom rozpätí a postupne ho rozširovať. V júni 2019 rodičia navštívili psychológa úradu práce, avšak bez výraznej zmeny v ich vzťahoch. (2) Otec nesúhlasil s návrhom matky s tým, že má záujem sa s dieťaťom stretávať stále vo väčšom rozsahu v znení aktuálneho súdneho rozhodnutia. Na pojednávaní dňa 10.02.2020 navrhol zníženie výživného na sumu 70 eur mesačne od februára t. r., s poukazom na daňové priznanie za rok 2019. (3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a zistil nasledovný skutkový stav veci: (4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -77 zo dňa 07.05.2019 bol manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol dohodou rodičov zverený do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal k plateniu výživného v sume 100 eur mesačne. Zároveň súd upravil rozsah styku otca s maloletým tak, tak, že prvých päť mesiacov od rozvodu manželstva rodičov sa bude otec stretávať s dieťaťom každú sobotu a nedeľu vždy od 10. do 13. hodiny a každú stredu od 16.30 h do 18.30 hodiny v prítomnosti matky. V období ďalších piatich mesiacov (od októbra 2019) sa mal otec s dieťaťom stretávať každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu od 8. do 18. hodiny a ďalej každú párnu stredu a každý nepárny utorok a nepárny štvrtok vždy od 16.30 h do 18.30 h bez prítomnosti matky. Po uplynutí tohto obdobia (od marca 2020) sa mal otec stretávať s dieťaťom každý párny víkend nepretržite od soboty 8. hodiny do nedele 18. hodiny a každý nepárny utorok a štvrtok dve hodiny už bez prítomnosti matky. V čase rozhodnutia matka poberala rodičovský príspevok, otec nevykázal svoj príjem, podľa tvrdenia matky zarábal si príležitostne pomocnými stavebnými prácami, na domácnosť neprispieval.

(5) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom dieťaťa majú veľmi zlý vzťah. S dieťaťom sa otec stretáva bez jej prítomnosti každú sobotu a nedeľu v rozsahu troch hodín a každú stredu v rozsahu dvoch hodín. Má však záujem takisto tráviť s dieťaťom víkendový program, preto navrhla zmenu úpravy tak, aby sa otec stretával s dieťaťom každý druhý víkend. Dieťa má k otcovi dobrý vzťah. Z spánkovému režimu dieťaťa uviedla, že poobede správa od 13. do 16. hodiny a k večernému spánku ho ukladá okolo 22. hodiny. Otec však nedodržiava režim stretnutí, v mnohých prípadoch sa vôbec nedostavil a v deviatich prípadoch žiadal nový termín stretnutia. Dieťa má navyše problémy so stravovaním, kvôli čomu navštevujú aj odborného lekára, dieťa nechce u otca vôbec jesť. Cestou advokátky uviedla, že dieťaťu nebola zistená žiadna potravinová alergia. V septembri má dieťa nastúpiť do škôlky. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 370 eur mesačne (v roku 2019 vo výške 220,70 eur mesačne).

(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že styk s dieťaťom sa realizoval prevažne u matky jej byte, prípadne v obchodnom centre, zakazuje mu zobrať dieťa na iné miesto. Podľa neho matka má záujem na tom, aby si dieťa u otca nezvyklo. Keď dieťa uložil spať u seba, prikázala mu, aby ho vzal domov. Dieťa nie je zvyknuté na cudzích ľudí, lebo matka s ním nechodí von. S dieťaťom má záujem tráviť vlastný program. Má pocit, že jeho život nestojí za nič, keď mu zobrali dieťa. Od rozchodu s matkou navštevoval psychiatra. K dobrému psychickému stavu mu pomáha, ak sa čím viac stretáva s dieťaťom. K svojmu príjmu uviedol, že ho má kolísavý, podľa sezóny. Podľa daňového priznania za rok 2019 mal otec príjem 4.555 eur (čo predstavuje v priemere 380 eur mesačne), výdavky vyčíslil na 2.733 eur (paušálne výdavky 60%) s nulovou daňovou povinnosťou. Býva v prenajatom byte za 400 eur (vrátane záloh na energie) mesačne so svojou partnerkou. Od 01.04.2019 je živnostník, vykonáva prípravné a dokončovacie práce na stavbách.

(7) Matka v ďalšom priebehu konania uviedla, že otcovi nezakazuje ísť von s dieťaťom, v jednom prípade bolo však trochu choré (malo zvýšenú teplotu a nádchu) a žiadala ho, aby nešli medzi ľudí, ale von mohli ísť. Od februára do marca t. r. (obdobie medzi pojednávaniami) sa otec s dieťaťom stretol asi päťkrát, niekoľkokrát návštevu odriekol, následne sa s ním stretáva ešte menej. K tomu otec uviedol, že s dieťaťom sa stretával do vyhlásenia mimoriadneho stavu (kvôli situácii „Covid-19“) a následne mu ho aj matka odmietla odovzdávať. S dieťaťom absolvovali niekoľko video hovorov.

(8) Podľa otcom predloženej správy od psychiatra bol otec v jeho starostlivosti od októbra 2017 do januára 2020 (21 návštev), prvotne bol liečený pre panickú poruchu, neskôr pre adaptačnú poruchu, ktoré rozvoj súvisel s narušením inštitúcie manželstva. Mal predpísané lieky proti úzkosti, antidepresíva s poukazom na nežiaduci účinok odmietol. Nikdy nejavil známky takej duševnej poruchy, na základe ktorej by ohrozoval seba alebo svoje okolie. Prognóza obidvoch zmienených porúch je dobrá a priaznivá.

(9) Rodičia predložili súdu SMS správy zo svojich mobilných telefónov, ktoré si navzájom posielali, z ktorých súd zistil, že otec ešte pred vyhlásením mimoriadneho stavu odriekal často stretnutia s dieťaťom (uvádzal bolesti hrdla, kašeľ, ... alebo len oznámil, že nepríde). Stretnutia sa obnovili v druhej polovici mája, rovnako aj vzájomná komunikácia rodičov. Následne otec tvrdil, že je matkou v telefóne blokovaný, nemôže volať ani písať. Na pojednávaní bolo konfrontáciou (telefónov) zistené, že kontaktuje matku cez sociálnu sieť (takýto kontakt vyžaduje internetové dáta), nie riadnym telefónnym spojením.

(10) Procesný opatrovník navrhol upraviť rozsah styku v znení návrhu matky každý druhý víkend, návrh otca na zníženie výživného navrhol zamietnuť.

(11) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. ( o rodine) (12) Podľa zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 4 ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

(13) Rodičia sa musia naučiť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní dieťaťa, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nedostatočne komunikujúcich rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Pre svoj zdravý vývin potrebujú deti kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cítia bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude živote potrebovať.

(14) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní bol preukázaný dôvod, pre ktorý by malo k zmene súdom upraveného rozsahu styku otca s dieťaťom. Dieťa je vo veku necelých X rokov, s otcom majú vzhľadom na (nepravidelný) styk vytvorenú citovú väzbu, a je žiaduce a v záujme dieťaťa, aby tento vzťah napredoval a rozvíjal sa. Je v záujme dieťaťa, aby sa s otcom stretávalo, otec má záujem na rozvíjaní vzájomnej citovej väzby s dieťaťom a má právo podieľať sa na starostlivosti oň. Vzhľadom na vek a záujem dieťaťa, prednesy a názory rodičov, rozsah aktuálne realizovaného styku, ako aj návrh procesného opatrovníka súd je názoru, že otec sa už môže stretávať s dieťaťom bez prítomnosti matky, môže sám určovať program s dieťaťom, zatiaľ však bez prespatia. Rozsah styku upravil v zmysle návrhu matky tak, aby aj sama mohla s dieťaťom tráviť aj víkendy a programy pre dieťa. Nočné prespávanie zatiaľ však neumožnil, je potrebné, aby si dieťa zvyklo na (pravidelný) pobyt v domácom prostredí u otca a následne, po tom, ako sa prejaví celodenná starostlivosť otca počas určených víkendov a reakcie dieťaťa, možno zvažovať rozšírenie styku na prespatie počas noci, k čomu je vítaná dohoda rodičov, aj bez potreby ďalšej súdnej úpravy. Je v záujme dieťaťa, aby bez záťažových situácií a násilnej (a nevysvetlenej) zmeny zotrvalo v režime, na ktorý je zvyknuté a zmeny doň prenikali postupne. (15) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. ( až 5 o rodine)

(16) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(17) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)

(18) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(19) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(20) Pri každej zmene výživného musí súd skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov, ktorá takúto zmenu výživného odôvodňuje a umožňuje. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho zmenu. V danom prípade tak súd porovnával pomery, ktoré tu boli v roku 2019, kedy bola naposledy upravená výška výživného s pomermi ku dňu podania návrhu, ku dňu odkedy otec žiada zníženie výživného a ku dňu rozhodovania v danej veci.

(21) Návrh otca na zníženie výživného súd zamietol. Na strane matky sa jej pomery od poslednej úpravy nezmenili, zmena odôvodnených potrieb dieťaťa nebola tvrdená. Otec v čase konania o rozvod manželstva nemal riadny príjem, v súčasnosti je živnostník, naďalej si na bývanie prenajíma byt, rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy, pričom z výšky nájomného je zrejmé, že má vyšší príjem, než vykazuje. Musí byť preto schopný platiť aj určené výživné.

(22) Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - . Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( ) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa a nasl. .