Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Csr-1-2019.pdf
PDF · 102.92 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne Z. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 1, C., proti žalovanému Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35697270, zastúpenému Bobák, Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO 35855673, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konanie sp. zn. 4574/2019 zo dňa 08.11.2019. Svoju žalobu odôvodnila tým, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko ju možno považovať za neprimeranú, pretože v zmluvných podmienkach podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie byť hrubý nepomer práv a povinností medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pretože nemala možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam a dôkazom, nemala právo podať žalobnú odpoveď, nakoľko bola v tom čase dlhodobo hospitalizovaná a bola v ťažko život ohrozujúcom stave operovaná a doteraz je v rekonvalescencii. Je veľmi slabá a potrebuje dlhšiu dobu na zotavenie. Namietla platnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko bola nepriamo donútená podpísať rozhodcovskú zmluvu, pokiaľ chcela uzatvoriť zmluvný vzťah, ktorý je písaný veľmi -2- 18Csr/1/2019
malým, nečitateľným písmom. Má za to, že zmyslom rozhodcovskej zmluvy bolo neposkytnúť jej ako spotrebiteľovi právo a možnosť brániť sa v uplatňovaní práva podať žalobu na okresný súd alebo podať akýkoľvek opravný prostriedok, najmä vyžadovať od nej, aby sa riešili spory výhradne rozhodcovským súdom. Doplnila, že suma, ktorú od nej žalovaný požaduje, je absolútne neadekvátna a premrštená. Upresnila, že žaloba jej bola doručená na vyjadrenie dňa 06.09.2019 a v rovnaký deň dostala ťažký žlčníkový záchvat. Dňa 10.09.2019 bola RZP prevezená do nemocnice, odkiaľ bola do pooperačnej starostlivosti prepustená dňa 24.09.2019. Lehota na vyjadrenie bola 30 dní od doručenia žaloby. Po prepustení z nemocnice 2 mesiace len ležala.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že so žalobkyňou uzavrel dňa 14.06.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A10008042, na základe ktorej žalobkyni poskytoval telekomunikačné služby a žalobkyňa sa zaviazala za poskytnuté služby zaplatiť. Žalobkyňa napriek odobratým službám v období 7/2017 - 8/2017 neuhradila faktúru
č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.07.2017, vystavenú v sume 96,90 eur a faktúru č. 5415117936 zo dňa 16.08.2017, vystavenú na sumu 82,84 eur; v žalobe uplatnená suma 70,84 eur. Zdôraznil, že predmetom rozhodcovského konania neboli žiadne sankcie, poplatky, ktoré by mohla žalobkyňa ako neprijateľné namietať. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne ustanovenie zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v jej neprospech. Ďalej poznamenal, že žalobkyňa bola v rozhodcovskom konaní výzvou, ktorá jej bola doručená dňa 06.09.2019, vyzvaná k žalobnej odpovedi v lehote 30 dní. Má za to, že žalobkyňa mala možnosť sa k podanej žalobe v rozhodcovskom konaní vyjadriť, resp. mala možnosť splnomocniť inú osobu, právneho zástupcu alebo združenie na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý by sa vedel v jej mene k veci vyjadriť. Rozhodcovská zmluva uzavretá so žalobkyňou je samostatná zmluva, ktorú žalobkyňa vlastnoručne podpísala. Jej súčasťou je aj vyhlásenie žalobkyne, že sa so zmluvou vrátane poučenia zoznámila a sú jej známe dôsledky s tým spojené. V rozhodcovskej zmluve sú riadne, nie malým písmom, uvedené základné podmienky a zásady vedenia rozhodcovského konania. Ak s nimi žalobkyňa nesúhlasila, mala možnosť zmluvu nepodpísať. Zmluva nie je súčasťou inej zmluvy a túto sa žalobkyňa rozhodla sama podpísať. Poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej uzavretím rozhodcovskej zmluvy alebo doložky sa strany dobrovoľne a vedome vzdávajú práva na súdnu ochranu vykonávanú prostredníctvom všeobecných súdov a zverujú ju rozhodcovskému súdu, ktorý je súkromnoprávnou osobou, pretože ho nemožno vzhľadom na jeho účel a charakter bez ďalšieho zaradiť k orgánom verejnej moci a strany si musia byť vedomé možných dôsledkov svojho rozhodnutia. Zdôraznil, že žalobkyňa nepreukázala žiadny z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) až l) zákona č. 335/2014 Z. z., na základe ktorého by mohol súd rozhodcovský rozsudok zrušiť.
3. Súd za účelom prejednania veci nariadil na deň 06.07.2020 pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, hoci predvolanie mala riadne a včas doručené. Svoju neprítomnosť neospravedlnila a o odročenie pojednávania nepožiadala. Pokiaľ žalobkyňa zaslala súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné uviesť, že toto bolo doručené súdu až po pojednávaní, pričom z danej listiny nevyplývalo, či žalobkyňa len ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, -3- 18Csr/1/2019
alebo či žiada z dôvodu PN o odročenie pojednávania. Keďže však táto listina bola súdu doručená oneskorene, súd na ňu nemohol prihliadnuť (v čase pojednávania o tomto dôvode neprítomnosti žalobkyne nemal vedomosť). Nedostavil sa ani žalovaný, hoci predvolanie mal riadne a včas doručené. Svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti strán, pričom prihliadol na obsah spisu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave, zriadeného pri Asociácii pre rozhodcovské konanie sp. zn. 4574/2019 zo dňa 08.11.2019, potvrdenia o hospitalizácii zo dňa 28.11.2019, výzvy k zaslaniu žalobnej odpovede zo dňa 12.08.2019, žaloby, faktúry č. 5410695708 zo dňa 16.07.2017, faktúry č. 5415117936 zo dňa 16.08.2017, ktoré listinné dôkazy predložila žalobkyňa a spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.06.2016, zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. A10008042 zo dňa 14.06.2016, ktoré listinné dôkazy predložil žalovaný, a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 14.06.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A10008042, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni telekomunikačné služby, konkrétne program „Mobilný internet Extra“ a žalobkyňa sa zaviazala za poskytnuté služby zaplatiť dojednanú cenu. Súčasne dňa 14.06.2016 strany uzavreli aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy č. A10008042 rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Rozhodcovský súd v Bratislave zriadený pri Asociácii pre rozhodcovské konanie.
6. Výzvou k zaslaniu žalobnej odpovede zo dňa 12.08.2019 vyzval rozhodcovský súd žalobkyňu (v tom konaní v postavení žalovanej), aby v lehote 30 dní od doručenia zaslala žalobnú odpoveď. Súčasťou výzvy bolo aj poučenie o rozhodcovskom konaní, žaloba, v ktorej sa žalovaný (v tom konaní v postavení žalobcu) domáhal zaplatenia sumy 167,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Prílohou žaloby boli okrem iného aj faktúra č. 5410695708 zo dňa 16.07.2017, vystavená na sumu 96,90 eur, splatná dňa 30.07.2017 a faktúra č. 5415117936 zo dňa 16.08.2017, vystavená na sumu 82,84 eur, splatná dňa 30.08.2017.
7. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 4574/2019 zo dňa 08.11.2019 rozhodol Rozhodcovský súd v Bratislave tak, že žalobkyni (v tom konaní v postavení žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (v tom konaní v postavení žalobcu) sumu 167,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.12.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa dňa 06.09.2019 prevzala výzvu na zaslanie žalobnej odpovede v lehote 30 dní, pričom v stanovenej lehote žalobnú odpoveď nezaslala, preto v súlade s § 34 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
8. Z potvrdenia o hospitalizácii zo dňa 28.11.2019 vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici Trenčín od 10.09.2019 do 24.09.2019 s následnou predpokladanou dobou liečenia 3 - 4 mesiace. -4- 18Csr/1/2019
9. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta, ods. 2 prvá veta, ods. 3, ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“), spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
10. Podľa § 45 ods. 1, 3 ZoSRK, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, -5- 18Csr/1/2019
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
11. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
12. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 4574/2019 zo dňa 08.11.2019 vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave, zriadeným pri Asociácii pre rozhodcovské konanie. V zmysle § 46 ods. 1 ZoSRK je možné žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať v lehote 3 mesiacov od jeho doručenia. Jedná sa o lehotu prekluzívnu, preto súd musí z úradnej povinnosti skúmať, či táto bola dodržaná. V danom prípade, ako uviedla sama žalobkyňa, rozsudok rozhodcovského súdu prevzala dňa 02.12.2019 (tento dátum nebol zo strany žalovaného rozporovaný) a žaloba o jeho zrušenie bola súdu doručená dňa 06.12.2019. Preto možno konštatovať, že uvedená lehota bola dodržaná a žaloba bola podaná včas.
13. Ustanovenie § 45 ods. 1 ZoSRK striktne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné zrušiť rozhodcovský rozsudok. Účastník spotrebiteľského konania (v súdenej veci žalobkyňa) však musí presne uviesť, pre ktorý z uvedených dôvodov rozhodcovský rozsudok žiada zrušiť. Okrem toho súd vždy preskúma, či nie sú naplnené dôvody podľa písm. c), e), i), j), k), l). Žalobkyňa svoj útok založila na tvrdeniach, že rozhodcovská zmluva je neplatná, nakoľko bola nepriamo donútená podpísať túto zmluvu, ak chcela uzatvoriť zmluvný vzťah a rozhodcovská zmluva predstavuje v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a účinkom zmluvy bolo neposkytnúť jej možnosť uplatňovať svoje práva pred všeobecným súdom (dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. e) ZoSRK). Žalobkyňa však súdu nepreukázala svoje tvrdenia -6- 18Csr/1/2019
o nepriamom donútení k podpisu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a tieto nevyplývajú ani z obsahu zmluvy. Zmluva je síce vyhotovená ako formulárová, avšak je vyhotovená samostatne tak, ako to požaduje ZoSRK v ustanovení § 3 ods. 2, t. j. nie je súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb a z jej ustanovení nevyplýva povinnosť spotrebiteľa túto uzavrieť, ak mieni byť v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Práve naopak, možnosť výberu, či spotrebiteľ uzavrie takúto rozhodcovskú zmluvu alebo nie, vyplýva priamo z poučenia uvedeného v zmluve, ktoré je vyjadrené slovami: „Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu...“ Z tohto slovného vyjadrenie je bezpochyby zrejmé, že spotrebiteľ, teda aj žalobkyňa, sa môže slobodne rozhodnúť, či zmluvu podpíše a podrobí sa tak rozhodcovskému konaniu, alebo nie. Súd obzvlášť dáva do pozornosti, že sa nejedná o svojvoľnú formuláciu žalovaného, ale táto formulácia vyplýva priamo zo zákona, keď poučenie v dotknutej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve doslovne korešponduje s poučením uvedeným v prílohe 1 ZoSRK. Rovnako tak súd nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že účelom zmluvy bolo neposkytnúť jej možnosť uplatňovať svoje práva pred všeobecným súdom. Možnosť uplatňovania práv pred všeobecným súdom vyplýva totiž priamo zo zákona, a to z ustanovenia § 3 ods. 6 ZoSRK. Vzhľadom ku skutočnosti, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané požiadavky - je oddelená obsahovo aj formálne od zmluvy, ktorou žalobkyňa vstúpila do zmluvného vzťahu so žalovaným,
obsahuje všetky náležitosti vymedzené v § 3 ods. 3 ZoSRK a jej znenie plne korešponduje so znením zákona - dospel súd k záveru, že táto nie je neplatná a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V opačnom prípade by značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsoboval samotný zákon, nakoľko, ako už súd vyššie uviedol, dotknutá zmluva plne korešponduje s jeho ustanoveniami.
14. V ďalšom súd v súlade s § 45 ods. 3 ZoSRK preskúmal, či tu nie je iný dôvod, pre ktorý by bolo možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, a to konkrétne dôvod podľa písm. c), i), j), k), l) vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Dôvodom podľa písm. e) uvedeného ustanovenia sa súd už zaoberal v predchádzajúcom bode odôvodnenia.
15. Dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoSRK je to, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania. V súdenej veci uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva sa priamo viazala na riešenie sporov vzniknutých zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A10008042 zo dňa 14.06.2016. Predmetom rozhodcovského konania bolo nezaplatenie za poskytnuté služby zo strany žalobkyne žalovanému, pričom služby boli žalobkyni poskytované na základe zmluvy č. A10008042. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodlo priamo o veci, ktorú dotknutá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva predpokladala. Súčasne súd konštatuje, že rozhodcovským rozsudkom sa nerozhodlo o veci, ktorá by bola vylúčená podľa tohto zákona zo spotrebiteľského rozhodcovského konania. V zmysle § 1 ods. 3 ZoSRK nie je možné v rozhodcovskom konaní rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným a -7- 18Csr/1/2019
reštrukturalizačným konaním. V danom prípade rozhodcovský súd rozhodoval o žalobe na plnenie; predmetom konania nebol žiadny spor, ktorý by bol vylúčený spod pôsobnosti rozhodcovského súdu, a preto má súd za to, že dôvod podľa písm. c) citovaného ustanovenia nebol pre zrušenie rozhodcovského rozsudku naplnený.
16. Ďalším dôvodom, pre ktorý by súd mohol zrušiť rozhodcovský rozsudok, je dôvod podľa písm. i) citovaného zákonného ustanovenia, t. j. ak stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, Preskúmaním veci samej dospel súd k záveru, že rozhodcovský súd nerozhodoval v rozpore so zákonnými ustanoveniami poskytujúcimi ochranu spotrebiteľom. Rozhodcovský súd riadne vo svojom rozhodnutí zohľadnil spotrebiteľský charakter sporu, žalobkyni (v tom konaní v postavení žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť len cenu poskytnutých služieb, ktoré spotrebovala, pričom jej neuložil zaplatiť žalovanému (v tom konaní v postavení žalobcu) žiadne poplatky, zmluvné pokuty, či iné sankcie, ktoré by mohli mať charakter neprijateľných zmluvných plnení. Súd zdôrazňuje, že ak žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, bolo jej povinnosťou v zmysle tejto zmluvy žalovanému platiť za poskytnuté služby. Ak tak neurobila, ona sama porušila zmluvné dojednania, ku ktorým sa zaviazala, a v tomto smere sa nemôže spravodlivo domáhať ochrany na súde ani prostredníctvom ustanovení poskytujúcim ochranu spotrebiteľom.
17. Ak by rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo by odporovalo dobrým mravom (písm. j) citovaného ustanovenia), mohol by súd z tohto dôvodu zrušiť rozhodcovský rozsudok. V predmetnej veci bola žalobkyni uložená povinnosť k peňažnému plneniu. Takéto plnenie je objektívne možné, nie je právom nedovolené a ani neodporuje dobrým mravom. Súd preto nevzhliadol ani naplnenie tohto dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnako tak nezistil naplnenie dôvodu podľa písm. k) citovaného ustanovenia, nakoľko výkon rozhodcovského rozsudku by nebol nijako v rozpore s verejným poriadkom SR.
18. V neposlednom rade súd skúmal aj tú skutočnosť, či rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani v tomto smere súd nezistil žiadne pochybenia na strane rozhodcovského súdu. Podľa názoru súdu rozhodcovský súd použil správne právne predpisy, správne
ich vyložil a správne ich aplikoval. Dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa písm. l) citovaného ustanovenia tak nebol naplnený.
19. Žalobkyňa tiež poukazovala, že nemala možnosť sa vyjadriť k žalobe, nakoľko v rozhodnom čase bola hospitalizovaná vo vážnom zdravotnom stave v Fakultnej nemocnici Trenčín (možný dôvod podľa písm. b) citovaného ustanovenia). Toto tvrdenie aj súdu riadne preukázala. Z listín predložených žalobkyňou však vyplynulo, že rozhodcovský súd postupoval riadne v súlade s ustanoveniami ZoSRK. Žalobkyni riadne a včas zaslal výzvu na žalobnú odpoveď a keď sa žalobkyňa v stanovenej lehote nevyjadrila, postupoval ďalej v súlade s ustanoveniami ZoSRK. Súd nesúhlasí, že by rozhodcovský súd za splnenia všetkých zákonných povinností neumožnil žalobkyni zúčastniť sa na predmetnom rozhodcovskom konaní, obzvlášť za situácie, -8- 18Csr/1/2019
keď ani nemal vedomosť o situácii, v ktorej sa žalobkyňa v tom čase nachádzala. Pokiaľ žalobkyňa mala záujem na výzvu rozhodcovského súdu reagovať, mohla rozhodcovský súd informovať o svojom zhoršenom zdravotnom stave, ktorý jej bránil v zaslaní žalobnej odpovede, a požiadať o predĺženie lehoty na vyjadrenie, príp. mohla splnomocniť vybavením tejto záležitosti svoju blízku osobu.
20. Vzhľadom na skutočnosť, keď súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné dotknutý rozhodcovský rozsudok zrušiť, zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.
21. Pokiaľ žalobkyňa svojou žalobou žiadala aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, súd poznamenáva, že odložiť vykonateľnosť je možné len pri rozhodnutiach, ktorú už vykonateľnosť nadobudli. Vzhľadom na podanú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tento nenadobudol ešte ani právoplatnosť, preto súd návrh na odklad vykonateľnosti dotknutého rozhodcovského rozsudku súd vyhodnotil ako nedôvodný.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. V predmetnej veci bol stranou s plným úspechom v spore žalovaný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.